Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5C-88-2020.pdf
PDF · 90.58 KB
Case nature
Subarea
5C/88/2020
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky: T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, D. W., proti odporcovi: V.. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, D. W., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 14.09.2020 sa navrhovateľka domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi dočasne nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc. reg. „C“ KN č. XXX a súp. č. XXX, postaveného na parc. reg. „C“ KN č. XXX na ulici G., D. W., do garáže bez súp. č., postavenej na parc. reg. „C“ KN č. XXX/X a na pozemky na parc. reg. „C“ KN:
- parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
- parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2
- parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2
- parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom I., katastrálny odbor pre okres I., obec D. W., kat. územie D. W..
2. Navrhovateľka rovnakým návrhom žiadala, aby odporcovi bola uložená povinnosť aby ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami nekontaktoval, a to úplne.
3. Navrhovateľka ďalej žiadala uložiť odporcovi povinnosť, aby dočasne nenakladal s právami prislúchajúcimi k rodinnému domu súp. č. XXX, postaveného na parc. reg. „C“ KN č. XXX a súp. č. XXX, postaveného na parc. reg. „C“ KN č. XXX na ulici G., D. W., s garážou bez súp. č., postavenej na parc. reg. „C“ KN č. XXX/X a s pozemkami na parc. reg. „C“ KN:
- parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
- parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2
- parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2
- parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor pre okres I., obec D. W., kat. územie D. W..
4. Navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa 06.11.2018 právoplatne zavkladovanou pod č. V-XXXX/XXXX dňa 17.12.2018 previedla na odporcu spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, nakoľko v danom čase boli druh a družka a navrhovateľka vzhľadom na dlhodobé predchádzajúce spoločné hospodárenia, keďže s odporcom od r. 2003 boli v partnerskom a od r. 2005 v obchodnom vzťahu, pokladala tento spôsob v dobrej viere za spravodlivý.
5. Navrhovateľka v dôvodoch svojho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ďalej uviedla, že od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti v decembri 2018 sa správanie odporcu k nej výrazne zmenilo. Zo strany odporcu došlo voči nej k značnému citovému ochladeniu. Odporca začal tráviť s ňou menej času v rodinnom dome vo Veľkých Levároch, pričom od mája 2019 do domu nechodil vôbec, presúval svoje pracovné aktivity do Viedne, prestal sa finančne, aj akýmkoľvek iným spôsobom, podieľať na vedení spoločnej domácnosti. Takúto zmenu svojho správania odporca nebol ochotný navrhovateľke vysvetliť. V máji 2019 jej navrhol, aby presunula svoju kanceláriu z rodinného domu vo Veľkých Levároch do Bratislavy a našla si tam podnájom s tým, že on sa vráti do rodinného domu vo Veľkých Levároch a on bude naďalej hradiť náklady spojené s týmito nehnuteľnosťami, s čím nesúhlasila. Vysťahovanie z rodinného domu jej navrhoval opakovane.
6. Navrhovateľka považovala písomnú komunikáciu medzi ňou a odporcom za konfliktnú, najmä v súvislosti s riešením platieb súvisiacich s nehnuteľnosťou a spotrebou energií, spôsobom užívania nehnuteľnosti, kde sa do súčasnosti nedokázali relevantným spôsobom dohodnúť. Do konfliktov medzi stranami začala vstupovať aj terajšia priateľka odporcu. Vyjadrovala sa v tom smere, že ju zničí, nadávala jej do psychopatiek, narušených žien, vyhrážala sa jej, že to bude ona, ktorá pôjde z domu s holým zadkom. Vyjadrovala sa tak, nech navrhovateľka „skape a zdechne“, čo si zaslúži. Ani priateľka odporcu svoje nepriateľské správanie nevysvetlila.
7. Navrhovateľka tiež uviedla, že odporca do súčasnosti s ňou komunikuje autoritatívnym, direktívnym spôsobom, keď sa snaží regulovať formou príkazov a zákazov udržiavanie hospodárenia nehnuteľnosti, pričom reálne odporca finančne a ani iným spôsobom na prevádzku nehnuteľnosti neprispieva. Odporca navštevuje spoločnú nehnuteľnosť už iba sporadicky, a to v spoločnosti svojej priateľky. Tým vytvára napäté prostredie a domnieva sa, že práve týmto spôsobom môže žalovanú psychicky destabilizovať. Pri svojich návštevách odnáša z nehnuteľnosti aj hnuteľný majetok, ktorý považuje za vlastný, aj keď to tak nie je, resp. vlastníctvo k takémuto majetku by mohlo byť sporné.
8. Navrhovateľka má za to, že opísané správanie sa a konanie odporcu je spôsobilé ju ohroziť na jej duševnom zdraví. Po každej návšteve odporcu sa u nej objavujú psychosomatické prejavy v podobe poruchy spánku, pretrvávajúce 2 - 3 dni. Prejavujú sa u nej aj stavy napätia a strachu z premiestnenia vecí v nehnuteľnosti, nakoľko má obavy, že odporca jej to bude opäť vyčítať. Navrhovateľka má za to, že takýto stav je výsledkom manipulatívneho správania odporcu, spôsobujúceho jej psychické utrpenie. Navrhovateľka považuje takéto konanie a správanie odporcu za účelové, nakoľko odporca sa snaží o to, aby ju psychicky vyčerpal a ona v snahe vyriešiť to, previedla celú nehnuteľnosť do jeho vlastníctva.
9. Navrhovateľka má za to, že vzťahy a pomery medzi stranami je potrebné bezodkladne upraviť tak, aby nenastala takáto situácia a odporca vážnym spôsobom neohrozil jej psychické zdravie a majetok. Navrhovateľka sa teda domáha zamedzenia škodlivého správania odporcu, ktoré má negatívny dopad na jej duševné zdravie, a to len dočasne, do času právoplatnosti rozhodnutia o žalobe o vrátení daru. Navrhovateľka má aj dôvodnú obavu, že žalovaný by mohol svoj spoluvlastnícky podiel previesť na tretiu osobu, alebo sa samostatným predajom finančne obohatiť, čo navrhovateľka by považovala za nespravodlivé.
10. Navrhovateľka sa považovala za obeť, ktorá potrebuje dočasnú ochranu, keďže v jej prípade existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná, alebo duševná integrita, alebo jej blízkych, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia, alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Konanie odporcu považovala za násilie, ktoré jej spôsobuje bolesť, je zdrojom jej bezmocnosti a súčasne prejavom prežívania moci odporcu nad ňou.
11. Navrhovateľka zároveň uviedla, že keďže správanie odporcu voči nej sa stalo pre ňu neúnosné a nestrpiteľné, považuje ho za psychické násilie, spôsobujúce jej psychické utrpenia, podala proti odporcovi žalobu o vrátenie daru, ktorou sa domáha vrátenia svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Správanie odporcu totiž považuje za hrubé porušenie dobrých mravov, hodnotí ho ako formu psychického násilia.
12. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
15. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
18. Podľa § 140 Obč. zák., ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
19. Podľa § 40a Obč. zák., ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
20. Podľa § 146 ods. 2 Obč. zák., ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
21. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) - h) C.s.p. vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo motivovaného násilia alebo násilia blízkych vzťahoch, ako súd fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana (Civilný sporový komentár, vydavateľstvo C.H. Beck, 2016, strana 1098).
22. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
23. Neodkladné opatrenie možno teda nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je potreba bezodkladne upraviť pomery strán konania, druhým potreba zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy. Potrebu a splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia však súd musí skúmať z hľadiska účelu súdneho konania vo všeobecnosti a ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých subjektov konania.
24. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
25. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená.
26. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila doložením listu vlastníctva, na ktorom sú zapísané spoločné nehnuteľnosti sporových strán, darovaciu zmluvu zo dňa 06.11.2018, žalobou o vrátenie daru, výzvou na vrátenie daru zo dňa 30.06.2020, mailami zo dňa 16.07.2019 od navrhovateľky a od odporcu, mailom zo dňa 19.07.2019 od odporcu, mailami odporcu a navrhovateľky zo dňa 09.12.2019, 10.12.2019 a od priateľky odporcu zo dňa 12.11.2019, 21.11.2019, 24.11.2019, 10.12.2019, mailom od odporcu a jeho priateľky zo dňa 18.11.2019, mailom odporcu zo dňa 07.10.2019, screenshot písomného odkazu priateľky odporcu zo dňa 19.07.2020.
27. Pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p. musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. V prípade zákazu vstupu do domu zákon vyžaduje aby povinná osoba svojim konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa.
28. Z návrhu a písomných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu je podľa názoru súdu zrejmé, že navrhovateľka uvádza vo svojom návrhu svoje subjektívne pocity a krivdy, ktoré zrejme súvisia s neúspechom v osobnom živote. Skutočnosti ktoré navrhovateľka vo svojom návrhu uvádza, nie sú dôvodmi pre zásah súdu, ale je to následok vzťahových problémov bývalých partnerov. Podľa názoru súdu ide viac - menej iba o bežnú komunikáciu bývalých partnerov, ktorá si zachováva celkom „slušnú úroveň“, nie je agresívna a už vôbec sa nedá hovoriť o vyhrážkach a ani o fyzickom ohrození. Subjektívny pocit krivdy, resp. neúspech v osobnom živote nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu o žiadanom neodkladnom opatrení. Navrhovateľka nepredložila žiadne konkrétne dôkazy, alebo skutočnosti tak, ako by to bolo potrebné a ako to súd uvádza vo vyššie označenom odseku č. 27 tohto rozhodnutia.
29. Nie je dôvod ani na vyhovenie tej časti neodkladného opatrenia, ktorou navrhovateľka žiadala, aby súd zakázal odporcovi nakladať s právami k spoločnej nehnuteľnosti a aby mu zakázal kontaktovať ju. Previesť vlastnícke práva k spoločnej nehnuteľnosti je možné iba za predpokladu vyššie citovaného ustanovenia § 140 Obč. zák. Nedodržanie tohto zákonného ustanovenia je chránené vyššie citovaným ustanovením § 40a Obč. zák. Spoluvlastnícky podiel nie je dosť dobré previesť na iného bez súhlasu spoluvlastníka. Ani v tomto prípade nie je preto potrebný zásah súdu. Súd už vyššie uviedol, že komunikáciu medzi sporovými stranami nepovažuje ani za agresívnu, ani za ohrozujúcu navrhovateľku, a preto nie je dôvod odporcovi zakázať komunikáciu s ňou.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo treba návrh navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť.
31. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického ataku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 10/2012). Takéto skutočnosti súd z obsahu spisu a ani z návrhu nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.