Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_27P-42-2019.pdf
PDF · 175 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Š. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt ako otec, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov: otec G. Y., nar. X. X. XXXX, trvalý pobyt: N. XXX/X, E. J. E., zast.: JUDr. Jana Šálková ml., advokátka so sídlom v Žarnovici, Bystrická 101 a matka G.. X. N., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: Š. XX/XX, X., zast.: JUDr. Lucia Filipková, advokátka so sídlom v Banskej Bystrici, Sládkovičova 26, o návrhu otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností a na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zákaz styku matky s mal. Š.F. Y., nar. XX. XX. XXXX, z a m i e t a .
II. Návrh otca na zvýšenie výživného z a m i e t a .
III. Rodičom maloletého dieťaťa u k l a d á výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobiť sa kurzu rodičovskej terapie a poradenstva za účelom osvojenia si princípov zodpovedného rodičovstva minimálne po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Mal. Š. Y., nar. XX. XX. XXXX, u k l a d á výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobiť sa psychoterapii zameranej na vzťah rodič - dieťa na nevyhnutne potrebný čas od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku je matka o p r á v n e n á stretávať sa s mal. Š. Y., nar. XX. XX. XXXX, každý druhý kalendárny týždeň v deň určený psychológom a koordinátorom Referátu poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica.
VI. Súd znalkyni K.. S. E., K.., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, p r i z n á v a znalečné za podaný znalecký posudok č. XX/XXXX v plnom rozsahu.
VII. Matka je p o v i n n á uhradiť znalkyni K.. S. E.Q., K.., znalečné vo výške 381,17 € do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
VIII. Otec je p o v i n n ý uhradiť znalkyni K.. S. E., K.., znalečné vo výške 81,17 € do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
IX. Otcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania spojených s účasťou na pojednávaní konanom 12. 5. 2020 v plnom rozsahu.
X. Matka je p o v i n n á uhradiť otcovi trovy konania spojené s účasťou na pojednávaní konanom 12. 5. 2020 vo výške 114,52 € na účet jeho zástupkyne JUDr. Jany Šalkovej ml., do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
XI. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z 25. 6. 2015, č. k. 6P/2/2015-38, v spojení s opravným uznesením z 4. 12. 2015, č. k. 6P/2/2015-52 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 17. 3. 2016, č. k,. 16CoP/12/2016-61, v časti úpravy styku matky s mal. Š. Y., nar. XX. XX. XXXX.
odôvodnenie:
1. Otec mal. Šimona (ďalej aj „navrhovateľ“ alebo „otec“) sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 29. 10. 2019, domáhal zákazu styku matky s mal. Š. (ďalej len „maloletý“ alebo „syn“) a spolu s ním aj zvýšenia výživného. Svoj návrh odôvodnil tým, že posledná úprava styku matky mal. Š. (ďalej len „matka“) s maloletým bola na základe rozsudku 25. 6. 2015 č. k. 6P/2/2015-38 a k poslednému zvýšeniu vyživovacej povinnosti došlo na základe rozsudku z 11. 6. 2014 sp. zn. 5P/109/2013.
2. Úprava styku matky s maloletým sa ukázala ako nevyhovujúca aktuálne pre oboch rodičov. Matka svoje právo na styk nevyužíva a paradoxne podala na okresnom súde návrh na výkon rozhodnutia, na základe ktorého je vedené konanie pod sp. zn. 9Em/1/2019. Medzi matkou a maloletým nie je vôbec vybudovaný žiaden vzťah, styk je len sporadicky, nie však preto, že by tomu otec bránil. Dňa 20. 10. 2019 sa uskutočnilo osobné stretnutie matky s maloletým po vyše 4,5 roku v trvaní cca. hodinu, pričom maloletý matke vykal, bočil od nej, komunikácia bola len formálna, syn jej jednoduchými vetami odpovedal na otázky, pričom sa necítil v jej prítomnosti dobre a celé stretnutie ho rozrušilo. Stretnutie sa uskutočnilo v kaviarni za prítomnosti otca, ktorý musel matku niekoľkokrát upozorniť na jej nevhodné správanie sa v prítomnosti maloletého, keďže matka používa vulgarizmy. Nefunkčný vzťah otec preukazuje aj sms komunikáciou, z ktorej vyplýva, že matka vôbec nemá úprimný záujem na budovaní vzťahu s maloletým. Opakovane sa pritom stalo, že matka otcovi oznámila, že na stretnutie nepríde, pričom otec si kvôli tomu musí vymeniť pracovnú zmenu, syna pripraviť na stretnutie, napriek tomu, že sa matka opakovane nedostaví a dožaduje sa výkonu rozhodnutia. Matka svojim správaním dostáva maloletého do psychickej nepohody, pričom jej ľahostajné správanie za posledných 5 rokov má za následok, že maloletý o ňu nejaví záujem, nechce s ňou komunikovať.
3. Matka aktuálne podala aj trestné oznámenie na otca z dôvodu, že jej údajne bráni v styku s maloletým. Otec z vlastnej iniciatívy absolvoval s maloletým sedenie u S.. G. z Referátu poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. Š. (ďalej len „RPPS“), počas ktorého sa maloletý jednoznačne vyjadril, že sa s matkou stretávať nechce. Otec mal dojednaný termín s K.. G., psychologičkou, pretože chcel poznať názor viacerých psychológov, ako v danej veci postupovať. Účasť otca pri styku je nevyhnutná, pretože pre maloletého je matka cudzím človekom, taktiež sa otec obáva agresívneho správania matky vzhľadom na jej správanie sa v minulosti, kedy sa dožadovala styku s maloletým a udrela pritom otca, za čo na ňu podal trestné oznámenie.
4. V minulosti mala matka psychické problémy, bola aj hospitalizovaná, pričom maloletý bol v tom čase dočasne zverený do starostlivosti detského domova, následne bol zverený otcovi do osobnej starostlivosti. Vzhľadom na doterajšie správanie matky je otec presvedčený, že nebude pravidelne chodiť za synom ani raz za mesiac, pričom je potrebné riadne prešetriť, o čo matke aktuálne ide, pretože z jej správania nevidieť úprimný záujem o maloletého. Preto navrhuje, aby sa matka podrobila odbornému psychologickému poradenstvu, prípadne, aby súd zvážil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, pretože matka odmieta akceptovať skutočnosť, že dieťa ju odmieta, lebo ju nepozná, pričom vytvára nátlak na maloletého v podobe výkonu rozhodnutia a podávaním trestných oznámení na otca. Maloletý má 10 rokov, vie teda vyjadriť svoj vlastný názor, ktorý je potrebné akceptovať a zbytočne ho nedostávať do psychickej nepohody.
5. Návrhu na zvýšenie výživného odôvodnil otec tým, že od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery na strane otca a maloletého. Maloletý bol v čase posledného rozhodovania škôlkar, aktuálne je žiakom 4. ročníka základnej školy v E. J. E., v ktorej dosahuje výborné výsledky. Spolu so
synom žijú v 1-izbovom byte v E. J. E., ktorého je otec výlučným vlastníkom, okrem toho je podielovým spoluvlastníkom 2-izbového bytu v E. J. E., ktorý nadobudol z titulu dedičstva po zosnulom otcovi. Iný hnuteľný a nehnuteľný majetok vyššej hodnoty nevlastní. Od 1. 5. 2016 je zamestnancom spoločnosti Y. N. N.. V.. Q.., kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 517,73 €. Pri poslednej úprave výživného bol jeho príjem vo výške 550 € mesačne a v tom čase mal otec vyživovaciu povinnosť aj na staršieho syna S. vo výške 115 €. V návrhu otec vyčíslil fixné mesačné výdavky v celkovej výške 553,88 € mesačne (strava, bývanie, úver, výživné pre staršieho syna, hygienické potreby, oblečenie a obuv), pričom v tejto celkovej sume nie sú zarátané ešte ďalšie výdavky ako telefón vo výške 35 € mesačne, cestovné do práce cca 20 €, len pokiaľ nie sú v Ž. u jeho priateľky, lieky prípadne vitamíny, pričom matka ani výživné stanovené v sume 50 € neplatí pravidelne, preto je otec nútený vymáhať bežné výživné cestou exekúcie. Pokiaľ ide o základné výdavky na maloletého tie otec vyčíslil na sumu 322 €, do ktorej zahrnul stravu, hygienické potreby, polovicu poplatkov za bývanie, oblečenie, obuv, školské potreby, výlety, vreckové a lieky, poplatok za voľnočasovú aktivitu vo futbalovom klube. Otec platí mesačnú poistku životného poistenia vo výške 30,45 €, poisteným je otec a maloletý. Otec preto navrhuje, aby na základe vykonaného dokazovania súd styk matky s maloletým zakázal, eventuálne tento styk obmedzil na každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti otca v mieste bydliska maloletého. Zároveň požaduje zvýšiť výživné na sumu 150 €.
6. K návrhu otec predložil doklady, ktorými preukazuje výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého, s bývaním, výpis z LV č. XXXX, potvrdenie o návšteve školy ohľadom maloletého ako aj jeho druhého syna S. Y., doklad o výške príjmu, výpis z sms komunikácie medzi rodičmi maloletého, doklady o úvere, výpis z účtu vedeného v banke UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky za mesiac 7/2019 a 8/2019.
7. Dňa 5. 11. 2019 bolo súdu doručené oznámenie otca, že 2. 11. 2019 sa uskutočnilo ďalšie stretnutie maloletého s matkou. Matka prišla na stretnutie o 11.35 hod. a odišla o 13.50 hod. Počas prechádzky maloletý bočil od matky, matka bola zase vulgárna, nerôzna, podráždená, nakoľko sama videla, že ju maloletý odmieta. Otca zastrašuje, že zavolá televíziu na súd a obaja uvidia, že otec ukradol maloletého matke ešte kým bol malý, pričom maloletý jej na to povedal, že toto počúvať nebude a rozbehol sa za kamarátom, ktorého zbadal a začal sa s ním hrať. Matka neustále zvyšovala hlas, opakovala, že plánuje opustiť Slovenskú republiku, pretože má ponuku práce v Anglicku a zvažuje ešte Prahu. Maloletý mal 30. 10. meniny, matka mu nezagratulovala, či už telefonicky, sms ani pri osobnom stretnutí. Otec zaslal súdu komunikáciu s K.. G. z 16. 11. 2019, v ktorej uviedla, že podstatou je vyriešenie problému, aby maloletý nebol v strese a očakávaní, v takom prípade by terapia u nej nebola nutná.
8. Otec taktiež doložil záznam z psychologického vyšetrenia u K.. G. realizované 15. 11. 2019, z ktorého vyplýva, že maloletý prišiel na vyšetrenie na doporučene pediatra v sprievode otca, maloletý nadviazal kontakt spočiatku neistý, zdržanlivejší, po adaptácii ochotný spolupracovať, v teste úzkostlivosti a depresie vykazuje maloletý 83 %, pri teste 3 želaní deklaroval svoje túžby, okrem iných týkajúcich sa školy a futbalu, aby sa nemusel stretávať so svojou matkou. Vyšetrením bola zistená sekundárna neurotizácia maloletého vyplývajúca z emocionálnej záťaže pri riešení vzťahov. Ďalej otec oznámil súdu, že 16. 11. 2019 a 17. 11. 2019 matka neprišla na stretnutie.
9. V rámci podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec predložil potvrdenie od praktickej lekárky pre deti S.. Š. z 6. 12. 2019, z ktorej vyplýva, že maloletý bol v priebehu roka opakovane kompletne vyšetrený pre bolesti brucha, vzhľadom na situáciu v rodine lekárka predpokladala psychosomatický pôvod ťažkostí. Otec predložil správu zo psychologického kontrolného vyšetrenia zo 4. 12. 2019 u K.. G., z ktorej vyplýva, že maloletý je permanentne v stresovom nastavení pri téme o matke, ďalej uviedol, že sa s ňou nechce stretávať, bojí sa, že by ho uniesla. V komunikácii s matkou sa necíti dobre, je pre neho obsahovo prázdna s častým používaním vulgarizmov. Pri zrealizovaných stretnutiach od augusta, keď bol s ňou boli v reštaurácii, kde odmietol čokoľvek a znášal vzájomnú komunikáciu. Psychologička neodporúčala jeho ďalšiu traumatizáciu, ktorá vychádzala z núteného stretávania sa s matkou. Otec taktiež predložil potvrdenie od triednej učiteľky maloletého, ktorá uviedla, že maloletý sa počas školského roku 2019/2020 častejšie sťažoval na bolesti brucha, o čom bol telefonicky upovedomený otec, ktorý následne po neho prišiel, pretože sa maloletý nemohol sústrediť na prácu na vyučovaní.
10. Okresnému súdu bolo doručené potvrdenie od zamestnávateľa matky Nemocnica Zvolen, že matka dosahuje čistú mzdu vo výške 9/2019 - 693,86 €, 10/2020 - 730,42 € a 11/2019 - 469,48 €.
11. Dňa 6. 2. 2020 bola súdu doručená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica (ďalej len „kolízny opatrovník“), z ktorej vyplýva, že 28. 1. 2020 bolo realizované sociálne šetrenie v domácnosti otca. Otec má vhodne zariadený byt a podmienky pre maloletého. Následne dňa 29. 1. 2020 bol realizovaný rozhovor s maloletým, v rámci ktorého uviedol, že momentálne sa má dobre, doma sa pripravuje s otcom do školy, takisto aj starká a otcova priateľka, oslovuje ju S.. Vianočné sviatky oslavoval doma, počas ktorých sa mu matka neozvala, nekúpila darčeky a nezavolala mu ani na deň jeho narodenín. Pred rokom bola matka naposledy u nich na Vianoce, nekúpila mu však žiadny darček, víkendy trávi tak, že sa učí, hrá a čaká na matku, ktorá ale neprichádza a vždy ich klame, že príde. S matkou nechce ísť nikde, ani s ňou nechce mať nič spoločné, nechce ju volať ani mama a ani ju tak nevolá. Na matku je nahnevaný, pretože ublížila jemu ako aj otcovi a poslednou sms správou sa vyhrážala, že ho otec uniesol. S mamou sa však nechce stretávať, mala viacero šancí ako vzniknutú situáciu napraviť, ale neurobila to. Matka ak sa chce kontaktovať s maloletým, musí volať otcovi, pretože na maloletého nemá priamy telefonický kontakt, otec mu podá telefón, aj keď on s mamou telefonovať nechce. Na poslednom stretnutí bol viac času vonku s kamarátom ako s matkou, matka pred ním používa viacero vulgárnych výrazov, bol z nej sklamaný. Otec komunikoval na stretnutí s matkou normálne, ale matka kričala a hučala. Na záver rozhovoru chcel uviesť, aby matka dala pokoj a aby ich neterorizovala sms správami.
12. V rámci sociálneho šetrenia v domácnosti matky bolo zistené, že býva v prenajatom 2-izbovom byte, ktorý je kompletne zariadený. V byte žije matka a jej starší syn P. N., ktorý však domov chodí len na víkendy a počas týždňa sa zdržiava u starej matky v X., pretože tam chodí do školy. Nájomnú zmluvu má matka na dobu neurčitú. V prípade, že by sa maloletý chcel s matkou stretávať má u nej vytvorené miesto na spanie a učenie. Matka vie priestor primerane upraviť potrebám maloletého pre prípad, že by súd upravil stretávanie v jej domácnosti. Podľa vyjadrenia matky, otec jej neumožňuje styk s maloletým, nemôže sa s ním stretávať, je podaných niekoľko trestných oznámení. Od začiatku bolo stretávanie sa nepravidelné z dôvodu, že jej v tom bránil otec. Podľa názoru maloletý nevie pravdu, je ovplyvnený, neoslovuje na stretnutí matku „mama“, ale žije v domnienke, že jeho stará matka je jeho matka. Okresným súdom bolo uložené otcovi informovať matku o maloletom, čo však otec nerobí. Chcela mať kontakt aspoň telefonicky, v tom jej však bolo zo strany otca bránené a taktiež zo strany starej matky maloletého. V minulosti mala záujem o striedavú osobnú starostlivosť, súd však návrh zamietol. Priebeh styku od 5/2019 opísala tak, že sa opakovane pokúšala dodržať rozhodnutie súdu a pokúsila sa mať pravidelný kontakt s maloletým. Na začiatku jej otec posielal adresy, kde sa momentálne zdržiava počas víkendových pobytov. V mesiaci máj jej otec poslal adresu do I. G., kde sa mal so synom zdržiavať, otec však styk na tomto mieste neumožnil, hoci matka prišla za nimi, a to z dôvodu, že matka má styk upravený v mieste trvalého bydliska dieťaťa, pričom pobyt nebol v mieste trvalého bydliska, stretnutie preto neprebehlo. Otec počas styku riešil partnerské vzťahy, v mesiaci jún matka s maloletým bola, počas mesiaca júl sa styk neuskutočnil, nakoľko bola v zahraničí. V auguste sa neuskutočnil styk z dôvodu, že sa s otcom nevedeli dohodnúť, keďže maloletý bol v táboru. V mesiaci september sa podarilo stretnutiu na začiatku tohto mesiaca, pričom styk nebol umožnený zo strany otca s odôvodnením, že ide s maloletým na obed, preto ho matka len v tom čase videla. Druhé septembrové stretnutie nebolo z dôvodu, že bola odcestovaná so starším synom. Reálne stretnutie prebehlo až v októbri na synove narodeniny, kde sa spolu stretli v E. J. E. v reštaurácii, pričom matka prejavila nespokojnosť, že počas celého styku otec riešil matku a nedal jej priestor, aby mohla byť s maloletým.
13. Maloletý je podľa matky ovplyvnený názorom otca a opakuje len to, čo mu otec rozpráva. Aj v ďalšom termíne matka za maloletým nebola z dôvodu, že pracovala. V mesiaci december bolo stretnutie za asistencie polície, nakoľko situácia sa vyhrotila, pretože otec odmietol stráviť čas v zmysle rozhodnutia súdu s tým, že maloletý matku nechce a nepotrebuje ju. To bolo aj posledné stretnutie. Otec údajne matku osočuje, tvrdí, že je vulgárna na stretnutí s maloletým, čo však podľa matky nie je pravda. Dieťa síce na stretnutí odmieta matku, matka však túto situáciu dáva za vinu otcovi, ktorý podľa nej maloletého nepripravuje na stretnutie s matkou a že vedie maloletého proti nej. K výživnému sa vyjadrila, že súdom určené výživné platí. V určitom období matka výživné neplatila, uvedená situácia sa však už vyriešila. Matka taktiež nezaplatila výživné za 9/2019, za čo otec na ňu podal trestné oznámenie, čo matka odôvodnila tým, že urobila to preto, lebo otec jej nedal maloletého. Okrem výživného iné plnenie pre maloletého neposkytuje, pretože otec všetky veci odmieta. Na základe zistených skutočností kolízny
opatrovník navrhol vykonať znalecké dokazovanie a čo sa týka vyživovacej povinnosti z dôvodu zmeny pomerov na strane rodičov, ako aj maloletého, je v záujme maloletého, aby bolo výživné zvýšené.
14. K návrhu sa vyjadrila matka podaním z 11. 2. 2020, v ktorom uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí, pretože tvrdenia uvedené v návrhu nie sú pravdivé. V priebehu 9/2019 matka popísala styk, že prebiehal iba v rozsahu 5 min., pretože otec neumožnil dlhšie trvanie styku. Na ďalšie stretnutie sa nedostavila, pretože bola odcestovaná mimo SR. Matka má záujem o zlepšenie vzťahu medzi ňou a maloletým a pokúša sa ho kontaktovať telefonicky každý 3 - 4 deň. Maloletý nemá informácie o matke čo dáva za vinu otcovi, ktorý má povinnosť informovať maloletého o osobe matky, vysvetliť mu, kto je jeho matka, pričom ako maminu oslovuje starú matku zo strany otca. Obavy otca ohľadom agresívneho správania matky nie sú dôvodné ani preukázané, pretože voči maloletému nebola nikdy agresívna a nedošlo ani k žiadnemu fyzickému útoku.
15. Matka taktiež nesúhlasí s návrhom na zvýšenie výživného, pretože navrhovaná suma výživného presahuje jej možnosti, schopnosti a majetkové pomery a je značne nadhodnotená vo vzťahu k veku a odôvodneným potrebám maloletého. V súčasnosti je zamestnaná vo Fakultnej nemocnici v G. G. a jej priemerný čistý mesačný príjem je 600 € mesačne. Je osoba zdravotne ťažko postihnutá z titulu diagnostikovania celiakie a choroby obštrukčných pľúc, okrem toho dostáva príspevok na dietetické potraviny z úradu práce vo výške 25 € mesačne. Čo sa týka výdavkov, v súčasnosti sa zdržiava na adrese H. X, G. G. v byte, ktorý užíva na základe nájmu, kde sú spojené náklady s nájmom vo výške 300 € mesačne. V spoločnej domácnosti býva s maloletým synom P. N., na stravu minie mesačne 200 €, na cestovanie za prácou 30 € mesačne, motorové vozidlo nevlastní, na nákup čistiacich a hygienických potrieb do domácnosti minie 50 € mesačne. Platí poplatok za mobilný telefón vo výške 20 € mesačne, nákup vlastného ošatenia a obuvi realizuje v nevyhnutnej miere podľa aktuálnych finančných možností. Maloletý syn P. N. je žiakom 8. ročníka Základnej školy v Ž. J. E., na dochádzanie maloletého P. platí sumu 40 € mesačne, na stravovanie uhrádza 25 - 30 € mesačne, školské potreby nakupuje podľa aktuálnej potreby v sume približne 10 -15 € mesačne. V súčasnosti maloletý P. navštevuje psychologickú poradňu 3 - 4 krát mesačne, s čím sú spojené náklady 45 € - 60 € za mesiac.
16. Dňa 28. 2. 2020 bola súdu doručená správa z poradenského procesu vedeného psychologičkou S.. G.. Z tejto správy vyplýva, že dňa 28. 10. 2019 sa dostavil otec s maloletým, ktorý bol znechutený prítomnosťou na poradni, nechcelo sa mu rozprávať z jediného dôvodu, a to že je unavený rozhovormi na tému mama a otec, bol už na úrade u psychologičky, teraz je na poradni, cíti na sebe pomerne veľký tlak aj zo strany otca, pretože doma sa o tejto situácii veľa rozprávajú. Matku si veľmi nepamätá, nepozná ju, nechce sa s ňou stýkať ani telefonovať. Na stretnutí mu nič nevyčítala, len hovorila, že by sa s ním chcela častejšie stretávať, k čomu sa však maloletý nevyjadril. Otec bol upozornený na riešenie vzťahov otec - matka - dieťa a v styku s matkou pokojnejšie a kľudnejšie. Odporúčaná bola psychologická pomoc pre syna. Týmto rozhovorom bola spolupráca ukončená, nakoľko otec neprejavil ďalší záujem o spoluprácu. Dňa 19. 3. bol realizovaný rozhovor aj s matkou, počas ktorého prezentovala iba záujem o kontakt s maloletým, nechce riešiť žiadne iné úpravy práv a povinností k maloletému.
17. Zo strany matky boli súdu 2. 3. 2020 doručené doklady o tom, že matka je uznaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, potvrdenie od jej súčasného zamestnávateľa N. G. J..Q.. G. G., kde pracuje ako zdravotná sestra od 12/2019, Potvrdenie S.. I. z 27. 5. 2019, že matka je astmatička alergického typu a užíva predpísané lieky, potvrdenie Sociálnej poisťovne o vyplatení nemocenskej dávky za obdobie od 1. 1. 2018 do 31. 5. 2000, potvrdenie o úhrade za nájom bytu vo výške 300 €, doklady o výdavkoch na ošatenie a obuv pre maloletého P. N. v celkovej sume 22,56 €. V ten istý deň boli súdu doručené aj doklady zo strany otca o úhrade výdavkov na zdravotnú starostlivosť a ošatenie pre maloletého, potvrdenie o tom, že maloletý navštevuje pravidelne tréningový proces dvakrát do týždňa vo futbalovom klube I., potvrdenie Základnej školy v E. J. E. o výške výdavkov v školskom roku 2019/2020 vo výške 63 eur výsledky vyšetrenia u K.. G. z 4. 2. 2020 a 8. 1. 2020, ktoré konštatovali pretrvávajúcu tenziu a frustráciu u maloletého a nereagovanie matky na vianočné sviatky. 18. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 3. 3. 2020, predložil otec časť komunikácie, z ktorej vyplýva, že matka nemá záujem sa stretávať s maloletým a styk sa mnohokrát z dôvodov na strane matky nerealizoval. Pokiaľ ide o zvýšenie výživného otec zotrval na podanom návrhu pričom výdavky na oblečenie a obuv vyčísľujú paušálnu sumu 60 eur mesačne, do ktorej zahŕňa aj náklady spojené s futbalovým krúžkom je potrebné zakupovať kopačky chrániče pričom maloletý sa aktívne venuje futbalu. Matka je toho času zamestnaná a má riadny mesačný príjem. Otec dosahuje čistý mesačný príjem
817,73 €. Doposiaľ realizovaný styk prebiehal prvým stretnutím 20. 10. 2019, druhé stretnutie 2. 11. 2019 od 11.35 hod. 13.50 hod. Ďalšie stretnutie bolo 30. 11. 2019, kedy bola privolaná aj policajná hliadka lebo maloletý odmietal kontakt a tento svoj postoj povedal aj pred privolanými príslušníkmi policajného zboru, preto styk nebol realizovaný. Dňa 15. 12. 2019 matka telefonický oznámila, že na stretnutie nepríde lebo je v práci. Dňa 8. 2. 2020 prebehlo ďalšie stretnutie, predtým sa matka počas vianočných sviatkov maloletému neozvala, a to ani počas januára 2020. 19. Ďalšie pojednávanie sa, z dôvodu prijatých opatrení na zabránenie šíreniu ochorenia covid-19, uskutočnilo 12. 5. 2020, na ktorom mala byť vypočutá matka, ktorá sa však, rovnako ako jej zástupkyňa, na uvedené pojednávanie nedostavila a ani neospravedlnila svoju neúčasť. Otec bol na pojednávaní osobne prítomný a súdu bolo v ten istý deň doručený jeho návrh na priznanie trov konania, ktoré otcovi vznikli z dôvodu účasti na pojednávaní, odročenie ktorého zavinila matka. Navrhol taktiež uložiť matke a jej zástupkyni poriadkovú pokutu z dôvodu neospravedlnenej neúčasti na uvedenom pojednávaní, ktoré nemusel byť, ak by sa matka dostavila na pojednávanie 3. 3. 2020. 20. Otec doručil súdu ďalšie doklady preukazujúce výdavky na maloletého (oblečenie, cestovné do obce I. na tréningy, doklad od zubára), fotografiu notebooku, ktorý mu bol zakúpený od známeho za sumu 230 €, pretože počas pandémie koronavírusu prebiehala výučba online z domáceho prostredia. Od posledného pojednávania (3. 3. 2020) sa styk nerealizoval. Matka mu 2x telefonovala 11. 4. 2020 a 9. 5. 2020, avšak maloletý nechcel s matkou komunikovať, preto bol rozhovor krátky. 21. Okresný súd následne nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, aký je vzájomný vzťah medzi rodičmi a maloletým, či sú rodičia spôsobilí vychovávať dieťa, či maloletý dokáže zaujať objektívny postoj k svojim rodičom, či existujú dôvody, pre ktorý ba mal byť styk matky s maloletým zakázaný, príp. akým spôsobom by mal styk prebiehať. Na vypracovanie znaleckého posudku pribral súd do konania znalkyňu K.. S. E., K.. 22. Znalecký posudok č. XX/XXXX z 4. 8. 2020 bol okresnému súdu doručený 5. 8. 2020. Z jeho obsahu vyplýva, že sa účastníci konania dostavili na psychologické vyšetrenie 12. 6. 2020. Otec prišiel s maloletým a matka sama. Otec odmietol na výzvu znalkyne zavolať matku z čakárne do vyšetrovacej miestnosti, po celý čas ju skôr ignoroval. U otca neboli zistené náznaky poruchy osobnosti, má hysterické črty, je sociálne nadmerne konvenčný napriek osobnej a partnerskej neistote, emočne nezrelý, sebecký s narušenou vekovou identitou, konflikty potláča alebo odmieta, psychické problémy nerieši, skôr ich somatizuje, narušený kontakt s realitou, svojská až svojvoľná interpretácia reality. K matke nepociťuje rodičovská spolupatričnosť a dôveru. Znalkyňa konštatovala u otca nevýraznú výchovnú stratégiu bez podporného, pomocného alebo formatívneho dôrazu. 23. Naproti tomu u matky bol zistený destabilizovaný psychický stav, známky osobnostnej nezrelosti a nepripravenosť riešiť aktuálne životné úlohy, zvýšená potreba, uznania, ocenenia, pozornosti, prítomné známky porúch myslenia, narušený emočný a racionálny kontakt s realitou. Ďalej boli zistené extrémne prejavy emočnej rigidity, tvrdohlavosti v dodržiavaní vybudovaných rutín a pravidiel, vyžadovanie, aby ostatní dodržiavali jej pravidlá. Okrem toho bolo u matky zistené známky schizoidnej (uzavretosť, odťaživosť) a emočne nestabilnej (hádavosť, náladovosť, bezstarostnosť) poruchy osobnosti. Jej prežívanie roly matky v živote maloletého ovplyvňujú konflikty s otcom. 24. U maloletého znalkyňa vyšetrením zistila známky neurotického prežívania ako neistota, obavy z neznámeho ohrozenia, plačlivosť, poruchy spánku, narušenie kontaktu a komunikácie, prežívanie hanby a strach. U všetkých členov rodiny vníma narušenie kontaktu a komunikácie, pričom oba rodinu otca považuje za vlastnú rodinu. Najhlbší vzťah mal s dedkom z otcovej strany. Pozitívne vníma staršieho brata Maťa z otcovej strany. K otcovi má ambivalentný vzťah (má strach o jeho zdravie, vníma ho ako kričiaceho). K matke má negatívny vzťah, na verbálnej úrovni ju odmieta a podvedome je vytesnená. Na podvedomej úrovni nahrádza matku otcovou priateľkou. V dôsledku dlhodobo zlých vzťahov medzi rodičmi má nedostatok vzorov v rodine, negatívne hodnotenie matky je v dôsledku výchovného prostredia otca. 25. Vzájomné rodičovské vzťahy komplikuje vzájomná zatrpknutosť, výčitky a téma výživného. Obaja rodičia majú nových partnerov a matka čaká so súčasným partnerom dieťa. Táto atmosféra medzi rodičmi vplýva na psychiku maloletého. Obaja rodičia by mali preto urýchlene absolvovať min. polročný intenzívny kurz rodičovskej terapie a poradenstva (kurz zodpovedného rodičovstva). Obaja rodičia majú základnú spôsobilosť na výchovu maloletého. Obaja majú k nemu pozitívny vzťah. Ani jeden z nich sa však o maloletého dlhodobo a sám osobne nestaral. Matke pomáhala z výchovou jej matka, resp. dala deti do náhradnej starostlivosti a otcovi od začiatku pomáhali vo výchove jeho rodičia. Matka rešpektuje a oceňuje úlohu otca. Otec má prirodzený potenciál rozumieť vývinovým potrebám maloletého. Otec má chybnú tendenciu vytesniť matku zo života maloletého a nahrádzať materskú osobu svojou terajšou priateľkou. Vzájomná komunikácia medzi rodičmi je nedostatočná a nekonštruktívna, čo je odrazom ich
neschopnosti a neochoty pochopiť jeden druhého, prijať minulosť aj súčasný stav a pokúsiť sa v záujme maloletého syna trvalejšie zmeniť kvalitu vzájomného vyladenia voči druhému rodičovi od negatívneho k pozitívnemu. 26. Maloletý podľa znalkyne nedokáže zaujať objektívny postoj k svojim rodičom, pretože nemá dostatok objektívnych informácií, zrelosť mentálnych operácií na ich spracovanie, dostatok životných skúseností na porovnanie konania rodičov a na vyhodnotenie tohto porovnania. Jeho názor ovplyvňuje výchovné prostredie otca, od ktorého má aj informácie o matke. Má však aj sporadické vlastné negatívne zážitky z kontaktu s matkou, nevedel ich však dostatočne konkretizovať s výnimkou prípadu, keď bola privolaná polícia. 27. Znaleckým dokazovaním neboli zistené jednoznačné dôvody, pre ktoré by sa mal podľa znalkyne styk zakázať. Kontakt a komunikáciu matky s maloletým môže do budúcnosti zhoršovať zistenia v správaní matky. Kvôli spresneniu odpovede na otázku, či existujú dôvody na zákaz styku, znalkyňa odporúčala znalecké psychiatrické vyšetrenie matky. Vzhľadom na dlhodobo disharmonický a antagonistický vzťah medzi rodičmi znalkyňa navrhla okrem rodičovskej terapie aj súčasne prebiehajúcu terapiu u maloletého so zameraním na vzťah rodič - dieťa. Zároveň z dôvodu postupného obnovenia vzťah odporúčala, aby sa styk realizoval na RPPS raz za dva týždne jednu hodinu, čo možno postupne rozširovať a preniesť aj mimo RPPS. Od otca je potrebné, aby maloletého na kontakt s matkou pripravil, povzbudil ho a prejavil voči matke prajnosť. 28. Zo strany oboch rodičov boli súdu predložené ďalšie doklady preukazujúce ich príjmy a výdavky a taktiež doklady preukazujúce skutočnosť, že matka je tehotná a termín pôrodu je stanovený na cca. 7. 11. 2020. Vzhľadom na rizikovú graviditu je t. č. dočasne práceneschopná, čím sa podstatne zmenili jej majetkové pomery. Otec sa taktiež vyjadril, že ohľadom znaleckého posudku sa stotožňuje s odporúčaním doplniť znalecké psychiatrické vyšetrenie matky a aby na náhradu trov tohto znaleckého dokazovania zaviazal matku. Kolízny opatrovník sa stotožnil so závermi znaleckého posudku. 29. Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa konalo 8. 9. 2020, bol realizovaný výsluch matky, ktorá sa k zákazu styku vyjadrila tak, že styk bol v minulosti viackrát upravovaný vždy však bol akýkoľvek variant styku odmietaný zo strany otca. Jej syn mal. P.F. N. nastúpil na strednú školu do L., s čím sú spojené zvýšené výdavky. Maloletý sa zdržiava u matky cez víkendy a cez týždeň, kedy dochádzal do základnej školy je u starej matky v X.. Výdavky na syna P. vyčíslila na sumu 150 €, pričom výživné na P. určené súdom, je vo výške 57 €. Súčasný stav vzťahu s maloletým dávala za vinu otcovi, stále ho však ako matka ľúbi, je si vedomá, že má svoje mínusy a mrzí ju, že nepozná druhú stranu svojej rodiny. Matka počas styku zavolala políciu z dôvodu, že má na to právo, ak by otec komunikoval a spolupracoval s matkou, situácia by sa vyvinula inak. Je toho názoru, že maloletý, ktorý má 10 rokov, nebude matke rozkazovať, čo má robiť. Do jej vzťahu s maloletým zasahovala aj otcova matka. Posledný styk s maloletým sa uskutočnil 3/2020 a to aj cez telefón, ktorý vždy musí ísť cez otca, ktorý následne podal telefón maloletému, ktorý však na rozhovor nebol pripravený. Maloletý sa vždy vyjadroval tak, ako sa vyjadroval otec. Matka v minulosti viackrát navrhovala otcovi, aby sa obrátili na RPPS, aby s nimi urobili rodinnú terapiu. Maloletého však nechce úplne stratiť, preto má záujem na budovaní vzťahu, pričom styk by prebiehal na RPPS, čo považuje na rozdiel od bydliska otca za neutrálnu pôdu. Styk toho času neprebieha, pretože matka je toho času dočasne práceneschopná, do 4/2020 sa snažila maloletého kontaktovať telefonicky, keďže maloletý ju odmietal, čo sa prejavovalo až hysterickým záchvatom, preto ho prestala kontaktovať aj telefonicky.
30. Zo strany matky bolo súdu 16. 9. 2020 doručené vyjadrenie matky k znaleckému posudku, v ktorom uviedla, že so závermi ohľadom hodnotenia jej osoby nesúhlasí, pretože znalkyňa uviedla viaceré protichodné závery a zrejme vychádzala z vyjadrení otca. Matka však má záujem podstúpiť navrhovanú terapiu. So psychiatrickým znaleckým vyšetrením matka nesúhlasí, pretože je v pokročilom štádiu tehotenstva a predstavovalo by pre ňu neprimeranú stresovú záťaž. V minulosti matka pripustila skratové situácie a absolvovala niekoľko sedení u psychiatra, no momentálne neexistuje adekvátny dôvod na podstúpenie takéhoto vyšetrenia.
31. Otec predložil súdu ďalšie doklady a to pracovnú zmluvu, ktorou preukazuje zmenu zamestnania a súčasne k zníženiu príjmu otca. Maloletý chodí na futbal do Žarnovice a navštívil s maloletým zubára. V súvislosti s úmrtím starej matky (otcovej matky) má otec zvýšené výdavky spojené s bytom, v ktorom žila a vec nie je doposiaľ usporiadaná v prebiehajúcom dedičskom konaní.
32. Matka predložila ďalšie doklady na preukázanie výdavkov spojených s dochádzkou mal. P. do školy, s jeho pravidelnou návštevou u psychológa z dôvodu jeho zdravotného stavu, matka užíval lieky v
súvislosti s tehotenstvom. Od 11. 10. 2020 je na materskej dovolenke a na pojednávaní 15. 10. 2020 predložila doklad o ukončení dočasnej práceneschopnosti a žiadosti o materské a rozhodnutie o prijatí mal. P. na kurz na získanie nižšieho stredného vzdelania v rozsahu 90 hodín, ktorý organizuje StrD. Q. Š. Q. M. N. I. H. v šk. roku 2020/2021 pre žiakov, ktorí neukončili deviaty ročník na základnej škole. Na pojednávaní otec uviedol, že matke platí otec mal. P. výživné určené rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica vo výške 100 € a nie 57 €, ako matka uvádzala na minulom pojednávaní. Otec na pojednávaní upozornil na správanie matky, maloletý si našiel matku v starej matke, pretože sa k nemu vlastná matka nesprávala ako matka. Matka naopak uviedla, že závery znaleckého dokazovania považuje za presné jednoznačné a zrozumiteľné a nie je dôvod na jeho spochybňovanie.
33. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
34. Podľa § 25 ods. 3 ZKR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
35. Podľa § 26 ZKR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
36. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZKR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
37. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
38. Rozsudkom okresného súdu z 25. 6. 2015, č. k. 6P/2/2015-38, v spojení s opravným uznesením z 4. 12. 2015, č. k. 6P/2/2015-52 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 17. 3. 2016, č. k,. 16CoP/12/2016-61, bol upravený styk matky s maloletým tak, že je oprávnená stretávať sa za prítomnosti otca v bydlisku maloletého v rozsahu každú párnu sobotu a nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. Rozhodnutie ako vecne správne potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici. Matka sa predtým dožadovala zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, jej návrh však okresný súd rozsudkom z 28. 10. 2014, č. k. 6P/65/2014-14, zamietol. Rozsudkom okresného súdu z 11. 6. 2014, č. k. 5P/109/2013-119, došlo k úprave výživného pre maloletého na sumu 50 € mesačne.
39. Pri každej otázke, ktorá sa týka maloletého, je súd povinný prihliadať na jeho najlepší záujem. To sa týka nielen vyživovacej povinnosti, ale aj úpravy styku, v rámci ktorého platí právo dieťaťa na zachovanie rovnocenného styku s oboma rodičmi. Z tohto pravidla platia výnimky, podľa ktorých je možné styk obmedziť alebo úplne zakázať. V oboch prípadoch však ide o výnimočné riešenie, pretože predstavuje veľmi vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto okolnosti musia byť závažné do takej miery, že ochrana záujmu maloletého vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Z uvedeného teda vyplýva, že súd môže rozhodnutím styk zakázať, nie z dôvodu okolností na strane rodičov, ale len na strane maloletého. Pre úplnosť však treba uviesť, že ani rozhodnutie o obmedzení resp. zákaze styku nie je definitívne, ale súd je povinný za súčinnosti ostatných inštitúcií a odborníkov sledovať a vyhodnocovať, či nedošlo k zmene
skutkových okolností, pre ktoré bol styk zakázaný (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 13. 12. 2006, sp. zn. III. ÚS 438/05). Zároveň okresný súd poukazuje na aj právny záver formulovaný v náleze Ústavného súdu Českej republiky z 24. 9. 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98, podľa ktorého po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je, ani pri plnom rešpektovaní práv samých maloletých, zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený. Okresný súd pre úplnosť uvádza, že vzhľadom na totožnú právnu úpravu rodinnoprávnych vzťahov sú tieto závery plne aplikovateľné na daný prípad (§ 43 ods. 2 a 3 ZKR).
40. Zákaz styku je potrebné považovať za krajné riešenie, ak iné zákonom dané opatrenia zlyhajú. Z vyjadrení maloletého mal okresný súd preukázané, že styk s matkou opakovane odmieta a vyjadroval sa, že s matkou sa nechce stretávať ani do budúcna. Preto bolo povinnosťou súdu dôsledne zisťovať, či tento názor maloletého je jeho vlastným alebo ide len o prevzatie názorov otca, ktorému bol zverený do osobnej starostlivosti a ktorý má tak zásadný vplyv na jeho výchovu.
41. Z vykonaného znaleckého dokazovania vyplýva záver, že bez akýchkoľvek pochybností je maloletý vo svojom názore ovplyvnený postojom svojho otca a svojich rodinných príslušníkov z otcovej strany, s ktorými vyrastá v rovnakom prostredí. Otec po celý čas maloletého na styk s matkou riadne nepripravoval, ale snažil sa nahrádzať osobu matky inými osobami (súčasná priateľka otca, resp. stará matka). Na jednej strane sa dá takémuto postoju rozumieť, keďže matka v minulosti len veľmi sporadicky prejavovala záujem o styk s maloletým, čo odôvodňovala tým, že otec jej v tom styku bránil. Na druhej strane bol otec zaviazaný rozhodnutím súdu maloletého na styk pripravovať, a to nie len po materiálnej, ale predovšetkým po psychickej stránke. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec si túto povinnosť neplnil. Z výsluchu otca na pojednávaní, v rámci ktorého mal opísať priebeh styku matky s maloletým, sa táto skutočnosť len potvrdila. Namiesto vytvorenia priestoru pre nadviazanie vzťahu medzi matkou a maloletým, otec riešil podané trestné oznámenie zo strany matky, o ktorom sa mal dozvedieť počas prebiehajúceho styku. Súd potom nerozumie následným obavám otca o psychické zdravie maloletého, keď neurobil nič preto, aby sa maloletý počas styku s matkou cítil komfortne a ešte aj počas toho riešil konflikt s matkou. Je potom pochopiteľné, že maloletý sa počas styku necítil dobre, čo sa prejavilo aj na psychike maloletého, čo zachytila vo svojich vyšetreniach K.. G.. Podiel svojej zodpovednosti za súčasný stav nesie aj otec. Ten naopak súčasný odmietavý postoj maloletého dáva za vinu matke, ktorá sa mala počas styku správať nevhodne, používať vulgarizmy, či byť agresívna. Z vyjadrení otca však nevyplynulo, že by tieto vulgarizmy používala voči maloletému alebo že by bola akokoľvek fyzicky napadla maloletého. Súd preto konštatuje, že pravým dôvodom podania návrhu na zákaz styku nie je záujem maloletého, ale takýmto spôsobom sa otec snaží riešiť konflikt, ktorý má s matkou. Súčasný stav maloletého je výsledkom zámerného pôsobenia otca, ktorému je maloletý zverený do osobnej starostlivosti, ktorý ako vyplýva aj z vykonaného znaleckého dokazovania, maloletého na styk s matkou riadne nepripravoval a osobu matky nahrádzal inými osobami. Preto súd dospel k záveru, že toho času neexistovali dôvody na vyslovenie zákazu styku matky s maloletým, pretože otcom uvádzané skutočnosti vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a maloletým.
42. Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplýva, že obaja rodičia majú základnú spôsobilosť na výchovu maloletého. Je pravdou, že znalkyňa odporúčala doplniť dokazovanie znaleckým psychiatrickým vyšetrením matky, okresný súd však psychiatrické vyšetrenie matky znalcom nepovažoval v tomto konaní za potrebné, vzhľadom na vyslovené závery v rámci znaleckého dokazovania vykonaného znalcom psychológom. Súdom ustanovená znalkyňa u matky konštatovala, že má rovnakú spôsobilosť na výchovu maloletého ako otec, rešpektuje a oceňuje úlohu otca v živote maloletého, pričom ako primárny dôvod, prečo sa styk realizoval len v obmedzenej miere alebo sa nerealizoval vôbec, je dlhodobo disharmonický a antagonistický vzťah medzi rodičmi, ktorí sa vzájomne obviňujú zo zapríčinenia odlúčenia a straty kontaktu matky s maloletým. Ich vzťahy komplikuje vzájomná zatrpknutosť, čoho následkom boli podané trestné oznámenia. Okresnému súdu neušlo pozornosti, že na základe predloženej komunikácie zo strany otca vyplýva nielen spôsob ich vzájomnej komunikácie, ktorý je zo strany otca veľmi strohý a obmedzuje sa na jednoslovné odpovede, ale aj to, že otec má matku uloženú v telefónnom zozname ako „ZZ“, čo len potvrdzuje jeho vzťah k matke, ktorú si takýmto spôsobom uložil ako osobu na poslednom mieste podľa abecedného poriadia. Rovnako tak
bez uvedenia dôvodu otec v rámci psychologického vyšetrenia znalkyňou odmietol zavolať matku do vyšetrovacej miestnosti a po celý čas ju ignoroval. Ak matka na pojednávaní uviedla, že počas stretnutia sa s maloletým u znalkyne sa jej maloletý ani nepozdravil, otec na uvedené reagoval, že matka zjavne jeho pozdrav nepočula a považoval to za útok na jeho osobu zo strany matky. Tieto skutočnosti len potvrdzujú správnosť záveru, ku ktorému dospela znalkyňa vo svojom znaleckom posudku.
43. Okresný súd otcovi taktiež pripomína, že naďalej je právoplatný a vykonateľný rozsudok okresného súdu z 2. 4. 2014 č. k. 10P/98/2013-19, ktorým mu bola uložená povinnosť informovať matku o dennom režime, zdravotnom stave, stravovacích, hygienických návykoch maloletého a o všetkých iných podstatných skutočnostiach, ktoré sa ho týkajú jedenkrát mesačne vždy k poslednému dňu v mesiaci. Aj z vyjadrení matky v priebehu konania vyplýva, že otec si uloženú povinnosť neplní a naopak z predloženej komunikácie vyplýva, že matka sa musela dožadovať týchto informácií zo strany otca, na ktoré dostala neúplné odpovede.
44. V rámci pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 5P/109/2013, bola ako dôkaz pripojená prepúšťacia správa mal. P. N. z Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, kde bol prijatý z dôvodu pokusov o samovraždu. Bola u neho diagnostikovaná zmiešaná porucha správania a emotivity, bližšie neurčená. V rámci psychologického vyšetrenia bolo zistené, že matka je neliečený psychiatricky pacient a subjektívne priznala, že nezvláda starostlivosť o syna mal. P. N.. V rámci tohto spisu bola pripojená aj lekárska správa z Psychiatrickej nemocnice v H., kde bol mal. P. hospitalizovaný na detskej psychiatrii, kde v rámci určenia anamnézy bol posudzovaný aj zdravotný stav matky. V tejto správe sa uvádza, že matka bola v minulosti krátkodobo hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení Psychiatrickej nemocnice v H. po suicidálnom pokuse, priznala anorektické sklony. V rámci jej anamnézy sa však nepopisuje, že by u matky bola v minulosti diagnostikovaná duševná porucha. Duševná porucha nebola zistená ani u mal. P.. Z uvedeného tak vyplýva, že u matky nebol ani v minulosti zistený psychický stav, ktorý by znemožňoval matke pravidelne sa s maloletým stretávať.
45. Okresný súd zdôrazňuje, že ak by matka trpela duševnou poruchou, bola by táto zistená už v minulosti počas jej hospitalizácii. U matky sú síce prítomné indície, ktoré naznačujú, že matka pre svoj postoj v správaní by osobnú starostlivosť o maloletého nezvládla, v danom prípade sa však nerieši otázka zverenia maloletého do starostlivosti matky, ale iba styk matky, ktorý aj doposiaľ prebiehal a bol obmedzený jednak miestom (bydlisko maloletého), jednak prítomnosťou otca, ktorý podľa názoru súdu však viac ubližoval ako prospieval jeho bezproblémovej realizácii. Na základe uvedeného okresný súd konštatuje, že zisteným znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že by existoval dôvod na vyslovenie zákazu styku pre správanie sa matky k maloletému. Vzhľadom na náročné povahové črty matky je však potrebný osobitný prístup, aby sa styk s maloletým mohol realizovať v rozsahu, akom bol stanovený doposiaľ, pričom ako vhodné opatrenie odporúčala znalkyňa ihneď realizovať rodičovskú terapiu. Z týchto dôvodov okresný súd návrh otca na zákaz styku ako nedôvodný zamietol a za účelom odstránenia nepriaznivých faktorov u oboch rodičov a za účelom prípravy na budúci styk s matkou uložil rodičom ako aj maloletému povinnosť podrobiť sa v stanovenom rozsahu odbornému poradenstvu, kde práve za prítomnosti odborníka, či už psychológa alebo psychiatra budú rodičia povinní vyriešiť svoj vzájomný konflikt, čo je v končenom dôsledku na prospech maloletému a v jeho najlepšom záujme. Rozhodnutie o tom, kde budú uvedenú terapiu absolvovať vzhľadom na súčasný zdravotný stav matky a pracovnú vyťaženosť ponechal na rozhodnutí oboch rodičov.
46. Vzhľadom na to, že sa styk v poslednom období nerealizoval vôbec alebo len veľmi sporadicky a počas toho maloletý naň nebol vôbec pripravovaný, čoho dôsledkom je aj to, že matku odmieta, ako ja negatívne zážitky spojené s problematickým stykom, súd uložil maloletému povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré bude zamerané na vysvetlenie vzťahu rodič - dieťa. V prípade maloletého okresný súd taktiež neurčil, kde sa má maloletý podrobovať odbornému poradenstvu, resp. u ktorého odborníka, a to vzhľadom na to, že aj v priebehu konania navštevoval psychologičku K.. G., a preto je vhodné, aby v prípade, že maloletý nadobudol dôveru v uvedenú psychologičku, absolvoval odborné poradenstvo u uvedenej psychologičky, príp. iného odborníka, ktorý poskytuje psychoterapiu so zameraním vzťah rodič- dieťa a ktorý na základe odborných poznatkov určí, aký čas je potrebný na jej absolvovanie.
47. Po poskytnutí odbornej pomoci obom rodičom a maloletému súd za účelom postupného obnovovania vzťahu medzi matkou a maloletým upravil styk tak, že po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti
rozsudku bude matka oprávnená stretávať sa s maloletým každý druhý kalendárny týždeň na RPPS v prítomnosti psychológa, ktorý zároveň určí vzhľadom na kapacitné možnosti presný deň a hodinu. Takýto rozsah styku odporúčala aj znalkyňa vo svojich záveroch a rovnako tak s týmto záverom súhlasila aj samotná matka, ktorá vo svojich vyjadreniach uviedla, že s takouto formou realizácie styku nemá žiadny problém a aktívne sa ho bude zúčastňovať.
48. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že ak nebude vykonané znalecké psychiatrické vyšetrenie matky, stratí význam aj doterajšie dokazovanie, považuje súd za účelové. Otec zjavne zabudol, že v návrhu sám trval na psychologickom znaleckom dokazovaní, pričom v ďalšom svojom vyjadrení uviedol, že aby získal názor viacerých psychológov navštívil s maloletým S.. G. a K.. G.. Z vykonaného znaleckého dokazovania pritom vyplýva jednoznačný záver, že neexistuje jednoznačný dôvod na zákaz styku a taktiež aj príčina súčasného stavu, a to neschopnosť oboch rodičov komunikovať. Takýto záver plne postačuje na rozhodnutie súdu o úprave styku, pričom vyjadrenie otca, že trvá na psychiatrickom znaleckom dokazovaní považuje súd len za snahu otca oddialiť rozhodnutie súdu o úprave styku, keďže styk počas tohto konania neprebiehal. Okresný súd taktiež zdôrazňuje, že vykonaným znaleckým dokazovaním boli znalkyňou zodpovedné všetky súdom položené otázky a tieto závery okresnému súdu postačujú na rozhodnutie vo veci samej. Znalkyňa ani na jednu otázku neodpovedala tak, že zodpovedanie tej otázky by nebolo v jej kompetencii, vrátane posúdenia existencie dôvodov, ktoré by odôvodňovali zakázať styk matky s maloletým. V rámci tejto otázky len odporúčala vykonať psychiatrické vyšetrenie matky, pretože sa domnievala, že do budúcnosti sa môže komunikácia zo strany matky komplikovať a zhoršovať. Predmetom dokazovania však neboli otázky, ktoré sa týkajú budúcej realizácie styku, ale či v čase rozhodovania súdu existovali konkrétne dôvody, pre ktoré by bolo nevyhnutné z pohľadu psychológa styk zakázať. Len v prípade, ak by otázka znalcom zodpovedaná nebola z dôvodu, že táto nepatrí do jeho kompetencie, okresný súd by zvážil doplnenie dokazovania vykonaním ďalšieho znaleckého dokazovania. Zárukou toho, že stav matky bude neustále posudzovaný, je uložené výchovné opatrenie a následne úprava styku, ktorá bude prebiehať vždy za prítomnosti psychológa, ktorý bude súdu signalizovať akékoľvek nevhodné prejavy správania nielen zo strany matky, ale aj zo strany otca. Preto akékoľvek obavy otca ohľadom budúceho správania sa matky nie sú dôvodné. Napokon aj v znaleckom posudku bol otec charakterizovaný tak, že sa venuje teoreticko-estetickým a špekulatívnym ideám (čo by bolo, keby...). Okresný súd pripomína, že v konaní súd nerieši hypotetické otázky, ale posudzuje správanie sa účastníkov konania, ktoré bolo preukázané v čase do vyhlásenia rozsudku a na základe toho rozhoduje o prijatí vhodných opatrení.
49. V prípade návrhu na zvýšenie výživného otec argumentoval zvýšením výdavkov, ohľadom starostlivosti o maloletého, čo doložil aj dokladmi o ich úhrade. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého, keďže naposledy súd rozhodoval o zvýšení výživného v roku 2014. Toho času je maloletý žiakom základnej školy a venuje sa voľnočasovým aktivitám, s ktorými sú spojené výdavky. Už len z dôvodu každoročného zvyšovanie cien je logické, že potreby maloletého sa zvýšili. Na druhej strane je však súd povinný pri rozhodovaní o výživnom prihliadať nielen na odôvodnené potreby oprávneného ale rovnakou mierou aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. V čase podania návrhu mal súd preukázané, že matka bola riadne zamestnaná. Avšak v čase vyhlásenie rozsudku matka z objektívnych dôvodov prišla o svoj príjem, čo preukázala tým, že bola vo vysokom štádiu tehotenstva, do 10. 10. 2020 bola z dôvodu rizikového tehotenstva dočasne práceneschopná a od 11. 10. 2020 nastúpila na materskú dovolenku a jej jediným príjmom je materské. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. P. N., u ktorého bolo preukázané, že rovnako ako u maloletého došlo k zvýšeniu výdavkov na jeho potreby.
50. Z matkou predložených dokladov vyplýva, že predpokladaný deň pôrodu je stanovený na 22. 11. 2020. Matka na mal. P. N. vynakladá výdavky vo výške cca. 150 € mesačne, t. č. z dôvodu tehotenstva užíva lieky vo výške cca 38 € a vzhľadom na celiakiu má zvýšené výdavky na stravovanie, žije v prenajatom byte, za ktorý platí 300 € mesačne. Ďalšie výdavky spojené s telefónom a internetom vyčíslila na 70 € mesačne a celkové výdavky za mesiac predstavujú sumu 600 €, do ktorej nie sú zahrnuté výdavky spojené s ošatením, stravou a hygienou. Taktiež má zvýšené výdavky so zakúpením výbavičky pre očakávané dieťa, zakúpila postieľkou v sume 150 € a ďalšie veci budú v hodnote cca. 150 €. Z predložených dokladov vyplýva, že matka mala pred nástupom na materskú dovolenku čistý príjem vo výške cca. 800 € a počas dočasnej práceneschopnosti poberala nemocenskú dávku vo výške cca 720 €. Okrem toho matka poberá ešte príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vo výške 39 € mesačne.
51. Otec na poslednom pojednávaní uviedol, že matka poberá súdom určené výživné na mal. P. N. vo výške 100 € mesačne. Súd prihliadol aj na túto skutočnosť, pričom konštatuje, že aj napriek uvedenému výživnému príjem matky nepostačoval na zvýšenie výživného pre maloletého vzhľadom na jej súčasné majetkové pomery a podstatné zníženie príjmu z dôvodu tehotenstva. Z týchto objektívnych dôvodov momentálne nie je v schopnostiach a možnostiach matky zabezpečiť si vyšší príjem, pričom výdavky spojené s tehotenstvom majú rovnakú prednosť ako výživné pre maloletého. Tieto výdavky tak možno považovať za nevyhnutné, čo súd musel zohľadniť pri rozhodovaní o zvýšení výživného. Po zohľadnení týchto skutočností preto okresný súd návrh na zvýšenie výživného zamietol ako nedôvodný.
52. Týmto rozhodnutím zároveň dochádza k zmene rozsudku okresného súdu z 25. 6. 2015, č. k. 6P/2/2015-38, v spojení s opravným uznesením z 4. 12. 2015, č. k. 6P/2/2015-52 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 17. 3. 2016, č. k,. 16CoP/12/2016-61, v časti úpravy styku matky s maloletým.
53. Podľa § 52 CMP, z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
54. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.
55. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
56. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
57. Podľa § 260 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
58. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „z. č. 382/2004 Z. z.“), znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ďalej len „znalečné“); ak je zadávateľov viac, zodpovedajú za zaplatenie znalečného spoločne a nerozdielne.
59. Podľa § 3 ods. 1 z. č. 382/2004 Z. z., znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa môže dohodnúť so zadávateľom, ktorým nie je súd alebo iný orgán verejnej moci, na zmluvnej odmene alebo výške znalečného alebo tlmočného; ak sa nedohodnú, patrí mu tarifná odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
60. Za podaný znalecký posudok si znalkyňa vyúčtovala znalečné vo výške 762,34 €, ktoré bolo v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (hodinová odmena podľa § 6 ods. 1 vo výške 584,32 € za 44 hodín znaleckej činnosti, paušálna odmena podľa § 5 písm. b) vo výške 19,92 € za prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom, paušálna náhrada hotových výdavkov za 4 písomné vyhotovenia znaleckého posudku podľa 14 ods. 3 písm. a) vo výške 10,64 €, čiernobiele vyhotovenie listu A4 vo výške 20,40 €, DPH vo výške 127,06 €). Uznesením z 20. 4. 2020 (č. l. 174) okresný súd v súlade s § 49 CMP uložil otcovi zložiť preddavok na trovy dôkazu vo výške 300 €, ktorý bol následne poukázaný znalkyni. Vzhľadom na závery znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že za súčasný stav sú rovnakou mierou zodpovední obaja rodičia, okresný súd považoval za spravodlivé, aby obaja rodičia znášali trovy spojené so znaleckým dokazovaním v rozsahu 50 %. Z tohto dôvodu okresný súd zaviazal matku na úhradu polovice vyúčtovanej sumy znalečného a otcovi uložil povinnosť zaplatiť zvyšnú časť po odpočítaní už uhradeného preddavku v súlade s § 55 CMP.
61. Návrhom doručený okresnému súdu 12. 5. 2020, si otec uplatnil náhradu trov konania spojených s účasťou na pojednávaní konanom dňa 12. 5. 2020 na ktorý bola riadne predvolaná matka za účelom realizácie jej výsluchu. Na uvedené pojednávanie sa však matka ani jej zástupkyňa nedostavili, hoci boli
riadne a včas predvolané a svoju neúčasť včas a dôležitými dôvodmi neospravedlnili. Otec si vyčíslil svoje trovy konania v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase realizovania úkonov právnej pomoci vo výške 70,29 € za účasť na pojednávaní a vo výške 281,17 € za spísanie tohto písomného vyjadrenia. Ďalej si vyúčtoval 2x režijný paušál v celkovej sume 21,24 €, náhradu za stratu času 2x 1/2 hodina v celkovej sume 35,40 € a cestovné náhrady za cestu zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom a späť vo výške 8,99 € (40 km x 0,183 € = 7,32 € + 4,1l/ 100 km x 40 = 1,64l x 1,015 € =1,67 €) v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
62. V prvom rade okresný súd uvádza, že otec má nárok na náhradu trov konania iba vo výške 1 úkonu právnej pomoci za zastúpenie na pojednávaní konanom dňa 12. 5. 2020, a to vo výške 59,51 €, pretože základ pre výpočet odmeny nie je suma výživného 150 €, ale iba suma 100 €, pretože návrhom chcel zvýšiť výživné len o túto sumu (50 € doterajšie výživné a 150 € navrhovaná suma). K tomu súd priznal aj režijný paušál vo výške 10,62 €, náhradu za stratu času vo výške 35,40 € a cestovné náhrady vo výške 8,99 €, ktoré boli vyčíslené v správnej výške, t. j. spolu 114,52 €. Za úkon spísania podania, ktorým si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia, nepovažoval súd za účelné, pretože takéto podanie nie je podanie týkajúce sa veci samej. Otec si uvedené trovy prostredníctvom svojej zástupkyne uplatnil už na pojednávaní s tým, že ich dodatočne vyčísli. Keďže tieto trovy konania by neboli vznikli, ak by sa matka pojednávania zúčastnila a následne súd musel z dôvodu jej neospravedlnenej neúčasti pojednávanie odročiť, matka svojim správaním zavinila trovy konania, preto ju súd zaviazal na ich úhradu na účet zástupkyne otca v súlade s § 54 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia Okresnému súdu Žiar nad Hronom. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.