Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-90-2024.pdf
PDF · 110.19 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/90/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa - povinného z vyživovacej povinnosti (ďalej „povinný“): A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, D. E. C., zastúpeného splnomocnencom: Mgr. Peter Rybanský, advokát, so sídlom Farská 46, Nitra, proti oprávnenému z vyživovacej povinnosti (ďalej „oprávnený“): F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, D. E. C., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Michal Rebro, advokát, so sídlom Maróthyho 6, Bratislava, o zníženie výživného, o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 25. januára 2023 č. k. 11P/324/2018-320 v spojení opravným uznesením z 11. apríla 2024 č. k. 11P/324/2018-372 a dopĺňacím rozsudkom z 29. apríla 2024 č. k. 11P/324/2018-379, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom m e n í tak, že s účinnosťou od 19.11.2018 znižuje výživné, ktoré je povinný povinný platiť oprávnenému zo sumy 190 eur mesačne na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré výživné je povinný povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk oprávneného, čím mení rozsudok Okresného súdu Nitra z 31. januára 2018 č. k. 11P/251/2017-33 v časti výšky výživného. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním v spojení opravný uznesením súd prvej inštancie zmenil rozsudkom Okresného súdu Nitra z 31. januára 2018 č. k. 11P/251/2017-33 v časti vyživovacej povinnosti otca na medzičasom plnoletého F. B. tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca na „maloletého“ z doterajšej sumy 190 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne od 19.11.2018, ktoré výživné je otec dieťaťa povinný platiť k rukám F. B. vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred. Dopĺňacím rozsudkom návrh vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil návrh otca (povinného) ako čiastočne dôvodne podaný. Súd mal preukázané, že zdravotný stav otca dieťaťa je vážny a priniesol do jeho života, ale aj do života medzičasom plnoletého syna F. (oprávneného) podstatné zmeny. Z dôvodu vážnej diagnózy je povinný invalidizovaný, pričom bolo potrebné prihliadnuť na to, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene i na strane oprávneného, ktorý oproti poslednej úprave navštevuje strednú odbornú školu, čím sa zvýšili jeho výdavky. Rovnako povinnému v dôsledku zdravotného stavu pribudli ďalšie výdavky. Vzťahy rodičov F. sú dlhodobo vážne narušené, čo súvisí aj so samotným vyporiadaním ohľadom ich majetkových pomerov. Je nesporné, že povinný mal v minulosti prácu v oblasti stavených prác. Hoci mal príjem a priestor prácu realizovať, nebol ústretový k potrebám dieťaťa - syna F., keď na jeho strane vznikla potreby
zvýšenia výživného. O zvýšení výživného musel rozhodovať súd svojim autoritatívnym rozhodnutím, keďže potreba zvýšenia výživného pre jeho syna F. sa v tom čase jednoznačne javila ako legitímna, čo v konečnom dôsledku uznal aj odvolací súd, ktorý v tom čase rozsudok sp. zn. 11P/251/2017 potvrdil a uznal za dôvodné zvýšenie výživného zo strany otca na F. B. na sumu 190 eur mesačne. Plynutie času a rast a vývoj F. od roku 2018 priniesli zásadné zmeny v pomeroch na strane povinného, ako aj na strane oprávneného už len tým, že F. sa stal študentom SOŠ polytechnickej v Krškanoch 4. ročník, s čím jednoznačne súvisí podstatná zmena v pomeroch na strane F. s prihliadnutím na vyšší stupeň školy, ako aj nároky spojené s potrebami do školy. Samotný F. v rámci jeho výpovede pred súdom potvrdil, že otec mu posiela len 50 eur mesačne, a nad túto sumu mu neprispieva žiadnou inou finančnou čiastkou, pričom by pomohlo, aby mu otec prispel vyššou sumou peňazí, keďže z toho čo má teraz od otca mu to vychádza 1,50 eur na deň. Syn F. žiadal, aby mu otec prispieval viac ako len 50 eur mesačne. F. je vo veku kedy rastie, vyvíja sa fyzicky i psychicky, v zásade možno povedať, že ako študent SOŠ má odôvodnené potreby v súvislosti s výukou, školskými pomôckami, dopravou do školy, ktorá je mimo miesta bydliska dieťaťa a F. denne v období vyučovania do školy pravidelne dochádza, platí za cestu autobusom. Je legitímne, že F. má vo svojom veku určité záujmy, chce tráviť voľný čas napríklad s kamarátmi. Pokrytie stravy u F. v jeho veku je pre matku dieťaťa tiež náročná položka, keďže chlapec rastie a vyvíja sa. Rast a vývoj dieťaťa prináša aj častejšiu potrebu oblečenia a obuvi, keďže fyzický vývoj a rast vyžadujú pokrytie ošatenia a obuvi v pomerne krátkom čase, možno aj dvakrát do roka. V konečnom dôsledku povinný získal finančné prostriedky prostredníctvom stavu, keď odpredal jeho starším a už plnoletým dcéram z predchádzajúceho manželstva nehnuteľnosť a získal finančný obnos, ktorým môže kryť aj odôvodnené potreby syna aspoň v minimálnej a nevyhnutnej miere, keď sa dlhodobo na výchove dieťaťa aktívne nepodieľa. Je nutné uznať, že aj on má v súčasnej dobe svoje starosti so zdravotným stavom s neistou prognózou, ale vyživovacia povinnosť k synovi F. ho stále zaväzuje. V súčasnej dobe poberá invalidný dôchodok vo výške 250,60 eur mesačne. Má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 %. V danej právnej veci zdravotný stav povinného je kritériom, ktoré významným spôsobom ovplyvňuje jeho schopnosti a možnosti platiť výživné na syna F., keďže preukázateľne nemôže pracovať. Z predaja nehnuteľnosti v D. E. C. otec získal finančné prostriedky, ktoré využil na jeho onkologickú liečbu, zároveň potreboval zabezpečiť lieky, výživy, infúzie a doplnkovú liečbu. V predmetnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že dcéry povinného mu zabezpečovali špeciálnu výživu vitamínom C, na ktorú chodil 3krát do týždňa a jedna dávka stála 30 eur a toto trvalo asi pol roka. Podľa jeho vyjadrenia celú sumu 20000 eur spotreboval v súvislosti s onkologickou liečbou a jeho potrebami v tom čase, keďže poberal iba invalidný dôchodok. Predal dom jeho starším dcéram, a tým získal časť finančných prostriedkov na to, aby dokázal riešiť jeho osobné výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom a zároveň preto, aby mu jeho dcéry pomáhali, prispievajú mu nákupom potravín a liekov, drogériou, nákladom na benzín v súvislosti s návštevami lekárov. Podľa súdu však mal myslieť aj na jeho rodičovskú povinnosť k synovi F., ktorý je na výživu z jeho strany odkázaný. V rámci vykonaného dokazovania je dôvodné, aby sa povinný aj keď v stave, ktorý je pre neho finančne náročný, podieľal na výžive jeho plnoletého syna, nakoľko podstatné zmeny v pomeroch nastali aj u F., ktorý môže byť do budúcna pre jeho otca aj určitou oporou, keďže vzťahy medzi otcom a synom sú funkčné a potreba finančnej účasti otca na výžive syna je jednoznačne daná odôvodnenými potrebami dieťaťa - jeho syna F. a možnosťami a schopnosti otca, ktorý aktívne má finančné zázemie už len titulom predaja domu jeho starším dcéram, ktorým stavom získal otec dieťaťa finančný prospech, prípadne aj tým, že výkonom práce v stavebníctve si v minulosti tiež vytvoril určitú finančnú rezervu pre seba, a tiež pre syna, ktorý je aj na výživu z jeho strany odkázaný. Na základe vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie zisteného skutkového stavu mal súd jednoznačne za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane povinného, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, prihliadnuc na zdravotný stav navrhovateľa - otca dieťaťa a znížil vyživovaciu povinnosť zo sumy 190,- eur na sumu 80,- eur mesačne, pričom mal za to, že síce aj napriek veku dieťaťa a jeho potrebám, takto určené výživné spolu s určitým finančným príspevkami matky pre syna F., a aj rodinnými prídavkami, ktoré matka na syna poberá, bude v dostatočnej miere pokrývať podstatné výdavky, ktoré u neho vznikli a budú vznikať vzhľadom na jeho vek. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh povinného na zníženie výživného v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že rozsudok súdu č. k. 11P/251/2017-33 zo dňa 31.1.2018 o zvýšení výživného na sumu 190 eur mesačne bol potvrdený Krajským súdom v Nitre dňa 12.9.2018. Povinný podal návrh na zníženie výživného dňa 19.11.2018, čomu predchádzalo scudzenie jeho nehnuteľného majetku kúpnou zmluvou zo dňa 27.9.2018, ktorou preukázateľne získal hotovosť 20000 eur. Touto hotovosťou už údajne
nedisponoval ku dňu podania návrhu. Onkologické ochorenie mu bolo diagnostikované 17.8.2018, preto nie je možné uveriť, že od tohto momentu uvedenú sumu minul. Počas konania od roku 2018-2021 povinný scudzil majetok v hodnote minimálne 35000 eur v zmysle zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 13.12.2021, na základe ktorej získal bezodplatné bývanie u obdarovaných dcér a kompletnú starostlivosť. Dosahuje príjem okolo 230 eur. Nie je teda právne ani morálne odkázaný na osobnú a materiálnu pomoc. Povinný nemá a preukázateľne nebude mať žiadne výdavky až do smrti, starostlivosť má zabezpečenú a jedinou jeho povinnosťou je jeho vyživovacia povinnosť vo výške 190 eur, ktorú bude reálne schopný plniť. Právne významným kritériom okrem príjmu povinného vo výške 230 eur sú aj majetkové pomery, a to s prihliadnutím na to, či sa nevzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu a rovnako sa prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká jeho konania. Povinný v konaní náležite nepreukázal, že jeho majetkové možnosti sú také, ako prezentoval v návrhu. Je nesporné, že neminul sumu 20000 eur z predaja domu a bolo preukázané, že bol počas konania schopný obdarovať svoje ostatné deti majetkom v hodnote 35000 eur. Bol toho názoru, že homeopatická liečba bezplatne liečeného pacienta, ako aj akákoľvek doplnková liečba nemá prednosť pred zákonnou vyživovacou povinnosťou.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a znížiť vyživovaciu povinnosť na sumu rovnajúcu sa 30% zo sumy životného minima mesačne od 19.11.2018. Podľa jeho názoru bolo potrebné ustáliť, že nie je v jeho možnostiach uhrádzať súdom určené výživné. V konaní bolo preukázané, že jeho príjem je hlboko pod sumou životného minima, a preto od neho nemožno spravodlivo požadovať výživné v inej výške, ako s použitím ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Jeho pomery dlhodobo nenasvedčujú žiadnemu, čo i len potencionálnemu očakávaniu zvýšenia príjmu. Navyše životné náklady na domácnosť sa vplyvom inflácie a rapídneho nárastu cien zdvojnásobili. Bolo zjavné, že oprávnený, ktorý brigádoval, zrejme po vyhodnotení, že v tomto konaní by mu bol ďalší príjem (ktorý vie bez akýchkoľvek problémov dosiahnuť) na príťaž, radšej sa rozhodol brigádu ukončiť. Je potrebné poukázať na to, že oprávnený na pojednávaní dňa 1.6.2022 uviedol, že otcovi v jeho zdravotnom stave nepomáha, len ho (občas) navštívi. V nadväznosti na uvedené je nutné odmietnuť zjavne nedostatočné úvahy súdu smerujúce k scudzeniu nehnuteľnosti v jeho vlastníctve na jeho dve dcéry, ktoré mu ako jediné pomáhajú v jeho zložitej situácii. S poukazom na rozsah pomoci, ktoré mu dcéry poskytujú, je nutné konštatovať, že protiplnenie dcér ako nadobúdateľov nehnuteľnosti je dokonca vo vyššej miere, ako hodnota, ktorú prijali. Je nevyhnutné, aby súd s odbornou starostlivosťou posúdil majetkové a príjmové pomery oboch rodičov.
5. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril povinný, ktorý zotrval na svojom odvolaní. Skutočnosť, že jeho dcéry v zmluve deklarujú pripravenosť pomôcť mu v jeho zložitej situácii ho nijako nezbavuje vzniknutých nákladov spojených s bývaním. Oprávneným vyčíslená hodnota scudzených nehnuteľností nevychádza zo žiadnych uchopiteľných faktov. Navyše je potrebné uviesť, že scudzené nehnuteľnosti obýva, a nemá žiadnu inú alternatívu bývania. Predmetné nehnuteľnosti sa nepodarilo predať ani na verejnej dražbe v exekučnom konaní. Jedinými do úvahy pripadajúcimi scudziteľmi boli najbližší rodinní príslušníci, ktorí si de facto „kúpili“ dedičstvo v snahe pomôcť mu s liečbou onkologického ochorenia.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP) po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a dôvodným je odvolanie povinného.
7. Predmetom konania je zníženie výživného, ktoré je povinný povinný platiť oprávnenému. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom z 9. júna 2021 č. k. 11P/324/2018-156, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť zo sumy 190 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne od 19.11.2018. Na základe odvolania povinného Krajský súd v Nitre uznesením z 24. novembra 2021 sp. zn. 25CoP/28/2021 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie (v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom), ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Nitra z 31. januára 2018 č. k. 11P/251/2017-33 a s účinnosťou od 19.11.2018 bolo výživné znížené zo sumy 190 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne.
9. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec použil správne zákonné ustanovenia, avšak pri ich aplikácii na zistený skutkový stav dospel k nesprávnemu záveru o výške sumy zníženia výživného.
10. V zmysle súdom prvej inštancie použitého ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 157 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
11. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zníženie/zvýšenie výživného je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane plnoletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v uznesení z 24. novembra 2021 sp. zn. 25CoP/28/2021, ktorým na základe odvolania povinného zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z 9. júna 2021 č. k. 11P/324/2018-156, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pre určenie výšky výživného na dieťa, prípadne jeho zmenu, sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, ktoré sú dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej povinnej osoby, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. V danej veci je zdravotný stav otca (povinného) kritériom, ktorý významným spôsobom ovplyvňuje jeho schopnosti a možnosti platiť výživné, keďže preukázateľne nemôže pracovať a jeho jediný príjem tvorí invalidný dôchodok, ktorého výška v roku 2020 bola 213,40 eur. Majetkové pomery otca založené na predpoklade o vytvorení finančnej rezervy z predaja domu a z príjmov v minulosti, ktorá skutočnosť nebola v konaní preukázaná, nepostačujú na prijatie záveru, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca odôvodňujú platenie vyššieho ako minimálneho výživného. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu pri zmene vyživovacej povinnosti z dôvodu preukázanej zmeny pomerov na strane povinného rodiča, nie je možné vychádzať z toho, že povinný rodič si pri ostatnej úprave výživného stanovenej z predpokladaného príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, vytvoril rezervy na platenie výživného aj v prípade zmeny pomerov v budúcnosti. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že otec vzhľadom na pokles pracovnej schopnosti o 80% nemôže vôbec pracovať a zároveň bol preukázaný jeho jediný príjem z invalidného dôchodku, preto nie je možné vychádzať z predpokladaného príjmu ani z predpokladu vytvorenia rezervy predpokladaného príjmu. Zostatok príjmu z predaja nehnuteľnosti niekedy v roku 2018 v konaní preukázaný nebol. Pokiaľ za týchto skutkových okolností súd prvej inštancie rozhodol o znížení vyživovacej povinnosti otca k mal. F. na sumu 130 eur napriek tomu, že aplikoval ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, vec nesprávne právne posúdil, jeho rozhodnutie je predčasné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie, aby bolo možné prijať alebo vylúčiť záver o existencii finančnej rezervy otca z predaja domu v minulosti.
13. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v naznačenom smere, avšak z výsledkov dokazovania nevyplynul záver o existencii finančnej rezervy povinného z predaja domu. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, že povinný minul celú sumu v súvislosti s onkologickou liečbou a jeho potrebami v čase, keď poberal len invalidný dôchodok. Súd poukázal na to, že povinný mal myslieť aj na jeho rodičovskú povinnosť k oprávnenému. Poukázal na finančné zázemie povinného už len titulom predaja domu starším dcéram, na základe čoho získal finančný prospech, prípadne aj tým, že výkonom práce v stavebníctve si v minulosti tiež vytvoril určitú finančnú rezervu pre seba, a tiež pre oprávneného.
14. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v zmysle právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, pričom nebola preukázaná finančná rezerva otca z príjmov v minulosti, prípadne z predaja domu, a teda nebolo možné vychádzať z jeho predpokladaného príjmu, ani z predpokladu vytvorenia rezervy z predpokladaného príjmu a bolo potrebné v zhode s už skôr vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu vychádzať z jediného príjmu povinného, ktorým je invalidný dôchodok, a to s prihliadnutím na jeho zdravotný stav (miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 80%), ktorý významným spôsobom ovplyvňuje jeho schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť.
15. K odvolacej námietke oprávneného, že počas konania povinný previedol bezodplatne na staršie dcéry majetok v hodnote 35000 eur, odvolací súd udáva, že povinný bol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v 1, teda možnosť scudzenia nehnuteľností bola obmedzená (podľa tvrdenia povinného sa ich nepodarilo v exekúcii predať), ide o jediné bývanie povinného, ktoré sa mu v zmluve dcéry ako nadobúdateľky zaviazali bezplatne poskytnúť a v prípade, že jeho príjmy nebudú postačovať na pokrytie základných potrieb spojených s užívaním nehnuteľnosti, zaviazali sa prispieť na náklady. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že staršie dcéry (obdarované) povinnému poskytujú finančnú i osobnú pomoc. Vzhľadom na uvedené tento úkon nemožno hodnotiť ako vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu.
16. Vzhľadom na ustálené pomery na strane povinného opísané vyššie bolo dôvodným aplikovať ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine (citované v napadnutom rozsudku) a uložiť povinnému plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu predstavuje sumu 37,53 eur). Dôvodným bolo zníženie výživné odo dňa začatia konania (19.11.2018), kedy už schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného boli v stave opísanom vyššie.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
18. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súdu rozhodol podľa § 396 ods. 2 CMP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
19. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).