Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25P-2-2024.pdf
PDF · 81.59 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/2/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. Y., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: F. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F., B. XX a U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., X. X, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností v nasledovnom znení:
Maloleté dieťa W. Y., nar. X.X.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, a to s účinnosťou od 3.1.2024.
Nedoplatok na zročnom výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 3.1.2024 do 31.3.2024 v sume 126,77 eura sa otec zaväzuje zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 3.1.2024 domáha úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu W. Y., nar. X.X.XXXX. Navrhla, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť platiť výživné v sume 50,- eur, pričom styk navrhla neupravovať. Rodičia maloletého dieťaťa pred koordinátorkou tunajšieho súdu uzatvorili rodičovskú dohodu.
2. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil zo zdravotných dôvodov (č.l. 36), pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, rodným listom, rodičovskou dohodou, záznamom z informatívneho stretnutia rodičov, správami a potvrdeniami sociálnej poisťovne a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov a zistil tento skutkový stav veci:
3. Z rodného listu maloletého dieťaťa súd zistil, že W. Y. sa narodila dňa X.X.XXXX v F., ako matka je v rodnom liste zapísaná F. Y., nar. X.X.XXXX a otec U. Y., nar. XX.XX.XXXX.
4. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 19.2.2024 mal súd preukázané, že rodičia za posledných 12 mesiacov neboli poberateľmi dávok sociálneho poistenia. Zo správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 20.2.2024 súd zistil, že matka poberá rodinné prídavky a rodičovský príspevok na jedno maloleté dieťa, otec nepoberá žiadne dávky. Z lustrácie v sociálnej poisťovni súd zistil, že rodičia nie sú zamestnaní. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom otec má vyživovacie povinnosti k ďalším štyrom maloletým deťom - Z., nar. XXXX, G., nar. XXXX, O., nar. XXXX a D., nar. XXXX.
5. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že na návrhu trvá. Uviedla, že otec sa o maloletú vôbec nezaujíma. Na styku maloletej sa s otcom vedia dohodnúť. Vypovedala tiež o svojich osobných, bytových a majetkových pomeroch. Dodala, že otec poslal na maloletú výživné 22.3.2024 v sume 20,- eur.
6. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov ako aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní vyplýva, že nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa. Uviedol, že navrhuje zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky.
7. Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 8. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
9. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh je dôvodný. V priebehu konania rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností voči maloletému dieťaťu, ktorú súd schválil, nakoľko má za to, že je v jeho najlepšom záujme. V jej zmysle bude maloletá W. zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletou si rodičia neupravili, nakoľko sa na ňom vedia dohodnúť. Otec sa v zmysle rodičovskej dohody zaviazal platiť výživné vo výške 50,- eur na maloleté dieťa, a to vzhľadom na svoje osobné a majetkové pomery.
14. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 3.1.2024 (t.j. v zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine), vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 3.1.2024 do 31.3.2023 vo výške 126,77 eur vypočítaný nasledovne: celkovo bolo povinnosťou otca zaplatiť na dané obdobie na výživnom na maloleté dieťa sumu 146,77 eur (46,77 eura za mesiac január 2024, 50,- eur za mesiac február 2024 a 50,- eur za marec 2024), pričom zaplatil len sumu 20,- eur. Súd dodáva, že hoci sa rodičia dohodli na sume nedoplatku 96,77 eura, jednalo sa o nedoplatok za obdobie od 3.1.2024 do 29.2.2024. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodoval 25. dňa v mesiaci, pričom rodičia si dohodli splatnosť výživného 15. dňa v mesiaci, bolo potrebné rozhodnúť o nedoplatku aj za mesiac marec 2024.
15. Súd otcovi v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a to jednak s poukazom na dohodu rodičov ako aj s ohľadom na jeho osobné a majetkové pomery. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že otec pracuje len brigádne s príjmom 400,- eur až 500,- eur mesačne a nedisponuje tak finančnými prostriedkami potrebnými na úhradu nedoplatku na výživnom v lehote troch dní.
16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany matky a kolízneho opatrovníka, pretože sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.
Proti výroku I. rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP).
Proti výroku II. rozsudku má právo podať odvolanie otec v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zákona č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zákona č. 233/1995 Z. z.).