Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/380/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanej H. L., P.. XX.XX.XXXX, U., U. XX, zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Košice, Urbánkova 6, v konaní o zaplatenie 835,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II -142 zo 4. septembra 2019

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 113,37 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 5.7.2015 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 72,86 %.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca žalobou z 19.12.2017 domáhal, že žiadal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť sumu 835,43 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 5.7.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že 21.1.2015 strany sporu uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500099741, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1 500 eur. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 47,43 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára. Tvrdil, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru, preto podľa vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná zaplatila len sumu 1 156,63 eura a dlhovaná suma predstavuje 835,43 eura. 2.1. Okresný súd Košice II vydal platobný rozkaz -20 z 23.5.2018, ktorý bol zrušený uznesením z 10.1.2019 z dôvodu, že žalovaná podala 19.10.2018 odpor, v ktorom namietala, že žalobcovi uhradila 80 € a to po 10 € mesačne za mesiace 12/2017, 1/2018, 2/2018, 3/2018, 4/2018, 6/2018, 8/2018 a 10/2018. Ďalej namietala, že nedošlo k akceptácií, teda prijatiu návrhu na uzatvorenie zmluvy, a to z dôvodu, že žalobca do bodu 6 žiadosti istinu podpísal až 21.1.2015, v bode 5 návrhu uviedol predpokladanú RPMN za úver 26,17 % a v reakcií žalobcu (bod 6) sa udáva údaj 25,66 %. Poukázala na to, že návrh na uzavretie zmluvy podľa ide o nový návrh, keďže žalovaná tento nový návrh neakceptovala a nepodpísala, zmluva o revolvingovom úvere č. 8500099741 z 21.1.2015 predstavuje neplatný právny úkon pre nedostatok písomnej formy podľa z. č. , podľa písm. f) doba trvania zmluvy, k) výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov, preto považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov podľa z. č. Vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť na

strane žalovanej 21.1.2015 a podľa sa dlh premlčal 21.1.2017 a žaloba bola podaná na súd až 19.12.2017. 2.2.Citoval znenie ,,,, , , ,, z. č. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 21.1.2015 a považoval za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola 21.1.2015 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1 500,- € pri RPMN 25,66 %, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach po 47,43 € v období od 1.3.2015 do 1.8.2018. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 18,08 % ročne celkom 2.142,06 €. Z poskytnutého úveru žalovaná zaplatila spolu 1 236,63 €. Žalobca žalovanej reálne poskytol sumu 1 350 €, lebo z dohodnutého úveru 1 500 € odpočítal sumu 150 € titulom poplatku za poskytnutie úveru. Poplatok za poskytnutie úveru nie je skutočným plnením spotrebiteľovi, nesleduje záujmy spotrebiteľa ale je ďalšou odmenou veriteľa popri dohodnutých úrokoch za úver a je v rozpore s , preto na ňu súd neprihliadol. V Zmluve o úvere je uvedená RPMN 25,66 %, pričom podľa výpočtu žalovanej aj súdu, je RPMN 26 %, teda v zmluve je uvedená RPMN nesprávne v neprospech spotrebiteľa, preto je úver podľa bezúročný a bez poplatkov. Žalobca reálne poskytol žalovanej 1 350 €, z ktorej sumy žalovaná zaplatila spolu 1 236,63 €. Vzhľadom na uvedené súd žalovanú zaviazal na zaplatenie zostatku istiny vo výške 113,37 € a v prevyšujúcej časti istiny žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná na vznesenej námietke premlčania už netrvala (čl. 84). 2.3. O trovách konania rozhodol podľa a keďže žalobca žiadal zaplatiť 835,43 €, úspešný bol v časti 113,37 € (13,57 %) a žalovaná bola úspešná v 86,43 %, preto súd žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,86 %.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v časti výroku o zamietnutí žaloby a v časti výroku o náhrade trov konania. 3.1. Odvolanie odôvodnil tým, že namieta nesprávnosť záverov po skutkovej i právnej stránke, pretože v konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz výpočtom RPMN, ktorý by spĺňal a v dôsledku absencie zákonným spôsobom preukázaného údaju RPMN ako sa uvádza v zmluve, je minimálne predčasný záver o nesprávnom určení uvedeného ukazovateľa v zmluve. Súdom prijaté právne závery nemajú oporu v riadne a zákonným spôsobom zistenom skutkovom stave. Z napádaného rozsudku nevyplýva ani len taký záver, že by súd vychádzal z výpočtu, ktorý spĺňa podmienky v zmysle označeného zákonného ustanovenia (). Použitie akéhokoľvek iného spôsobu výpočtu (prostredníctvom informačných internetových kalkulačiek) je neprípustné a nepreukazuje nesprávnosť výpočtu/údaju o RPMN uvedeného v zmluve. Tento fakt podporuje už len samotné odôvodnenie rozsudku, podľa ktorého (bod 17) v zmluve o úvere je uvedená RPMN 25,66 %, pričom podľa výpočtu žalovanej aj súdu je RPMN 26 %. Odchýlka medzi uvedenými údaju poukazuje jednoznačne na to, že výpočet 26 % zjavne nemôže vychádzať zo všetkých údajov, potrebných pre výpočet tak ako to definuje zákon, predovšetkým z presného počtu dní medzi poskytnutím úveru a splatnosti tej-ktorej splátky, keďže počet dní je v zmysle zákona nutný vždy uviesť presne tak, aby výpočet RPMN bol presne v zmysle požiadaviek zákona. Ďalej poukázal na to, že z odôvodnenia napádaného rozsudku nevyplýva, že súd pri výpočte žalovaného, respektíve vlastnom, overil takto použitý výpočet. Záver súdu je podľa žalobcu založený na porovnávaní údaju zo zmluvy s akýmsi údajom, ktorý nemá žiadnu relevanciu v zmysle zákona. Zákonná úprava pritom ako dôsledok v podobe nesprávneho údaju RPMN logicky nemôže spájať sa len s takým výpočtom, ktorý zodpovedá požiadavkám zákona a teda takýto zákonný výpočet preukazuje, že údaj uvedený v zmluve je nesprávny v neprospech spotrebiteľa. V opačnom prípade nemôže nastať následok v podobe bezúročnosti. Z uvedených dôvodov tvrdí, že súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, že údaj RPMN uvedený v zmluve je nesprávne stanovená, a teda dospel k nesprávnemu právnemu záveru o bezúročnosti úveru a dôvode pre zamietnutie žaloby. Ako prílohu priložil rozpis vzorca uvedeného pre výpočet RPMN v prílohe č. z č. l29/2010 použitý na úver zo zmluvy č. 8500099741. 3.2. Odvolanie proti rozsudku podal z dôvodov podľa , a a navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zmenil napádaný rozsudok tak, že vyhovie žalobe aj v časti, v ktorej ju súd zamietol a súčasne žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá k výpočtu RPMN v bode I uviedla, že do výpočtu pre RPMN pre spotrebiteľský úver (v danom prípade 25,66 %) nebola zahrnutá skutočná suma poskytnutého úveru vo výške 1 350 eur, ale suma 1 500 eur, teda vrátane poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, čo nutne viedlo k podhodnoteniu RPMN (správne malo byť uvedené 26 %). Obdobným správaním

veriteľa sa zaoberal Súdny dvor EÚ v rozhodnutí Ernst Georg Rad-linger, Helena Radlingerová proti FINWAY, a. s., kde bola konštatovaná neprípustnosť započítania poplatku do sumy úveru na účely výpočtu RPMN, čo vedie k podhodnoteniu RPMN. Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť úmysel veriteľa úročiť poplatok za poskytnutie úveru. Poplatok má charakter odmeny poskytovateľovi služby, treba považovať za náklady spotrebiteľského úveru. Význam RPMN súvisí s jednoduchším orientovaním sa spotrebiteľov pri výbere úverového produktu. V jednom číselnom vyjadrení má totiž spotrebiteľ vyjadrené celkové náklady spotrebiteľa na úver, reflektujúce nielen úroky, ale aj poplatky so zreteľom na dobu splácania a výšku splátok. Žalobca uviedol žalovanú do omylu tým, že RPMN vyjadril označením 25,66%. Judikatúra takejto praktiky spája s omylom v podstatnej veci (rozsudok NS SR ). 4.1. V bode II. poukázala na to, že súd úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd ako odvolací ( ) po zistení, že odvolanie žalobca podal v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa a , ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , , lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

6. Rozsudok, okrem výroku vo vyhovujúcom výroku, nebol odvolaním napadnutý a tento výrok nadobudol právoplatnosť ( ), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

7.Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa , a , pričom žiaden z týchto odvolacích dôvodov nie je daný.

8. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:

9. Súd nepriznal žalobcovi žalovanú sumu 835,43 eura z dôvodu, že v zmluve o revolvingovom úvere bola nesprávne uvedená RPMN, a preto považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

10. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca považuje za nesprávne rozhodnutie súdu z dôvodu, že súd nevykonal dôkazy smerujúce k výpočtu RPMN a že tento výpočet podľa žalobcu je nesprávny, a teda dospel na základe uvedeného k nesprávnym skutkovým a právnym záverom.

11. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Žalobca v odvolaní nenamieta záver súdu, že reálna suma úveru bola 1 350 eur, preto odvolací súd sa týmto záverom nezaoberá, keďže žalobca ho nenapadol. Odvolací súd konštatuje, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. 12.1. Absenciu niektorej z náležitosti uvedenej v § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch zákon nesankcionuje neplatnosťou. Výslovne ju považuje za platnú za predpokladu, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo bol na jej základe dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Súčasne však zákon pri absencii niektorých náležitostí taxatívne vymedzených v § 9 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu, kedy spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods.1 písm. d).

13. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu, že RPMN bola určená nesprávne a to z dôvodu, že bol použitý nesprávny vstupný údaj, keďže úver nebol poskytnutý vo výške 1500 eur, ale vo výške 1350 eur. Žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nevyvrátil a nepreukázal opak.

14. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

16. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16.1. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej bola priznaná plná náhrada trov konania.

18.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).