Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-50-2020.pdf
PDF · 118.53 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 14. októbra 2020 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému Z. C. pre pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný Z. C., nar. X.XX.XXXX v R., trvale bytom Z. XXXX/X, S.,
j e v i n n ý, ž e
dňa 16.1.2020 v čase o 15:11 hod. viedol nákladné motorové vozidlo zn. S. C., tabuľka s evidenčným číslom PO XXX DG po ceste I/68, kde v obci Plavnica, okres Stará Ľubovňa, smerom na obec Plaveč prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci o 25 km/hod., v dôsledku čoho bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu v Starej Ľubovni, za čo mu na mieste bola pokutovými blokmi č. G0201252, G0201253 a G0201254 uložená bloková pokuta vo výške 60,- eur, ktorú zaplatil v hotovosti na mieste a následne dňa 27.1.2020 v čase o 09:05 hod. viedol nákladné motorové vozidlo zn. S. C., tabuľka s evidenčným číslom PO XXX DG v smere od mesta Prešov do mesta Stará Ľubovňa, kde bol na rovnom úseku cesty I/68 za obcou Plaveč, pred odbočkou na obec Kozelec, zastavený hliadkou Obvodného oddelenia PZ Ľubotín, nakoľko počas jazdy obsluhoval mobilný telefón, pričom osobné motorové vozidlo v oboch prípadoch viedol aj napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Prešov spisová značka 0T/171/2016-86 zo dňa 15.10.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2019 bolo podľa § 437 ods. 4 Trestného poriadku a § 416 Trestného poriadku s použitím § 70 ods. 1 Trestného zákona vyslovené, že obv. Z. C. sa v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti uloženého uznesením Okresného súdu Prešov spisová značka 0T/171/2016-60 zo dňa 16.5.2017 neosvedčil a zvyšok trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 4 (štyri) mesiace a 18 (osemnásť) dní vykoná,
t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
č í m s p á c h a l
pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 14 /štrnásť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 30 /tridsať/ mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému zároveň u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 48 /štyridsaťosem/ mesiacov.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala dňa 2.7.2020 tunajšiemu súdu obžalobu na Z. C. pre pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa podľa obžaloby obžalovaný mal dopustiť tak, ako je uvedené i v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2020, po prednesení obžaloby prokurátorom, obžalovaný bol poučený podľa § 121 ods. 2 Tr. por. a podľa § 257 ods. 1 až 8 Tr. por., na čo obžalovaný učinil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., a to že jue vinný z oboch skutkov uvedených v obžalobe; následne na všetky otázky súdu kladené mu v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. odpovedal obžalovaný „áno“. Po vyjadrení na hlavnom pojednávaní prítomného prokurátora, ako aj obhajcu obžalovaného, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uvedené vyhlásenie obžalovaného prijal, pričom podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného spáchania skutkov a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste (v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania nik neuplatnil žiaden nárok na náhradu škody voči obžalovanému, ani z výsledkov prípravného konania nevyplývala potreba rozhodovať o uložení ochranného opatrenia obžalovanému).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda súd už nevykonával dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného spáchania skutkov, teda jednotlivých čiastkových útokov, ktoré v danom prípade sú spoločne posudzované ako jeden trestný čin, t.j. súd nevykonával dokazovanie vo vzťahu k otázke viny, a obžalovaného týmto rozsudkom uznal vinným z pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko konaním uvedeným v skutkovej vete podanej obžaloby obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu a v danej veci neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by obžalovaný nebol za jeho spáchanie trestne zodpovedný, alebo, že by zanikla trestnosť spáchaného trestného činu.
Súd vo vzťahu k rozhodnutiu o treste vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, čítaním listinných dôkazov, a to správy mesta Prešov z č. l. 82 spisu (pre úplnosť, vo vyšetrovacom spise sú opakovane strany číslované 82 - 86; v danom prípade ide o duplicitne označenú listinu č. 82 - nasledujúca po pôvodne označenej strane 86), evidenčnej karty vodiča - obžalovaného z č. l. 88 až 91 spisu, odpovede na lustráciu v databáze súdov z č.l. 137 až 139 spisu, odpovede na lustráciu GP z č.l. 138 až 139 spisu, odpovede Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l. 140 až 147 spisu, odpisu registra trestov z č.l. 148 spisu, odpovede Agendy dopravno-správnych činností z č. l. 149 až 153 spisu; čítaním listinných dôkazov z pripojeného spisu OS Prešov sp. zn. 0T/171/2016, a to trestného rozkazu OS Prešov sp. zn. 0T/171/2016 z č. l. 25 až 26 uvedeného spisu, uznesenia OS Prešov sp. zn. 0T/171/2016 z č. l. 37 uvedeného spisu a súvisiacich doručeniek pripojených pri č. l. 38 uvedeného spisu, uznesenia OS Prešov sp. zn. 0T/171/2016 z č. l. 60 uvedeného spisu a súvisiacich doručeniek pripojených pri č. l. 61 uvedeného spisu, podstatných častí zápisnice o verejnom zasadnutí OS Prešov zo dňa 15.10.2019 z č. l. 83 až 85 uvedeného spisu, uznesenia OS Prešov č. k. 0T/171/2016-86 z č. l. 86 až 88 uvedeného spisu a súvisiacich doručeniek pripojených pri č. l. 89 uvedeného spisu a doručenky pripojenej pri č. l. 90 uvedeného spisu; čítaním listinných dôkazov z pripojeného spisu OR PZ v Prešove, Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove č. spisu ORPZ-PO-ODI2-45/2018-ZVP, a to výzvy na odovzdanie vodičského preukazu z 22.1.2020 č. ORPZ-PO-ODI2-1/2020-SÚDY a súvisiacej doručenky (listiny v pripojenom spise nečíslované), rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia zo dňa 27.8.2018 č. ORPZ-PO-ODI2-2-45-003/2018-ZVP (v pripojenom spise nečíslované) a súvisiacej doručenky a podania o oprave nesprávnosti v danom rozhodnutí a súvisiacej doručenky (listiny v
pripojenom spise nečíslované). Taktiež bolo vykonané dokazovanie podľa § 270 ods. 2 Tr. por. vykonaním súdu Okresným súdom Prešov poskytnutého zvukového záznamu z verejného zasadnutia OS Prešov vo veci sp. zn. 0T/171/2016 zo dňa 15.10.2019 na technickom zariadení, a to od času 10 min. 10 sekúnd uvedeného záznamu až do jeho konca, v súvislosti s čím bola zároveň prečítaná žiadosť tunajšieho súdu z č. l. 129 spisu a podanie OS Prešov z č. l. 130 spisu.
Obžalovaný vo svojej výpovedi poukázal na to, že je, ženatý, má dve plnoleté deti, nežije s manželkou a deťmi; že je živnostník v gastronómii a stavebníctve, pričom zamestnáva na dohody dve zamestnankyne v prevádzke denného baru v Prešove, v stavebníctve je jeho činnosťou pokladanie podláh a osádzanie zárubní a dverí, čo vykonáva osobne; nemá určené vyživovacie povinnosti, ani žiadne vyživovacie povinnosti neplní; mesačný príjem má, už po splnení odvodových a daňových povinností, okolo 1.000,- eur, je len sám, na domácnosť má výdavky 200,- až 300,- eur mesačne. Uviedol, že v minulosti bol dvakrát trestne stíhaný, a to v roku 1989, kde bola dopravná nehoda a ublíženie na zdraví z nedbanlivosti, uložený mu bol podmienečný trest, presne si to nepamätá, potom bol obvinený pre trestný čin „užitia návykovej látky“, bol mu uložený podmienečný trest, nepamätá si presne. Uvádzal, že Okresným súdom Prešov mu bol uložený zákaz viesť motorové vozidlá na obdobie jedného roka s podmienečným odkladom na 24 mesiacov, pričom po uplynutí pol roka požiadal o vrátenie vodičského preukazu, súd mu vyhovel a uložil mu podmienečný trest, nevie v akej výške; následne bol zastavený príslušníkmi PZ, ráno o 9:15 hod., pri dychovej skúške mu bolo namerané 0,27 promile, kde mu bol uložený zákaz viesť motorové vozidlá po dobu 18 mesiacov, ktorý vykonal a po absolvovaní všetkých náležitostí, od psychológa po autoškolu, a záverečnými skúškami mu bol 30.10.2019 vydaný vodičský preukaz; poukázal zároveň na rozhodnutie okresného súdu, že sa v podmienečnej lehote neosvedčil, pričom toto rozhodnutie podľa neho nadobudlo právoplatnosť 5.10.2019 a 30.10.2019 bol na dopravnom inšpektoráte pre vodičský preukaz, ktorý mu dopravný inšpektorát vydal, nevedel o tom, že nemôže viesť motorové vozidlá, hoci, ako uviedol rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť 5.10.2019. Uviedol, že to ľutuje, ale nechtiac a hlavne nevedel o tom, že nemôže viesť motorové vozidlo, keď mu vodičský preukaz dopravný inšpektorát 30.10.2019 vydal, pričom až po zastavení hliadkou OO PZ Ľubotín, po 2 týždňoch, mu prišiel list z dopravného inšpektorátu Prešov, aby im doručil vodičský preukaz, nakoľko ho má zadržaný, lenže on ho už nemal, lebo už bol zadržaný policajnou hliadkou v Ľubotíne; ľutuje čo sa stalo, ale sa to stalo nechtiac a nevedome. Po uplynutí 18 mesiacov, keď zložil všetky skúšky od psychológa, cez psychiatra, cez psychotesty, cez autoškolu, robil ich niekedy okolo 20. októbra 2019, a 30.10.2019 mu bol vydaný vodičský preukaz. Keby bol vedel tak tie 4 mesiace by určite nebol jazdil, keď dokázal 18 mesiacov vydržať a absolvovať všetky skúšky.
Ďalej obžalovaný uviedol, že bol prítomný na verejnom zasadnutí Okresného súdu Prešov dňa 15.10.2019, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o jeho osvedčení sa, resp. neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, pričom uvádzal, že rozhodnutiu dobre neporozumel, s nikým sa neporadil. Preskúšanie v autoškole vykonal pred daným verejným zasadnutím, pričom písomné vyhotovenie rozhodnutia Okresného súdu Prešov z 15.10.2019 obdržal, nepamätá si kedy, prečítal si ho, uviedol, že sa ešte pýtal aj sudcu čo to pre neho znamená, ktorý mu povedal, že to vyriešia na polícii; poukazoval na to, že vodičský preukaz mu dali pred tým ako dostal písomné vyhotovenie rozhodnutia OS Prešov ak si dobre pamätá. Zároveň uviedol, že neupovedomil príslušníkov PZ pred prevzatím vodičského preukazu, že bolo vyhlásené spomínané rozhodnutie OS Prešov, resp. že má jeho písomné vyhotovenie.
Ďalším vykonaným dokazovaním, čítanými listinnými dôkazmi, bolo zistené, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/171/2016 zo dňa 5.10.2016, právoplatným 5.10.2016, uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený peňažný trest 500,- eur a taktiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu jedného roka, do výkonu ktorého trestu mu uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/171/2016 zo dňa 20.10.2016, právoplatným 8.11.2016, bola započítaná doba od 2.10.2016 do 5.10.2016. Následne uznesením menovaného súdu sp. zn. 0T/171/2016 zo dňa 16.5.2017, právoplatným 16.5.2017, bolo obžalovanému od výkonu zvyšku uloženého trestu zákazu činnosti podmienečne upustené, pričom mu bola v súvislosti s tým určená skúšobná doba na dva roky - táto v zmysle uvedeného a teda podľa § 69 ods. 2 Tr. zák. začala plynúť dňom 17.5.2017.
V uvedenej skúšobnej dobe bol obžalovanému za priestupok zo dňa 25.3.2018, ktorý spáchal ako vodič motorového vozidla a pod vplyvom alkoholu, uložený Okresným dopravným inšpektorátom v Prešove
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov - rozhodnutie ORPZ-PO-ODI2-298/2018-P z 24.5.2018, ako aj pokuta 750,- eur.
Následne rozhodnutím OR PZ, ODI v Prešove č. ORPZ-PO-ODI2-45-003/2018-ZVP z 27.7.2018, právoplatným 23.8.2018, mu bolo odobraté vodičské oprávnenie skupín AM, B1, B.
Ako vyplýva z prečítaných listinných dôkazov, ako aj z vykonaného zvukového záznamu predloženého Okresným súdom Prešov, dňa 15.10.2019 bolo Okresným súdom Prešov vo veci 0T/171/2016 vykonané verejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo rozhodnutie o osvedčení sa, resp. neosvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Na uvedenom verejnom zasadnutí bol obžalovaný prítomný, v jeho prítomnosti bolo vyhlásené uznesenie menovaného súdu, ktorým súd vyslovil, že Z. C. sa v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti uloženého mu uznesením menovaného súdu zo dňa 16.5.2017 č.k. 0T/171/2016-60 neosvedčil a že zvyšok trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní štyroch mesiacov a osemnásť dní vykoná. Zároveň bolo uznesenie na verejnom zasadnutí odôvodnené a obžalovaný i riadne poučený o opravnom prostriedku a o lehote na jeho podanie, ako aj od kedy lehota plynie. Následne obžalovaný výslovne uviedol, že danému uzneseniu rozumel, pýtal sa sudcu, že ešte „25.-ho mal ísť ešte na skúšky, teraz jak“, na čo mu bolo sudcom uvedené aby na skúšky išiel, s tým, aby sa predtým informoval na dopravnom inšpektoráte, že mu bol premenený zvyšok trestu zákazu činnosti na súde. Na to výzvu či sa bude odvolávať proti danému rozhodnutiu, uviedol, že teraz ešte nevie, na čo opäť sudca poučil, že si môže ponechať „od dnešného dňa“ trojdňovú lehotu, že má tri pracovné dni. V uvedenej lehote obžalovaný opravným prostriedkom vyššie uvedené rozhodnutie nenapadol, toto nadobudlo právoplatnosť 19.10.2019, pričom v písomnom vyhotovení mu bolo doručené 20.12.2019 a príslušnému útvaru OR PZ Prešov 21.1.2020 (podľa dokladu o doručení pripojenom za č.l. 90 spisu 0T/171/2016), pričom výzvou ODI Prešov z 22.1.2020, ktorú prevzal 13.2.2020, bol vyzvaný na odovzdanie vodičského preukazu. Medzitým však (v zmysle záznamov v evidenčnej karte vodiča) dňa 25.10.2019 absolvoval preskúšanie, na ktoré poukazoval už na verejnom zasadnutí OS Prešov 15.10.2019, pričom dňa 31.10.2019 mu bol vydaný príslušným správnym orgánom vodičský preukaz č. H
I keď treba pripustiť, že prinajmenšom oznámenie právoplatnosti uznesenia OS Prešov z 15.10.2019 malo byť učinené príslušnému správnemu orgánu skôr, nemožno opomenúť, že obžalovaný nepochybne riadne vedel, čo dotknuté rozhodnutie pre neho znamená, nepodal proti nemu opravný prostriedok a teda si musel byť vedomý toho, že dané rozhodnutie po uplynutí troch pracovných dní od jeho vyhlásenia (o ktorej pre účely podania sťažnosti ho sudca opakovane na verejnom zasadnutí poučil) nadobudlo i právoplatnosť, pričom napriek tomu nielen že prevzal vodičský preukaz po preskúšaní, o ktorom hovoril sám na verejnom zasadnutí, pričom ako uviedol samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní, na rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 15.10.2019 pred prevzatím vodičského preukazu príslušníkov PZ neupozornil, ale navyše i viedol motorové vozidlo - minimálne v prípadoch, ktoré boli popísané v skutkovej vete podanej obžaloby.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po príslušnom poučení zo strany súdu a po porade so svojim obhajcom, výslovne učinil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktoré súd prijal. Už aj na základe tejto skutočnosti a osobitne na základe všetkých vyššie zistených skutočností v rámci následne vykonávaného dokazovania vo vzťahu k rozhodnutiu o treste, nemožno preto nijako akceptovať obžalovaným prezentovanú obranu spočívajúcu v tom, že trestný čin mal spáchať nevedome, nechtiac, nevediac o tom, že nemôže viesť motorové vozidlá. Takúto jeho obranu súd hodnotí už len ako snahu vyhnúť sa uloženiu primeraného trestu (či už čo sa týka druhu trestu, ako aj jeho výšky) za ním spáchaný trestný čin (rovnako tak súd hodnotí i jeho prekrúcania vo vzťahu k obsahu rozhodnutia OS Prešov z 15.10.2019 typu „uložil mi 17 dní s podmienečným odkladom na 4 mesiace“, a pod.).
Navyše dňa 25.10.2019 obžalovaný absolvoval v súvislosti s predchádzajúcim odobratím vodičského oprávnenia preskúšanie, pričom súčasťou takéhoto preskúšania je i preverenie znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa cestnej premávky, takže už aj odhliadnuc od zásady, že neznalosť zákona neospravedlňuje, možno logicky prijať len ten záver, že už v tejto súvislosti u obžalovaného museli byť dané znalosti o tom, že v zmysle § 100 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. sa vodičský preukaz považuje za neplatný v čase, v ktorom má jeho držiteľ súdom uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. Takže v danom prípade, za situácie kedy bolo za prítomnosti obžalovaného jasne vyhlásené na verejnom zasadnutí OS Prešov dňa 15.10.2019 uznesenie, že sa neosvedčil v skúšobnej
dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti uloženého mu uznesením menovaného súdu zo dňa 16.5.2017 č.k. 0T/171/2016-60 a zvyšok trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní štyroch mesiacov a osemnásť dní vykoná, za situácie kedy výslovne už na danom verejnom zasadnutí obžalovaný potvrdil, že uzneseniu rozumie, za situácie kedy napriek riadnemu poučeniu o podmienkach podania opravného prostriedku tento proti dotknutému uzneseniu nepodal, nešlo v čase následného prevzatia vodičského preukazu obžalovaným od správneho orgánu a už vôbec nie v čase spáchania skutkov, pre ktoré je v tejto veci trestne stíhaný, o žiadnu nevedomosť obžalovaného. Z pohľadu súdu išlo naopak z jeho strany a rafinované využitie celej vzniknutej situácie v jeho vlastný prospech spočívajúci v tom, že napriek v rozhodnom čase už právoplatnému rozhodnutiu súdu o tom, že vykoná zvyšok uloženého trestu zákazu činnosti, jednak samotný vodičský preukaz 31.10.2019 prevzal, nepochybne prinajmenšom uzrozumený s tým, že ak mu je vydávaný, tak príslušný správny orgán právoplatným rozhodnutím súdu ešte tiež nedisponuje, pričom jednoznačne účelom tohto prevzatia bolo to, aby sa ním mohol v prípade potreby pri vední motorového vozidla preukazovať.
Ďalej bolo vykonaným dokazovaním zistené, že obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne s tým, že mestskou políciou Mesta Prešov bol riešený 23.6.2015 za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti premávky - vec bola odložená a dňa 11.9.2017 za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti premávky - v blokovom konaní mu bola uložená pokuta 10,- eur, pričom priestupok z 11.9.2017 je poznamenaný u obžalovaného i v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, z ktorej ďalej vyplýva (okrem záznamu týkajúceho sa trestného činu spáchaného 2.10.2016, za ktorý bol odsúdený v konaní OS Prešov sp. zn. 0T/171/2016), že okrem uvedeného postihu bol postihnutý od 27.7.2016 doposiaľ celkom za ďalších päť priestupkov, pričom v štyroch prípadoch išlo o priestupky na úseku cestnej premávky (spáchané dňa 27.7.2016 - prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť, za čo mu bola v blokovom konaní uložená pokuta 20,- eur; 27.7.2017 - nepoužil vo vozidle bezpečnostný pás, za čo mu bola uložená v blokovom konaní pokuta 10,- eur; 25.3.2018 - viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu - príslušné za to mu uložené sankcie už uvedené vyššie; 16.1.2020 - prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť, za čo mu v blokovom konaní bola uložená pokuta 60,- eur) a v jednom prípade išlo o priestupok podľa § § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov, za ktorý bol postihnutý v blokovom konaní pokutou 10,- eur.
Obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu, kladeného mu v tejto veci za vinu, dvakrát trestne stíhaný, pričom v konaní OS Prešov sp. zn. 2T/31/1998 bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon), kde mu bol uložený trest odňatia slobody na 14 mesiacov, jeho výkon podmienečne odložený a určená skúšobná doba, pričom sa osvedčil a v danej veci sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Ďalej bol trestne stíhaný pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., z ktorého spáchania bol uznaný vinným v tomto odôvodnení už vyššie spomínanom konaní OS Prešov sp. zn. 0T/171/2016, pričom v danej veci mu uložený peňažný trest vykonal 21.11.2016 a uložený trest zákazu činnosti vykonal podľa odpisu registra trestov 7.3.2020 a teda i v tejto veci sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, teda s ohľadom na všetky zistené okolnosti, pohnútku a spôsob spáchania tu stíhaného trestného činu, ako aj vzhľadom na jeho povahu, ako aj vzhľadom na samotnú osobu obžalovaného, ktorý v posledných piatich rokoch sa dopustil celkom siedmich protiprávnych konaní, prevažne na úseku cestnej premávky, z ktorých päť bolo priestupkami a v jednom prípade išlo o spáchanie trestného činu (zahladenie odsúdenia vykonaním peňažného trestu a trestu zákazu činnosti vo veci OS Prešov 0T/171/2016 má význam vo vzťahu k nemožnosti použitia pri ukladaní trestu obžalovanému priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., avšak nedošlo tu výkonom uvedených trestov k zahladeniu samotnej skutočnosti, že obžalovaným k danému protiprávnemu konaniu došlo, a teda je možné pri hodnotení osoby obžalovaného v súvislosti s rozhodovaním o treste na túto konkrétnu skutočnosť stále prihliadať - t.j. zahladenie odsúdenia výkonom uvedených trestov nemá za následok vznik akejsi súčasnej fikcie nespáchania trestného činu) súd dospel k záveru, že pre dosiahnutie účelu trestu, ako to vyžaduje ustanovenie § 34 Tr. zák., v maximálnom možnom rozsahu, je v danom prípade potrebné uložiť obžalovanému jednak trest odňatia slobody, ako aj, vzhľadom na splnenie podmienok podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., trest zákazu činnosti.
Súd má vyššie uvedenými výsledkami dokazovania dostatočne za preukázané, že prípadné uloženie peňažného trestu obžalovanému by, vzhľadom na povahu doposiaľ voči nemu v príslušných konaniach použitých sankcií a napriek tomu ním ďalej páchané protiprávne skutky, preukázateľne nemalo
dostatočný účinok v smere maximálne možného zabránenia mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vedenia ho k tomu, aby viedol riadny život. Pre dosiahnutie tohto účelu trestu tak súd, z ostatných vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu do úvahy prichádzajúcich druhov trestov v danom prípade ako najvhodnejší považuje práve trest odňatia slobody, i keď nespojený ihneď s jeho výkonom, nakoľko podľa súdu možno v prípade obžalovaného ešte relevantne uvažovať o tom, že počas skúšobnej doby, určenej obžalovanému v súvislosti s podmienečným odkladom výkonu takéhoto trestu, už samotná hrozba možného výkonu takého trestu bude dostatočne vplývať na obžalovaného v tom smere, aby sa nedopúšťal trestnej činnosti, ako ani iných protiprávnych konaní.
Preto súd uložil obžalovanému jednak trest odňatia slobody, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, nakoľko trestný čin spáchal v danom prípade obžalovaný preukázateľne v súvislosti s uvedenou činnosťou.
Čo sa týka uloženého trestu odňatia slobody (i napriek vyjadreniam obžalovaného na hlavnom pojednávaní o nevedomosti a pod.) vzhľadom na skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný výslovne učinil vyhlásenie o vine a následne vyjadril i ľútosť, priznal mu súd pri ukladaní trestu odňatia slobody poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., pričom zároveň neboli súdom zistené v čase ukladania trestu žiadne priťažujúce okolnosti na strane obžalovaného podľa § 37 Tr. zák.. Teda je daná v tomto prípade jedna poľahčujúca okolnosť a žiadne priťažujúce, preto sa horná hranica zákonom trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v § 348 ods. 1 Tr. zák. znižuje o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Tr. zák.), t.j. na 16 mesiacov.
S ohľadom na takto zníženú hornú hranicu trestnej sadzby súd ako primeraný, postupom podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. - okrem prihliadnutia už na vyššie uvedenú poľahčujúcu okolnosť, i s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, zavinenie a pohnútku obžalovaného, ako aj samotnú osobu obžalovaného a jeho pomery a možnosť nápravy, považuje trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov ako bol týmto rozsudkom obžalovanému uložený. V danom prípade uvedený trest odňatia slobody z pohľadu súdu, s ohľadom na uvedené skutočnosti, jednoznačne zodpovedá závažnosti konania obžalovaného, ako aj miere potrebnej na dosiahnutie jeho nápravy, nakoľko je zrejmé, že spáchanou trestnou činnosťou obžalovaný pokračoval bez akýchkoľvek zábran v stupňovaní svojho celkového protiprávneho správania ako takého, osobitne v súvislosti s cestnou premávkou, a to počnúc od odsúdenia vo veci OS Prešov 0T/171/2016, cez postih v správnom konaní za priestupok zo dňa 25.3.2018, majúci v konečnom dôsledku v zásade za následok rozhodnutie o vykonaní i zvyšku vo veci OS Prešov sp. zn. 0T/171/2016 mu uloženého trestu zákazu činnosti.
Uložený trest odňatia slobody na základe výsledkov vykonaného dokazovania z pohľadu súdu nijako nevybočuje ani z požiadaviek upravených v ustanovení § 34 ods. 3 Tr. zák. a vzhľadom na podmienečný odklad jeho výkonu nijako neprimerane nepostihuje ani možnosti zabezpečovania potrieb samotného obžalovaného. Čo sa týka podmienečného odkladu výkonu uvedeného trestu, určil súd vzhľadom na povolenie tohto podmienečného odkladu obžalovanému skúšobnú dobu, a to na 30 mesiacov. Z totožných dôvodov, na základe ktorých bol uložený obžalovanému samotný trest odňatia slobody vo vyššie uvedenej výmere, vychádzal súd i pri určovaní dĺžky skúšobnej doby, a takto určenú skúšobnú dobu v rozsahu 30 mesiacov súd považuje v danom prípade za primeranú pre sledovanie správania obžalovaného a následné vyvodenie záveru či skutočne prejavil relevantnú snahu o svoju nápravu a vedenie riadneho života.
Pre úplnosť treba ešte dodať, že vzhľadom na všetky, v podstate už opakovane vyššie uvedené skutočnosti súd nemohol, napriek takpovediac sile samotného vyhlásenia o vine ako vyplýva napr. zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.6.2017 sp. zn. Tpj 55/2016 v súvislosti s ustanovením § 39 Tr. zák., v danom prípade uvažovať o tom, že by pre nápravu obžalovaného postačovalo uložiť trest odňatia slobody v nižšej výmere, pretože ani zo spomenutého stanoviska Najvyššieho súdu SR v tomto smere nemožno vyvodzovať obligatórnosť takéhoto postupu, ale len to, že ním deklarovaná možnosť príslušného postupu musí byť odôvodnená v konkrétnom prípade i inými rozhodnými skutočnosťami pre uloženie konkrétneho druhu a výšky trestu, čo u obžalovaného v tejto veci naplnené nijako nie je, a to už len vzhľadom na jeho osobu a celkový postoj k dodržiavaniu všeobecne záväzných právnych predpisov a plneniu povinností z nich vyplývajúcich, teda spôsob jeho života a protiprávne správanie sa obžalovaného vo všeobecnosti, osobitne v posledných piatich rokoch pred spáchaním trestného činu, pre ktorý je teraz stíhaný.
Zároveň súd, keďže sa obžalovaný tu stíhaného trestného činu dopustil jednoznačne činnosťou spočívajúcou vo vedení motorového vozidla, postupom v zmysle § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák., uložil obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zároveň (§ 34 ods. 6 Tr. zák.) i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, a to na 48 mesiacov, ktorú dobu súd v danom prípade považuje, najmä vzhľadom na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu, s prihliadnutím na samotnú osobu obžalovaného, za primeranú na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr.. zák..
Zároveň na základe výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že uložený trest zákazu činnosti bude taktiež postihovať výlučne samotného obžalovaného a nijako negatívne nezasiahne jeho rodinu a blízke osoby (obžalovaný žije sám, nežije s manželkou a deťmi, nie je povinný plniť žiadne vyživovacie povinnosti, osobitne nie také a takým spôsobom, že by v súvislosti s tým bolo prípadne potrebné uvažovať o nevyhnutnosti vedenia motorového vozidla obžalovaným a pod.). Z pohľadu súdu ani tento druh uloženého trestu nijako negatívne nezasiahne ani samotnú zárobkovú činnosť obžalovaného - zabezpečovanie dodávok tovaru pre ním prevádzkovaný denný bar môže byť realizované prostredníctvom príslušných dodávateľov a čo sa týka jeho činnosti v stavebníctve, rovnako i dovoz potrebného materiálu na obžalovaným samotnú realizáciu príslušných stavebných prác je v súčasnosti možné bez väčších problémov zabezpečiť externe, teda ak budú nejaké zvýšené nároky na obžalovaného v tomto smere, tak v zásade možno len v otázke prípadnej potreby precíznejšej logistiky v smere zabezpečenia potrebných pracovných prostriedkov a materiálu na konkrétne miesto výkonu jeho stavebnej činnosti, nijako však nemôže negatívne zasiahnuť do možností napr. prijatia objednávky, zamerania priestoru na uloženie podláh, či zabezpečenia správnych zárubní a dverí a ich samotného osadenia a pod., teda nevyšlo v rámci dokazovania najavo nič, čo by preukazovalo, že uloženie takéhoto druhu trestu by obžalovanému výrazne neprimerane a nenapraviteľne negatívne sťažilo, či dokonca zamedzilo dosahovať príjmy na zabezpečovanie jeho potrieb. Určité vyššie uvedené prípadné sťaženie jeho práce pre samotnú nemožnosť viesť motorové vozidlá v dôsledku uvedeného trestu je len logickým následkom jeho trestnej činnosti a súčasne je práve jedným z tých momentov, v ktorých výchovný účinok trestu zákazu činnosti na páchateľa spočíva.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd teda uznal obžalovaného vinným z pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. v zmysle podanej obžaloby, za čo mu uložil trest odňatia slobody na štrnásť mesiacov, ktorého výkon obžalovanému podmienečne odložil a súčasne mu určil skúšobnú dobu na tridsať mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na štyridsaťosem mesiacov, ktoré tresty možno považovať za primerané či už vo vzťahu k výchove a náprave samotného obžalovaného, ako aj z hľadiska generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok. Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.