Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Csp-85-2020.pdf
PDF · 121.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/85/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: O. P., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. L. XXX, XXX XX L., o zaplatenie 341,67 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Súd zaväzuje žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 287,10 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 eur od 10.1.2017 až do zaplatenia, zo sumy 15,01 eur od 7.2.2017 až do zaplatenia, zo sumy 10,72 eur od 7.3.2017 až do zaplatenia, zo sumy 10,72 eur od 7.4.2017 až do zaplatenia, zo sumy 9,67 eur od 6.5.2017 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.
Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 107,69 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 eur od 10.01.2017 až do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 20 eur od 07.02.2017 až do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 35,51 eur od 07.03.2017 až do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,71 eur od 07.04.2017 až do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 29,47 eur od 06.05.2017 až do zaplatenia a sumy zmluvnej pokuty vo výške 233,98 eur, ako aj náhrady trov konania.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 703 469, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018. Právny predchodca žalobcu podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanej služby, ktoré vyúčtoval nasledovanými faktúrami. Faktúrou zo dňa 22.12.2016 uvedená pod VS 7611307024 vo výške 7 eur s lehotou splatnosti 09.01.2017, faktúrou zo dňa 22.01.2017 uvedená pod VS 3412274030 vo výške 20 eur s lehotou splatnosti 06.02.2017, faktúrou zo dňa 22.02.2017 uvedená pod VS 3413216160 vo výške 35,51 eur s lehotou splatnosti 06.03.2017, faktúrou zo dňa 22.03.2017, uvedená pod VS 3414218598 vo výške 15,71 eur s lehotou splatnosti 06.04.2017, faktúrou zo dňa 22.04.2017, uvedená pod VS 341513878780 vo výške 29,47 eur s lehotou splatnosti 05.05.2017. Žalovaná si svoju povinnosť zaplatiť včas a riadne nesplnila, v dôsledku čoho sa dostala do omeškania. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania a zmluvnú pokutu, ktorá je vypočítaná nasledovne. Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP ( počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet
dní viazanosti x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe žalobcu nevyjadrila.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytovaní verejných služieb, podacím hárkom, faktúrou č.7611307024 zo dňa 22.12.2016 uvedená pod VS 7611307024 na sumu vo výške 7 eur s lehotou splatnosti 09.01.2017, faktúrou č. 3412274030 zo dňa 22.01.2017 uvedená pod VS 3412274030 na sumu vo výške 20 eur s lehotou splatnosti 06.02.2017, faktúrou č.3413216160 zo dňa 22.02.2017 uvedená pod VS 3413216160 na sumu vo výške 35,51 eur s lehotou splatnosti 06.03.2017, faktúrou č. 3414218598 zo dňa 22.03.2017, uvedená pod VS 3414218598 na sumu vo výške 15,71 eur s lehotou splatnosti 06.04.2017, faktúrou č.3415138780 zo dňa 22.04.2017, uvedená pod VS 341513878780 na sumu vo výške 29,47 eur s lehotou splatnosti 05.05.2017, faktúrami č. 4102722536 a č. 3307555836, identifikačnými údajmi účastníka zo dňa 29.11.2016, súhlasom so spracovaním osobných údajov zo dňa 29.11.2016, oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka zo dňa 24.08.2018, výzvou na zaplatenie
- predžalobnou výzvou zo dňa 10.11.2019, žiadosťou o prenos čísla zo dňa 29.11.2016, žiadosťou o zmenu údajov zo dňa 01.02.2017, zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.11.2016, prílohou 1 k cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telecom a.s., platným od 01.03.2016, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb platným od 29.01.2016, návrhom žalobcu na pokračovanie na príslušnom súde, podaním žalobcu z 6.8.2020 s prílohou, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.7.2018 spolu s Prílohou č. 1, vyjadrením žalobcu zo dňa 04.09.2020 a 08.10.2020 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav:
5. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24.08.2018 adresovaného žalovanej je zrejmé, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., postúpila pohľadávky voči žalovanej vyúčtované okrem iných aj vo faktúrach č.3413216160, č.3414218598, č.3415138780, č.7611307024 č.3412274030 v celkovej sume 341,67 eur. Pohľadávky so všetkými právami s nimi spojenými prešli na žalobcu k 03.08.2018. Postúpenie pohľadávok sa uskutočnilo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťami Slovak Telekom, a.s. a žalobcom z 4.7.2018. Z Prílohy č.1 k tejto zmluve je zrejmé, že mimo iných pohľadávok boli na žalobcu postúpené aj pohľadávky voči žalovanej vyplývajúce z predložených faktúr, uplatnené žalobcom v tomto konaní (str. 719 Prílohy č. 1). Tým je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
6. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.11.2016 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako fyzickou osobou vyplýva, že žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb s programom služieb Happy XL volania NAJ SIM týkajúci sa telefónneho čísla XXXXXXXXX a SIM karty č.XXXXXXXXXXXXXXXXXXX.
7. Z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.11.2016 vyplýva, že žalovanej bol aktivovaný program služieb Happy XL volania NAJ SIM, s dobou viazanosti 24 mesiacov. Predmetom bola aktivácia služieb uvedených v zmluve, záväzok žalovaného riadne a včas platiť podniku cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami, osobitnými podmienkami a platným cenníkom.
8. Z dodatku k zmluve súd zistil, že dĺžka viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov. Podľa bodu 2 dodatku Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tejto Zmluvy o balíku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za zriadenie a poskytovanie Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto dodatku sú uvedené v bode 1. dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná tabuľke bode č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dna ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku
viazanosti podľa písmena a) alebo b ) predchádzajúceho bodu tohto dodatku alebo do prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c ) predchádzajúceho bodu tohto dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet ZP - (celé dni uplynuté z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet zmluvnej pokuty) Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorej bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty.
9. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej na sumu vo výške 35,51 eur faktúru č.3413216160, splatnú dňa 06.03.2017, na sumu vo výške 15,71 eur faktúru č.3414218598 splatnú dňa 06.04.2017, na sumu vo výške 29,47 eur, faktúru č.3415138780 splatnú dňa 05.05.2017, na sumu 7 eur, faktúru č.7611307024 splatnú dňa 09.01.2017, na sumu vo výške 20 eur faktúru č.3412274030, splatnú dňa 06.02.2017, faktúru č. 4102722536 na sumu 233,98 eur.
10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 06.08.2020 doručil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom spolu zo zoznamom postúpených pohľadávok. Zároveň uviedol, že zmluvná pokuta vo výške 233,98 eur bola vypočítaná podľa nasledujúceho vzorca: počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty). 233,98 eur = 290 - ( 141/730x290 ).
11. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 04.09.2020 a 08.10.2020 uviedol, že trvá na podanej žalobe a pridržiava sa svojich doterajších vyjadrení vo veci.
12. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Podľa § 44 ods. 10 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
14. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Ako vyplýva z § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
19. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Ako vyplýva z § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
21. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. V zmysle § 526 ods. ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
24. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
25. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
26. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
27. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
28. Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi stranami sporu bola postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.8.2018, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zároveň predloženou zmluvou o postúpení pohľadávky zo 04.07.2018 uzavretou medzi pôvodným veriteľom Slovak Telekom, a.s. a žalobcom, prílohu ktorej tvorí zoznam postupovaných pohľadávok s označením žalovanej menom a priezviskom, rodným číslom a trvalým bydliskom a identifikáciou pohľadávok číslom faktúry a dlžnou sumou. Súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
29. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obo 210/01)
30. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená dňa 29.11.2016 Zmluva o poskytovaní verejných služieb a v ten istý deň aj Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých právny predchodca žalobcu dodal služby a žalovaná bola povinná platiť cenu za poskytnuté služby.
31. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaná si neplnila svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb titulom mesačných poplatkov, hlasových a nehlasových služieb. Čo sa týka nároku pozostávajúceho zo súm za služby reálne poskytnuté právnym predchodcom žalobcu v sume 53,12 a zmluvnej pokuty v sume 233,98 eur má súd za to, že nárok žalobcu bol dôvodný v celkovej sume 287,10 eur.
32. Keďže žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v tej ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s citovanými ustanoveniami nariadenia vlády č. 87/1995, a to vo výške 5% ročne zo sumy 7 eur od 10.01.2017 až do zaplatenia, zo sumy 15,01 eur od 07.02.2017 až do zaplatenia, zo sumy 10,72 eur od 07.03.2017 až do zaplatenia, zo sumy 10,72 eur od 07.04.2017 až do zaplatenia, zo sumy 9,67 eur od 06.05.2017 až do zaplatenia, odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobcom požadované úroky z omeškania neprevyšovali úroky z omeškania stanovené zákonom.
33. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 10.01.2017 do 06.05.2017 vo výške 0,00 % p.a. a výška úrokov z omeškania tak bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, teda vo výške 5,00 % ročne.
34. V rámci faktúry č.3413216160 a č.3415138780 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 16,50 eur (s DPH vo výške 19,80 eur), ktorú si žalobca uplatňoval za „ obmedzenie služby - neplatenie a sumy 16,50 eur (s DPH vo výške 19,80 eur), ktorú si žalobca uplatňoval za „ prerušenie služby - neplatenie“. Zaplatením poplatku za prerušenie služby alebo obmedzenie služby pri neplatení žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak, javí sa iba ako ďalšia sankcia za oneskorenie sa s platením za dohodnuté služby. Spotrebiteľovi v súvislosti s uvedeným poplatkom nebolo poskytnuté žiadne protiplnenie. Súd je preto toho názoru, že takéto dojednanie ohľadne poplatku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 OZ a nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na uvedený poplatok v celom rozsahu zamietol.
35. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
36. V súvislosti s vyššie uvedenými poplatkami, za ktoré žalobca neposkytol spotrebiteľovi žiadne protiplnenie, súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, kde konštatoval, že cit. ,,Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.
37. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. (nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011).
38. V danom prípade nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť takéhoto dojednania v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
39. Súd preto žalobcovi nepriznal nárok na poplatky za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie a prerušenie poskytovania služby pre neplatenie v sume 39,60 eur (2x19,80 eur) uplatnené na základe faktúr č.3413216160 a č.3415138780.
40. Zároveň ak sa jedná o poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 3 x 4,99 eur, platí, čo súd uviedol vyššie v súvislosti s teóriou skutočného plnenia v spotrebiteľských zmluvách. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako
poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Súd preto žalobu žalobcu, ktorá sa týka poplatkov za upomienky v sume 14,97 eur uplatnených na základe faktúr č.3412274030, 3413216160 3414218598, ako nedôvodnú zamietol.
41. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, no táto sumy za tieto služby, tak ako jej boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach, neuhradila. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 53,12 eur, tak ako tento nárok vyplýva z vyššie uvedených faktúr, je opodstatnený.
42. Čo sa týka nároku pozostávajúceho na zmluvnú pokutu spolu v sume 233,98 eur (základ zmluvnej pokuty v sume 290 eur podľa dodatku k zmluve zo dňa 29.11.2016), tento súd považuje za dôvodný.
43. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
44. Výška zmluvnej pokuty, tak ako ju žalobca vyčíslil, nie je vyššia, ako výška všetkých zliav a zľavy, ktorá bola pri zmluve o pripojení žalovanému poskytnutá. Súd súhlasí so žalobcom aj v tom, že taktiež žalobca správne zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu aj prispôsobil výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Tá sa znižuje o pomernú časť zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaný dodržal dohodnuté zmluvné podmienky. Zmluvná pokuta je vypočítaná podľa vzorca dohodnutého v Zmluve o poskytnutí verejných služieb resp. jej dodatku: ( počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty), výpočet : 290 - (141 dní / 730 dní x 290) = 290 - 56,01 = 233,98 eur. Žalobcom uplatnená suma zmluvnej pokuty predstavuje 233,98 eur. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 233,98 eur podľa dodatku k zmluve zo dňa 28.11.2016 je dôvodný.
45. Spotrebiteľskú zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom nemožno porovnávať so spotrebiteľským úverom, kde sociálna situácia často núti spotrebiteľa uzavrieť aj nevýhodnú zmluvu, aby dočasne vyriešil svoje nepriaznivé majetkové pomery, prípadne majetkové pomery celej rodiny.
46. Nemožno potom dodávateľovi služby odoprieť nárok na vrátenie hodnoty zariadenia, ktoré bolo poskytnuté za cenu výrazne nižšiu, prostredníctvom inštitútu zmluvnej pokuty, ktorej výška naviac v danom prípade, ako bolo uvedené vyššie, nie je nevyvážená a nezohľadňujúca časový aspekt plnenia resp. neplnenia si povinností zo strany spotrebiteľa.
47. Nemožno tiež nespomenúť hľadisko ochrany spotrebiteľov plniacich si svoje povinnosti, ktorí môžu byť znevýhodňovaní tým, že dodávateľ služieb na nich prenáša, prostredníctvom vyšších cien úhrad za poskytnutie elektronickej komunikačnej služby, zodpovednosť aj za spotrebiteľov, ktorí si svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu s ním neplnia. Súd podporne poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.3Co/334/2018 z 26.9.2019, z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že odvolací súd potvrdil rozsudok, ktorým prvoinštančný súd priznal mobilnému operátorovi zmluvnú pokutu zohľadňujúcu časový aspekt porušenia zmluvnej povinnosti a primeranosť výšky pokuty.
48. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
49. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Z pôvodne uplatnenej sumy 341,67 eur s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu 287,10 eur spolu s príslušenstvom.
52. Žalobcov úspech tak predstavoval 84,03 % a neúspech 15,97 %. Úspešnejšiemu žalobcovi tak po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68 % (84,03 - 15,97 = 68,06 %), pričom uvedenú náhradu trov proti žalovanej mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.