Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-5-2020.pdf
PDF · 101.88 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému P. K.P., G.. XX.X.XXXX, K. R. XX, 044 44 R. v konaní o zaplatenie 1.516,71 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 26. septembra 2019 č.k. 20Csp/121/2019-98
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.516,71 € s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 22.2.2019 až do zaplatenia (I. výrok), zamietol žalobu v prevyšujúcej časti (II. výrok) a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu z Rámcovej zmluvy o bežnom účte zo dňa 10.2.2014 (ďalej „zmluva“), na ktorom účte žalovaný prečerpal finančné prostriedky v rozsahu 1.516,71 €, svoj dlh však nehradil podľa dohodnutých podmienok, preto žalobca ku dňu 13.8.2018 ukončil zmluvu o bežnom účte výpoveďou. Žalobca uplatňoval nárok na neuhradený zostatok dlhu na bežnom účte spolu s úrokom z prečerpania vo výške 17,9 % ročne od 22.2.2019 do zaplatenia, vyvodzujúc svoj nárok z ustanovení zmluvy, všeobecných obchodných podmienok (VOP), a sadzobníka poplatkov.
3. Súd prvej inštancie posudzoval záväzkový vzťah strán ako zmluvu o bežnom účte upravenú § 708, § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, na ktorú tiež aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v súlade s § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka (OZ), ako aj ustanovenia § 1, § 2, §9 v spojení s § 10 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách (ďalej zák.č. 129/2010 Z.z.). Mal nesporne zistené, že dlh žalovaného zo zmluvy o účte činil 1.516,71 €. K nároku veriteľa na úroky z úveru a úroky z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že v prípade zosplatnenia úveru veriteľ stráca nárok na úroky z finančných prostriedkov požičaných spotrebiteľovi, a má právo len na plnenie sankcií zodpovedajúcich nároku na úroky z omeškania. Súčasne konštatoval, že nárok žalobcu na plnenie úrokov 17,9% ročne nezakladá ani zmluvná úprava práv a povinností strán sporu, pretože taký nárok nevyplýva ani zo zmluvy a jej dodatkov, a pokiaľ by taký nárok mal vyplývať zo všeobecných obchodných podmienok, tieto nie sú potvrdené podpisom zmluvných strán, ani nie je zrejmé, aby k zmluve pripojené, a aby sa s nimi mohol žalovaný ako spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy skutočne oboznámiť, keď len všeobecné vyhlásenia v zmluve odkazujúce na všeobecné obchodné podmienky a dodatky nie sú postačujúce pre platnú dohodu strán
sporu. S odkazom na uvedené priznal žalobcovi istinu pohľadávky 1.516,71 € len s úrokmi z omeškania 5 % ročne v súlade s § 517 ods. 1,2 OZ v hodnote úrokov vyplývajúcej z § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, a zamietol ako nepreukázaný nárok žalobcu na úroky z úveru vo výške 17,9 % ročne. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP hodnotiac procesný úspech žalobcu ako úplný, z ktorých dôvodov mu priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
4. Proti zamietavému výroku rozsudku podal včas odvolanie žalobca uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobe v napadnutom rozsahu vyhovel a priznal mu tiež náhradu trov odvolacieho konania.
5. Odvolateľ uviedol, že právny vzťah sporových strán sa spravoval ustanoveniami zmluvy o bežnom účte, Dodatkom ku zmluve v spojení s Prílohou č. 1, ako aj všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov, na ktoré zmluva o bežnom účte odkazovala. Úprava prekročenia účtu vychádzala tiež z § 2 písm. f/ zákona 129/2010 Z.z., podľa ktorého sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Odvolateľ odkázal na znenie bodu 1.1., 3.1, 3.3 VOP, ktoré reflektovali ustanovenia právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou. V zmysle VOP bol majiteľ účtu povinný udržiavať stanovenú výšku minimálneho kreditného zostatku na bežnom účte a nepovoleným prečerpaním sa rozumelo prekročenie v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta Obchodný zákonník, ako aj § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého v súvislosti s úročením prekročenia postačí, aby veriteľ informoval spotrebiteľa o úrokovej sadzbe. V danom prípade bol žalovaný ako spotrebiteľ informovaný cestou všeobecných obchodných podmienok, sadzobníkom poplatkov, ktoré boli zverejnené tiež na webovej stránke žalobcu v aktuálnom znení aj v historických formách, rovnako tak o prekročení účtu bol informovaný výpismi z účtu. Zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle aj na pobočkách žalobcu bola splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Sadzba úroku platná pre prekročenie vyplýva z bodu 14. Článku 2 Dodatku k zmluve o bežnom účte v spojení s Prílohou č. 1 Dodatku, ako aj v spojení s príslušnými ustanoveniami VOP. Sadzba úroku za prekročenie bol v zmysle znenia VOP variabilná a odvedená od referenčnej úrokovej sadzby a prirážky. Úrok z finančných prostriedkov zodpovedajúcich prekročeniu účtu je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov v zmysle § 18 zákona č. 129/2010 Z.z., jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou úpravou úrokov z omeškania, pričom samotná zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca tvrdil, že zákonná úprava nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve pre prípad prekročenia, no tento údaj je napokon obsahom bodu 14. Článku 2 Dodatku k zmluve o bežnom účte v spojení s Prílohou č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Dodatku. Žalobca zastával názor, že VOP, Dodatok k zmluve spolu s Prílohou, sú súčasťou zmluvy vzhľadom na text zmluvy, ktorý uvádza, že VOP sú jej neoddeliteľnou súčasťou, ako aj vzhľadom na text Dodatku, ktorý tiež obsahuje taký záver, a z ktorých listín vyplýva, že sa žalovaný s nimi oboznámil a vyslovil s nimi svoj súhlas podpisom na zmluve a Dodatku. Pritom z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 42/2015 Home Credit Slovakia a.s. proti C. K. vyplýva, že zmluva nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Možnosť úpravy povinností zo zmluvy v obchodných podmienkach výslovne upravuje aj § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, ktorý je aplikovateľný na zmluvy majúce povahu absolútneho obchodu, kam patrí aj zmluva o úvere vzťahujúca sa na právne pomery strán. V ďalšom odvolateľ odkázal na rozhodnutia odvolacích súdov, ktorými bolo jeho nároku na úroky z prečerpania účtu vyhovené vychádzajúc z úpravy § 18 zákona č. 129/2010 Z.z..
6. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom
súde v Košiciach dňa 15.10.2020 o 10.15 hod. pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1,3 CSP.
9. Vyhovujúci výrok rozsudku, nebol odvolaním napadnutý, preto tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.2, 3 CSP) a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
12. Odvolacie dôvody uplatnené žalovaným neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že zmluva zo dňa 10.2.2014 v spojení s Dodatkom z rovnakého dňa uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, z ktorej si žalobca mohol uplatňovať nárok na úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli medzi zmluvnými stranami individuálne dohodnuté. Zmluva ani Dodatok neobsahujú žiadnu dohodu o úrokoch, či sume poplatkov, ktoré si veriteľ mieni voči dlžníkovi uplatňovať. Bod 14 Článku 2 Dodatku uvádza iba fakt, že úroková sadzba je variabilná vo výšku súčtu referenčnej úrokovej sadzby a 5,25% ročne. Obchodné podmienky, prílohy zmluvy, sadzobník poplatkov, či výveska úrokových sadzieb na ktoré sa žalobca odvoláva, nepredstavujú dohodu zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy, kam patrí aj dohoda o úrokoch, ale ide o jednostranné interné dokumenty žalobcu, do obsahu ktorých nemohol spotrebiteľ pri vzniku zmluvného vzťahu zasiahnuť, a ako také nenahrádzajú dohodu o úrokoch zo spotrebiteľského úveru. Všeobecné obchodné podmienky môžu upravovať technické náležitosti zmluvy, nesmú však v nich byť pre spotrebiteľa skryté významné informácie týkajúce sa obsahu jeho záväzkového vzťahu alebo sankcií spojených s porušením jeho povinností zo zmluvy. Je tak nepochybne správny záver súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje dohodu o úrokoch žiadaných žalobou, a nie je naplnené ani kritérium písomného uzavretia zmluvy, keď absentuje písomný prejav vôle zmluvných strán o tom, že v prípade prekročenia účtu sa dlh na účte bude úročiť úrokovou sadzbou 17,9% ročne.
14. Zákon č. 129/2010 Z.z. v § 2 písm. f/ definuje pojem prekročenie ako automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Zákonom definované prekročenie tak zahŕňa povolené aj nepovolené prečerpanie účtu, ktoré umožňuje spotrebiteľovi dispozíciu s finančnými prostriedkami nad rámec jeho disponibilných finančných zdrojov.
15. Podmienky upravujúce prekročenie účtu vyplývajú z § 18 zákona č. 129/2010 Z.z..
16. Podľa § 18 ods.1 citovaného zákona, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
17. Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.
18. Právo žalobcu ako banky na uplatňovanie úrokov z finančných prostriedkov, ktoré boli použité klientom nad rámec aktuálneho zostatku na účte vyplývajú z § 710 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasledujúce).
19. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, vo svojom ustanovení v § 9 vyžadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere s náležitosťami tam vymedzenými bola písomná, s tým, že každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Medzi základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania patria tiež ustanovenia upravujúce úrokové sadzby úveru a úrokové sadzby pre prípad omeškania (§ 10 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 2 písm. i/, o/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o účte). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej „Smernica“), ktorej inkorporáciu do vnútroštátneho práva predstavuje zákon o spotrebiteľských úveroch, zhodne upravuje v článku 10 ods. 2 písm. f, l ako základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, údaje o uplatňovaných úrokových sadzbách z úveru a sankcie a úroky pri oneskorených platbách.
20. Rozsudkom SDEÚ C-42/15 bolo konštatované, že na účely výkladu Smernice, zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. To súčasne nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice, a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. K tomu v bode 36., 37., 42., 43., tohto rozsudku sa uvádza, že v súlade s vymedzením v článku 3 písm. m/ Smernice, „trvalý nosič“ znamená akýkoľvek nástroj, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uložiť informácie, ktoré sú mu osobne určené, a to spôsobom, ktorý k nim umožňuje prístup pre budúce využitie počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií. Keďže všetky náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 musia byť uvedené zrozumiteľne a stručne, je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Nakoľko v súlade s článkom 10 ods. 1 Smernice sa písomne alebo na inom trvalom nosiči musia zrozumiteľne a presne uvádzať náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, všetky tieto náležitosti sa musia povinne zahrnúť do takejto zmluvy.
21. Z vyššie uvedených ustanovení vnútroštátneho práva, Smernice a rozsudku SDEÚ C-42/15, možno vyvodiť záver, že pokiaľ vnútroštátne právo stanovilo požiadavku písomnosti spotrebiteľskej zmluvy s vymedzením náležitostí, ktoré majú byť predmetom jej obsahu, je forma písomnosti zachovaná za splnenia podmienok podľa § 40 OZ tj potvrdením podpisov oboch zmluvných strán vo vzťahu k náležitostiam tejto zmluvy uvedených v článku 10 ods. 2 Smernice. Dohoda o úroku z úveru predstavujúca jednu zo základných náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, preto musí byť obsahom takejto písomnej zmluvy. Existencia uvedenej dohody v konaní preukázaná nebola. V konaní nebolo zistené ani to, aby žalobca splnil povinnosti vyplývajúce mu zo Smernice a § 18 zákona č. 129/2010 Z.z., a
preukázateľne informoval spotrebiteľa o uplatňovaných úrokových sadzbách a sankciách. Predložené listiny neosvedčujú, aby žalovaný akýmkoľvek spôsobom získal alebo mal možnosť získať vedomosť o úrokovej sadzbe 17,9% ročne týkajúcej sa prekročenia účtu. Informácia o úrokovej sazdbe nie je zmienená ani len vo výpisoch z účtu, pričom web stránka sa na účely Smernice vo všeobecnosti nepovažuje za iné trvanlivé médium resp. trvalý nosič. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že žalobca nepreukázal existenciu tvrdeného hmotnoprávneho nároku na úroky 17,9 % ročne, z ktorých dôvodov bolo jeho rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdené.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní procesne neúspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá. Procesne úspešnému žalovanému trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, z ktorých dôvodov súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).