Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_14Csp-37-2020.pdf
PDF · 96.1 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/37/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava-Nové Mesto, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: F. E., Z.. XX.X.XXXX, K. B. K., o zaplatenie 120,23 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 47,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 32,26 eur od 26.10.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 15,20 eur od 26.11.2016 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.7.2020, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 120,23 eur spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.7.2018 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách a aktivácia programu služieb. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve, za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: č. XXXXXXXXXX na sumu 32,26 eur so splatnosťou dňa 25.10.2016 a č. XXXXXXXXXX na sumu 87,97 eur so splatnosťou dňa 25.11.2016. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky a neuhradil predchodcovi žalobcu vystavené faktúry ani po zaslaní upomienok. Odo dňa postúpenia pohľadávky do dňa spísania žaloby, žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Zároveň si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z jednotlivých faktúr.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 16.8.2020 v súlade s § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k tejto sa nevyjadril a neoznačil žiadne dôkazy.
4. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
7. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby, pričom mu boli následne vyúčtované tieto služby faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 32,26 eur so splatnosťou dňa 25.10.2016 a faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 87,97 eur so splatnosťou dňa 25.11.2016. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvorila dňa 4.7.2018 so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom uvedenou zmluvou boli predmetné pohľadávky postúpené na spoločnosť žalobcu. Žalovaný odo dňa postúpenia, nezaplatil žiadnu čiastku zo svojho dlhu.
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
12. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
24. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
25. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná len z časti. Strany sporu platne uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky), z ktorej právnemu predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom žalovaný si svoju povinnosť uhrádzať predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnil v lehote splatnosti. Poskytnuté elektronické komunikačné služby si právny predchodca žalobcu vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX znejúcou na sumu 32,26 eur a faktúrou č. 7609904241 znejúcou na sumu 87,97 eur. Súd skúmaním týchto faktúr zistil, že faktúrou č. XXXXXXXXXX znejúcou na sumu 32,26 eur si predchodca žalobcu vyúčtoval len mesačné poplatky za telekomunikačné služby v sume 32,26 eur, pričom faktúrou č. XXXXXXXXXX znejúcou na sumu 87,97 eur si predchodca žalobcu vyúčtoval okrem mesačných poplatkov za telekomunikačné služby v sume 15,20 eur vrátane DPH aj sumu 72,77 eur ako zmluvnú pokutu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami za dôvodný, avšak len vo výške 32,26 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX a vo výške 15,20 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX (teda vo výške 47,46 eur, v ktorej si z predmetných faktúr žalobca uplatnil svoj nárok na cenu za poskytnuté komunikačné služby), a preto mu v uvedenej časti vo výroku I. vyhovel.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Zároveň súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry, a to v žalobcom uplatnenej výške úroku z omeškania 5,00 % ročne, nakoľko bol uplatnený v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), keď základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,00 % (t.j. 0,00 % + 5 = 5,05 %).
29. Žalobca si žalobou okrem toho uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 72,77 eur vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 25.11.2016. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.
30. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1.1.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, konkrétne do jeho § 53 ods. 4 písm. k).
31. Niet pochybností o tom, že právny predchodca žalobcu v danej veci vystupuje ako dodávateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemal postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a dodatku. Súd dospel k záveru, že zmluvy o poskytovaní verejných služieb majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu a charakter zmluvy a dodatku bol teda právny predchodca žalobcu povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravenými v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje príkladný výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods. 5 OZ) s právnym následkom ich neplatnosti. Žalobca nepreukázal súdu, že právny predchodca žalobcu so žalovaným individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy, a to najmä samotnú výšku zmluvných pokút za porušenie povinností.
32. Pokiaľ ide o zmluvné pokuty, súd dojednania o zmluvných pokutách, tak ako sú vyjadrené v zmluve považuje za nedostatočne určité, nakoľko v rozpore s ustanovením § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z toho-ktorého dojednania presne nevyplýva, porušenie ktorej konkrétnej zmluvnej povinnosti znamená nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu. Dojednanie v znení, že má ísť o porušenie záväzku využívať tú-ktorú službu počas doby viazanosti, je nekonkrétne, neurčité a neumožňuje identifikovať, porušenie akej povinnosti spotrebiteľa je sankcionované zmluvnou pokutou. Neurčitosť zmluvných pokút vyplýva navyše aj z toho, že všetky vyššie uvedené zmluvné pokuty sú v rámci textu zmluvy a dodatku uvedené spôsobom, ktorý ani neumožnil spotrebiteľovi uvedomiť si, že podpisom zmluvy a dodatku bude zároveň viazaný uvedenými dojednaniami. Tieto dojednania sú totiž písané veľmi malým písmom, nie sú v texte nijako zvýraznené a zanikajú v rámci iných ustanovení. Súčasne s nimi sa v texte zmluvy a dodatku nachádzajú aj ustanovenia o iných zmluvných pokutách (nevzťahujúcich sa na daný program), čo pôsobí mätúco. Aj z tohto dôvodu súd nemôže považovať dojednania o zmluvných pokutách za určité. Zo všetkých uvedených dôvodov má súd za to, že uvedené dojednania o zmluvných pokutách sú v zmysle § 544 ods. 1 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre ich neurčitosť neplatné.
33. Zároveň však súd poukazuje na neprijateľnosť všetkých zmluvných pokút v tom, že v danom prípade boli dohodnuté len zmluvné pokuty v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného, pričom pre prípad porušenia povinnosti právneho predchodcu žalobcu nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech spotrebiteľa. Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach jednoznačne vedie súd k názoru o neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorých bola určená žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.
34. Súd ďalej poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Vopred pripravenými sú aj ustanovenia o dojednaní zmluvných pokút, pričom právny predchodca žalobcu žiada od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. To znamená, že nie je vylúčená situácia, keď spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, pričom pri nezaplatení posledného poplatku si voči nemu poskytovateľ uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa v začiatku 24-mesačnej viazanosti, čo možno zhodnotiť ako neprijateľné.
35. V nadväznosti na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že uvedené zmluvné pokuty jednostranne zaťažujú spotrebiteľa a sú neprimerane vysokou sankciou spôsobilou poškodiť spotrebiteľa, a teda neprijateľnými podmienkami v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nie je možné ani zmoderovať, pretože moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty možno využiť len pri platne dohodnutej zmluvnej pokute, avšak v prejednávanom prípade sú dojednania o zmluvnej pokute absolútne neplatné.
36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výroku II. rozsudku zamietol. Nakoľko žalobca nemá právo na plnenie zmluvných pokút, nemohol sa žalovaný ani dostať do omeškania s týmto plnením, a teda žalobca nemá právo ani na úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty, a preto súd zamietol návrh aj v časti príslušenstva k zmluvnej pokute.
37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 120,23 eur s príslušenstvom priznaná suma 47,46 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 39,47 % a hrubý úspech žalovaného 60,53 %, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 21,06 % (60,53 % - 39,47 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 21,06 % trov konania, nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal, o čom rozhodol vo výroku III. rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).