Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-403-2019.pdf
PDF · 87.82 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/403/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej OKÁLY, v právnej veci mal. B. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matky B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, O. C. A. a otca W. S.É., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloletú, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca n a zníženie výživného doručený súdu 19.12.2019 z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 19.12.2019 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca maloletej, ktorým sa domáhal, aby súd rozhodol o jeho znížení výšky vyživovacej povinnosti k mal. B. na sumu 30,- Eur mesačne.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn.: 2Pc/6/2018 zo dňa 06.11.2018 bol otec zaviazaný prispievať na výživu jeho maloletej dcéry výživným vo výške 100,- Eur mesačne k rukám matky. Otec ďalej uviedol, že pri určovaní vyživovacej povinnosti súd vychádzal z jeho vtedajších príjmov a výdavkov. Momentálne otec žije so svojou družkou, pričom sa im narodila dňa 11.07.2019 dcéra B. S.. Otec je nezamestnaný, jeho jediným príjmom je rodičovský príspevok, z ktorého nedokáže platiť výživné vo výške 100,- Eur.
3. Spolu s podaným návrhom otec doručil súdu:
- potvrdenie o výške príjmu
- rodný list mal. B. S.
4. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou súd zistil, že otec poberá od 11.07.2019 rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur mesačne.
5. Uznesením sp. zn.: 14P/403/2019-8 zo dňa 07.04.2020 súd ustanovil mal. B. za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves na zastupovanie v tomto konaní.
6. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 02.06.2020 súd zistil, že v domácnosti matky bolo vykonané sociálne zisťovanie. Na adrese M. Č.. X, O. C. A. sa nachádza starší, prízemný dom. Predmetná nehnuteľnosť je vo vlastníctve rodičov a pozostáva z troch izieb, samostatnej kuchyne a sociálneho zariadenia. Matka spoločne so svojou sestrou B., ktorá ma tiež maloleté dieťa majú vyhradenú jednu izbu. V spoločnej domácnosti ďalej prebývajú rodičia matky, zdravotne ťažko postihnutí súrodenci W. a X., plnoletá sestra B. s maloletým dieťaťom a nezaopatrená sestra X.. Celá domácnosť je zariadená
starším, ale zachovalým nábytkom. Hygiena domácnosti je na požadovanej úrovni. Matka v plnej miere zabezpečuje celkovú starostlivosť o maloletú B., ktorá prospieva. Je dispenzarizovaná v detskej ambulancii MUDr. P.. Príjmom matky v mesiaci jún 2020 je posledný rodičovský príspevok vo výške 270,- Eur a prídavok na jedno, neplnoleté dieťa vo výške 24,95 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť si otec riadne neplní a jeho aktuálny dlh na výživnom je približne vo výške 950,- Eur. Matka asi pred mesiacom podala na otca trestné oznámenie práve z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti. Veľmi ju mrzí, že o dieťa neprejavuje žiaden záujem, nikdy mu nič nezakúpil a ani sa o maloletú žiadnym spôsobom nezaujíma. So znížením výživného nesúhlasí. Kolízny opatrovník má z databázy štátnych sociálnych dávok vedomosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej B. S., nar. XX.XX.XXXX, a spoločne so súčasnou partnerkou B. Č., nar. XX.XX.XXXX prebývajú v obci O. Č.. XXX, okres A. C. D.. Na základe uvedených skutočností je dokázané, že výlučne matka zabezpečuje maloletej B. celkovú starostlivosť. Otec si riadne neplní vyživovaciu povinnosť a aj z tohto dôvodu je matka odkázaná na finančnú pomoc zo strany rodičov. Zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. Zo zistených skutočností je zrejmé, že rodičia majú na celú situáciu úplne odlišný názor.
7. Na pojednávaní dňa 21.09.2020 matka uviedla:
„Vôbec sa nezaujíma ani o malú. Nič jej nedonesie, keď má narodeniny. Ani raz ju nevidel. Malá už má 3 roky. On má tiež malé. Neviem sa volá jeho dieťa. Neviem nič o ňom. Posiela mi výživné 30,- Eur. Posielal mi aj 100,- Eur, niekedy 50,- Eur. Už asi 8 mesiacov posiela po 30,- Eur. Nie je mi vyplácané náhradné výživné. Podala som na neho aj trestné oznámenie. Mal podmienku. Neviem, prečo mi nie je vyplácané náhradné výživné. Dostávala som 245,- Eur. Teraz dostávam 270,- Eur. Stále mi je vyplácaný rodičovský príspevok, i keď má už 3 roky. Malá je zdravá. Nemala som už dostávať rodičovský príspevok, ale dostala som rozhodnutie, že sa mi príspevok predlžuje kvôli vírusu COVID. Malá nechodí do škôlky. Starám sa o ňu doma. Nemám inú vyživovaciu povinnosť. Neplatím žiadne platby. Žijem s matkou, ktorej prispievam 50,- Eur mesačne na bývanie. Keď nemám peniaze ja, tak mi prispieva moja mama. Neviem, keby som nemala moju mamu, kde by bola moja dcéra v detskom domove a ja by som spala vonku. Na stravu dávam 50,- Eur. Kupujem dcére aj oblečenie, na ktoré dávam 50 až 100,- Eur mesačne. Starám sa o ňu, aby mala na výživu. Keď sme sa spoznali otec aj ja sme pracovali v O.. Pracoval tam ako operátor výroby. Neviem o otcovi, aké má vzdelanie.“
8. Podľa ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej len „Zákona o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9. Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa ust. § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 13. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
14. Pokiaľ ide o doterajšiu výšku výživného, ktorá bola určená súdom je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že o výživnom súd rozhodoval autoritatívne s tým, že otec v čase rozhodnutia bol taktiež nezamestnaný ako je tomu teraz.
15. Z odôvodnenia rozsudku sp. zn.: 2Pc/6/2018 zo dňa 06.11.2018 vyplýva, že v čase od 29.07.2016 do 31.03.2017 otec dieťaťa bol zamestnancom firmy K. O., S., ku skončeniu pracovného pomeru došlo podľa § 60 Zákonníka práce a dosahoval v priemere čistý príjem 520,- Eur. V čase od 01.04.2017 do 14.08.2017 bol otec dieťaťa zamestnancom spoločnosti O. K. O. O..U..L.. Pracovný pomer bol ukončený podľa § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca. Za uvedené obdobie dosiahol príjem 3 192,68 Eur. Preukázateľne otec dieťaťa u zamestnávateľa T. X. J., O..U..L.., dosahoval čistú mzdu 8/2017 - 3 069 Kč, 9/2017 - 37 732 Kč, z toho zrážky vo výške 37 732 Kč, 10/2017 - 10 895 Kč, 11/2017 - 10 873 Kč, 12/2017- 11 989 Kč, 1/2018 - 11 189 Kč, 2/2018 - 5 443 Kč. Pracovný pomer trval od 30.08.2017 do 08.02.2018, bol uzatvorený na dobu neurčitú. Ku dňu 8.2.2018 označená organizácia so zamestnancom rozviazala pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu. V priemere otec dieťa dosiahol čistý príjem vo výške 9 095 Kč (63 665 : 7 mesiacov = 9 095 Kč). K uvedenému mal vyplácané cestovné náhrady v priemere 15 752 Kč (110 269 : 7 mesiacov = 15 752 Kč).
16. Súd k týmto skutočnosti uvádza, že v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti, kedy jednotlivé súdy určujú výšku výživného v rozsahu 20 až 25 % príjmu povinného rodiča, mohla byť výška výživného na jeho maloletú dcéru stanovená sumou aj sumou vyššou ako je 100,- Eur. Podľa názoru súdu teda suma 100,- Eur mesačne na maloletú dcéru síce plne neodzrkadľovala majetkové pomery otec, v ktorého možnostiach bolo prispievať na maloletú aj vyššou sumou, avšak suma výživného postačovala na uspokojenie potrieb maloletej. Súd má preto za preukázané, že výdavky, ktoré je potrebné vynaložiť na uspokojenie potrieb maloletej sa od poslednej úpravy nezmenili a teda podľa názoru súdu je potrebné rozsah, akým otec prispieva na výživu svojej dcéry ponechať.
17. Súd v tomto rozhodnutí uplatnil princíp potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné, ktorý spočíva v tom, že súd neprihliada len na skutočné príjmy povinného, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové schopnosti, dopyt na trhu práce. Súd zistil ponuky na trhu práce vzhľadom k zameraniu a praxi povinného, z ktorých vyplynulo, že je v schopnostiach a možnostiach povinného reálne dosahovať vyšší príjem ako v súčasnosti dosahuje. Zároveň súd uvádza, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
18. Súd nemôže prinútiť otca, aby žil na životnej úrovni zodpovedajúcej jeho vzdelaniu, schopnostiam a možnostiam. Avšak otcovi ako rodičovi plynie zákonná povinnosť plnenia vyživovacej povinnosti voči jeho maloletým dcéram. Otec sa podľa názoru súdu ani nepokúša nájsť výhodnejšie zamestnanie. Otec síce poukazuje na to, že je toho času na rodičovskej dovolenke, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal dôvod, prečo na rodičovskej dovolenke nie je matka jeho druhej maloletej dcéry. Skutočnosť, že sa otcovi narodila ďalšia dcéra podľa názoru súdu nemôže otcovi brániť zamestnať sa, práve s ohľadom na skutočnosť, že má už dve vyživovacie povinnosti.
19. Pokiaľ ide o pomery matky, súd vzal na vedomie, že tejto je v súvislosti s pandémiou koronavírusu naďalej vyplácaný rodičovský príspevok aj napriek tej skutočnosti, že by za iných okolnosti už na neho nemala nárok. Súd teda zistil, že matka je toho času nezamestnaná.
20. Súd je teda toho názoru, že otec sa úmyselne vyhýba plneniu vyživovacej povinnosti napriek tomu, že je v jeho schopnostiach zamestnať sa a dosahovať vyšší príjem ako v súčasnosti dosahuje. Podľa správy podanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, by otec na pracovnej pozícii operátor stacionárnych zariadení a strojov, teda na pracovnej pozícii, ktorú v minulosti vykonával mohol dosahovať čistú mzdu 871,- Eur mesačne, čo je násobne viac, ako dosahuje toho času.
21. Na základe vyššie uvedeného súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
22. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
24. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ich náhradu v tomto konaní nemožno spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.