Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1CoCsp-19-2020.pdf
PDF · 99.15 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoCsp/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynská 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému K. V., J.. XX.X.XXXX, trvale bytom v V., Z. G. X, zastúpeného LEGAL IURIS- advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Rožňave, Tehelná 11, v konaní o zaplatenie 2.901,09 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 26. augusta 2019, č.k. 11Csp/114/2018-164 takto
rozhodol:
P r i p ú š ťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 561,60 € s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 561,60 € od 13.9.2016 do zaplatenia, v tejto časti z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti rozsudok p o t v r d z u j e.
Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 26. augusta 2019 č.k. 11Csp/114/2018-164 konanie v časti o zaplatenie 50 € zastavil (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.).
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 2.901,09 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.001 € od 13.9.2016 do zaplatenia titulom nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 2.001 €, zmluvných úrokov vo výške 850,09 € a poplatkov za správu úveru vo výške 50,00 € s príslušenstvom, a to s tvrdením, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: XX XXX XXX (ďalej len „pôvodný žalobca) poskytol žalovanému na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5029870512 zo dňa 22.6.2012 úver vo výške 2.001 €, s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 18,9 %, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných mesačných splátok, a pretože svoje zmluvné povinnosti si žalovaný riadne neplnil, ani napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, vyhlásil ku dňu 22.8.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru a potom, ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru, spolu s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy, bolo žalovanému doručené dňa 28.8.2016 a žalovaný dlžnú sumu nezaplatil ani v poskytnutej 15 - dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 12.9.2016, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1119/2016/CE zo dňa 9.12.2016, uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a spoločnosťou
Intrum Slovakia, s.r.o. ako postupníkom, bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy v celosti vo výške 3.101,50 eura postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky.
3. Pri rozhodovaní vychádzal prvoinštančný súd zo zistenia, že žalovaný sa úver vo výške 2.001 €, poskytnutý mu na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5029870512 uzavretej dňa 22.6.2012 s právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., zaviazal splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach vo výške 43,20 €, pri úrokovej sadzbe 18,40 % ročne, RPMN 24,04 % a priemernej RPMN 14,11 % s tým, že celková výška pôžičky činila sumu 5.010,60 €. Z prehľadu splátok, ktoré predložil žalobca, súd zistil, že žalovaný zaplatil len 27 splátok spolu v sume 1.075,39 € s tým, že poslednú splátku uhradil dňa 30.10.2014 v sume 102,44 €, splátku so splatnosťou ku dňu 20.11.2014, ani žiadnu ďalšiu už neuhradil. Zistil tiež, že právny predchodca žalobcu dňa 11.7.2016 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 901,88 € a zároveň žalovaného upozornil, že ak dlžnú sumu v lehote 15 dní neuhradí, bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou celá pohľadávka a žalovaný stratí možnosť zaplatiť ju v splátkach, a následne listom zo dňa 23.8.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 22.8.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného pohľadávku vo výške 2.946,71 € uhradiť do 15 dní. Táto zásielka bola na pošte uložená dňa 30.8.2016, žalovaný si ju neprevzal v odbernej lehote, preto bola právnemu predchodcovi žalobcu vrátená.
4. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565, § 100, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Nakoľko zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, súd sa pri svojom rozhodovaní v prvom rade zaoberal tým, či uplatnená pohľadávka nie je premlčaná. Vychádzajúc zo zistenia, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 11.7.2016 upozornil žalovaného, že ak nedôjde k úhrade splátok v celkovej výške 901,88 €, bude oprávnený úver zosplatniť a že právny predchodca žalobcu toto právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka využil dňa 23.8.2016, kedy vyzval žalovaného k splateniu celého úveru, súd usúdil, že celý dlh sa stal zročným pre nesplnenie splátky splatnej ku dňu 20.11.2014 (čo možno vyvodiť aj z výzvy zo dňa 11.7.2016, v ktorej je uvedené, že ku dňu 7.7.2016 je žalovaný v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 901,88 €, teda 20 mesačných splátok; ak od uvedeného dátumu 7.7.2016 odrátame 20 kalendárnych mesiacov, dostaneme splátku splatnú 20.11.2014). Vychádzajúc z úsudku, že pri zosplatnení úveru začína plynúť trojročná premlčacia lehota od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, vyvodil, že od zročnosti tejto splátky je potrebné počítať trojročnú premlčaciu dobu, ktorá uplynula 20.11.2017 a uzavrel, že súd nemohol žalobcovi priznať ním uplatnenú pohľadávku vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, lebo žaloba bola podaná až 10.12.2018, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
6. Proti výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2289,49 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.439,40 € od 13.9.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania. Zároveň žiadal, aby odvolací súd konanie v časti o zaplatenie 561,60 € s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 561,60 € od 13.9.2016 do zaplatenia zastavil, nakoľko námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval za dôvodnú čiastočne, a to čo do zaplatenia 13 úverových splátok po 43,20 €, splatných od 20.11.2015, vrátane. Poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č.k. 17Co/228/2016-74, Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/44/2018-110 a rozhodnutia NS ČR sp.zn. 21Cdo/456/2006 a sp.zn. 21Cdo/426/2005 žalobca označil za nesprávny postup súdu, pokiaľ počiatok behu premlčacej doby celého žalobcom uplatneného nároku počítal od splátky splatnej dňa 20.11.2014, t.j. prvej včas neuhradenej splátky úveru. S poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že druhá veta tohto ustanovenia priamo odkazuje na § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Dôvodil, že pokiaľ súd prvej inštancie posudzoval premlčanie, správne
mal použiť § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka na posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t.j. splatných od 20.11.2014 do 20.11.2015. Podľa názoru žalobcu premlčanie zosplatneného celého úveru, ku ktorému došlo k 22.8.2016 (pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.8.2016 a nasledujúcich) je potrebné posúdiť podľa § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že listom zo dňa 23.8.2016 bol zosplatnený celý úver ku dňu 22.8.2016. V upomienke zo dňa 11.7.2016 bol žalovaný jeho právnym predchodcom len upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru do budúcna bez konkretizácie splátky vyvolávajúcej predčasnú splatnosť úveru. Žaloba bola podaná na súde dňa 10.12.2018, a tak nezaplatené úverové splátky splatné dňa 20.12.2015 až 20.7.2016 a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok predchádzajúcich zosplatneniu splatných od 20.8.2016 premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci uplynutia 3- ročnej premlčacej doby, ktorá pre predčasne zosplatnenú časť úveru začala v zmysle § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka plynúť od 21.8.2016 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.7.2015, teda nárok bol uplatnený v rámci trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť od 21.7.2015. Poukázal na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré však neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby, ale vyplýva z neho len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie splátok, až po uplynutí 3 mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Toto obmedzenie podľa žalobcu nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby..
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Podľa názoru žalovaného, ak právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky dňa 20.11.2014, začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa 20.11.2014 a uplynula v pondelok 20.11.2017. Pretože žalobca svoje právo na zaplatenie zosplateného dlhu z úveru uplatnil až po márnom uplynutí premlčacej doby žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.12.2018, súd prvej inštancie podľa žalovaného správne žalobcovi jeho právo nepriznal. K rozhodnutiu Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 17Co/228/2016, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní, žalovaný podčiarkol, že závery, pre ktoré bola žaloba žalobcu zamietnutá, nie sú s týmto rozhodnutím rozporné, nakoľko v tomto prípade právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre omeškanie splátok úveru, pričom sám určil, od ktorej splátky omeškanie plynie tak, ako to odôvodnil aj súd prvej inštancie vo svojom napadnutom rozhodnutí v bode 23 rozsudku, t.j. tak, že dlh sa stal zročným pre nesplatenie splátky splatnej ku dňu 20.11.2014. V takom prípade by bolo vyslovene rozporné s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka, ak by konajúci súd premlčaciu dobu zosplatneného dlhu počítal od splatnosti niektorej inej splátky, ako tej, pre nesplnenie ktorej sa stal celý dlh zročným.
8. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
9. Z dôvodu, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 561,60 € s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p.a. zo sumy 561,60 € od 13.92016 do zaplatenia späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť a žalovaný vo svojom vyjadrení neoznámil svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby v tejto časti, odvolací súd v súlade s § 370 ods. 1 a 2 CSP pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 561,60 € s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 561,60 € od 13.9.2016 do zaplatenia, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie v tejto časti zastavil.
10. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.289,49 € (po čiastočnom späťvzatí nároku na zaplatenie sumy 561,60 €) s príslušenstvom titulom dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.
11. Odvolací súd (§ 34 CSP) následne prejednal odvolanie žalobcu (v zostávajúcom rozsahu) ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že v časti,
v ktorej nedošlo k späťvzatiu žaloby, rozsudok je vecne správny v jeho výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti pre premlčanie uplatneného nároku žalobcu.
12. Právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).
13. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatností najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka).
14. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka).
15. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).
16. Z citovaných ustanovení plynie, že premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán, pričom jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania (strata možnosti vynúteného splnenia práva na základe námietky premlčania). Z hľadiska prejednávaného sporu je premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka trojročná (správnosť tohto záveru nebola žalobcom v odvolaní spochybňovaná).
17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v okolnostiach súdenej veci sa žalobcovi nepodarilo spochybniť vecnú správnosť rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.289,49 € s príslušenstvom) námietkou nesprávneho právneho posúdenia otázky premlčania žalobcom uplatneného nároku na úhradu zostatku dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom úvere č. 5029870512 uzavretej dňa 22.6.2012 medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným, a to v situácii, ak nepochybne neuhradená splátka splatná dňa 20.11.2014 vyvolala zo strany právneho predchodcu žalobcu uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, keďže právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru práve pre nezaplatenie splátky dňa 20.11.2014. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní tvrdí, že premlčacia doba začala plynúť od 21.8.2016 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.7.2015, žalobcovi nič nebránilo, aby tieto svoje tvrdenia predniesol v priebehu sporu na súde prvej inštancie, a to najmä na pojednávaní dňa 10.5.2019 a dňa 26.8.2019, ktorého sa však žalobca nezúčastnil. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom procese spočíva z tzv. neúplného apelačného systému. Znamená to, že právo odvolateľa, ale i protistrany použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie je obmedzené. V zmysle § 366 CSP odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za plnenia zákonom stanovených (novoty v odvolacom konaní). Vyššie uvedené tvrdenia žalobcu v odvolaní, (o.i.) že premlčacia doba začala plynúť od 21.8.2016 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.7.2015, predniesol žalobca až v odvolacom konaní, hoci tieto bez akýchkoľvek obtiaží mohol použiť pred súdom prvej inštancie, čo však neurobil a súd prvej inštancie preto správne vec posúdil a právne kvalifikoval.
18. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku v jeho zamietavom výroku, a pretože nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP, odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.
19. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho
konania úspešnému žalovanému, a to v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté prvoinštančným súdom osobitným rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).