Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-1561-2020.pdf
PDF · 70.5 KB
Case nature
Subarea
18Ek/1561/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: T. U., B.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX, XXX XX G., zast.: JUDr. Ondrej Brláš, IČO: 42 428 521, so sídlom Štefánikova 5/9, 949 01 Nitra, proti povinnému: T. U., B.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX, XXX XX G., o vymoženie zameškaného výživného vo výške 1.790,- Eur, bežného výživného a trov exekúcie, o návrhu na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.10.2020 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 1.790,- Eur, bežného výživného a trov exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/334/2019 zo dňa 19.05.2020, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 29.05.2020 (ďalej len ako „Exekučný titul“).
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúmava návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
6. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bodu 1. Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
7. V danej veci súd zistil, že v návrhu na vykonanie exekúcie v časti „A) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia - oprávnení“ bola ako oprávnená uvedená: T. U., B.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX, XXX XX G.,
ktorá je matkou maloletého dieťaťa: Y. U., B.. XX.XX.XXXX a maloletého dieťaťa: H. U., B.. XX.XX.XXXX, ktoré jej boli zverené do osobnej starostlivosti.
8. Exekučným titulom bol povinný ako otec maloletých zaviazaný prispievať na každé dieťa výživným vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.12.2019.
9. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je však nárokom dieťaťa, a nie rodiča, ktorý dieťa zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (toho, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti). Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča.
10. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič (R21/1981).
11. Súd má za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie v časti „A) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia - oprávnení“ bola ako oprávnená uvedená matka maloletých detí, ktorá však nebola oprávnená požadovať splnenie nároku z Exekučného titulu. Pri vymáhaní výživného je oprávneným dieťa (v danom prípade deti), ktoré má právo domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom preto, že povinný (v danom prípade otec) dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (v zmysle § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku). Vzhľadom k uvedenému mal byť v návrhu na vykonanie exekúcie ako oprávnený 1/ uvedený maloletý Jakub a ako oprávnená 2/ maloletá Alexandra, pričom matka maloletých mala byť v návrhu na vykonanie exekúcie uvedená ako zákonný zástupca oprávneného 1/ maloletého Jakuba a oprávnenej 2/ maloletej Alexandry.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie zamietol.
13. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
14. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
15. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
16. Podľa § 35 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
17. Vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom konania je iba oprávnený (§ 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku) a konanie trpí vadou, pre ktorú súd nemohol pokračovať v exekučnom konaní a vydať poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania a preto súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.