Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_24Cb-32-2020.pdf
PDF · 76.56 KB
No categories available
24Cb/32/2020
Uznesenie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobcu: Claims Collection, s.r.o., so sídlom Národná 16A, 010 01 Žilina, IČO: 51 875 101, právne zastúpený: Mgr. Michal Zeman, advokát, so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: REMOZA s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 36 763 764, právne zastúpený: PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 50 453 785, o zaplatenie 81 191,24 eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e sa zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného REMOZA s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 36 763 764, nachádzajúcich sa v okrese Prešov, obec Ličartovce, katastrálne územie Ličartovce, zapísané v Katastri nehnuteľností Okresného úradu Prešov na LV č. XXX, a to:
- pozemok parcely registra „C“ č. XXX o výmere 255 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcely registra „C“ č. XXX/XX o výmere 2374 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcely registra „C“ č. XXX/XX o výmere 416 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- stavba súpisné číslo XXX postavená na pozemkoch parciel registra „C“ č. XXX a č. XXX/XX, v prospech žalobcu Claims Collection, s.r.o., so sídlom Národná 16A, 010 01 Žilina, IČO: 51 875 101, a to za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanému vo výške 81 191,24 eur s príslušenstvom, ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanému v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. 24Cb/32/2020.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.10.2020 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by sa zriadilo záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie Ličartovce, a to pozemok parcely registra „C“ č. XXX o výmere 255 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcely registra „C“ č. XXX/XX o výmere 2374 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcely registra „C“ č. XXX/ XX o výmere 416 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné číslo XXX postavená na pozemkoch parciel registra „C“ č. XXX a č. XXX/XX.
2. Svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalobca má voči žalovanému uplatnenú pohľadávku v sume 81 191,24 eur, ktorá bola žalobcovi rozsudkom súdu prvej inštancie priznaná, žalovaný však voči rozsudku podal odvolanie. Žalobca má v súčasnosti dôvodnú obavu, že jeho pohľadávka nebude uspokojená, nakoľko žalovaný uskutočňuje úkony, ktoré naznačujú túto skutočnosť. Je teda dôvodná obava, že exekúcia voči žalovanému bude ohrozená. Žalobca sa od pôvodného veriteľa pohľadávky dozvedel, že žalovaný sa začal zbavovať svojho majetku, ktorý prevádza na obchodnú spoločnosť ELLA INDUSTRIES, s.r.o., v ktorej do 28.1.2020 figuroval ako jeden zo spoločníkov a konateľov Mgr. Miroslav Ňakat, ktorý je zároveň aj konateľom žalovaného. Jediným
a konateľom a spoločníkom spoločnosti ELLA INDUSTRIES, s.r.o. je Viktória Ňakatová s tým, že s poukazom na jej priezvisko možno usudzovať, že ide o príbuznú súčasného spoločníka a jedného z konateľov, Antona Ňakata a že žalovaný neuhrádza svoje záväzky voči iným veriteľom. Z listu vlastníctva vyplýva, že na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného bolo zriadené daňové záložné právo na základe rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 102631740/2019, Z-7188/2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.8.2020. Žalovaný sám založil svoj ostatný majetok, ako to vyplýva z výpisov z notárskeho centrálneho registra.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil list vlastníctva č. XXX, prehľad neukončených záznamových konaní v okrese Prešov, monitoring o žalovanom v katastri nehnuteľností, výpisy z notárskeho centrálneho registra záložných práv.
4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
6. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
13. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikované hnuteľné veci v dispozícii dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení.
14. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie). Osvedčenie rozhodujúcich skutočností nie je možné stotožniť s dokazovaním. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.
15. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a s jeho prílohami dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je postavený na reálnom základe. Žalobca svojím návrhom osvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko žalovaný má buď existujúci daňový nedoplatok alebo existuje dôvodná obava, že budúca daňová povinnosť nebude uhradená žalovaným. Ak má žalovaný daňové nedoplatky minimálne od roku 2019, vzbudzuje to oprávnenú obavu žalobcu, že jeho pohľadávka nebude uhradená a že exekúcia bude ohrozená. V nadväznosti na uvedené možno usudzovať, že vzhľadom na správanie žalovaného môže dôjsť v blízkej dobe k zriadeniu iných záložných práv na základe úradných rozhodnutí s tým, že žalobca potom už nebude môcť byť vôbec uspokojený; už aj pri zriadení sudcovského záložného práva na základe tohto návrhu bude môcť byť uspokojený až v druhom rade. Žalovaný navyše sám založil svoj vlastný majetok, ako to vyplýva z výpisov z notárskeho centrálneho registra záložných práv.
16. Žalobca sa domáhal zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by sa zriadilo záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného a keďže svoj nárok dostatočne osvedčil, súd jeho návrhu vyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriadilo záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, aj s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy.
17. Podľa § 262 odsek 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je vykonateľné jeho doručením.
V Prešove, dňa 15. októbra 2020