Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5C-16-2020.pdf
PDF · 91.85 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu v 1. rade: B. Q., nar.XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. T. Č..XX, žalobkyne v 2. rade: B.. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. T. Č..XX, obaja zastúpení Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Žiar nad Hronom, Námestie Matice slovenskej 6, IČO: 47 232 811 proti žalovanému: Slovenská republika, v správe Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17335345, o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spolu takto
rozhodol:
Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1.) a v 2.) rade a žalovaného k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, CKN parcela č. XXX, o výmere 1.490 m2, druh pozemku: orná pôda, k. ú. A..
Súd prikazuje nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, k. ú. A., CKN parcela č. XXX, o výmere 1.490 m2, druh pozemku: orná pôda, do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1.) a v 2.) rade v podiele 1/1.
Žalobca v 1.) rade a žalobkyňa v 2.) rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne na vyrovnanie podielu zo zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému sumu 5.300,- € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1.) a v 2.) rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1.Žalobcovia sa podanou žalobou prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k.ú. A. to k CKN parc.č. XXX druh pozemku orná pôda o výmere 1.490 m2. Poukázali na zápis na liste vlastníctva, z ktorého vyplýva, že žalobcovia sú podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom tiež v podiele 1. Žalobcovia žiadali parcelu prikázať do svojho vlastníctva s poukazom na to, že reálna deľba nie je možná s poukazom na výmeru pozemku. Výšku finančnej náhrady navrhli určiť sumu 5.300 €, pričom vychádzali zo znaleckého posudku č.XXX/XXXX, ktorý si dali vypracovať. Žiadali priznať náhradu trov konania, nakoľko k mimosúdnej dohode v danej veci nedošlo a to pre nekonanie žalovaného.
2.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva a s prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcov. Tvrdenia žalobcov o neúčelnosti reálnej deľby nenamietal. Poukázal na to, že nedokáže pozemok zmysluplne nijako využiť a pozemok vzhľadom na svoju veľkosť a polohu nie je ani vhodný na plnenie reštitučných nárokov. Nesúhlasil však s navrhovanou výškou finančnej náhrady vo výške 5.300 €. Poukázal na to, že nesúhlasí so spôsobom stanovenia výpočtu hodnoty nehnuteľnosti indikovanú žalobcami podľa znaleckého posudku č.XXX/XXXX znalca
Ing. Miroslava Hrica. Nehnuteľnosť sa nachádza na rozhraní intravilánu a extravilánu obce A.. Samotný znalec uviedol, že napriek tomu, že pozemok je na liste vlastníctva vedený ako orná pôda má v budúcnosti vyššie využitie, pričom dopyt po pozemkoch v danej lokalite je vyšší ako ponuka. Preto pozemok je možné považovať za stavebný pozemok. Uviedol, že pri porovnaní ceny podľa predloženého znaleckého posudku s ponukami na cenovej mapy ako aj portálu www.reality.sk je možné dospieť k trhovej cene 11 €/m2.
3.Na pojednávaní konanom dňa 14.10.2020 strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. Netrvali na vykonaní dokazovania výsluchom žalobcov, preto súd tento dôkaz nevykonal.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením s listinami: výpisom z LV č. XXX k.ú. A., so Stanoviskom obce A.F. zo dňa 19.8.2019, s písomnou komunikáciou strán sporu, so znaleckým posudkom č.XXX/XXXX znalca Ing. Miroslava Hrica, s tlačovým výstupom z cenovej mapy a portálu www.reality.sk, s ostatným spisovým materiálom.
5.Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
6.Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
7.Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
8.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
9.Z výpisu z listu vlastníctva č.XXX k.ú. A. súd má za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi, žalobcovia v podiele 1 a žalovaný v podiele 1 k CKN parc.č. XXX druh pozemku orná pôda o výmere 1.490 m2. Strany sporu mali záujem uvedené podielové spoluvlastníctvo zrušiť a následne vyporiadať takým spôsobom, že CKN parc.č. XXX bude prikázaná do vlastníctva žalobcov s povinnosťou vyplatiť žalovaného.
10.Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
11.Vzhľadom na to, že medzi stranami sporu nedošlo pred podaním žaloby k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k CKN parc.č. XXX druh pozemku orná pôda o výmere 1.490 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. A.. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že reálna deľba pozemku nie je vhodná. Vzhľadom na to súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade. Žalovaný s prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcov súhlasil.
12.Medzi stranami sporu bola sporná hodnota pozemku, z ktorej sa určuje výška výplaty v prospech žalovaných. Žalobcovia navrhli výplatu sumou 5.300 €, pričom vychádzali zo znaleckého posudku č.XXX/XXXX znalca Ing. Miroslava Hrica, ktorý súdu predložili ako dôkaz. Žalovaný v navrhovanou výškou výplaty nesúhlasil, navrhoval výšku výplaty zodpovedajúcu cene 11 €/m2, s poukazom na cenovú mapu a predložený doklad z portálu www.reality.sk. Žalovanému prislúchala výplata za 745 m2 (podiel 1 z celkovej výmery 1.490 m2).
13.Súd je toho názoru, že žalobcovia v spore nie len tvrdili, ale aj preukázali všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania. Ako dôkaz predložili jednak Stanovisko obce A. zo dňa 19.8.2019 č. 2019/0147 (č.l. 9 spisu) z obsahu ktorého vyplýva, že pozemok, ktorý je predmetom sporu sa nachádza v zastavanom území obce a v UPD zóny A. je riešený ako plocha pre individuálnu výstavbu rodinných domov. Obec na tomto pozemku neplánuje žiadnu výstavbu verejného charakteru. Podľa ustanovenia Všeobecne záväzného nariadenia obce A. č.01/2018 zo dňa 30.4.2018 O určovaní ceny za prenájom a predaj pozemkov a postup pri prevode pozemkov vo vlastníctve obce A. na iné právnické a fyzické osoby Článok IV. § 2, sa cena pozemku v intraviláne obce určuje pre pozemky o výmere nad 300 m2 - 7 € za 1 m2. Žalobcovia predložili aj ďalší dokaz a zo Znalecký posudok č.XXX/XXXX vypracovaný znalcom Ing. Miroslavom Hricom zo dňa 17.9.2019. Znalec v znaleckom posudku určil všeobecnú hodnotu pozemku parc.č. 110 v časti výmery 745 m2, ktorá zodpovedá spoluvlastníckemu podielu 1 cenou 5.300 €. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že znalec všeobecnú hodnou vypočítal metódou polohovej diferenciácie. Výpočet východiskovej a technickej hodnoty určil podľa Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Uviedol, že ide o pozemok evidovaný ako orná pôda. V danej lokalite nie sú privedené žiadne inžinierske siete, prístup na pozemok je po nespevnenej komunikácii. Dopyt po pozemkoch v danej lokalite je vyšší ako ponuka. V zmysle platného územného plánu obce A. ako i územnoplánovacej informácie obce vydanej pod číslom 2019/0147 zo dňa 19.8.2019 je predmetný pozemok určený na vyšší stupeň využitia t.j. plocha na individuálnu výstavbu. Súd konštatuje, že pokiaľ žalovaný v spore poukazoval na to, že v danej lokalite je vyšší dopyt ako ponuka, že pozemok možno považovať za pozemok stavený, že pozemok aj keď je evidovaný ako orná pôda má v budúcnosti vyššie využitie, s týmito všetkými skutočnosťami sa znalec v danom znaleckom posudku vysporiadal a je nepochybné, že ich bral do úvahy pri stanovovaní všeobecne hodnoty pozemku. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že znalec pri určení všeobecnej hodnoty zohľadnil aj územnoplánovacie informácie obce A. vydané pod č.2019/0147, nakoľko táto skutočnosť vyplýva z obsahu samotného znaleckého posudku.
14.Žalovaný, ktorý nesúhlasil s výškou všeobecnej hodnoty pozemku, poukázal na tlačový výstup z cenovej mapy nehnuteľností a portál www.reality.sk. Pokiaľ ide o predložené Tabuľkové zobrazenie, je zrejmé, že vychádza len z jednej nehnuteľnosti a to definovanej ako rekreačný pozemok v obci A., ktorého predaj zrealizovaný nebol (ide o ten istý pozemok ako ponúkaný na portále www.reality.sk). Pokiaľ ide o ponuku, ktorá sa nachádza na www.reality.sk, ponúkaný pozemok je definovaný už ako stavebný pozemok, rekreačný pozemok o výmere 2.200 m2, v cene 25.000 € (čo zodpovedá cene 11 €/m2), pričom však z predloženého dôkazu nie sú zrejmé ďalšie skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol posúdiť, že ide o porovnateľnú nehnuteľnosť, ako je premetom sporu (dosah inžinierskych sietí, prístupnosť, lokalita umiestnenia...).
15.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalobcovia preukázali hodnotu predmetu zrušenia a vyporiadania nehnuteľnosti, a to všeobecnú hodnotu podielu žalovaného v rozsahu 1 vo výške 5.300 €, z ktorej súd aj vychádzal pri určení výšky výplaty žalovanému. Spoluvlastníckemu podielu žalovaného zodpovedá výmera 745 m2, preto súd uložil povinnosť žalobcom zaplatiť mu sumu 5.300 €. Žalobcovia v spore dôkazné bremeno uniesli, preukázali všeobecnú hodnou konkrétneho predmetu sporu. Žalovaný v spore nepreukázal svoje tvrdenia o vyššej hodnote predmetu sporu.
16.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17.V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy rozhodnutie o trovách konania podľa § 255 ods.1 CSP (pozri aj R 54/1973; aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4MCdo/10/2012 zo dňa 26.7.2012); napriek tomu, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je považované za tzv. iudicium duplex je súdna prax jednotná v tom, že rozhodovanie o trovách konanie je v zásade založené na princípe procesného úspechu vo veci a to najmä v prípade, ak v konaní boli medzi stranami sporu odlišné názory a súd vyhovel žalobe strany sporu a spoluvlastníctvo vyporiadal spôsobom, aký bol navrhnutý za situácie, kedy žalovaný navrhoval iné riešenie. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP (výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa) prichádza v sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva do úvahy predovšetkým v prípadoch, kedy žalovaný pred podaním žaloby súhlasí s navrhnutým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý žalobca napriek tomu uplatnil v súdnom konaní.
18.Pokiaľ ide o priebeh konania a postoje strán sporu v prejednávanej veci, je zo spisu zrejmé, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva, tak, že mali záujem po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázať predmetnú nehnuteľnosť do svojho BSM a žalovanému vyplatiť finančnú náhradu vo výške 5.300 €, ktorá suma zodpovedala cene 7,11 €/m2. Spor medzi stranami sporu bol v časti všeobecnej hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti. Žalobcovia v spore preukázali, že mali záujem vec vyriešiť mimosúdnou dohodou, pred podaním žaloby, ku ktorej však nedošlo nečinnosťou žalovaného. Žalobcovia v spore preukázali, že Výzvou zo dňa 25.7.2019 doručenou žalovanému dňa 30.7.2019 vyzvali žalovaného na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a to prikázaním nehnuteľnosti do ich vlastníctva a vyplatením žalovaného. Na uvedenú Výzvu reagoval žalovaný listom zo dňa 13.8.2019, ktorým žiadal žalobcov na doloženie dokladov a to: znaleckého posudku, vyjadrenia obce o cenách, za ktoré obec predáva porovnateľné pozemky a vyjadrenie obce z hľadiska územného plánovania. Na uvedený list - vyžiadanie dokladov reagovali žalobcovia listom zo dňa 25.9.2019 doručený žalovanému dňa 27.9.2019, v zmysle ktorého doložili žalovanému žiadané doklady a to znalecký posudok č.XXX/XXXX ako aj vyjadrenie obce o cenách, za ktoré obec predáva porovnateľné pozemky a vyjadrenie obce z hľadiska územného plánovania. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Aj keď žalobcovia doručili žalovanému žiadané doklady, žalovaný od 27.9.2019 ostal nečinný. Doručené doklady nerozporoval a nenamietal ani žalobcami navrhovanú cenu v zmysle doloženého znaleckého posudku č.XXX/XXXX. Vzhľadom na nečinnosť žalovaného, týkajúcu sa mimosúdnej dohody, žalobcom neostávalo iné, ako podať žalobu na súd a domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd žalobe žalobcov vyhovel v plnom rozsahu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia navrhovali v rámci mimosúdnej dohody totožný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vrátane výšky výplaty ako v spore, kde boli úspešní. Vzhľadom na to im súd priznal nárok na náhradu trov konania.
19.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok).