Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-248-2019.pdf
PDF · 113.29 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/248/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu Dopravný podnik mesta Košice, a.s., so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, proti žalovanému: I. D.V., P.. XX. X. XXXX, Y. G. X. XX, U., v konaní o zaplatenie 3.828,36 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12. marca 2019 č.k. 24C/133/2016-228
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca, ktorý bol zamestnávateľom žalovaného, žiadal od žalovaného náhradu škody vo výške 3.828,36 eur s úrokmi z omeškania 5,05 % z dlžnej sumy ročne od 21. 01. 2015 až do zaplatenia, podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce (ZP) titulom zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú pri plnení jeho pracovných úloh. K vzniku škody došlo dňa 28. 03. 2014 pri dopravnej nehode, keď žalovaný ako vodič električky, neubrzdil ním riadenú električku č. vozidla XXX a na zastávke Ladožská v Košiciach narazil do pred ním stojacej električky č. vozidla XXX. Celková výška škody predstavovala sumu 22.685,79 eur, z ktorej si žalobca uplatnil nárok na náhradu do výšky 4-násobku priemerného mesačného priemerného zárobku, ktorý žalovaný dosahoval pred porušením povinnosti. Žalovaný svojím konaním porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 178 ods. 1 ZP počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života a zdravia a poškodeniu majetku, tiež povinnosť podľa § 29 ods. 2 vyhl. č. 351/2010 Zz. o dopravnom poriadku na dráhach, v zmysle ktorého ustanovenia medzi dvoma za sebou idúcimi vlakmi vodič nasledujúceho vlaku udržiava takú vzdialenosť, aby pri náhlom a nepredvídanom zastavení predchádzajúceho vlaku, mohol vlak nasledujúci včas zastaviť prevádzkovým brzdením, a súčasne povinnosti vyplývajúce z interného predpisu žalobcu „Pokyn č. 01/08 o najvyššej dovolenej rýchlosti na električkovej dráhe“, konkrétne bodu 5. Pokynu, v zmysle ktorého vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad a prispôsobiť jazdu svojim schopnostiam, vlastnostiam, vlaku, stavu trate, vozovke a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.
2. Žalobca pri vyvodení zodpovednosti vychádzal zo záverov ním vykonaného šetrenia, že neexistovali žiadne technické problémy, ktoré by sa podieľali na vzniku dopravnej nehody, preto dopravnú nehodu pričítal na zavinenie žalovanému ako vodičovi, ktorý nesprávnym spôsobom jazdy zavinil stret dráhových vozidiel. Tento záver mu vyplynul zo záznamov tachografu električky (tzv. čiernej skrinky) o spôsobe jazdy žalovaného. Výsledky technickej kontroly a brzdné skúšky potvrdili, že tachograf aj brzdové systémy fungovali správne.
3. Žalovaný sa bránil tvrdením, že neporušil žiadnu povinnosť, plne sa venoval riadeniu električky, brzdil v dostatočnom časovom predstihu, brzdy však nefungovali, z ktorých dôvodov električku včas neubrzdil. Záznamy z tachografu o spôsobe jazdy pred nehodou považoval za nesmerodajné a nepreukazné z dôvodu, že tachograf nebol pravidelne kalibrovaný a na električke pri preskúšaní údajne nefungovala koľajová brzda.
4. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20. 10. 2017 č.k. 24C/133/2016-109 (v poradí prvý rozsudok) zamietol žalobu s odôvodnením, že žalobca nepreukázal zavinenie žalovaného. Svoj záver založil na zistení, že porušenie povinností žalovaného žalobca odvodzoval od záznamu tachografickej súpravy, ktorej správnosť a presnosť bola spochybnená znaleckým posudkom č. 1/2014 znalca Ing. E. M.. Súd prvej inštancie uviedol, že aj keď listinné dôkazy o technickom stave električky preukázali, že táto bola v čase nehody v prevádzkyschopnom stave a nedošlo k zlyhaniu techniky, znalec Ing. M. v znaleckom posudku podanom do trestného konania vedenom v súvislosti s dopravnou nehodou, ktoré trestné stíhanie bolo zastavené, pretože skutok nebol trestným činom, konštatoval, že tachografická súprava v električke vedenej žalovaným mala predpísanú kalibráciu každé dva až štyri roky prevádzky, pričom posledná kalibrácia bola vykonaná pred 12 rokmi, z ktorých dôvodov údaje zaznamenané tachografickou súpravou inštalovanou na koľajovom vozidle nebolo možné považovať za smerodajné.
5. Odvolací súd uznesením zo dňa 26. 04. 2018 sp.zn. 2Co/59/2018 zrušil vyššie uvedený rozsudok, pretože súd prvej inštancie len nekriticky prevzal závery znaleckého posudku bez toho, aby tento vyhodnotil ako každý iný dôkazný prostriedok z hľadiska jeho správnosti a presvedčivosti, a bez toho, aby sám súd vykonal právne posúdenie skutočností významných pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného. Zo znaleckého posudku č. 1/2014 znalca Ing. E. M. vyplývalo, že záver o opomenutí povinnosti žalobcu zabezpečiť kalibráciu (overenie správnosti) tachografickej súpravy v koľajovom vozidle, vyvodil z právnych predpisov, ktorých aplikácia na električku spadajúcu medzi dráhové a koľajové vozidlá, bola vylúčená. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v opätovnom konaní vykonať právne posúdenie zodpovednosti žalovaného na vzniku škody prihliadajúc na úpravu práv a povinností prevádzkovateľa dráhového vozidla, v kontexte ktorej právnej úpravy je potrebné tiež vykonať právne posúdenie povinností žalobcu na kalibráciu tachografu a jeho použiteľnosť ako záznamovej techniky pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného.
6. Vo veci súd opätovne rozhodol preskúmavaným (v poradí druhým) rozsudkom dňa 12. 03. 2019 č.k.24C/133/2016-228, ktorým žalobu zamietol a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
7. Vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalovaný bol zamestnaný u žalobcu v pozícii vodiča električky od 07. 04. 1998 do 30. 11. 2014 a pri plnení svojich pracovných povinností dňa 28. 03. 2014 ním vedená električka vrazila do zadnej časti inej na zastávke stojacej električky. Pri posúdení zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu prihliadal na obsah správ o šetrení tejto mimoriadnej udalosti vykonanej žalobcom dňa 31. 03. 2014 a dňa 07. 04. 2014, záznam tachografu, vyhodnotenie jazdy zo dňa 30. 05. 2014, protokol o vykonaní technickej kontroly v rozsahu pravidelnej technickej kontroly a protokol o vykonaní pravidelnej technickej kontroly na stojacom dráhovom vozidle zo dňa 25. 07. 2011 a 09. 10. 2013, protokoly o vykonaní technickej kontroly na pohybujúcom sa vozidle - brzdné skúšky zo dňa 07. 04. 2014. Vzal do úvahy výpovede svedkov (zamestnancov žalobcu) Ing. Z.. L., Z. L., Z. J., ako aj znalecký posudok č. 1/2014 znalca Ing. E. M. z odboru dopravy železničnej. Z vykonaných dôkazov mu opätovne vyplynulo, že žalovaným riadená električka bola v prevádzkyschopnom stave, nedošlo k jej technickému zlyhaniu. Pre ustálenie zodpovednosti žalovaného však považoval za rozhodujúce, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno o existencii zavinenia žalovaného, ktoré zavinenie preukazoval výlučne záznamom z tachografickej sústavy. V tejto súvislosti poukázal na obsah podania Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 09 11. 2018, v zmysle ktorého tachograf električky sa nespravuje podmienkami metrologickej kontroly podľa zákona č. 157/2018 Z.z. o metrológii, no súčasne platí, že ak sa meranie týmto meradlom vykonáva podľa všeobecne záväzných predpisov vyžadujúcich alebo upravujúcich meranie týmto záznamovým zariadením, je prevádzkovateľ povinný používať povinne kalibrované meradlo splňujúce požiadavky vyplývajúce z § 17 zákona č. 157/2018 Z.z..
8. Právne vec posudzoval podľa § 177, § 178, § 179, § 186 ZP, § 91, § 92, § 93 vyhl. č. 351/2010 Z.z Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR o dopravnom poriadku dráh (vyhl. č. 351/2010 Z.z.), § 8, § 17 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii účinného v čase vzniku škody. Vzal do úvahy zistenia
vyplývajúce zo znaleckého posudku, že tachografická súprava nebola pravidelne kalibrovaná, keďže výrobcom bola predpísaná kalibrácia každé dva až tri roky. Pri kalibráciách a kontrolách tachografu sa vymieňajú zálohovacie batérie, vykonáva sa aj nastavenie vnútorných obvodov a napokon sa vykoná nastavenie tachografickej súpravy na koľajovom vozidle na priemer kolesa. Nastavenie na priemer kolesa boli oprávnení vykonávať zamestnanci žalobcu, ktorí boli na tento úkon preškolení. Podľa oznámenia výrobcu tachografu spoločnosti C.T.M. Praha s.r.o., posledná revízia a kalibrácia tachografu bola vykonaná 12 rokov pred nehodou. Súd vzal na zreteľ, že žalobca mal vykonávať pravidelné technicko-bezpečnostné skúšky v zmysle § 92, § 93 vyhl. č. 351/2010 Z.z., v rámci ktorej sa overujú aj údaje tachografu. Podľa názoru žalobcu, nebol dôvod na kalibráciu - ciachovanie tachografu, pretože ide o zariadenie s digitálnym snímaním a zobrazením rýchlosti vozidla, pri ktorom je prevod otáčok kolies na zobrazovanú rýchlosť jednoznačný. Zobrazovaná rýchlosť bola overená na kontrolovanom traťovom úseku a v prípade zistených rozdielov sa preprogramuje prevodová konštanta na priemer kolesa. Opotrebovanie kolies počas prevádzky aj bez preprogramovania konštanty by spôsobilo len to, že tachograf by zobrazil a zaznamenal väčšiu rýchlosť, než akou sa vozidlo v skutočnosti pohybuje. Súd vzal za preukázané, že žalobca v súlade s vyhl.č. 351/2010 Z.z. vykonával pravidelne technickú skúšku dráhového vozidla svojimi zamestnancami, avšak nevykonával technicko-bezpečnostnú skúšku dráhového vozidla s overením údajov rýchlomerov a tachografov, ktoré bol povinný vykonávať poverenou osobou, teda ústavom, určenou organizáciou alebo autorizovanou osobou, z ktorých dôvodov údaje z tachografu koľajového vozidla súd považoval za nehodnoverné. Dospel tak k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o jednoznačnom preukázaní zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu podľa § 179 ZP, keďže správnosť a presnosť údajov tachografickej jednotky električky bez existencie technicko-bezpečnostnej skúšky nebolo možné považovať za hodnoverné. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi tiež náhradu vzniknutých trov, alternatívne aby rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že sa zaoberal len skúmaním povinnosti žalobcu pri overovaní a kalibrácii tachografu električky, bez skúmania porušenia právnej povinnosti na strane žalovaného. Súčasne mal za to, že z dokazovania vyplynulo, že povinnosť overovania a kalibrácie tachografu električky nie je upravená právnou úpravou, čo potvrdilo aj stanovisko Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, ktorý oznámil, že tachograf električky nepatrí medzi určené meradlá, ktoré podliehajú metrologickej kontrole. Žalobca uviedol, že overovanie tachografu sa vykonáva v rámci technicko-bezpečnostnej skúšky, a tá sa vykonáva pri vydávaní súhlasu na skúšobné chody alebo skúšobnú prevádzku pri schvaľovaní nového typu alebo jeho podstatnej zmeny po každej úprave a rekonštrukcii dráhového vozidla, ktorá má vplyv na bezpečnú prevádzku dráhového vozidla. Vykoná ju v stanovenom rozsahu poverená právnická osoba, ktorej služby si žalobca objednáva, ktorá osoba overuje, či vozidlo vyhovuje výrobnej dokumentácii a podmienkam prevádzky na dráhe. Následne sa na vozidle vykonávajú poverenými zamestnancami každé dva roky pravidelné technické kontroly. Takáto pravidelná technická kontrola bola vykonaná aj dňa 09. 10. 2013, v rámci ktorej boli overené údaje z tachografu, ako to vyžaduje § 92 ods. 7 vyhl. č. 351/2010 Z.z. Funkcie tachografu boli vyhodnotené ako bez závad. Overovanie údajov z tachografu bolo vykonané aj počas kontroly dňa 10. 03. 2014 v rámci pravidelnej kontrolnej prehliadky, ktorá sa vykonáva každých 4.500 km až 5.500 km, ktorým skúškam električka vyhovela. Záznam z tachografu, ktorý bol stiahnutý po dopravnej nehode spôsobenej žalovaným 28. 03. 2014, je preto hodnoverným a relevantným, keďže tachograf bol funkčný bez ohľadu na to, či bol alebo nebol kalibrovaný. Zo záznamu tachografu je zrejmé, že žalovaný viedol električku nesprávnym spôsobom jazdy, keď začal brzdiť neskoro, čím porušil právne povinnosti vyplývajúce z § 178 ods. 1 ZP, § 29 ods. 2 vyhl. č. 351/2010, ako aj vnútorného Pokynu žalobcu č. 01/2008 o najvyššej dovolenej rýchlosti. Tvrdenia žalovaného o zlom technickom stave električky v konaní preukázané neboli. Naopak, z konania vyplynul bezchybný a prevádzkyschopný stav dráhového vozidla vedeného žalovaným.
11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom procesnom stanovisku o zlyhaní techniky, keď záznam z tachografu nemôže byť považovaný za relevantný a hodnoverný, keďže nebol kalibrovaný a
ciachovaný firmou na to určenou. Uviedol, že aj keď Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR nekonštatoval povinnosť overovania tachografu podľa zákona o metrológii z dôvodu, že tachograf električky nepatrí medzi určené meradlá, na druhej strane konštatoval povinnosť používať pri meraní kalibrované meradlo. Tvrdil, že po jeho nehode, sa prejavili poruchy na inom vozni električky v brzdovom systéme niekoľkokrát. Brzdové skúšky sa vykonávali vo vozovni, nie na mieste nehody, pričom k nehode mohlo prispieť aj znečistenie koľají, ktoré však bolo krátko po nehode z miesta odstránené. Zotrval na názore, že neporušil žiadne predpisy a nie je možné, aby po toľkých rokoch zvolil zlú techniku jazdy. Poukázal na to, že pri ukončení pracovného pomeru pri odchode do dôchodku 30. 11. 2014, mu zamestnávateľ neoznámil existenciu žiadnej pohľadávky z titulu náhrady škody.
12. Ďalšie vyjadrenie v odvolacom konaní podané neboli.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zhode s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.10.2020 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide aj vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
17. Žiadny z odvolacích dôvodov tvrdených žalobcom nebol naplnený. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu stanovenom zákonom rešpektujúc povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažuje strany sporu. Vykonané dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil v súlade s § 191, §192 CSP t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, ani to, aby skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Zo správne zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver, keď aplikoval zodpovedajúcu právnu úpravu a zásady výkladu právnych noriem, ktoré aj správne interpretoval.
18. Odvolacie námietky žalovaného nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a nie sú spôsobilé privodiť ani jeho zmenu. Odvolací súd nezistil ani žiadne porušenie procesných práv, či inú vadu konania, ktoré by mohli mať za následok porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne rozhodnutie vo veci, z ktorých dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zhode s § 387 ods. 1 CSP.
19. Odvolací súd považuje za správne východiská súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazného bremena v spore prihliadajúc na zásadu „prezumpcie neviny“ zamestnanca na vzniku škody ako vyplýva z § 179 ods. 1 druhá veta ZP. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie na vzniku škody, okrem prípadov zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať (§ 182) a za stratu zverených predmetov (§ 185).
20. Vychádzajúc zo zákonnom formulovanej koncepcie predpokladov zodpovednosti zamestnanca za škodu, žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, že žalovaný bez všetkých pochybností nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu, teda že v príčinnej súvislosti so zavineným konaním žalovaného pri plnení pracovných úloh došlo k vzniku škody, ktorej náhradu v konaní žiada. Pokiaľ nebolo možné urobiť jednoznačný záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdení žalobcu, žalobca znáša procesnú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena vo forme zamietnutia žaloby.
21. Žalobca založil svoje tvrdenia o porušení povinnosti žalovaného ako vodiča električky na zázname spôsobu jazdy žalovaného získaného zo záznamového zariadenia - tachografu. Súd prvej inštancie v konaní zistil, že uvedené zariadenie zaznamenávajúce rýchlosť, prejdenú dráhu, začiatok a koniec brzdenia bolo riadne uvedené do prevádzky a certifikované výrobcom zariadenia C.T.M. Praha s.r.o.. Pokiaľ ide o kalibráciu a kontroly tachografu, tá spočívala vo výmene zálohovacích batérií, nastavení vnútorných obvodov, čo je nutné nastaviť pri každej výmene batérie a nakoniec v nastavení tachografickej súpravy priamo na vozidle, teda na priemer kolesa vozidla. Nastavenie na priemer kolesa vozidla boli spôsobilí vykonávať aj zamestnanci Dopravného podniku mesta Košice a.s., ktorí boli výrobcom tachografu na tento účel vyškolení. V ostatnom rozsahu kontroly funkčnosti tachografu, výrobca doporučoval jeho kalibráciu každé dva až štyri roky. Rozsah osvedčenia o zaškolení a nastavovaní tachografickej sústavy vyplývala aj z potvrdenia výrobca C.T.M. Praha s.r.o. zo dňa 04. 09. 2012, v zmysle ktorého osvedčenia zamestnanci dopravného podniku boli na určené typy tachografov vyškolení na vyhodnocovanie a prácu s konfiguračným programom, zaistenie konfiguračných hodnôt pre nastavenie rýchlomeru a tachografu po presústružení kolesa pomocou priemeru kolesa alebo ubehnutej dráhy. Osvedčenie sa však nevzťahovalo na nastavenie ostatných kalibračných konštánt prístrojov a na servisné práce vykonávané v rámci periodických kontrol. Žalobca nespochybňoval, že kalibrácia tachografov sa nevykonávala v lehotách doporučených výrobcom resp. nevykonávala sa vôbec tak, aby bola posudzovaná správnosť kalibračných konštánt vykazovaných uvedeným zariadením. Žalobca sa zameral iba na jeden z ukazovateľov, a to nastavenie hodnôt tachografu v závislosti od priemeru kolesa vozidla. Podľa § 93 vyhl. č. 351/2010 Z.z. v spojení s § 24 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach, bol žalobca povinný vykonávať pravidelné technické prehliadky a kontroly dráhového vozidla každé dva roky a to v rozsahu technicko-bezpečnostnej skúšky dráhového vozidla (§93 ods. 7 vyhl.č. 351/2010 Z.z.). Rozsah technicko-bezpečnostnej skúšky dráhového vozidla vyplýva z § 92 vyhl. č. 351/2010 Z.z., a jej podmienky a spôsob jej vykonania majú byť určené aj s prihliadnutím na podmienky dané výrobcom (§ 92 ods. 10 vyhl.č. 351/2010 Z.z.). Účelom technicko-bezpečnostnej skúšky bolo tiež overenie údajov rýchlomerov alebo tachografov a otáčkomerov (§ 92 ods. 7 vyhl.č. 351/2010 Z.z.). Z vyššie uvedeného plynie, že predpokladom riadneho overenia správnosti údajov záznamových zariadení bolo dodržanie podmienok daných zákonnou úpravou a ich výrobcom. V prípade overovania správnosti tachografu išlo teda nielen o nastavovanie na priemer kolesa, ale aj kalibráciu, ktorá bola predpísaná výrobcom uvedeného zariadenia, potvrdzujúcu správne fungovania tachografu. Nie je sporné, že správnosť meradla nebola žalobcom overovaná podľa doporučenia výrobcu, a zamestnanci žalobcu mali oprávnenie na nastavovanie tachografu užívaním zákazníckeho programu pri zmene priemeru kolesa vozidla alebo výmene prístroja v prípade poruchy. Presnosť údajov meradla je však závislá od jeho funkčnosti a správneho nastavenia všetkých konštánt, od ktorých sa odvodzujú zariadením merané údaje, čo malo byť predmetom kalibrácie a revíznej kontroly vyplývajúcej z pokynov výrobcu tachografu. Pokiaľ výlučným dôkazným prostriedkom o porušení povinnosti žalovaného je záznamová technika, ktorej jednoznačnosť výsledkov je spochybniteľná v dôsledku absencie kontrolných úkonov vyžadovaných výrobcom, a súčasne niet pochybností, že na overovanie správnosti meradla v celom rozsahu neboli oprávnení zamestnanci žalobcu, tak žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Žalobca totiž nebol spôsobilý bez pochybností v konaní preukázať, že k vzniku škody došlo práve v dôsledku konania žalovaného, a nie v dôsledku iných vonkajších okolností, ako to tvrdil žalovaný.
22. Cieľom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie v prípadoch, keď určitá skutočnosť v spore podstatná nebola dokázaná v tom zmysle, že výsledok hodnotenia dôkazov neumožňuje prijať súdu záver o pravdivosti určitej skutočnosti, ale ani záver o nepravdivosti. Vzhľadom na absenciu kalibrácie meracieho zariadenia, nemožno prijať záver o pravdivosti, a teda správnosti ním vykazovaných údajov, ani o ich nepravdivosti, za ktorý stav nesie procesnú zodpovednosť žalobcu. Žalobca bol povinný bez pochybností preukázať zavinenie zamestnanca, no vzhľadom na absenciu dôkazov potvrdzujúcich, že technické zariadenie bez všetkých pochybností vykazovalo správne údaje, musel súd rozhodnúť v neprospech žalobcu ako tej strany sporu, v záujme ktorej bolo tvrdenú skutočnosť preukázať. Napokon aj z bodu 5.4 vnútorného Pokynu žalobcu č. 01/2008 o najvyššej dovolenej rýchlosti na električkovej dráhe vyplýva, že každý vlak musí byť vybavený funkčným a spoľahlivým tachografom. Funkčnosť a spoľahlivosť tachografu ako meracieho zariadenia bol povinný preukázať žalobca v rozsahu, v akom je to dané právnou úpravou, technickou dokumentáciu, a výrobcom zariadenia. Žalobca mal oprávnenie na nastavovanie tachografu podľa zákazníckeho programu na priemer kolesa električky, oprávnenie na iné servisné práce, nastavenie vnútorných obvodov a kalibračných údajov, v zmysle osvedčenia o zaškolení prináležalo naďalej výrobcovi tachografickej súpravy. Pokiaľ takáto kontrola - revízia nebola žalobcom zabezpečená, nesplnil ani podmienku riadneho overenia údajov tachografu v rozsahu technicko-bezpečnostnej skúšky, ktorá spadá do jeho povinnosti pri vykonaní technickej prehliadky dráhového vozidla (§ 93 ods. 7 vyhl. č. 351/2010 Z.z.). Pretože súd prvej inštancie správne uzavrel dôkaznú situáciu v spore, keď sa žalobcovi nepodarilo preukázať zavinenie žalovaného na vzniku škody, jeho rozhodnutie bolo ako vecne správne potvrdené vrátane zákonu zodpovedajúceho výroku o nároku na náhradu trov konania.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ bol v konaní procesne neúspešný, nepatrí mu preto právo na náhradu vzniknutých trov, žalovanému nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).