Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-78-2019.pdf
PDF · 78.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-6T/78/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.10.2020 v Košiciach, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. A., nar. X.X.XXXX v T. trvale bytom T., C. XX
j e v i n n ý, ž e
v Košiciach a inde si neplní vyživovaciu povinnosť k svojej dcére Q. D., nar. XX.XX.XXXX, hoci táto mu vyplýva zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 8P/266/2013 zo dňa 14.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2014 bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou vo výške 150,- Eur mesačne od jeho právoplatnosti, a tak dlhuje za obdobie od 7. júla 2014 do 15.10.2020 matke dieťaťa K.. X. A., bytom K. XX, J. - U., t. č. bytom Na J. I č. XX, J., výživné vo výške najmenej 11.550,- Eur;
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na A. A. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Na hlavné pojednávanie sa obžalovaný nedostavil a požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 252 ods. 3 Trestného poriadku, súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Obžalovaný v prípravnom konaní nevypovedal. V prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že v roku 2012 sa dozvedel, že jeho manželka K.. X. A. je mu neverná. Po tomto zistení odišiel do Kanady (Toronta). Po návrate v roku 2014 bolo ich manželstvo rozvedené. S matkou dieťaťa sa dohodol na tom, že na výživu ich dcéry Q. bude prispievať sumou 150 EUR mesačne. Aj keď obsah rozvodového rozsudku poznal, na výživu svojej dcéry neprispieval preto, lebo sa cítil zranený, podvedený, nevedel, že X. A. skutočne potrebuje finančné prostriedky na výživu ich dcéry, pretože s ňou nekomunikoval. Matka dieťaťa ho vôbec nekontaktovala. K svojím osobným pomerom uviedol, že zamestnanie si nehľadal, pretože píše knihu. Zároveň uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, býva u rodičov. Potvrdil, že výživné je vymáhané aj v exekučnom konaní, pretože dostal upovedomenie o začatí exekúcie. Na záver svojej výpovede uviedol, že spáchanie činu ľutuje, že urobí všetko preto, aby výživné uhradil. Svedkyňa K.. X. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že býva na adrese: Na J. I č. XX, Košice so svojím partnerom N. N.. Okrem dcéry Q. má syna K. narodeného v roku 2017. Pracuje v nemocnici v K. na gynekologickom oddelení. Jej mesačný príjem sa pohybuje od 1.100,- do 1.300,- Eur. Od rozvodu manželstva s obžalovaným jej obžalovaný na výživné pre dcéru Q. ničím neprispieva a o ňu neprejavuje žiadny záujem. Od rozvodu manželstva s obžalovaným v kontakte osobne nebola. Dcéra Q. navštevuje iba rodičov obžalovaného, so svojím otcom (obžalovaným) sa nestretáva. Na dcéru má výdavky vo výške asi 300,- Eur mesačne. Týkajú sa jej stravy, oblečenia, drogérie, hygienických pomôcok, školských pomôcok, poplatkov škole a doučovania. Vymáhanie výživného formou exekúcie bolo neúspešné. Svedkyňa potvrdila, že rodičia obžalovaného sa o svoju vnučku Q. počas jej návštev a prázdnin riadne starali. Ich starostlivosť však nebolo možné považovať za plnenie výživné namiesto obžalovaného. Dcéra Q. napriek tomu núdzou netrpela. Toho času navštevuje 9. ročník Základnej školy na ul. J. XX v J. a v štúdiu by chcela pokračovať na gymnáziu. Z rodného listu Q. A. je zrejmé, že jej otcom je obžalovaný A. A.. Z rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn.: 8P/266/2013 zo dňa 14.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2014 vyplýva, že po schválení dohody rodičov bol obžalovaný zaviazaný prispievať na jej výživu sumou vo výške 150,- Eur mesačne od jeho právoplatnosti. Q. A. je žiačkou Základnej školy na ul. J. XX v J., čomu zodpovedá aj potvrdenie o návšteve školy. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov je zrejmé, že A. A. bol ako uchádzač o zamestnanie naposledy evidovaný do 17.3.1993. Obžalovaný nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou a nie je evidovaný ani ako zamestnanec. Zo správ o majetkových pomeroch obžalovaného vyplýva, že obžalovaný je nemajetný, nezamestnaný a býva na adrese trvalého pobytu u svojich rodičov. Výživné doposiaľ nebolo vymožené ani v exekučnom konaní. Po vykonaní navrhovaných dôkazov prokurátorka v záverečnej reči navrhla uznať skutok aj vinu v zmysle podanej obžaloby. Poukázala na výsledky vykonaného dokazovania, najmä na to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným bolo preukázané aj výpoveďou svedkyne K.. X. A.. Navrhla preto uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov a povinnosť, aby v skúšobnej dobe uhradil dlh na výživnom. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona (účinného v čase rozhodnutia súdu) po stránke objektívnej tým, že najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania. (po dlhší čas). Jeho zavinenie je preukázané vo forme priameho úmyslu v zmysle ustanovenia § 15 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Obžalovaný na svoju obhajobu nič podstatné neuviedol. Skutočnosť, že mu bola bývalá manželka neverná nemôže byť dôvodom, aby si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére neplnil. Podľa názoru súdu neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by obžalovanému bránili platiť výživné v stanovenej výške tak, ako bol rozhodnutím súdu zaviazaný.
Za spáchanie trestného činu podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona je možné jeho páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatil dlh alebo zameškané výživné. V zmysle zásad uvedených v § 34 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri hodnotení osoby obžalovaného súd vychádzal z jeho odpisu z registra trestov a z vyžiadaných správ. Súd prihliadol na zákonné ustanovenie uvedené v § 34 Trestného zákona a pomer poľahčujúcich i priťažujúcich okolností. U obžalovaného je možné všeobecne prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život - podľa 36 písm. j) Trestného zákona. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Podľa názoru súdu trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov u obžalovaného je spôsobilý zabezpečiť prevýchovný účel trestu. Vzhľadom na jeho osobu, najmä s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu, má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nepodmienečný trest odňatia slobody nie je nevyhnutný. Účelom trestu v prejednávanom prípade nie je sankcionovať páchateľa, ale zabezpečiť, aby si svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k oprávnenej osobe riadne plnil. Na posilnenie prevýchovného účinku trestu súd podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej zaplatil dlžné výživné.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.