Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-87-2019.pdf
PDF · 99.78 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/87/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci účastníkov konania, navrhovateľky: N. zastúpená: Mgr. Štefan Šucha, advokát so sídlom Kuklovská ul. č. 23, 841 04 Bratislava, a manžela navrhovateľky: G., zastúpený: Monika Gašparovičová, narodená 19.12.1974, bytom Nová 227/16, Slovenský Grob, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: N., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky, G. a manžela navrhovateľky, G. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v R., zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu v R., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XXX, sa rozvádza. II. Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletú D. do osobnej starostlivosti matky. III. Zastupovať maloletú D. a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. IV. Styk otca s maloletou D. súd neupravuje. V. Otec maloletej je povinný prispievať na výživu maloletej D. výživným vo výške 300 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám matky vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. VI. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa návrhu na uloženie vyživovacej povinnosti otcovi maloletej D., súd návrh zamieta. VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 02.12.2019 navrhovateľka navrhla, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom. Manželstvo uzatvorili XX.XX.XXXX.. Z manželstva sa narodila dňa XX.XX.XXXX dcéra D.. Manželstvo uzatvorili po osemročnej známosti. Spočiatku bolo manželstvo harmonické. Pred pár rokmi začali vznikať medzi manželmi problémy a odcudzenie. Stupňovanie problémov bolo spôsobené aj členstvom manžel v organizácii, ktorú navrhovateľka považovala za sektu, na účasť v ktorej vynakladá manžel veľké peňažné prostriedky, čo má za následok, že vyživovaciu povinnosť k dcére si plní navrhovateľka sama s pomocou rodičov. Intímne sa manželia nestýkajú už tri roky. Maloletú D. navrhla zveriť do osobnej starostlivosti matky. Vyživovaciu povinnosť otca navrhla určiť vo výške 550 eur mesačne, zároveň sa domáhala priznania výživného tri roky spätne, nakoľko mala za to, že sú splnené dôvody osobitného zreteľa, predpokladané zákonom, s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka. Styk otca s maloletou navrhla neupravovať.
2. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, potvrdil, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené a obnovenie spolužitia manželov nie je možné. Uviedol tiež, že navrhovateľka má aktuálne priateľa. Uviedol, že na začiatku manželstva sa dohodli na spôsobe financovania domácnosti, s tým, že navrhovateľka mala zabezpečovať bežnú spotrebu domácnosti (potraviny, drogéria), a on mal uhrádzať náklady na bývanie (platby spojené s užívaním bytu) a zároveň mal vytvárať úspory a
uhrádzať úvery. Počas manželstva si obstarali dva pozemky, jeden z nich financovali prostriedkami z úveru. Poprel, že by bol členom sekty, uviedol, že poskytol pomoc organizácii KA., táto však podľa jeho vyjadrenia nie je sektou (jedná sa podľa neho o riadne zaregistrovanú neziskovú organizáciu bez väzby na akékoľvek náboženstvo) a ak jej aj prispel, jednalo sa o dary v hodnote 5 - 10 eur, s tým, že sa jedná o organizáciu ocenenú Cenou mieru OSN v roku 2013. Uviedol, že bude rešpektovať dcérinu vôľu, komu má byť zverená, navrhovateľkou navrhované výživné považoval za neprimerane vysoké. Svoju vyživovaciu povinnosť navrhol upraviť vo výške 200 eur mesačne. Pokiaľ ide o právo zastupovať maloletú, to navrhol ponechať obom rodičom.
3. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že manželstvo s manželom uzavrela v roku 2001, spočiatku bolo harmonické, postupne prichádzali problémy. Otehotnela, ostala na materskej dovolenke. Všetky náklady si v tom čase hradila z vlastných zdrojov, začali sa prehlbovať nedorozumenia medzi ňou a manželom. Na nejaký čas presťahovala k rodičom. Na to ju manžel prehováral aby sa k nemu vrátila, čomu aj vyhovela. Definitívny rozvrat nastal pár rokov dozadu pred podaním návrhu na rozvod manželstva, kedy jej manžel vstúpil do spoločenstva, ktorú ona považuje za sektu. Presný názov spoločenstva nevie. Napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti nič ich nespája, nevedú ani intímny manželský život. Nestýkajú sa ani spoločensky. Pracuje v Z., ako laboratórny diagnostik s príjmom po zohľadnení pohotovostných služieb cca 1200,- eur mesačne. Výdavky na maloletú predstavujú 580,- eur mesačne ( predložila ich špecifikáciu) Uviedla, že iné výdavky nemá. Má nejaké výdavky spojené so starým motorovým vozidlom, ktoré užíva a ktoré treba opravovať. Navrhovateľka hradí výdavky na školu, krúžky, šaty, veci domácej potreby, hygieny a všetkého čo potrebujú v domácnosti. Výdavky spojené s bývaním hradí manžel. Manžel niekedy prispieva aj na iné nákupy, o úhrade iných výdavkov manželom nevie. Uviedla, že takýto spôsob úhrady nákladov navrhol manžel. Úspory v domácnosti vytvárajú obaja.
4. Manžel navrhovateľky v rámci výpovede účastníka konania uviedol, že manželstvo nefungovalo prakticky od začiatku, boli problémy v komunikácii. Za veľký nedostatok považuje vplyv matky navrhovateľky na ich manželstvo vo všetkých oblastiach. Situácia sa vyhrotila a nevidí priestor na ďalšie fungovanie manželstva. V roku 2013 mu bol priznaný invalidný dôchodok, potom si hľadal brigády, neskôr si našiel trvalý pracovný pomer. Aj popri tom mal brigády. Pokiaľ ide o spoločné hospodárenie, prebieha v zásade tak, ako to uviedla manželka. Uviedol, že sa snažil zabezpečiť dcéru, preto sporil v stavebnom sporení aby jej mohol zabezpečiť budúcnosť. Pokiaľ ide o spoločný intímny život s manželkou, tri roky spolu intímnym životom nežijú. Pokiaľ ide o jeho príjem, má výsluhový dôchodok vo výške 300,- eur, invalidný dôchodok vo výške 220,- eur a zároveň pracuje v trvalom pracovnom pomere s čistou mzdou cca 700,- eur. Popritom má príležitostný príjem z brigád. Výdavky má za byt vo výške 200,- eur mesačne, na elektrinu 35,- eur mesačne, plyn 5,- eur mesačne, internet 15,- eur mesačne. Vlastnia dve záhrady, na ne má výdavky cca 60,- eur ročne na každú. Majú 2 stavebné sporenia, jedno on a jedno manželka. On prispieva na obidve sumou cca 300,- eur mesačne. Výdavky na stravu a oblečenie mám zhruba 150,- eur mesačne, výdavky spojené s jeho činnosťou v Združení kruh pre prirodzenú pomoc v živote, o.z. predstavujú cca 30,- eur mesačne.
5. Súd okrem výsluchu manželov vykonal dokazovanie aj listinami zakladanými účastníkmi konania, z č. l. 7 v spise oznámením o uzavretí manželstva, z č. l. 8 v spise rodným listom maloletej, z č. l. 67
- 69 v spise čestnými prehláseniami osôb - D., z č. l. 70 potvrdením o zdravotnom stave maloletej, z č. l. 71 - 74 v spise výpisom z Katastra nehnuteľností č. XXXX, č. XXXX a č. XXX, z č. l. XX v spise potvrdením o príjme navrhovateľky, z č. l. 91 rozpisom výdavkov na maloletú, potvrdením o príjme manžela navrhovateľky z č.l. 92 - 101. Z č. l. 107-108, výpisom o ukončení a vyplatení zmluvy o stavebnom sporení, z č. l. 125 v spise potvrdením o zrušení zmluvy číslo XXXXXXXXXX, z č. l. 126 - 127 výpisom zo zmluvy z PSS č. XXXXXXXXXX, záväznou prihláškou manžela navrhovateľky na putovný týždeň, dokladom o úhrade sumy 105 eur z č.l. 128 -129 v spise, z č. l. 130 v spise potvrdením o zdaniteľných príjmoch vydaným na meno maloletej D..
6. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
7. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
8. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
9. Podľa § 24 ods. 1 až 5 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
10. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Výrokom I. súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela rozviedol. Tak z písomných vyjadrení účastníkov konania, ako aj z vykonaného dokazovania, predovšetkým s výsluchu navrhovateľky a manžela navrhovateľky, mal súd za preukázané, že manželia v manželstve došlo ku kvalifikovanému rozvratu, ktorý odôvodňuje rozvod manželstva. Napriek tomu, že manželia žijú spolu v jednom byte, je možné aj na základe skutočností uvádzaných oboma manželmi uzavrieť, že manželstvo už neplní svoju svoje základné funkcie. Napriek tomu, že manželia stále uhrádzajú výdavky na základe dohody, ktorú medzi sebou majú, tento spôsob hospodárenia už v kontexte vyjadrení manželov nemožno
považovať za spoločné hospodárenie. Manželia nezdieľajú spoločné záujmy, intímne spolu nežijú a nemajú žiaden záujem ďalej zotrvať v spoločnom manželstve. Za týchto okolností súd uzavrel, že sú splnené hmotnoprávne predpoklady pre rozvod manželstva, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a preto manželstvo rozviedol.
14. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej D., matka navrhovala, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, že správa majetku a zastupovanie maloletej budú ponechané jej, s tým, že styk otca s maloletou nežiadala navrhovateľka osobitne upraviť. Výšku vyživovacej povinnosti otca maloletej navrhovala určiť v sume 550 eur mesačne. Otec maloletej so zverením maloletej D. do osobnej starostlivosti matke súhlasil. Právo spravovať majetok maloletej a zastupovať malo podľa návrhu otca ostať obom rodičom. Vyživovaciu povinnosť voči maloletej vo výške 550 eur otec považoval za neprimeranú, navrhoval, aby bola upravená vo výške 200 eur mesačne.
15. Súd v konaní zisťoval aj názor maloletej, ktorá je vo veku takmer osemnásť rokov dostatočne vyspelá na to, aby dokázala vyjadriť svoj názor na to, do koho starostlivosti by mala byť zverené, prípadne, ako by mal byť upravený styk s rodičmi. Maloletá uviedla, že chce, aby bola zverená do osobne starostlivosti matky, s tým, že stretávanie sa s otcom nechcela osobitne upravovať a chcela ho ponechať na dohodu medzi ňou a otcom. Pokiaľ ide o zverenie do osobnej starostlivosti, tam súd vyhovel zhodnému návrhu rodičov maloletej (a zároveň zohľadnil aj názor maloletej), keď maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o styk maloletej s otcom, tam súd s ohľadom na názor maloletej tento osobitne neupravoval. Maloletá dňa XX.XX.XXXX dosiahne plnoletosť, v čase rozhodovania súdu bola dostatočne schopná vyjadriť, akým spôsobom sa chce s otcom stretávať a súd tento jej názor akceptoval, keď ich stretávanie ponechal na ich vzájomnú dohodu a neupravoval ho.
16. Pokiaľ ide o právo zastupovať maloletú a správu jej majetku, jedná sa o základné rodičovské práva, ktoré patria obom rodičom, súd v konaní nemal preukázané žiadne skutočnosti preukazujúce, že by jednému z rodičov mali byť tieto práva odňaté. Ak aj navrhovateľke poukazovala na členstvo manžela v organizácii L. ktorú považovala za sektu, súd nemal v konaní preukázané, že by sa jednalo o sektu, ani to, že by manžel navrhovateľky vynakladal na aktivity spojené s touto organizáciou také majetkové hodnoty, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na jeho zastupovanie maloletej alebo výkon správy majetku maloletej (treba tiež uviesť, že navrhovateľka na aktivity manžela v organizácii upozorňovalo v súvislosti s dôvodmi rozvratu manželstva). Súd preto tieto práva na čas po rozvode manželstva ponechal obom rodičom.
17. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca maloletej vo vzťahu k maloletej, súd na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že s ohľadom na možnosti otca maloletej a oprávnené potreby maloletej primeraným výživným je suma 300 eur mesačne. Matka maloletej vyčíslila pravidelné výdavky maloletej v sume 584 eur mesačne (strava 240 eur, hygienické potreby vo výške 70 eur, lieky 14 eur, spodná bielizeň 10 eur, vzdelanie 120 eur, voľnočasové aktivity 45 eur, vreckové 75 eur), mimoriadne výdavky v sume 450 eur (poplatok za anglickú literatúru, školský výlet), a ročné výdavky v sume 600 eur (obuv, oblečenie). Po zohľadnení veku maloletej, skutočnosti, že je študentkou štvrtého ročníka bilingválneho gymnázia, súd považoval za oprávnené výdavky maloletej v sume 600 eur mesačne. Napriek tomu, že navrhovateľka osobitne nešpecifikovala svoje vlastné osobné výdavky na stravu, prípadne oblečenie, súd sa nestotožnil so závermi otca, resp. jeho zástupkyne, že v týchto výdavkoch sú už zahrnuté aj osobné výdavky navrhovateľky. Pokiaľ ide o možnosti otca maloletej súd vychádzal z jeho príjmových pomerov. Je pravdou, že pracovná schopnosť otca je znížená. V dôsledku tejto skutočnosti je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 226,60 eur mesačne. Otec maloletej je zároveň poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 326,15 eur mesačne. Zároveň je zamestnaný, pričom jeho príjem sa za obdobie od apríla 2019 do júla 2020 pohyboval v sume od 703,31 eur netto (prevažne okolo tejto sumy) do 766,47 netto). Otec maloletej zrušil v roku 2017 stavebné sporenie maloletej, pričom uvádzal, že prostriedky z tohto sporenia v rovnakej výške uložil tak na účet svojho stavebného sporenia, ako aj na účet stavebného sporenia manželky (skutočnosť o takomto uložení peňažných prostriedkov otec nepreukázal). Svoje stavebné sporenie otec maloletej zrušil 29.04.2020, pričom nevysvetlil, na čo prostriedky vo výške 30,807,52 eur použil. Na účte stavebného sporenia navrhovateľky sa ku dňu 13.09.2020 nachádzalo 30.586,02 eur. Navrhovateľka pracuje v Z. s netto príjmom pohybujúcim sa od 1102,13 eur do 1379,16 eur, v závislosti od príjmov, náhrad, príplatkov a odmien. Rodina žije v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve otca maloletej. Súd po zohľadnení všetkých
skutočností mal za to, že v konkrétnom prípade je dôvodné, aby sa obaja rodičia maloletej podieľali na jej výžive v rovnakej výške. Súd po zohľadnení majetkových možností oboch rodičov uzavrel, že suma vyživovacej povinnosti vo výške 300 eur mesačne (pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany matky v rovnakej výške) pokrýva potreby maloletej a zároveň adekvátne zodpovedá možnostiam otca maloletej aj po zohľadnení jeho výdavkov uvádzaných v rámci jeho výpovede (440 eur), ako aj v podaní doručenom súdu 17.09.2020 (úhrada za lieky vo výške 15 eur mesačne, úhrada daní z nehnuteľnosti a za odvoz odpadu - spolu 189,65 eur ročne).
18. Súd zamietal návrh na uloženie vyživovacej povinnosti otcovi prevyšujúci sumu 300 eur mesačne (dôvody určenia výšky primeranej výšky vyživovacej povinnosť otca sú uvedené v bode 17 odôvodnenia) a zároveň zamietol návrh na úhradu výživného spätne tri roky dozadu od podania návrhu. Je potrebné uviesť, že uloženie povinnosti hradiť výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd však v konkrétnom konaní rozhodoval o návrhu na rozvod manželstva, s ktorým je priamo zo zákona spojené konanie úprave práv a povinností k maloletým deťom, avšak samotný zákon limituje časový úsek úpravy a práv povinností k maloletým deťom, keď definuje v ustanovení § 100 Civilného mimosporového poriadku, že „s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode“. Súd na toto ustanovenie procesného predpisu účastníkov konania, ako aj na skutočnosť, že úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva je potrebné riešiť v osobitnom konaní (pre ktoré okrem iného platí aj osobitná úprava miestnej príslušnosti súdu) na pojednávaní konanom dňa 08.09.2020 aj upozornil.
19. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v súlade s ustanovením § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 122 Civilného mimosporového poriadku rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozvedený manžel môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.