Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20P-244-2020.pdf
PDF · 105.47 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/244/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - D. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XX, W., zastúpená - Mgr. Alica Mendlová, advokátka, so sídlom Riečna 2, Bratislava a otec - I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Q. XX, W., toho času bývajúci na adrese: N. 7, W., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 07.10.2020 sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia tohto doslovného znenia: „Súd zveruje maloletú D. T. do osobnej starostlivosti matky. Otec je oprávnený stýkať sa s D. T., nar. XX.XX.XXXX, každý párny víkend v mesiaci od piatka od 18:00, kedy si otec vyzdvihne maloletú v mieste bydliska matky, do nedele do 18:00, kedy otec vráti maloletého matke v mieste bydliska matky.“ 2. V návrhu uviedla, že na tunajšom súde je pod sp. zn. 20P 149/2019 vedené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Krajský súd neodkladným opatrením sp. zn. 20CoP/150/2019-37 uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.09.2019, č.k 20P/148/2019-19 potvrdil, teda zamietol zverenie maloletej do výlučnej starostlivosti otca, ale zároveň vo výroku II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne. Otec v konaní prezentoval, že matke umožňuje styk s maloletou a spochybňoval starostlivosť matky o dieťa, čo sa nezakladá na pravde. Realita je taká, že matka s ním musela ukončiť spolužitie pre jeho agresívnu povahu, opakovane ju fyzicky napadol a jej dôvodné obavy pretrvávajú, preto sa nedokáže brániť ani voči tomu, že jej násilne odobral dieťa a svojvoľne určil, že bude v jeho osobnej starostlivosti a matke vyčlenil nedostatočný priestor na styk. Maloletá je v starostlivosti otca len z dôvodu jeho nátlakového správania k matke a násilnému odobratiu dieťaťa. Aktuálne otec absolútne znemožňuje prístup matke k dieťaťu, má agresívnu a presadzujúcu sa povahu, nepripúšťa iný názor a ignoruje záujmy a potreby dieťaťa. Svojím konaním sa mstí matke za to, že si dovolila opustiť ich spoločný nefunkčný vzťah. Jeho tvrdenia o neadekvátnej starostlivosti matky o dieťa sú nepodložené, vyfabulované. Matka má od svojho odsťahovania sa problém stretávať sa s maloletou, lebo otec negatívne vplýva na dieťa, osočuje matku pred dieťaťom a snaží sa prerušiť ich akýkoľvek styk. Je povinnosťou otca pripraviť dcéru tak, aby ju mohla aspoň vídať, ale on určil svojvoľne, že každý párny týždeň má mať matka maloletú od stredy do piatka rána a každý nepárny týždeň od pondelka do stredy rána a od piatka rána do pondelka rána. Uvedené nastavenie styku však otec nedodržiava, posledné dva týždne matke zamedzuje styk úplne. Matka má trvalé zamestnanie, pracuje na polovičný úväzok ako administratívna sila a súčasne pracuje popritom na dohodu ako čašníčka. Má vytvorené podmienky na výchovu dieťaťa, býva v rodičovskom byte Petržalke. Matka má s D. výborný vzťah, keď je D. v jej starostlivosti, nechce odo nej odísť. Otec nevykonáva starostlivosť o maloletú, keď je v jeho starostlivosti, vykonáva ju jeho matka. V záujme dieťaťa je vídať oboch rodičov, pričom úloha každého rodiča v živote
maloletej je nezastupiteľná, matka je potrebná pre jej zdravý vývoj a rast /obzvlášť na jej útly vek/, D. je na matku naviazaná. Matka má záujem stretávať sa s dcérou v čo najširšej miere (to znamená, že má záujem získať ju do svojej osobnej starostlivosti), a preto v konaní žiada zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti. Aktuálne je jej bránené v styku s ňou, lebo otec vykresľuje jej osobu pred dieťaťom negatívne, manipuluje maloletú proti matke a stresuje ju neprimeranými vyjadreniami na adresu matky, ignoruje potreby maloletej a zneužíva matkin strach z opätovného fyzického napadnutia jej osoby, ak by si maloletú nechala u seba, čím sa jej otec vyhráža. Otec matke pravidelne tvrdí, že jej dieťa nedá, používa to ako formu trestu pre matku a spôsob vydierania. Matka má obavy, že konanie vo veci samej bude trvať dlhý čas a bez rozhodnutia súdu v tomto konaní by sa s dcérou nestretla, čo by spôsobilo odcudzenie dieťaťa od matky. Matka sa o D. riadne stará, pokiaľ je jej to umožnené, plní si vyživovaciu povinnosť, kupuje jej potrebné veci. Obáva sa, že práve pre správanie otca hrozí, že sa dostane do pozície odmietaného/zavrhnutého/ rodiča len pre nezvládnuté emócie a násilnú povahu otca voči matke. Termín syndróm zavrhnutého rodiča predstavuje poruchu u detí, ktorá vzniká takmer výlučne v priebehu súdnych sporov o dieťa, ak jeden z rodičov programuje dieťa k nenávisti voči druhému rodičovi. Dieťa sa potom stáva aktívnym účastníkom a pripojí sa k programujúcemu rodičovi so svojimi vlastnými scenármi „očierňovania“. Pomstychtivý rodič to používa ako zbraň na potrestanie druhého rodiča, odrezanie ho od kontaktu s dieťaťom a získanie dieťaťa do svojej výlučnej starostlivosti. Súčasne hrozí, že dieťa začne veriť nepravdivým tvrdeniam rodiča o druhom rodičovi a samo k nim začne pridávať ďalšie výmysly. Práve vzhľadom na matkou uvedené rizikové faktory syndrómu zavrhnutého rodiča a na správanie sa otca, sa v súčasnosti matka nachádza v situácii, že vždy, keď sa pokúša stretnúť s maloletou, otec tomu bráni vymyslenými dôvodmi. Vydaním neodkladného opatrenia bude mať zabezpečenú aspoň nevyhnutnú mieru styku s maloletou na udržanie vzájomného vzťahu. Matka riadne osvedčila potrebu a naliehavosť neodkladnej úpravy styku ňou požadovaným spôsobom aspoň v minimálnej nevyhnutnej miere a dáva do pozornosti súdu, že zmysel inštitútu neodkladného opatrenia spočíva v bezprostrednej potrebe upraviť pomery a spočíva v zabezpečení nevyhnutnej miery základného styku s dieťaťom, obzvlášť s poukazom na útly vek dcéry a jej potrebu materskej starostlivosti. Zákon kladie do popredia chrániť záujmy dieťaťa, čo v danom prípade znamená aj právo detí stretávať sa s oboma rodičmi. Vzhľadom na násilnú povahu otca sa bez rozhodnutia súdu k dcére nedostane. Vzhľadom na uvedené matka žiada o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ňou žiadaného petitu. 3. K návrhu matka pripojila tieto písomnosti: plnomocenstvo; čestné prehlásenie P.. D. P. (P.) zo dňa XX.XX.XXXX. 4. Z činnosti súdu je zistené, že na tunajšom súde je na návrh otca vedené konanie pod sp. zn. 20P/149/2019 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloleteU., v ktorom žiada zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok; styk maloletej s matkou žiada upraviť každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod a každý nepárny týždeň v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a matku navrhuje zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletej vo výške 30 % zo sumy životného minima k rukám otca. Toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. 5. V konaní vo veci samej na pojednávaní konanom dňa 04.02.2020 bolo zistené, že maloletá je v osobnej starostlivosti otca od mája 2019, ktorému v starostlivosti o maloletú vypomáha jeho matka, matka v tom čase bývala v prenajatom dome v H. a od mája 2019 sa styk matky a maloletej realizuje v zmysle rodičovskej dohody - ak je styk cez týždeň, v dohodnutý deň maloletú otec na 09.00 hod. dovezie a ide si po ňu na druhý deň medzi 16.00 - 18.00. Ak je styk cez víkend, otec odvezie maloletú v piatok pred robotu, kde pracuje stará matka zo strany matky, ktorá si maloletú prevezme a potom obaja starí rodičia zo strany matky idú s maloletou do F. P., kde majú rodinný dom, a vrátia ju otcovi v nedeľu okolo 19:00 hod. Otec so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, rodičia spolu vzájomne minimálne komunikujú a ak komunikujú, skončí to hádkou. 6. Matka na uvedenom pojednávaní uviedla, že konanie otca je účelové a cielené, psychicky ju týral, bil, prenasledoval. Od narodenia sa o maloletú starala, asi pred 1,5 rokom sa rodičia rozišli (Lucia mala jeden rok). Matka strieda podnájmy z finančných dôvodov. V máji XXXX pracovala ako C.a trvalý pracovný pomer a keďže otec na maloletú neplatil a nevládala platiť podnájom a jasličky pre maloletú, išla pracovať a s otcom sa dohodla, že v čase, keď bude v práci, bude dieťa u neho, čo sa realizuje doposiaľ. D. je teda je u matky v jednom týždni v pondelok, utorok, piatok a víkend, streda a štvrtok je u otca a v ďalšom týždni je to naopak. V tom čase matka bývala u svojich rodičov, ale mienila sa osamostatniť. 7. Kolízny opatrovník uviedol, že otec signalizoval na úrade dňa 29.05.2019 nestarostlivosť matky a z tohto dôvodu si zobral maloletú k sebe. Dňa 16.10.2019 boli prešetrené pomery v jeho domácnosti v Slnečniciach, kde bolo všetko v poriadku a otec pri šetrení uviedol, že maloletá sa nachádza v jeho starostlivosti. U matky pomery neprešetrovali, lebo im nebolo známe miesto jej bydliska.
8. Na pojednávaní konanom dňa 23.06.2020 otec zotrval na svojom návrhu, jeho zástupca uviedol, že sa snažil kontaktovať matku za účelom dosiahnutia rodičovskej dohody, ale nepodarilo sa to, nakoľko každý z rodičov má diametrálne iné predstavy o výkone rodičovských práv a povinností. Do spisu založil rozpis času starostlivosti každého z rodičov za obdobie od 01.01.2020 do 15.06.2020, v zmysle ktorého bola maloletá u matky 52x a u otca 114x. Otec nebránil matke v styku s maloletou, ktorá u matky aj prespáva. Nakoľko maloletá nechce ísť k matke, žiadal nariadiť znalecké dokazovanie a poukázal na to, že maloletá v čase, keď bola v starostlivosti matky, prespávala u cudzích ľudí, s čím nesúhlasil a poukázal na to, že matka nie je schopná zabezpečiť osobnú starostlivosť o dcéru. Otec v tom čase uviedol, že v styku matke nebráni, rodičia sa prakticky dohodli na striedavej osobnej starostlivosti, lebo v jednom týždni je maloletá u matky od pondelka rána do utorka večera a od piatka rána do nedele večera a u otca je vo zvyšné dni a na ďalší týždeň je to opačne. Takto to funguje asi rok, ale dieťaťu to nevyhovuje, k matke chodiť nechce. Otec maloletú vždy odvezie matke a vždy po ňu príde. Matka údajne býva so svojimi rodičmi na C. a tam jej ju vždy odvezie, ale trikrát ju odviezol na inú adresu, ktorú matka označila. Keď si maloletú preberá, niekedy sa teší a niekedy je hodinu až hodinu a pol ticho a až potom začne komunikovať. Maloletá mala od 02.09.2020 nastúpiť do P. školy Q.. E. poukázal na incidenty z minulosti, keď po maloletú bola matkina kamarátka, resp. starostlivosť o ňu zabezpečovala iná osoba a na nezhody rodičov ohľadom zdravotnej starostlivosti o maloletú. 9. Matka na danom pojednávaní trvala na zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti, keďže otec robí stále problémy, bojí sa ho okolie, matka i jej rodina, ale hlavne sa matka bojí o maloletú. Matka otcovi vyčítala, že dcére rozpráva, že matka je zlá, že jej šibe. Poukázala na to, že daná forma starostlivosti nevyhovuje dieťaťu ani matke. Otec matke stále nadáva, medzi rodičmi sú veľké problémy. Od posledného pojednávania ju trikrát napadol, zbil, ale trestné oznámenie naňho nepodala. Keď bývala v Slnečniciach, sledoval ju, bil a vyhrážal sa jej, dokonca ju znásilnil, na čo volala políciu, vtedy však išla do bytu otca, lebo ju tam zavolal s tým, že sa budú o dieťati rozprávať - prišla k otcovi už predtým ním zbitá a keď prišli policajti, otec zahral divadlo, že k nemu prišla zbitá, že sa nič nestalo, preto trestné oznámenie nepodala. O dieťa sa riadne stará, nesúhlasila s tvrdením otca, že by dieťa nezobrala k doktorke. V tom čase žila s rodičmi, ktorí sa asi o mesiac a pol odsťahujú a byt jej mali prenechať. Nesúhlasila ani s tvrdením otca, že maloletú strážila jej kamarátka. Otec zas nesúhlasil s tvrdeniami matky, že sa jej vyhrážal, bil ju a znásilnil. 10. Z vykonaného znaleckého dokazovania - znaleckého posudku č. 34/2020 zo dňa 17.09.2020 bolo zistené, rodičia v priebehu vyšetrenia maloletej mali zvýšenú tendenciu kritizovať rodičovské kompetencie druhého rodiča, čo korešponduje s ich navzájom kritickým až devalvujúcim hodnotením rodičovských kompetencií druhého rodiča pri vlastnom vyšetrení. Obaja výrazne rozporuplne referovali o realizácii prebiehajúcej striedavej starostlivosti, otec udával, že maloletá je prevažne v jeho osobnej starostlivosti, nakoľko matka si ju preberá nepravidelne, matka jeho tvrdenia popierala a poukázala na potrebu zverenia dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, pričom informácie od matky imponovali rozpornejšie. D. je negatívne ovplyvňovaná oboma rodičmi vo vzťahu k druhému rodičovi, keď obaja rodičia v prítomnosti dieťaťa otvorene kritizovali až devalvovali druhého rodiča. Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia pobyt maloletej ani u jedného z rodičov neohrozuje jej osobnostný alebo fyzický vývoj, v prítomnosti matky neboli u maloletej prítomné viditeľné negatívne prejavy ani také zmeny jej správania, ktoré by poukazovali na závažne narušenú vzťahovú väzbu maloletej voči matke. Otec zodpovednejšie pristupuje k zabezpečeniu výchovy a osobnej starostlivosti o maloletú vrátane umožňovania pravidelného širokého rozsahu styku maloletej s matkou, a tým aj dostatočného rešpektovania rodičovskej roly matky pri výchove. Rodičia sú schopní iba limitovanej komunikácie a kooperácie, čo platí aj o ich schopnosti rešpektovať svoje názory k výchove dieťaťa. Znalec odporúčal pokračovanie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletú v krátkych cykloch, aby mala maloletá čo najširší pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Obaja rodičia by mali dať nielen druhému rodičovi, ale najmä maloletej šancu na takú stabilizáciu rodinnej situácie, aby ju mohli vychovávať obaja. Je potrebné, aby bol pobyt maloletej u rodičov predvídateľný, a tiež aby každý z rodičov vedel, kedy má maloletú vo svojej osobnej starostlivosti, aby si mohol naplánovať svoj program, pričom k odovzdávaniu maloletej by malo prioritne dochádzať v predškolskom zariadení, aby sa tak predišlo jej vystaveniu konfliktným interakciám rodičov. Doterajší výkon osobnej starostlivosti rodičov maloletej má len parciálne negatívny dopad na psychiku dieťaťa bez klinickej závažnosti, čo je dané najmä disharmonickým rodinným prostredím a konfliktami rodičov a rozpadom rodiny. Znalec pozitívne hodnotil snahu rodičov o realizáciu striedavej osobnej starostlivosti na základe ich rodičovskej dohody aj napriek tomu, že podľa rodičov táto nefunguje optimálne, pričom nástup maloletej do predškolského zariadenia je príležitosťou pre zastabilizovanie rodičovskej starostlivosti, ako aj možnosť lepšej objektivizácie kvality rodičovskej starostlivosti obidvoch rodičov, v tomto kontexte je potrebné, aby matka preukázala, že
má dostatočné rodičovské kompetencie a dokáže dlhodobo stabilne realizovať osobnú starostlivosť o maloletú. 11. Tunajší súd uznesením zo dňa 03.09.2019, č.k. 20P/148/2019-19, zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal zveriť maloletú D. na čas do rozhodnutia vo veci samej do jeho osobnej starostlivosti, proti ktorému podal odvolanie, v ktorom podal nový návrh, ktorým žiadal matke uložiť povinnosť prispievať na maloletú mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Krajský súd v Bratislave uznesením z 28.11.2019, č.k. 20CoP/150/2019-37, 20CoPno/7/2019-37 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým matku zaviazal výživným na maloletú Luciu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne počnúc dňom 28.11.2019“, čo odôvodnil tým, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje otec a matka neprispieva žiadnou čiastkou na výživu dieťaťa. 12. Ďalej bolo zistené, že uznesením tunajšieho súdu č. k. 20P 61/2020-7 zo dňa 07.05.2020 súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, zamietol. 13. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.07.2020 č. k. 20P 62/2020-26 súd zamietol návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného Krajským súdom v Bratislave zo dňa 28.11.2019, č.k. 20CoP/150/2019-37, 20CoPno/7/2019-37. 14. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ účinný od 01.07.2016 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 18. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 19. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 20. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 21. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 22. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 23. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 24. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 25. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 26. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 27. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. 28. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 29. V danom prípade rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a po tom, čo matka si riadne neplnila svoje rodičovské povinnosti, prevzal otec v máji 2019 maloletú do svojej osobnej starostlivosti. Aktuálne je maloletá D. vo veku troch rokov, mala nastúpiť na predprimárne vzdelávanie. Návrh matky je vyslovene zmätočný, nakoľko na jednej strane sa domáha nevyhnutnej miery styku s maloletou /otec jej bráni v styku/, ale v petite návrhu žiada o zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, lebo jej aktuálne otec znemožňuje prístup k dieťaťu. 30. Rodičia sú si rovní pri výkone svojich rodičovských práv a povinností. Súd v danom prípade dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia čo do zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a určenia styku otcovi maloletej v zmysle matkou podaného návrhu, keďže matka súdu neosvedčila (keď jediný dôkaz je čestné prehlásenie svedkyne - ktorá je raz uvedená ako P. a inokedy ako P.), že by hrozilo nebezpečenstvo hroziacej ujmy pre maloleté dieťa nezverením ho do jej osobnej starostlivosti. S. situácia v rodine s ohľadom na obsah poručenských spisov maloletej nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, stabilizáciu jeho výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tým, že by dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi upravil styk. Rodičia spolu komunikovať nevedia. 31. V danej veci existuje podstatný rozpor vo výpovediach rodičov, čo sa týka starostlivosti o maloletú a rozsahu styku matky s maloletou, pričom matka hovorí o striedavej starostlivosti oboch rodičov a otec tvrdí, že väčšinu času je maloletá s ním, matka navštevuje večer rôzne akcie, dcéru necháva v starostlivosti tretích osôb, opakovane ju otcovi vracia skôr, ako bolo dohodnuté a víkendy s maloletou D. trávia starí rodičia zo strany matky. J. rozpory nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia v matkou navrhovanom petite, keď navyše matka hodnoverne a riadne neosvedčila súdu žiadne nové skutočnosti. 32. Súd apeluje na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem ich maloletého dieťaťa, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. Dieťa má právo na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ktorú nie je možné podmieňovať splnením podmienok. Rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývin svojho dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Súd dáva do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, tvoriaceho súčasť nášho právneho poriadku, ktoré pri svojom rozhodovaní súd rovnako zohľadňoval. Dieťa na svoj harmonický rozvoj potrebuje lásku a porozumenie, malo by vyrastať v starostlivosti a pod zodpovednosťou svojich rodičov v ovzduší náklonnosti a morálneho aj materiálneho bezpečia. Každý z nich je povinný vychovávať dieťa v úcte k druhému rodičovi a pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Každé dieťa si želá, aby sa jeho rodičia pred ním nehádali, aby boli navzájom k sebe i k nemu aspoň tak zdvorilí, ako sú k ostatným ľuďom a ako to aj od neho vyžadujú. Podmienkou efektívneho rodičovstva nie je, aby sa rodičia mali radi, aby sa všetko vrátilo do koľají, keď konflikty medzi nimi neboli. Stačí, keď konflikty zminimalizujú tak, aby sa mohli o deti riadne starať. Teda dôležité je prestať pokračovať v konflikte. Dieťa nereaguje len na to, ako sa rodičia správajú k nemu, ale aj na to, ako sa správajú vzájomne voči sebe. Predovšetkým rodičia sú jeho rozhodujúcim vzorom. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na ich spoločné dieťa a nepoužívali ho ako nástroj vzájomného boja. Súd rodičom odporúča, aby spoločne vyhľadali odbornú pomoc s cieľom naučiť sa spolu vecne a konštruktívne komunikovať, reflektovať na potreby dieťaťa a ich nezhody neprenášať na svoje dieťa. 33. Súd vyhodnotil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná zo samotného návrhu na jeho nariadenie, resp. aj z
písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu, čo sa v danom prípade vzhľadom na matkou ponúkané dôkazy nestalo. Ani jeden z dôvodov, ktoré uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadnym spôsobom neosvedčila, preto súd jej návrh v celom rozsahu zamietol. 34. V prípade, že matka osvedčí, že jej aktuálna situácia sa zmenila, otec jej bude upierať kontakt s maloletou, resp. tento sa nebude realizovať v dostatočnom rozsahu, aby nedochádzalo k vzájomnému odcudzeniu, má matka právo obrátiť sa na súd s novým návrhom, hoc aj na neodkladné opatrenie, nakoľko toto rozhodnutie súdu nie je konečným rozhodnutím. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. 35. Súd taktiež dodáva, že rodičovský konflikt nemôže pre dieťa znamenať neistotu v jeho prirodzených väzbách na oboch rodičov a ani to, že sa stane nástrojom boja v ich rukách. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V konaní vo veci samej súd vykoná potrebné dokazovanie a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, rozhodne v záujme maloletej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods. 3 CSP/. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.