Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoE-33-2020.pdf
PDF · 70.95 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/33/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, ul. 1. Mája 4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484 proti povinnému C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, Y., o vymoženie 224,18 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er/494/2013 - 15 zo dňa 16.07.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 69,41 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žiadnemu z účastníkov exekučného konania nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania.
2. V odôvodnení uviedol, že vo veci po udelení poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14.09.2017 súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie nakoľko vykonaným šetrením zistil, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, s čím sa súd prvej inštancie stotožnil a podľa § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O trovách súdneho exekútora rozhodol podľa § 196, § 200 § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14, §15, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. a priznal mu paušálnu odmenu za sedemnásť úkonov exekučnej činnosti vo výške 56,44 EUR, náhradu hotových výdavkov (poštovného) 1,40 EUR a zvýšenie odmeny a náhrad o 20% DPH.
3. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V prvom rade poukázal na to, že jeden z dvoch exekučných titulov nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 18.11.2008 a druhý dňa 1.4.2009, a teda z dôvodu uplynutia času nie je možné ich vykonať, a preto oprávnený trval len na vymožení trov exekučného konania. Ďalej uviedol, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť považuje za nesprávne, keďže nie je vylúčená zmena majetkových pomerov povinného, ktorý je v produktívnom veku s predpokladom nadobudnutia majetku, resp. získania zamestnania. V súvislosti s výškou priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi namietol, že nesprávne bola priznaná odmena so zohľadnením vymoženej sumy, čo považoval oprávnený za odporujúce právnej úprave, proti čomu aj smerovalo jeho odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie vo výroku II. zrušiť.
4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol len argumenty vo vzťahu k zistenej nemajetnosti povinného a výške trov exekúcie, zotrval na ich správnom posúdení súdom prvej inštancie. K okolnostiam uplynutia času na vykonanie exekučných titulov sa nevyjadril. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a, § 243h Exekučného poriadku a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. V skúmanom exekučnom konaní sa vymáhali dve rozhodnutia oprávneného, ktorými bolo podľa ust. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení povinnému predpísané poistné za rôzne obdobia roku 2008. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a stali sa vykonateľnými dňa 18.11.2008, resp. dňa 1.4.2009.
7. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie pre zistenú nemajetnosť povinného dňa 14.9.2017.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie z dôvodu, že po preskúmaní návrhu súdneho exekútora a exekučného spisu dospel k záveru, že povinný nevlastní žiaden majetok postihnuteľný exekučným konaním. Oprávnený podal odvolanie aj z dôvodu, že takéto rozhodnutie je nesprávne, lebo povinný môže nejaký majetok nadobudnúť v budúcnosti.
10. Nemajetnosť povinného odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie považoval za preukázanú. V odkaze aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, nebolo namieste považovať rozhodnutie ani za predčasné.
11. Podľa odvolacieho súdu je správny postup, ako v predmetnom konaní, kedy po cca šiestich rokoch od začatia exekučného konania pri zistenej nemajetnosti povinného (aktuálnej), súd prvej inštancie zastaví exekúciu. Podstata exekúcie spočíva v činnosti súdneho exekútora smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného. V prípade zistenej nemajetnosti povinného by pasívne spočívanie exekúcie a vyčkávanie súdneho exekútora na nadobudnutie majetku povinným bolo zrejme v rozpore s podstatou exekúcie, ktorá sa má prejavovať práve aktívnou činnosťou súdneho exekútora. Preto zastavenie exekúcie súdom prvej inštancie v čase zistenej nemajetnosti povinného je v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Napokon zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nie je prekážkou pre nový návrh na jej vykonanie pri zmene situácie na strane povinného, ako to správne súd prvej inštancie podotkol.
12. Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukázal na skutočnosť, že uplynula lehota na vymoženie exekučných titulov, ktoré nadobudli právoplatnosť a stali sa vykonateľnými dňa 18.11.2008, resp. 1.4.2009, zrejme mal na zreteli ust. § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého možno rozhodnutie vykonať najneskôr do desiatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti.
13. Evidentne tak bolo možné vykonať oba exekučné tituly najneskôr do 1.4.2019, kedy tieto exekučné tituly stratili účinnosť v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na ich vykonanie, a preto prichádzalo do úvahy rozhodnúť vo veci § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a zastaviť exekúciu z tohto dôvodu, pričom uloženie povinnosti oprávnenému hradiť trovy exekúcie by neprichádzalo do úvahy
14. Odvolací súd však podotýka, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť bol súdu prvej inštancie doručený ešte v roku 2017, teda v čase účinnosti exekučných titulov, kedy už existoval dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, a ani v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie sa na tejto okolnosti nič nezmenilo. Preto ak súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie na základe dôvodu, ktorý nastal skôr a pretrvával, rozhodol podľa názoru odvolacieho súdu správne, a to už aj s ohľadom na nároky súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie, ktoré sú diametrálne odlišné pri každom z uvedených dôvodov zastavenia exekúcie, pričom by nebolo spravodlivé, aby pri náležitom vedení exekúcie, len z dôvodu na strane exekučného súdu, nemal mať nárok na náhradu trov exekúcie.
15. Napokon v súvislosti s námietkou oprávneného, že pri priznaní odmeny súdnemu exekútorovi nesprávne exekučný súd vychádzal z vymoženej sumy, uvádza odvolací súd, že takto súd prvej
inštancie nepostupoval, ale priznal odmenu v závislosti od počtu úkonov odmeňovaných v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou, čomu zodpovedá aj popis jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, za ktoré odmenu priznal. Ani v tomto smere nebolo možné uznať opodstatnenosť odvolacej námietky oprávneného.
16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).