Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Csp-8-2020.pdf
PDF · 115.33 KB
Case nature
Area
Subarea
60Csp/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpeného: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201 proti žalovanému: L. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.V. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 76,49 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 71,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 86,96 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica žalobou doručenou dňa 02.08.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy istiny 4,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4,99 eur od 20.09.2016 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 71,50 eur a priznania náhrady trov konania.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej aj len ako „Slovak Telekom“) na žalobcu, predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanému. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb a strany sa dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami:
- faktúra zo dňa 01.09.2016, VS 1788468901 vo výške 4,99 eur s lehotou splatnosti 19.09.2016. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky, neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo, žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP)
Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
3. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, ktorý nebolo možné žalovanému doručiť, následne žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní, a preto sa platobný rozkaz podľa ust. § 10 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní zrušil a vec bola postúpená tunajšiemu súdu ako príslušnému na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).
4. Súd následne uznesením č.k. 60Csp/8/2020-49 zo dňa 04.03.2020 vyzval žalovaného podľa ust. § 167 ods. 2 CSP, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovanému bola zásielka doručená do vlastných rúk dňa 24.04.2020, žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní zostal nečinný a nenavrhol žiadne prostriedky procesnej obrany.
5. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak (b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. V prejednávanej veci bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 76,49 eur s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 14.10.2020. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 02.09.2020. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
8. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
9. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinami ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, z ktorého dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:
11. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.05.2015 súd zistil, že bola uzavretá medzi Slovak Telekom a žalovaným podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ako ,,zákon o elektronických komunikáciách“). Zmluvnými stranami bol dohodnutý Balík 1P- Akcia: TP (verejná telefónna služba) pre t.č. XXXXXXXXXX, program Doma Happy M, s dobou viazanosti 24 mesiacov, pri ktorej nesplnení bola dojednaná zmluvná pokuta 180 eur. Akciová cena za dojednaný balík služieb počas 1. - 30. mesiaca bola vo výške 10 eur
mesačne. Účastník zmluvy sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou a dodatkom. Postupca (Slovak Telekom) a žalovaný sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty, ktorá okrem sankčnej a prevenčnej funkcie v tomto prípade predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenú postupcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanému na základe zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby, ako aj zľava z ceny KZ, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bolo žalovanému na základe zmluvy poskytnuté. Vyúčtovaná zmluvná pokuta bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy alebo prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Výpoveďou zmluvy zo dňa 02.06.2016 došlo k deaktivácii verejnej telefónnej služby.
12. Právny predchodca vyúčtoval žalovanému:
- faktúrou č. 6787538466 splatnou dňa 18.08.2016 sumu 71,50 eur s DPH ako „zmluvná pokuta 0255561998“ (71,50 eur bez DPH, pozn. na zmluvnú pokutu si žalobca neuplatňuje DPH),
- faktúrou č. 1788468901 splatnou dňa 19.09.2016 sumu 4,99 eur s DPH ako jednorazový poplatok za „upomienku oneskorenej platby“ (4,99 eur bez DPH, pozn. na upomienku si žalobca neuplatňuje DPH). 13. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018 boli pohľadávky právneho predchodcu žalobcu (Slovak Telekom) ako postupcu na základe vyššie uvedených faktúr postúpené na žalobcu ako postupníka, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 13.08.2018 a žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy podľa vyššie uvedených faktúr v celkovej výške 76,49 eur do 5 dní odo dňa prijatia oznámenia.
14. Podľa ust. § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
15. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
16. Podľa ust. § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
17. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
18. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
19. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a), b) a d), zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení.
21. Podľa ust. § 43 ods. 2 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
22. Podľa ust. § 43 ods. 9 zákona o elektronických komunikáciách, koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
23. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
24. Podľa ust. § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
25. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
26. Podľa ust. § 44 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
27. Podľa ust. § 44 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
28. Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
29. Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
30. Podľa ust. § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
31. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
32. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
33. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
34. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný zmluvný typ, ide o určitú skupinu zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy a táto vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Zmluva o poskytovaní verejných elektronických služieb je inominátnou (nepomenovanou) zmluvou, na základe ktorej sa poskytovateľ zaväzuje k poskytovaniu služieb užívateľovi, užívateľ sa zaväzuje za služby poskytovateľovi riadne a včas platiť po dobu viazanosti; ak to neurobí, môže byť zmluva zo strany poskytovateľa ukončená.
37. Vykonaným dokazovaním a z nerozporovaných tvrdení žalobcu mal súd z listinných dôkazov žalobcu za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a žalovaný uzatvorili dňa 26.05.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona o elektronických komunikáciách, v znení Dodatkov. Výpoveďou zmluvy zo dňa 02.06.2016 došlo k deaktivácii verejnej telefónnej služby. Uvedenú zmluvu súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na ust. § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená ako spotrebiteľská zmluva. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom o elektronických komunikáciách má povahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis), preto súd uvedený zmluvný vzťah medzi stranami sporu posúdil podľa cit. zákona.
38. Veriteľ mohol svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky žalobcovi a s postúpením pohľadávky prešlo aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené na žalobcu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.08.2018 postupca Slovak Telekom oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky žalobcovi. Keďže postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi postupca, dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je založená aktívna vecná legitimácia žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
39. Súd priznal žalobcovi istinu vo výške 71,50 eur z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Súd preskúmal obsah zmluvy, ktorý bol podpísaný žalovaným,
a to najmä článok Zmluvná pokuta, v zmysle ktorého, ak účastník poruší počas doby záväzok viazanosti je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške určenej výpočtom (ktorý zohľadňuje rozsah benefitov poskytnutých účastníkovi ako aj počet dní z doby viazanosti), pričom v tomto ustanovení zároveň pri stanovení výšky zmluvnej pokuty prihliadol poskytovateľ na zostávajúcu dobu viazanosti účastníka, pričom výška zmluvnej pokuty sa mala znižovať práve v závislosti od uplynutia doby viazanosti (resp. od času zostávajúceho do uplynutia doby viazanosti). Túto zmluvnú pokutu si sporové strany v podstate dohodli práve v súvislosti s poskytnutím zvýhodneného programu služieb Doma Happy M za zľavnený mesačný paušálny poplatok 10 eur s DPH odo dňa uzatvorenia zmluvy. Táto zmluvná pokuta teda mala kompenzovať aj prípadnú škodu, spôsobenú žalovaným tým, že hoci mu bolo poskytnutý zľavnený paušálny program spojený s dobou viazanosti, on si svoje povinnosti platiť za poskytované služby neplnil. Zmluva predstavuje právny úkon, zakladajúci dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, v zmysle ktorého právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému program za zľavnenú cenu za určitých podmienok. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti viazanosti žalovaným, pričom táto zmluvná pokuta v sebe reflektuje aj skutočnosť poskytnutia zľavneného programu služieb. Zmluva ako konsenzus, resp. výsledok prejavov vôle dvoch zmluvných strán, postavený na princípe zmluvnej voľnosti, predstavuje v prípade oboch zmluvných strán rámec, ktorý určuje ich vzájomné práva a povinnosti. Ak raz obsahom zmluvy bolo dojednanie zaplatenia zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom táto bola dohodnutá písomne (priamo v zmluve podpísanej oboma zmluvnými stranami a obsah dojednania reflektoval skutočnosť, že k porušeniu povinnosti môže dôjsť v rôznom časovom úseku od začiatku plynutia doby viazanosti až do jej skončenia), len skutočnosť, že zmluvná pokuta bola dojednaná v spotrebiteľskej zmluve, nie je dôvodom na konštatovanie neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania. Táto časť zmluvy bola okrem toho dostatočne zreteľná a nebolo možné toto zmluvné dojednanie prehliadnuť. Ak teda žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti, pričom pritom užíval zľavnený užívateľský program, ktorého cena bola zvýhodnená za splnenia podmienky zotrvania v zmluvnom vzťahu určitú dobu (24 mesiacov), súd považuje zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom v konaní za primeranú. Na jej zaplatenie sa zaviazal žalovaný priamo v zmluvnom dojednaní, ktoré svojim obsahom nespĺňa obsah neprijateľnej podmienky, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného má súd za to, že nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu je dôvodný (výrok č. I rozsudku). Naviac v konaní bol žalovaný nečinný, k žalobe sa nevyjadril, skutkové tvrdenia žalovaného žiadnym spôsobom nenamietal a nepopieral.
40. Žalobca si z predložených faktúr uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za upomienku (4,99 eur), v tejto zvyšnej časti súd žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
41. K poplatku vo všeobecnosti súd uvádza, že nebolo preukázané, že by takýto poplatok (v celej výške alebo aj v časti) z uvedeného dôvodu bol medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnutý. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie poplatku za upomienku v sume 4,99 eur, vyúčtovaného vo vystavenej faktúre, súd uvádza, že takéto náklady nemožno ohodnotiť paušálnou náhradou, keďže tento nárok predstavuje samostatný hmotnoprávny nárok žalobcu podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, definovaný ako príslušenstvo pohľadávky, ktorý z hľadiska jeho dôvodnosti a výšky treba preukázať, pričom sa veľký dôraz kladie aj na účelnosť týchto nákladov. To znamená, že ide o náhradu účelne vynaložených nákladov žalobcu vzniknutých v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a nie o ich paušálnu náhradu.
42. Naviac, ako súd už vyššie konštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej podmienky. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať od žalovaného v pozícii spotrebiteľa zaplatiť rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia) a takýto poplatok slúži len dodávateľovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom) (viď napr. rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Co/188/2017). Čo sa týka konkrétne poplatku za upomienku, na tento niet zákonného nároku a nemôže veriteľovi patriť za stavu, ak tento uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Tento názor vyslovil vo svojom rozsudku Krajský súd Trnava zo dňa 13.08.2014, sp. zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014. Na základe vyššie uvedeného
považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4,99 eur z titulu poplatku za upomienku za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol (výrok č. II rozsudku).
43. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
44. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 76,49 eur, súd mu priznal sumu istiny vo výške 71,50 eur, žalobca mal teda úspech v konaní vo výške 93,48 % a žalovaný vo výške 6,52 %. Pomer úspechu v konaní súd zistil tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšej strany, ktorou bol v tomto prípade žalobca, odpočítal úspech menej úspešnej strany, ktorou bol v tomto prípade žalovaný a zistil, že čistý úspech žalobcu predstavuje 86,96 %. S ohľadom na uvedené súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v tejto výške (výrok č. III rozsudku). O výške trov súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 CSP, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).