Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/244/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v spore žalobcu: Mesto Levice, so sídlom Levice, Námestie hrdinov 1, IČO: 00 307 203, proti žalovanému: REKOSS, spol. s r. o., so sídlom Nitra, Lukov dvor 1, IČO: 36 785 946, zastúpený Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka, so sídlom Hlohovec, SNP 10, o zaplatenie 16.028,67 eura s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. apríla 2019 č. k. -238 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 8.025,38 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.), vo zvyšku žalobu zamietol (II.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (III.). Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , , , , ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.1. V konaní nebolo sporu o tom, že žalovaný ako nájomca uzatvoril so žalobcom ako prenajímateľom dňa 31. 08. 2010 Nájomnú zmluvu č. 524/2010, ev. č. 191/2010/OSEM, predmetom ktorej bol nájom plôch pre umiestňovanie informačných, reklamných a propagačných zariadení v meste Levice a mestských častí na dobu určitú od 02. 09. 2010 do 31. 12. 2015, ktorá bola doplnená Dodatkom č. 1/2011, Dodatkom č. 2/2012 a Dodatkom č. 3/2012. Nájomné bolo dohodnuté za prenajaté plochy v zmysle uznesenia MsZ č. vo výške 48.000 eur/rok, mesačné splátky 4.000 eur, pričom bolo dojednané, že nájomné sa bude najbližších 5 rokov a to vždy k 01. 01. kalendárneho roka upravovať v zmysle inflačného indexu vyhláseného Štatistickým úradom SR, pričom Dodatkami č. 1/2011, č. 2/2012 a č. 3/2012 sa cena nájmu menila a posledným Dodatkom č. 3/2012 zo dňa 28. 09. 2012 bola, počnúc dňom 01. 10. 2012, znížená cena nájmu na sumu 35.000 eur/rok. Sporným nebola ani skutočnosť, že žalovaný od júna 2014 neuhradil nájomné vo výške 3.063,97 eura a rovnako tak neuhradil nájomné v tejto výške ani za nasledovné mesiace - júl až október roku 2014. Rovnako tak nebolo sporným, že žalobca listom zo dňa 07. 10. 2014 od nájomnej zmluvy odstúpil pre hrubé porušenie zmluvných povinností, a to dňom doručenia tohto odstúpenia žalovanému, k čomu došlo dňa 31. 10. 2014. Žalovaný v konaní nerozporoval výšku žalovanej sumy, ktoré pozostávala zo sumy 15.319,85 eura titulom dlžného nájomného za mesiace jún až október 2014, t.j. 5 x 3.063,97 eura, sumy 149,88 eura titulom úroku z omeškania a sumy 558,94 eura titulom zmluvnej pokuty, avšak bránil sa v konaní jednak neplatnosťou predmetného odstúpenia od nájomnej zmluvy zo strany žalobcu, ako aj tým, že v danom prípade

nemohol riadne užívať predmet nájmu v roku 2014 v rozsahu garantovanom nájomnou zmluvou, a to z dôvodu, že zo strany žalobcu dochádzalo v priebehu platnosti nájomnej zmluvy k odpredaju majetku, ktorý bol predmetom nájmu, a najmä z dôvodu, že na predmete nájmu viazli vady, pre ktoré nebolo možné predmet nájmu užívať v súlade so zmluvou - najmä na stĺpoch verejného osvetlenia, ktorých pôvodne v zmluve ku dňu 02. 09. 2010 bolo 2500 ks, ich počet v roku 2013 klesol na cca 60% z pôvodného počtu prerastajúcej vegetácie a osadenia 146 ks dopravných značiek na stĺpoch verejného osvetlenia, a preto zadržal nájomné za obdobie 5 mesiacov roka 2014 z dôvodu uplatnenia si zľavy na nájomnom.

1.2. Súd sa preto ako s prednostnou zaoberal otázkou platnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy, ktorú považoval za platnú, v dôsledku čoho nájomný vzťah strán sporu zanikol ku dňu 31. 10. 2014, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené žalovanému. V danom prípade žalovaný porušil svoju povinnosť uhrádzať riadne a včas nájomné mesačne a to vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, pričom podľa čl. II bod 2.3 sa neuhradenie nájomného kvalifikovalo ako hrubé porušenie povinností, a preto žalobca bol oprávnený v zmysle čl. IV bod. 4.2 od zmluvy odstúpiť. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že žalovaný si uplatnil zľavu z nájomného za mesiac február až júl 2014, a to listom doručenom žalobcovi dňa 15. 08. 2014, v ktorom špecifikuje zľavu na nájomnom za uvedené obdobie 36.846,60 eura, pričom mesačné nájomné predstavovalo výšku 3.063,97 eura, čo pri počte mesiacoch 6 predstavuje sumu 18.383,82 eura, a nie 36.846,60 eura ako uvádza žalovaný v predmetnom liste. Následne v liste zo dňa 24. 11. 2014 žalovaný uvádza, že si uplatňuje zľavu z ceny nájmu, resp. zadržal nájomné, pričom výšku žiadnym spôsobom nešpecifikuje. Podľa názoru súdu predmetné odstúpenie spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu, a preto sa súd nestotožnil s námietkou jej neplatnosti vznesenou žalovaným v konaní. Súd však za dôvodnú považoval čiastočne argumentáciu žalovaného, že za žalované obdobie (jún 2014 až október 2014) nemohol užívať predmet nájmu v roku 2014 v rozsahu garantovanom nájomnou zmluvou. Vykonaným dokazovaním, a to najmä zo sumarizácie reklamných tabúľ a dopravných značení na stĺpoch VO a budovách v meste Levice (č. l. 32-39 spisu), predloženého žalobcom k žalobe, ktoré bolo vyhotovené svedkom Mgr. W. C., zamestnancom Mestského úradu Levice, vyplýva zoznam nelegálnych reklamných tabúľ a dopravných značení na stĺpoch verejného osvetlenia a budov v meste Levice, ktoré predstavujú predmet nájmu a ktoré tak bránili žalovanému realizovať svoje právo užívať predmet nájmu v zmysle a rozsahu predmetnej nájomnej zmluvy. V danom prípade však nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný nemohol riadne užívať celý predmet nájmu, tak ako to vyplýva z nájomnej zmluvy a v znení jej dodatkov, a preto nebol žalovaný oprávnený zadržať celú sumu nájomného, keďže povinnosť neplatiť nájomné zo strany nájomcu je v zmysle iba v prípade, že nemôže užívať prenajatú vec dohodnutým spôsobom, čo nie je daný prípad, pretože žalovaný mal možnosť užívať predmet nájmu na umiestnenie informačných reklamných a propagačných zariadení s výnimkou časti predmetu nájmu a to stĺpov verejného osvetlenia, na ktorých sa podľa vyššie uvedenej sumarizácie nachádzali nelegálne reklamné zariadenia a dopravné značky, čo predstavovalo len časť predmetu nájmu, t.j. 170 dopravných značení a 335 reklamných tabúľ, čo však nezodpovedalo celému predmetu nájmu, keďže spolu išlo 505 stĺpov, popri celkovom počte 2500 stĺpov verejného osvetlenia, ktorý celkový počet zhodne v konaní tvrdili, tak žalobca, ako aj žalovaný. Rovnako tak vypočutí svedkovia potvrdili, že táto sumarizácia bola vyhotovená a to zo strany žalobcu a následne zaslaná žalovanému. V prípade predmetu nájmu, ktorý bol odpredaný v priebehu trvania nájomného vzťahu, podľa názoru súdu žalobca v konaní preukázal, že tento bol dodatkom k nájomnej zmluve z roku 2012 vypustený a bola aj znížená cena nájomného na sumu 35.000 eur. Naviac, súd poukazuje na dohodu o mimosúdnom urovnaní, podľa ktorej žalovaný uhradil nájomné a vzniknuté pohľadávky a sám žalobca sa zaviazal zabezpečiť riadny výkon nájomného práva žalovaného, a to najmä prostredníctvom Mestskej polície Levice, poskytnúť súčinnosť k odstráneniu nelegálnych reklamných zariadení nachádzajúcich sa na predmete nájmu. Súd, majúc za to, že žalovaný nemohol predmet nájmu užívať v celom rozsahu vymedzenom nájomnou zmluvou v znení jej dodatkov, dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie časti žalovanej sumy a to v rozsahu 50%, keď zohľadnil za čiastočne dôvodnú argumentáciu žalovaného o nemožnosti riadne užívať celý predmet nájmu, čím mu patrí nárok na zľavu z nájomného. V danom prípade, aj keď sa súdu nepodarilo detailne a jednoznačne zistiť, v akom rozsahu žalovaný mohol a v akom rozsahu nemohol užívať predmet nájmu, súd považoval nárok žalobcu za dôvodný v rozsahu 50%. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.025,38 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.3. O trovách konania súd rozhodol podľa , tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, a to vzhľadom na čiastočný úspech tak žalobcu, ako aj žalovaného v tomto konaní.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a vyhovenia žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že sa domnieva, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaniach uviedol, že uznáva výšku nájomného, úroky z omeškania, ako aj výšku zmluvnej pokuty a že správne je vypočítaná pohľadávka v sume 16.028,67 eura. Poukázal na to, že neuhradenú sumu žalovaný nepovažuje za dlžné nájomné, ale zľavu z nájmu podľa a z dôvodu, že nemohol užívať predmet nájmu v súlade so zmluvou - objekty výmenníkových staníc, športové areály, ako aj školské budovy. Na pojednávaniach niekoľkokrát poukazoval na to, že Dodatkom č. 3 zo dňa 28. 09. 2012 k Nájomnej zmluve č. 524/2010 ev. č. 191/2010/OSEM zo dňa 31. 08. 2010 bol predmet nájmu upravený - objekty, ktoré boli odpredané z majetku mesta, boli z nájmu vypustené a bola upravená - znížená výška ročného nájmu zo sumy 48.000 eur/rok na sumu 35.000 eur/rok. Ostatné objekty mohol žalovaný nerušene užívať a nie sú preto dané podmienky na postup podľa , a na odpustenie alebo poskytnutie zľavy. Žalovaný mohol nerušene užívať 2.327 stĺpov verejného osvetlenia, budovy majetku žalobcu - Junior, TRIO, Pri Podlužianke, Poľná 6, budovy v mestských častiach, budovy v športových areáloch - zimný štadión, krytá plaváreň, futbalový štadión, športová hala, Dom športu, telocvičňa T-18, budovy materských a základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti žalobcu - 18 budov, ako aj čakárne MHD.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II. a III. napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a zamietnutia žaloby v celom rozsahu, alternatívne v prípade, ak nie sú splnené dôvody na zmenu rozsudku, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že medzi stranami sporu bola uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom pre umiestňovanie informačných, reklamných a propagačných zariadení v meste Levice a v mestských častiach na dobu určitú od 02. 09. 2010 do 31. 12. 2015, pričom nájomná zmluva bola menená dodatkami č. 1 až 3. Uvedenými dodatkami sa menila výška stanoveného nájomného, pričom posledným dodatkom č. 3/2012 zo dňa 28. 09. 2012 prišlo dňom 01. 10. 2012 k zníženiu ceny nájmu na sumu 35.000 eur. Vzhľadom k tomu, že počas doby platnosti nájomnej zmluvy dochádzalo zo strany žalobcu k postupnému odpredaju majetku a hlavne na predmete nájmu viazli vady, pre ktoré nebolo možné nájom užívať v súlade so zmluvou - najmä na stĺpoch verejného osvetlenia, ktorých pôvodne k zmluve ku dňu 02. 09. 2010 bolo 2.500 ks a ich počet v roku 2013 klesol na cca 60% z pôvodného počtu z dôvodu prerastajúcej vegetácie a osadenia 146 ks dopravných značiek, ktoré skutočnosti boli preukázané svedeckými výpoveďami K.. C. D., ako aj Mgr. W. C., si uplatnil zľavu z nájmu.

3.1. Vzhľadom k tomu, že počas celého roku 2014 nemohol nerušene užívať predmet nájmu v rozsahu garantovanom nájomnou zmluvou, zadržané nájomné za 5 mesiacov v roku 2014 bolo z dôvodu uplatnenia si zľavy na nájomnom. Uplatnenie zľavy z ceny nájmu za mesiace 02 až 06/2014 realizoval listom doručeným žalobcovi dňa 15. 08. 2014. Napriek výzve a stanoveniu lehoty na uskutočnenie nápravy, žalobca ako prenajímateľ neuskutočnil žiadne kroky k odstráneniu nelegálnych tabúľ, čo znemožnilo užívanie týchto plôch ako jedinému oprávnenému užívateľovi. Na základe preukázaných zistení o neoprávnených zásahoch do jeho užívacieho práva bola vykonaná aj inventarizácia za účasti zástupcov Mesta Levice. To bolo v konaní preukázané svedectvom K.. C. a K.. D. a ktoré skutočnosti mu znemožnili užívať predmet nájmu v rozsahu stanovenom zmluvou, preto si v súlade s uplatnil zľavu z ceny nájmu.

3.2. V konaní bolo tiež preukázané, že žalobca bol z jeho strany informovaný, že v nájomnej zmluve bolo pôvodne v článku 1 pod bodom 1.1. ako predmet nájmu definované: a/ stĺpy verejného osvetlenia - pôvodne ich v zmluve bolo k 02. 09. 2010 2.500 kusov, v rokoch 2013 a 2014, ktoré bolo reálne možné využívať, predstavovalo cca 60% z pôvodného počtu SVO z dôvodu prerastajúcej vegetácie a osadenia 146 ks dopravných značiek na SVO; b/ objekty - výmenníkové stanice v počte 7 ks po predaji Mestom Levice došlo k tomu času k dispozícii 0 ks, budovy 12 ks - k tomu času k dispozícii z rovnakého dôvodu 0 ks; c/ športové areály pôvodne 9 ks - k tomu času k dispozícii 0 ks, športové areály pôvodne 20 ks - k tomu času k dispozícii 0 ks.

Počas roka 2014 mohol teda reálne pôvodne zmluvne garantovaného predmetu nájmu užívať iba nepatrnú časť, a to iba stĺpy verejného osvetlenia, aj tie v oklieštenom počte, zníženom o uvedený počet. S poukazom na uvedené, vyzval žalobcu vzniknutú situáciu riešiť nasledovným spôsobom: 1/ Mesto Levice z dôvodu neplatnosti zoberie späť odstúpenie od nájomnej zmluvy zo dňa 31. 10. 2014, 2/ žalovanému bude poskytnutá zľava za obdobie vo výške 17.500 eur zo sumy 35.000 eur z dôvodu uplatnenia si zľavy, 3/ nájomné za obdobie bude dohodnuté vo výške 17.500 eur z dôvodu, že predmet nájmu nie je možné užívať v súlade s nájomnou zmluvou. Žalobca však vzniknutú situáciu neriešil a uplatnenie zľavy z ceny nájmu nerešpektoval. Do pozornosti dal skutočnosť, že po skončení zmluvného vzťahu žalobca uzatvoril obdobnú nájomnú zmluvu so spoločnosťou VEGO MARKETING, s. r. o., Banská Bystrica. Predmetom tejto zmluvy zverejnenej na web stránke žalobcu sú SVO a reklamné plochy, ktoré je možné reklamne využívať a ročný nájom je dohodnutý na 10.500 eur ročne. Súd prvej inštancie síce správne ustálil, že nemohol predmet nájmu užívať v celom rozsahu vymedzenom nájomnou zmluvou, avšak dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie časti žalovanej sumy vo výške 50%. Predmet nájmu nemohol riadne užívať nie iba v období od 01. 06. 2014 do 31. 10. 2014, ale aj v období jemu predchádzajúcom, o čom svedčí komunikácia medzi stranami sporu, ako aj riadne uplatnenie zľavy z ceny nájmu v období február až december 2014. Nárok žalobcu preto považuje za uplatnenú zľavu z nájmu za obdobie mesiacov 02/2014 až 12/2014, z čoho vyplýva, že nie je povinný žalobcovi zaplatiť žiadnu čiastku.

4. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý s podaným odvolaním nesúhlasil a navrhol odvolaciemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne sa domáhal, tak ako v podanom odvolaní, zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasil s odvolaním žalovaného. Pokiaľ žalovaný opätovne poukazuje na to, že nemohol používať na umiestnenie svojich reklám majetok, ktorý bol žalobcom odpredaný, opätovne poukazuje na dodatky k nájomnej zmluve, ktoré reagovali na odpredaný majetok mesta, boli z nájmu vypustené a bola upravená znížená výška ročného nájmu zo sumy 48.000 eur/rok na sumu 35.000/rok. Ostatné objekty mohol žalovaný nerušene užívať, a preto nie sú dané podmienky na poskytnutie zľavy.

6. K podanému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý s vyjadrením žalovaného nesúhlasil, pretože neuviedol žiadne nové skutočnosti a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle podaného odvolania.

7. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že na podanom odvolaní, ako aj na svojom vyjadrení v plnom rozsahu trvá a navrhuje, aby jeho odvolaniu bolo v plnom rozsahu vyhovené a priznaná mu náhrada trov konania v rozsahu 100%.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (podľa ) po zistení, že odvolania žalobcu aj žalovaného boli podané včas ( ), oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v jeho vyhovujúcom, ako aj zamietajúcom výroku vecne správny, a preto ho podľa potvrdil.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9.1. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil dostatočne skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a

vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a jeho správne skutkové závery i správne právne odôvodnil, odvolací súd zdieľa právne závery súdu prvej inštancie vo veci a s poukazom na ust. odkazuje na správne písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov podaných odvolaní tak žalobcu, ako aj žalovaného, dospel k záveru, že odvolania strán sporu nie sú spôsobilé zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré odvolací súd považuje za vecne správne.

11. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 16.028,67 eura, ktorá suma pozostávala zo sumy 15.319,85 eura ako dlžné nájomné za mesiace jún až október 2014 (5 x 3.063,97 eura), sumy 149,88 eura titulom úroku z omeškania a sumy 558,94 eura titulom zmluvnej pokuty. Medzi stranami sporu bola uzatvorená Nájomná zmluva č. 524/2010 ev. č. 191/2010/OSEM, predmetom ktorej bol nájom plôch pre umiestnenie informačných, reklamačných a propagačných zariadení v meste Levice, mestských častí na dobu určitú od 02. 09. 2010 do 31. 12. 2015. K uvedenej nájomnej zmluve boli uzatvorené 3 dodatky, pričom posledným Dodatkom č. 3/2012 zo dňa 28. 09. 2012 došlo k vypusteniu niektorých častí predmetu nájmu a nájomné za prenajaté plochy bolo znížené na sumu 35.000 eur/rok. Žalobca ku dňu 14. 07. 2014 evidoval nedoplatok na nájomnom vo výške 3.063,97 eura, na úhradu ktorého vyzval žalovaného. Následne žalovaný neuhradil nájomné ani za ďalšie mesiace júl, august, september a október 2014. Listom doručeným žalobcovi dňa 15. 08. 2014 si žalovaný uplatnil v súlade s zľavu z nájmu za mesiace február až júl 2014 v celkovej výške 36.846,60 eura + DPH. Uvedená výška zľavy z nájomného predstavuje pomernú časť ceny nájmu prenajatých plôch, ktoré žalovaný nemá možnosť užívať. Žalobca listom zo dňa 26. 08. 2014 reagoval na uplatnenú zľavu z ceny nájmu, pričom s týmto nárokom nesúhlasil, nakoľko žalobca bol toho názoru, že nedošlo k porušeniu nájomnej zmluvy. Následne listom zo dňa 07. 10. 2014 žalobca odstúpil od Nájomnej zmluvy č. 524/2010, uzatvorenej medzi stranami sporu, v zmysle článku VI. bod 6.3.3. z dôvodu hrubého porušenia zmluvných povinností, a to dňom doručenia tohto odstúpenia. Odstúpenie bolo doručené žalovanému 31. 10. 2014. Listom zo dňa 24. 11. 2014, doručeným žalobcovi dňa 03. 12. 2014, žalovaný považoval odstúpenie od zmluvy o nájme za neplatné a zároveň si v súlade s uplatnil zľavu z ceny nájmu, resp. zadržal nájomné až do doby odstránenia nelegálnych reklamných nosičov, resp. uvoľnenia reklamných plôch inými subjektmi a umožnenia mu ich nerušeného užívania.

12. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie sa prednostne zaoberal otázkou platnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy a správne dospel k záveru, že žalovaný porušil svoje povinnosti uhrádzať riadne a včas nájomné, pričom podľa článku II. bod 2.3. neuhradenie nájomného sa kvalifikuje ako hrubé porušenie povinností, a preto žalobca oprávnene v zmysle článku IV. bod 4.2. od zmluvy odstúpil. Zároveň na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nemohol predmet nájmu užívať v celom rozsahu vymedzenom nájomnou zmluvou v znení jej dodatkov, preto žalobca má nárok na zaplatenie časti žalovanej sumy a to v rozsahu 50%, keď zohľadnil za čiastočnú dôvodnú argumentáciu žalovaného o nemožnosti riadne užívať celý predmet nájmu, čím mu priznal nárok na zľavu z nájomného v rozsahu 50%.

13. Odvolací súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ako aj z unesenia dôkazného bremena tou-ktorou stranou sporu, dospel k záveru, že závery súdu prvej inštancie sú správne, zohľadňujúce výsledky vykonaného dokazovania, a preto odvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie tak v napadnutom vyhovujúcom, ako aj v napadnutom zamietajúcom výroku v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje na písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie ako nesprávne skutkové zistenia. Žalobca, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci, nevymedzil, v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym, či nedostatočným zistením skutkového stavu a len argumentáciou

spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad alebo jej interpretáciu, príp. aplikáciu súdom na zistený skutkový stav (uznesenie NS SR zo dňa 17. 09. 2018).

Uvedená odvolacia námietka žalobcu je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná. Súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil podľa ust. a nasl. a príslušné právne normy aj správne aplikoval na zistený skutkový stav. Ako je uvedené vo vyššie citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, nesprávnosť právneho posúdenia nemožno vymedziť nedostatočným, resp. nesprávnym skutkovým zistením.

15. Žalobca v podanom odvolaní poukazuje na tú skutočnosť, že dodatkom č. 3 k nájomnej zmluve boli objekty, ktoré boli odpredané z majetku mesta, premietnuté, resp. vypustené z nájmu a bola preto upravená i výška ročného nájmu zo sumy 48.000 eur/rok na sumu 35.000 eur/rok, a preto žalovaný mohol nerušene užívať ostatné objekty a nebol daný postup pre poskytnutie zľavy z nájmu.

16. Žalovaný v podanom odvolaní namietal argumenty žalobcu, prezentované nielen v podanom odvolaní, ale počas konania a tvrdil, že počas celého roku 2014 nemohol nerušene užívať predmet nájmu v rozsahu garantovanom nájomnou zmluvou. Napriek informovaniu žalobcu o nepriaznivom stave a žiadosti o poskytnutie súčinnosti, žalobca nereagoval a nápravu nezjednal.

16.1. V zmysle 673 , vady veci nemusia mať takú povahu, že majú za následok znemožnenie užívania veci na dohodnutý účel alebo na účely, na ktoré je určená prenajatá vec. Vada môže mať aj takú povahu, ktorá síce sťažuje užívanie veci, avšak vec možno užívať hoci aj za sťažených podmienok. V takom prípade má nájomca právo na primeranú zľavu na nájomnom. Výšku zľavy si účastníci nájomnej zmluvy môže dojednať vopred, alebo sa o nej môže dohodnúť dodatočne.

Podľa ustálenej judikatúry z ustanovenia vyplýva, že iba všeobecne určuje dôvody, pre ktoré možno neplatiť nájomné vôbec, alebo síce ho platiť, ale v nižšej než dohodnutej sume. Tieto dôvody možno súhrnne označiť ako užívanie prenajatej veci obmedzene. Tento pojem treba vyložiť nadväzne na ust. . Pôjde o také nedostatky predmetu nájmu, ktoré nemožno pripísať na vrub nájomcu, nemožnosť užívania veci dohodnutým spôsobom, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci. Tieto dôvody zakladajú právo nájomcu na primeranú zľavu z nájomného. Vo všeobecnosti možno pod pojmom zľava z nájomného rozumieť každú možnosť dlžníka poskytnúť veriteľovi nižšie ako pôvodne dohodnuté plnenie. Na základe toho možnosť za uplatnenie práva na poskytnutie zľavy v nájomnom vzťahu považovať tiež oznámenie nájomcu (napr. listom adresovaným prenajímateľovi), že pre riadne vytknuté vady predmetu nájmu nebude až do ich odstránenia uhrádzať dohodnuté nájomné v plnej výške, resp. i to, že časť nájomného, ktoré takto zadržal, doplatí po odstránení vád predmetu nájmu.

17. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný predložil sumarizáciu reklamných tabúľ a dopravných značení na stĺpoch a budovách (na č. l. 32 až 39 spisu). V konaní vypočutý svedok K.. C. D. vypovedal ohľadne riešenia problémov využívania reklamných plôch prostredníctvom vegetácie, ako aj problémov na stĺpoch, na ktorých boli osadené dopravné značenia. Z týchto stretnutí vyplynula jeho úloha v spolupráci s mestskou políciou a zástupcami mesta urobiť zmapovanie plôch, ktoré sa nedajú využiť na reklamné účely. Zoznam týchto stĺpov pripravil zástupca mesta p. C. a bol z toho vyhotovený písomný záznam. Napriek prísľubu riešenia problémov, najmä zo strany polície, nedošlo k žiadnej náprave, ani vo veci vyčistenia vegetácie, ani k presunu dopravných značiek na samostatné nosiče. Pokiaľ išlo o dodatky č. 1 až 3 k nájomnej zmluve, tieto sa týkali toho, že došlo k zrušeniu plôch na teplárňach, budovách Mesta Levice a na školských zariadeniach, čo sa prejavilo aj v tom, že došlo k prikročeniu zníženia nájmu za uplynulé roky. Svedok sa percentuálne nevedel vyjadriť k využitiu reklamných plôch za obdobie od júna 2014 do októbra 2014, poukázal však na zoznam na č. l. 197 až 122, ktorý platí aj na sporné obdobie a ktoré záznamy by mali zachytávať aj reálnu skutočnosť. Samotný pomer využiteľnosti reklamných plôch bol veľmi nízky, vzhľadom k opísaným uvedeným dôvodom. Ďalší vypočutý svedok v konaní K.. W. C. potvrdil, že záznam z ohliadky nachádzajúci sa na č. l. 197 a nasl. písal on. Nevedel odpovedať, koľko percentuálnych stĺpov bolo prerastených zeleňou, nevedel ani bližšie uviesť, čo znamenajú skratky a bodky v uvedených záznamoch. Súpis stĺpov, ktoré boli prerastené zeleňou sa nerobil.

Zo zisteného skutkového stavu bolo nesporné, že sám žalobca sa zaviazal zabezpečiť riadny výkon nájomného práva žalovaného predovšetkým prostredníctvom mestskej polície alebo iných subjektov, ktoré by odstránili prerastené listnaté a ihličnaté stromy z predmetov nájmu. Zo svedeckých výpovedí bolo preukázané, že napriek prísľubom, najmä spolupráci so štátnou políciou vo veci odstránenia dopravných značiek, ktoré boli na stĺpoch verejného osvetlenia, vo veci sa nič nedialo, rovnako ani vo veci vyčistenia vegetácie nedošlo k žiadnej náprave. Je nesporné, že žalovaný bez súčinnosti žalobcu a dopravného inšpektorátu nemohol vykonať odstraňovanie dopravných značiek, ako aj vykonávať orez vegetácie. Skutočnosť, že žalobca nezabezpečil riadny výkon nájomného práva pre žalovaného, nebola v konaní sporná, sporný bol len rozsah obmedzenia pri užívaní predmetu nájmu zo strany žalovaného. Žalovaný nepreukázal, že by nemohol predmet nájmu vymedzený nájomnou zmluvou užívať absolútne, avšak preukázal, že rozsah užívania prenajatých plôch mohol užívať iba v obmedzenom rozsahu. Vzhľadom na sťaženú dôkaznú situáciu, keď žalovaný nevedel jednoznačne preukázať rozsah znemožnenia užívať predmet nájmu, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý voľnou úvahou stanovil nárok na zľavu z nájomného, ako aj z uplatneného úroku z omeškania zmluvnej pokuty za obdobie od júna do októbra 2014 v rozsahu 50%. Uvedená zľava predstavuje tak minimálne rozsah, ktorý zodpovedá obmedzeniu žalovaného na užívaní predmetu nájmu.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny v zmysle , potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a , a keďže žalobca aj žalovaný mali v odvolacom konaní len čiastočný úspech, odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).