Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-147-2022.pdf
PDF · 168.96 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/147/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: B2B AUTO s r. o., Kopčianska 82/I, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 46 296 689, zastúpeného JUDr. Dagmar Malaschitzovou, advokátkou, Černyševského 46, Bratislava - Petržalka, proti žalovanému: DIN - TECHNIK spol. s r.o., Pekná cesta 15, Bratislava, IČO: 35 690 496, zastúpeného Mgr. Barborou Hlavatou, advokátkou, SNP 41, Považská Bystrica, o zaplatenie 180,- eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 150,- eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 18. 03. 2022 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 66,66 %, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 16. 06. 2022 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 180,- eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 18. 03. 2022 až do zaplatenia z dôvodu, že na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXXXXXXX bolo žalovanému na dobu od 01. 12. 2017 do 01. 06. 2018 odovzdané k dočasnému užívaniu motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, J., o čom bol spísaný preberací protokol zo dňa 01. 12. 2017. Žalovaný dňa 22. 12. 2017 v čase o 19:05:30 hod. užíval vymedzený úsek cesty D1 smer TN na 51,3 km bez úhrady diaľničnej známky, za čo bola žalobcovi rozkazom o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. M.-J.-M.-XXXX/XXXXX zo dňa 25. 02. 2020, ktorý bol vydaný Okresným úradom Bratislava, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii, uložená pokuta vo výške 150,- eura. Žalobca z dôvodu, že predmetné vozidlo mal dňa 22. 12. 2017 v dočasnom užívaní žalovaný a podľa Všeobecných obchodných podmienok žalobcu mal ako nájomca znášať náklady spojené s mýtnym (bod 4.2.5. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu), vyzval žalovaného na úhradu pokuty za vyššie uvedený správny delikt a zaslal mu faktúru č. XXXXXXX, vystavenú dňa 28. 02. 2022 na sumu 180,- eura a splatnú dňa 07. 03. 2022. Žalovaný sumu 180,- eura, splatnú dňa 07. 03. 2022 ani na základe opakovanej výzvy žalobcu neuhradil.
2. Súd v konaní vydal platobný rozkaz č.k. 19Up/934/2022 zo dňa 18. 07. 2022, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že žalobca odvodzuje svoj nárok od faktúry č. XXXXXXX zo dňa 28. 02. 2022, ktorú žalovaný vo svojom účtovníctve neeviduje a ani o nej neúčtuje z dôvodu, že túto ako neoprávnenú vrátil žalobcovi emailom zo dňa 17. 03. 2022. Dôvodom bola skutočnosť, že nárok žalobcu na prefakturáciu pokuty z rozkazu o uložení pokuty č. M.-J.- M.-XXXX/XXXXXX zo dňa 25. 02. 2020 žalovaný neuznáva, nakoľko o tejto pokute nebol zo strany žalobcu informovaný včas tak, aby sa mohol
proti predmetnému rozkazu brániť predložením žalobcovi dostatočných informácií a súčinnosti, aby bol podaný odpor a konanie mohlo byť zastavené, resp. sa viedlo v zmysle subjektívnej zodpovednosti. Keďže žalobca sám zmaril možnosť sa účinne brániť voči rozkazu, žalovaný odmietal hradiť sumu pokuty a jej navýšenie o manipulačný poplatok vo výške 30,- eura považoval za rozporný s pravidlami poctivého obchodného styku.
3. Žalobca k veci ešte uviedol, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, že so žalovaným bol v zmluvnom vzťahu v čase od 01. 12. 2017 do 01. 06. 2018 a že žalovaný v uvedenom čase užíval osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, J.. Žalobca popieral skutkové tvrdenie žalovaného, že dôvodom vrátenia predmetnej faktúry žalobcovi je skutočnosť, že mu žalobca zmaril možnosť sa účinne brániť voči rozkazu. Prílohou žaloby bol aj e-mail zo dňa 02. 03. 2022, v ktorom konateľ žalovaného p. B. uvádza , že „faktúru vracia naspäť ako neoprávnenú z dôvodu, že si predmetné služby neobjednali“, teda dôvodom vrátenia predmetnej faktúry nebola žalovaným tvrdená skutočnosť, že žalobca mu zmaril možnosť sa účinne brániť voči rozkazu, a preto odmieta hradiť sumu pokuty. E-mail zo dňa 09. 03. 2020 preukazuje, že žalovanému bol žalobcom dňa 09. 03. 2020 zaslaný predmetný rozkaz o uložení pokuty zo dňa 25. 02. 2020 a že žalovaný bol o pokute informovaný včas. Nakoľko žalovanému bolo rozhodnutie o pokute zo strany žalobcu zaslané už dňa 09. 03. 20220 a vozidlo, ktoré dňa 22. 12 .2017 v čase o 19:05:30 hod. užívalo vymedzený úsek cesty D1 smer TN na 51,3 km bez úhrady diaľničnej známky mal v dočasnom užívaní žalovaný, je žalovaný v súlade s časťou II. bod 4. ods. 4.1.7 a 4.1.10 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu povinný odškodniť žalobcu za všetky pokuty súvisiace s porušením ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov žalovaným a v súvislosti so stavom a používaním vozidla, t.j. uhradiť pokutu za vyššie uvedený správny delikt. Povinnosť úhrady sumy 30,- eura vyplýva žalovanému z časti III. bod 13 ods. 13.1. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, v ktorom sa uvádza, že všetky výdavky, ktoré žalobca vynaloží, aby zabezpečil alebo si vynútil svoje práva v súvislosti s vozidlami, ktoré poskytol, či už súdne alebo mimosúdne, bude znášať v plnom rozsahu užívateľ vozidla. Na pokrytie interných nákladov môžu byť tieto výdavky zvýšené o 20 %, čo v danom prípade predstavuje sumu 30,- eura. Vo vzťahu k údajnému rozporu zmluvy so zásadami poctivého obchodného styku žalobca uviedol, že to, ako vníma jedna zmluvná strana výhodnosť alebo nevýhodnosť určitej zmluvy pre ňu samu nemôže zakladať rozpor ani s poctivým obchodným stykom, ani s dobrými mravmi. Podnikatelia majú širokú zmluvnú voľnosť a vo svojom konaní sú obmedzení len zákazmi a príkazmi vyplývajúcimi z kogentných právnych predpisov. Tvrdenie žalovaného o tom, že požiadal žalobcu o podanie odporu nie je žalovaným vecne ničím podložené, je iba špekuláciou o tom, že vraj mal takýto úmysel. Takýto jeho úmysel nebol nikde prejavený a nie je ani nikde v žiadnej forme zachytený. Žalovaný túto ním tvrdenú skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. M.-J.-M.-XXXX/XXXXX zo dňa 25. 02. 2020, ktorý bol vydaný Okresným úradom Bratislava, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii bol doručený do elektronickej schránky žalobcu dňa 25. 02. 2020 a žalobcom bolo Rozkaz prevzatý dňa 09. 03. 2020. Žalobca ihneď (t.j. v deň prevzatia Rozkazu) tento Rozkaz emailom zaslal žalovanému. Žalovaný mal teda možnosť v lehote 15 dní uviesť žalobcovi rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opieral svoju obranu proti výroku uvedenému v Rozkaze, a zároveň označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo však neurobil. Žalovaný bol dňa 09. 03. 2020 aj telefonicky informovaný o doručení Rozkazu o uložení pokuty konateľkou žalobcu p. G.. Konateľ žalovaného p. B. v telefonickom rozhovore konateľke žalobcu prisľúbil, že po doručení Rozkazu vykonajú úhradu pokuty. Konateľkou žalobcu bol ešte v ten istý deň, t.j. 09. 03. 2020 žalovanému zaslaný Rozkaz k vykonaniu úhrady pokuty. Na základe prísľubu úhrady pokuty žalovaným žalobca nevyužil možnosť danú mu ust. § 11 ods. 7 zákona č. 488/2013 Z. z., nakoľko záväzok vyplývajúci z Rozkazu považoval za žalovaným uhradený. O existencii nezaplatenej pokuty uloženej Rozkazom sa žalobca dozvedel až z výzvy na úhradu zo dňa 17. 02. 2022, ktorá mu bola zaslaná Slovenskou konsolidačnou, a.s. Žalobca vykonal úhradu pokuty dňa 02. 03. 2022. Prevenčná povinnosť všeobecne definovaná v ust. § 415 Občianskeho zákonníka však musí mať v prípade vyvodzovania zodpovednosti za škodu konkrétny obsah, teda je nevyhnutné argumentačne pomenovať a aj dôkazne preukázať, na akú aktivitu bol zodpovedný subjekt povinný, aby sa predišlo vzniku škôd. Žalovaný dôkazne nepreukázal, že v lehote 15 dní od prevzatia Rozkazu požiadal žalobcu o podanie odporu a že uviedol skutočnosti, o ktoré opieral svoju obranu proti výroku uvedenému v Rozkaze, resp. že predložil žalobcovi doklad o úhrade diaľničnej známky. Žalovaný napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že užívanie v Rozkaze vymedzeného úseku cesty bez úhrady diaľničnej známky je správnym deliktom, a že je povinný znášať náklady spojené s mýtnym (bod 4.2.5 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu) nepočínal si tak, aby sa predišlo vzniku škôd. Zo záznamu o vykonaní kontroly dodržiavania povinnosti úhrady diaľničnej známky
podľa zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol vyhotovený dňa 23. 12. 2017 v čase 02:31:21 hod. a fotografií vozidla jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalovaný užíval príslušný vymedzený úsek cesty D1 bez úhrady diaľničnej známky. Každý je podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka povinný zachovávať vždy taký stupeň ostražitosti (pozornosti), ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý, objektívne posudzované, je spôsobilý zabrániť, alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd na živote, zdraví alebo majetku; uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody. Ak si žalovaný nepočínal v súlade s takto všeobecne ustanovenou právnou povinnosťou, sám žalovaný sa správal protiprávne a za splnenia ďalších predpokladov ho za to postihuje občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 a § 421 Občianskeho zákonníka. Žalovaný svoje tvrdenia nepodoprel dôkazmi, ktoré by preukazovali, že mal úmysel proti Rozkazu podať odpor a tento jeho úmysel nie je ani nikde v žiadnej forme zachytený.
4. Žalovaný k veci ešte uviedol, že z emailu zo dňa 09. 03. 2020, ktorý predložil žalobca nie je zrejmé, k akému dátumu bol žalobcovi doručený rozkaz o uložení pokuty zo dňa 25. 02. 2022, teda nie je ani možné vyhodnotiť, či skutočne bolo toto rozhodnutie doručené žalovanému včas, aby tento mohol namietať zákonnosť tohto rozhodnutia, resp. sa poradiť s právnym oddelením ohľadne ďalšieho postupu vo veci, napr. aj uhradením pokuty vo výške 2/3 uloženej výšky pokuty alebo požadovaním, aby bol zo strany žalobcu podaný odpor. Žalobca do dnešného dňa neposkytol kompletné rozhodnutie o uložení pokuty, t j. aj so samotným záznamom o vykonaní kontroly a fotografiou predmetného vozidla, ktoré mal mať v tom čase v dispozícii žalovaný, z ktorého by bolo možné vyhodnotiť, či si uplatňuje svoje nároky voči žalovanému oprávnene. Z vyjadrenia žalobcu tiež nie je zrejmé, rovnako ako z emailu zo dňa 09. 03. 2020, aká bola predchádzajúca či nasledujúca komunikácia žalobcu so žalovaným ohľadne predmetného rozkazu o uložení pokuty. Samotná formulácia textu emailu zo dňa 09. 03. 2020 naznačuje, že ďalšia komunikácia prebiehala, pričom žalovaný mal za to, že požiadal žalobcu o podanie odporu a to jednak z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty v zmysle ust. §10a ods. 8, resp. ust. § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke v znení platnom do 20. 07. 2020, ako aj z dôvodu, že v tomto čase už sa viedli hovory o zmene právnej úpravy, ktorá mala podstatne skrátiť prekluzívnu lehotu, v ktorej môže okresný úrad uložiť pokutu v rámci konania o správnom delikte, čo sa aj udialo zákonom č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, a to s účinnosťou do 21. 07. 2020. Cieľom žalovaného teda bolo natiahnuť konanie do prijatia novej právnej úpravy, ktorá by sa ako priaznivejšia bola aplikovala aj na tento prípad správneho deliktu. Hoci sa pokuta vo výške 150,- eura môže javiť ako triviálna, v prípade žalovaného išlo o principiálnu vec. Práve od 12. marca bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nového koronavírusu. Od 16. marca 2020 boli uzavreté školy a zároveň začal platiť núdzový stav, ktorý trval do 14. 06. 2020, kedy minimálne v úvodných týždňoch takmer všetko v krajine zastalo s očakávaním ďalšieho vývoja pandémie a ľudia sa dobrovoľne a disciplinovane izolovali. Tým, že žalobca za tejto situácie nepodal odpor proti rozkazu o uložení pokuty podľa názoru žalovaného porušil aj svoju generálnu povinnosť predchádzať vzniku škôd v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Predmetný rozkaz o uložení pokuty bolo potrebné napadnúť odporom, ktorý však mohol podať výlučne žalobca, nemohol tak učiniť žalovaný vo vlastnom mene, ani v mene žalobcu, a teda riadnym a včasným uplatním právnych prostriedkov obrany, ktoré zákon poskytuje, a zároveň ktoré poskytuje výlučne žalobcovi, ako prevádzkovateľovi motorového vozidla, by uskutočnil úkon smerujúci k odvráteniu škody, ktorá mu mala údajne vzniknúť. Žalovaný je v zmysle bodu 4.1.7. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu povinný odškodniť žalobcu za všetky náklady, pokuty, administratívne sankcie a ostatné nároky súvisiace s porušením ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov žalovaným v súvislosti so stavom a používaním vozidla. Z textácie tohto ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok žalobcu je zrejmé, že nárok žalobcu si uplatňuje právnym titulom náhrady škody. Do dnešného dňa žalobca nepreukázal, že by mu bola akákoľvek škoda vznikla, nakoľko súdu nepredložil dôkaz o úhrade pokuty na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozkazu o uložení pokuty č. M.-J.-M.-XXXX/XXXXXX zo dňa 25. 02. 2020, a teda nevznikol mu nárok ani na „odškodnenie“ v zmysle bodu 4.1.7. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, čiže nárok na náhradu údajnej škody, ktorú mal spôsobiť poškodený.
5. Konateľka žalobcu K. G. vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 24. 01. 2024 k veci uviedla, že so žalovaným mali od roku 2017 uzavretú zmluvu na prenájom vozidla bez zakúpenia diaľničnej známky, pričom žalovaný si bol povinný zakúpiť diaľničnú známku sám, pričom tak v roku 2017 neurobil. Nájom
pokračoval aj v roku 2018, kedy si žalovaný diaľničnú známku kúpil. V roku 2020 prišla do elektronickej schránky žalobcovi pokuta a tak kontaktovala konateľa žalovaného, pričom v takýchto prípadoch žalobca postupuje tak, že uhradí pokutu, alebo túto pokutu posiela príjemcovi, ktorý ju uhradí sám. Žalobca nevyhodnocuje, či je pokuta oprávnená, nevedela ani ako a na základe čoho by tak mohol urobiť. V tomto prípade pokutu posielali žalovanému dňa 09. 03. 2020, keď si to z elektronickej schránky prevzali. Nemala vedomosť, že by žalobca komunikoval so žalovaným ohľadom toho, aby žalobca podal odpor a nevedela ani z akého dôvodu by takýto odpor bol podaný, nakoľko spolu s pokutou bola doručená fotografia s tým, že v decembri 2017 bol žalovaný odfotografovaný s vozidlom na diaľnici, pričom nemal zakúpenú diaľničnú známku. Keď sa žalobca dozvedel o pokute telefonicky, žiadal konateľa žalovaného o jej zaplatenie, pričom žalobca predpokladal, že to konateľ žalovaného vyrieši a pokutu zaplatí, pričom až z opätovného zaslania pokuty v roku 2022 zistil, že žalovaný pokutu nezaplatil, na základe čoho pokutu zaplatil žalobca a následne ju žiadal zaplatiť od žalovaného. Keď sa žalobca dohodne s klientom, že pokutu zaplatí klient, žalobca od klienta žiada potvrdenie o zaplatení. Predpokladala, že toto nastalo aj v prípade žalovaného, ale nakoľko sa s konateľom žalovaného dalo veľmi ťažko spojiť, mala za to, že keď povedal, že pokutu uhradí, že tak urobil. Potvrdenie o zaplatení pokuty sme si od žalovaného emailom nevyžiadali. Aj po opätovnom zaslaní pokuty v toku 2022 žalobca kontaktoval konateľa žalovaného. V roku 2022 konateľ žalovaného reagoval na žalobcom vystavenú faktúru tak, že nevidí dôvod, aby pokutu zaplatil. Žalobca si v predmetnej faktúre účtoval okrem pokuty aj sumu 30,- eura titulom uplatnenia poplatku v zmysle čl. 13.1 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu.
6. Konateľ žalobcu C. M. vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 24. 01. 2024 k veci uviedol, že keď žalobcovi príde pokuta, štandardne sa ozývajú klientovi, ktorému pošle pokutu a pýta sa ho, či ju uhradí klient alebo žalobca a následne ju refakturuje klientovi spolu s príslušným poplatkom. Nevedel, či konateľka žalobcu telefonovala s konateľom žalovaného, ale vedel, že mu preposielala emaily spolu s pokutou. Teraz počul prvýkrát, že by žalovaný mal záujme podať proti udelenej pokute odpor. Predmetnú faktúru za udelenú pokutu vystavovala účtovníčka žalobcu. Nemal vedomosť o dôvode, pre ktorý nebola predmetná faktúra žalobcu žalovaným uhradená. On osobne nekomunikoval so žiadnou osobou zo spoločnosti žalovaného.
7. Konateľ žalovaného C. B. vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 24. 01. 2024 k veci uviedol, že jeho mailová adresa je lipka@din-technik.sk. Nevybavil si komunikáciu s konateľkou žalobcu ohľadom pokuty. Nespomínal si na komunikáciu ohľadom pokuty a prípadného podania odporu, on v takýchto prípadoch vec odporúčal na právne oddelenie, ktoré túto vec ďalej rieši. Prišiel nejaký telefonát zamestnanca žalobcu, ale odporučil komunikáciu na ich právne oddelenie, pričom o automobily sa u žalovaného stará oddelenie autoparku. Ak obdržal dňa 09. 03. 2020 email s informáciou o uloženej pokute, odovzdal ho tak, ako je to v spoločnosti žalovaného obvyklé, právnemu oddeleniu na ďalšie riešenie. Toto príslušné oddelenie dalo odporúčanie smerom k žalobcovi, aby bolo podané odvolanie. Toto komunikoval s konateľkou žalobcu telefonicky a nevedel uviesť, či je k tomu písomná komunikácia. Mal telefonáty od konateľky žalobcu a tak jej volal späť a informoval ju, že som obdržal informáciu, že nevznikol nárok smerom k pokute a odporučil podanie opravného prostriedku. Nepamätal si s odstupom času tieto právne dôvody, predpokladal ale, že prišlo k premlčaniu nároku alebo jeho preklúzii. Predpokladal, že tento dôvod uviedol konateľke žalobcu, ale zároveň hovoril, že by žalobca mal tieto veci riešiť s W.. J., navyše v tom čase boli 2 konatelia v spoločnosti žalovaného. Zmluvu o prenájme motorového uzatváral W.. J., pričom ju pravdepodobne nepodpísal, nakoľko na toto nemal právomoc a pamätal si v súvislosti s touto zmluvou, že mali v spoločnosti žalovaného trochu problémy, išlo o konflikt medzi konateľmi kto umožnil W.. J. dohodnúť znenie objednávky, podľa ktorej bolo za predmetné motorové vozidlo potrebné vynakladať viac finančných prostriedkov, ako bolo potrebné. Motorové vozidlo užíval W.. J., ktorý ohľadom neho komunikoval so žalobcom. V roku 2018 sa dozvedeli, že W.. J. spolu s druhým konateľom žalovaného p. I. zakladajú inú konkurenčnú spoločnosť, takže od roku 2018 W.. J. v spoločnosti žalovaného nepracuje. Z uvedeného dôvodu predpokladal, že komunikácia žalobcu prebiehala s p. I., ktorý bol v kooperácii s W.. J.. Predpokladal, že k ukončeniu pracovného pomeru W.. J. v spoločnosti žalovaného prišlo v decembri 2018 alebo začiatkom roka 2019. Po ukončení pracovného pomeru s W.. J. bolo predmetné motorové vozidlo odpredané. Nevedel odpovedať na otázku, prečo žalovaný nevymáhal pokutu od W.. J., ale určite sa týmto príslušné oddelenie žalovaného zaoberalo. Predmetnú faktúru žalobcovi vrátili z dôvodu, že bola bezpredmetná. Meno C. M. nikdy nepočul.
8. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že žalobca je nositeľom pohľadávky proti žalovanému vo výške 180,- eura s príslušenstvom, a to titulom nároku na náhradu
škody, ktorú žalovaný zavinil. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuznal, čo zdôvodnil tým, že o tejto pokute nebol zo strany žalobcu informovaný včas tak, aby sa mohol proti rozkazu o uložení pokuty účinne brániť predložením žalobcovi dostatočných informácií a súčinnosti, aby bol podaný odpor a konanie mohlo byť zastavené. V konaní nebolo sporné, že žalobca bol so žalovaným v zmluvnom vzťahu v čase od 01. 12. 2017 do 01. 06. 2018 a že Preberacím protokolom zo dňa 01. 12. 2017 bolo žalovanému žalobcom odovzdané k dočasnému užívaniu osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, J. XXX O.. Žalobca v konaní preukázal, že mu na základe záznamu z kontroly č. XXXXXXXX vyhotoveného dňa 23. 12. 2017 v čase 02:31:21 hod. v systéme Jednotného informačného systému cestnej dopravy bol vygenerovaný Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. M.-J.-M.-XXXX/XXXXX za to, že vozidlom s EČ J. XXX O. porušil povinnosť podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 22. 12. 2017 v čase o 19:05:30 hod. užíval vymedzený a spoplatnený úsek diaľnice bez úhrady diaľničnej známky, a že prvostupňový správny orgán žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla s EČ J. XXX O. rozhodnutím č M.-J.-M.-XXXX/XXXXX zo dňa 25. 02. 2020 za tento správny delikt uložil pokutu vo výške 150,- eura, nakoľko mal za to, že žalobca sa dopustil správneho deliktu. Žalobca preukázal, že Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. M.-J.-M.-XXXX/XXXXX zo dňa 25. 02. 2020, vydaný Okresným úradom Bratislava, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii, bol doručený do elektronickej schránky žalobcu dňa 25. 02. 2020, žalobcom bol prevzatý dňa 09. 03. 2020 a ihneď (t.j. v deň prevzatia Rozkazu) e-mailom zo dňa 09. 03. 2020 bol žalobcom zaslaný konateľovi žalovaného p. B. na jeho platnú e-mailovú adresu lipka@din-technik.sk. Žalobca preukázal, že Rozkaz o uložení pokuty odoslal žalobcovi e-mailom zo dňa 09. 03. 2020, a táto žalobcom tvrdená skutočnosť bola potvrdená aj výsluchom konateľky žalobcu a svedka C. M., ktorí potvrdili odoslanie emailov spolu s pokutou, teda potvrdili, že žalovaný bol o pokute informovaný včas tak, aby sa mohol proti rozkazu o uložení pokuty účinne brániť. Žalobca preukázal, že v zmysle uzatvorenej zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXXXXXXX zo dňa 01. 12. 2017, ktorej nedeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa žalovaný zoznámil a podpisom zmluvy s nimi súhlasil, vznikol žalobcovi podľa časti III. článok 13 bod 13.3. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu nárok na náhradu škôd vzniknutých z porušenia povinnosti nájomcu vyplývajúcich mu zo zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok ako aj z príslušných právnych predpisov. Podľa článku 4, bod 4.2. 5 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu „Nájomca vždy a za každých okolností znáša náklady každodennej údržby, vrátane umývania a leštenia vozidla a náklady na údržbu a opravy súčiastok, príslušenstva a výbavy, ktoré neboli súčasťou výbavy vozidla pri jeho odovzdaní nájomcovi, ako aj náklady spojené s parkovaním vozidla, mýtnym a podobne.“. Podľa článku 4, bod 4.1.7 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu „Nájomca je povinný odškodniť prenajímateľa za všetky náklady, pokuty, administratívne sankcie a ostatné nároky súvisiace s porušením ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov nájomcom v súvislosti so stavom a používaním vozidla.“. Podľa článku 4, bod 4.1.10 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu „Nájomca sa zaväzuje uhradiť vždy riadne a včas všetky náklady a platby, ktoré je nájomca povinný zaplatiť tretím osobám v súvislosti s vozidlom alebo jeho používaním. Pokiaľ túto povinnosť nájomca nesplní, je prenajímateľ oprávnený uhradiť tieto platby tretím osobám v mene nájomcu, pričom v takomto prípade je nájomca povinný nahradiť prenajímateľovi všetky uhradené sumy bezodkladne na požiadanie.“. Konateľ žalovaného k doručeniu rozkazu o pokute uviedol, že pokiaľ obdržal dňa 09. 03. 2020 email s informáciou o uloženej pokute, odovzdal ho právnemu oddeleniu na ďalšie riešenie. Konateľ žalobcu si nepamätal doručenie e-mailu zo dňa 09. 03. 2020, no dobre si pamätal, že právne oddelenie dalo odporúčanie smerom k žalobcovi, aby bolo podané odvolanie. Konateľ žalobcu si nepamätal právne dôvody pre ktoré mal žiadať o podanie odporu a predpokladal, že tento dôvod uviedol konateľke žalobcu a že konateľku žalobcu informoval, že tieto veci má riešiť s W.. J.. Faktúru žalobcovi vrátili z dôvodu, že bola bezpredmetná. Žalovaný v konaní nepreukázal, že v lehote 15 dní od doručenia Rozkazu o uložení pokuty požiadal žalobcu o podanie odporu. Žalovaným tvrdená skutočnosť nebola vykonaným dokazovaním preukázaná, nie je nikde v žiadnej forme zachytená a podľa žalobcu nebola v konaní žiadnym spôsobom vecne podložená. Žalobca v konaní preukázal, že o nezaplatení uloženej pokuty žalovaným mal vedomosť až z výzvy Slovenskej konsolidačnej a.s. zo dňa 17. 02. 2022, ktorá žalobcu vyzvala na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 07. 03. 2022. Žalobca vykonal úhradu dlžnej sumy (uloženej pokuty) v prospech účtu Slovenskej konsolidačnej, a.s. dňa 02. 03. 2022. Žalovaný svojim konaní porušil svoju generálnu povinnosť predchádzať vzniku škôd v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka tým, že neskontroloval pred vjazdom na spoplatnený úsek diaľnice, či je zaplatená diaľničná známka a túto skutočnosť si neoveril ani na webovej stránke Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s , prípadne u žalobcu a zavinil, že za užívanie vymedzeného spoplatneného úseku diaľnice v súvislosti s dočasne užívaným vozidlom nebola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Žalovaný konal v rozpore s ust. § 4 ods. 1 zákona 488/2013 Z.z. (zákon účinný do 20. 07. 2020), nakoľko pokiaľ
nemal vedomosť o zaplatení diaľničnej známky, bol povinný ako vodič vozidla ju zakúpiť na mieste na tom určenom. Žalovaný sa súčasne dopustil porušenia zmluvnej povinnosti dohodnutej v zmluve a upravenej v časti II. článku 4 v bode 4.1.10 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu a to tým, že neuhradil riadne a včas platbu diaľničnej známky, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť tretím osobám za užívanie diaľnice v súvislosti s vozidlom a jeho používaním a aj tým, že v súlade s článkom 4 bod 4.1.10 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu neodškodniť žalobcu ako prenajímateľa vozidla za uloženú pokutu, súvisiacu s porušením ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti s používaním vozidla. Nedodržanie povinnosti platby za užívanie vymedzeného úseku cesty Dl, 51,3 km smer TN, teda užívanie diaľnice žalovaným bez diaľničnej známky, malo za následok vznik škody, ktorá žalobcovi vznikla ako dôsledok vynaloženia finančných prostriedkov na úhradu pokuty za uvedený správny delikt. (uloženej podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. Rozkazom vydaným Okresným úradom Bratislava pod č. M.-J.-M.-XXXX/XXXXXX, zo dňa 25. 02. 2020). Medzi porušením povinnosti žalovaného a povinnosťou žalobcu zaplatiť pokutu je daná príčinná súvislosť a je nesporné, že zaplatená pokuta je škodou, ktorá žalobcovi vznikla. Žalovaný ako vodič vozidla bol povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode a za škodu, ktorú spôsobil zanedbaním svojej povinností alebo v priamej súvislosti s ňou, zodpovedá. Žalovaný je povinný nahradiť škodu v peniazoch, pretože v tomto prípade, nie je možné nahradiť škodu uvedením v predošlý stav. K tvrdeniu žalovaného, že žalobcovi bol známy cieľ žalovaného natiahnuť konanie do prijatia novej právnej úpravy a nepodaním odporu proti Rozkazu o uložení pokuty porušil žalobca svoju generálnu povinnosť predchádzať vzniku škôd v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že prevenčná povinnosť všeobecne definovaná v ust. § 415 Občianskeho zákonníka musí mať v prípade vyvodzovania zodpovednosti za škodu konkrétny obsah, teda je nevyhnutné argumentačne pomenovať a aj dôkazné preukázať, na akú aktivitu bol zodpovedný subjekt povinný, aby sa predišlo vzniku škôd, čo žalovaný v konaní dôkazné nepreukázal. Podľa zákona č. 488/2013 Z. z. (účinného do 20. 07. 2020) možnosť začatia konania o uložení pokuty bola limitovaná na dobu 3 rokov - po jej uplynutí došlo k zániku zodpovednosti páchateľa správneho deliktu. Nakoľko záznam o vykonaní kontroly preukazuje, že dňa 22. 12. 2017 bol prevádzkovateľom vozidla využívaný úsek diaľnice bez diaľničnej známky a rozhodnuté o tomto správnom delikte bolo pred uplynutím lehoty 3 rokov (rozhodnutie zo dňa 25. 02. 2020) žalobca bola povinný vykonať úhradu pokuty. Uvedené vyplýva z dôvodovej správy k ust. § 148 ods. 26 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa uvádza, že správny orgán musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Zákon č. 198/2020 Z. z., ktorým sa okrem iného mení aj zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov (v ktorom sa lehota skrátila na dobu 60 dní) nadobudol účinnosť až dňa 21. 07. 2020, teda po právoplatnom ukončení konania o uložení pokuty v predmetnej veci. Nakoľko žalovanému bolo Rozhodnutie o pokute zo strany žalobcu zaslané už dňa 09. 03. 2020 a vozidlo, ktoré dňa 22. 12. 2017 v čase o 19:05:30 hod. užívalo vymedzený úsek cesty Dl, 51,3 km, smer TN bez úhrady diaľničnej známky mal v dočasnom užívaní žalovaný, je žalovaný v súlade s časťou II. bod 4. ods. 4.1.7 a 4.1.10 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu povinný odškodniť žalobcu za všetky pokuty súvisiace s porušením ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov žalovaným a v súvislosti so stavom a používaním vozidla, t.j. uhradiť pokutu za vyššie uvedený správny delikt. Povinnosť úhrady sumy 30,- eura vyplýva žalovanému z bodu 13, ods. 13.1. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, v ktorom sa uvádza, že „všetky výdavky, ktoré žalobca vynaloží, aby zabezpečil alebo si vynútil svoje práva v súvislosti s vozidlami, ktoré poskytol, či už súdne alebo mimosúdne, bude znášať v plnom rozsahu užívateľ Vozidla. Na pokrytie interných nákladov môžu byť tieto výdavky zvýšené o 20%, čo v danom prípade predstavuje sumu 30 eur.“. Žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázal, že dodržal povinnosť platby za užívanie vymedzeného úseku cesty Dl, 51,3 km, smer TN . Žalovaný napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že užívanie v Rozkaze o uložení pokuty vymedzeného úseku cesty bez úhrady diaľničnej známky je správnym deliktom, a že podľa časti II. bod 4.2.5 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu je povinný znášať náklady spojené s parkovaním, mýtnym a pod. nepočínal si tak, aby sa predišlo vzniku škôd, keď užíval vymedzený spoplatnený úsek diaľnice Dl bez splnenia povinnosť úhrady diaľničnej známky. Žalovaný bol povinný zachovávať taký stupeň ostražitosti (pozornosti), ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý, objektívne posudzované, je spôsobilý zabrániť, alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd. Ak si žalovaný nepočínal v súlade s takto všeobecne ustanovenou právnou povinnosťou, správal sa protiprávne a za splnenia ďalších predpokladov ho za to postihuje zodpovednosť za škodu.
9. Právny zástupca žalovaného titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by konateľ žalovaného prisľúbil konateľke žalobcu počas telefonického rozhovoru, že uhradí pokutu, nakoľko o Lom neexistuje žiadny exaktný listinný dôkaz, pričom výpovede konateľov žalobcu v tomto smere nie je možné považovať za relevantné, nakoľko títo uvádzali akékoľvek skutočnosti, ktoré by mohli posilniť ich pozíciu v spore. Ďalej bolo dokazovaním zistené, že hoci bol žalobca podľa vlastných tvrdení presvedčený, že zo strany žalovaného malo dôjsť k zaplateniu pokuty, nevyžiadal si od žalovaného potvrdenie o jej zaplatení a teda sa neuistil, že žalovaný skutočne pokutu uhradil. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 28. 02. 2022 vystavenej žalobcom je preukázané, že okrem pokuty za vozidlo Škoda Octavia ev. č. J. vo výške 150,- eura žalobca fakturoval žalovanému tiež „administratívny poplatok" vo výške 25,- eura bez DPH, teda nefakturoval žalovanému žiadne „interné náklady prenajímateľa" ani „prirážku" ako definujú Všeobecných obchodných podmienok žalobcu v bode 13.1., ako to tvrdil žalobca. Z textácie bodu 4.1.7. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu je preukázané, že nájomca (v tomto prípade žalovaný) je povinný odškodniť prenajímateľa (žalobcu) za všetky náklady, pokuty, administratívne sankcie a ostatné nároky súvisiace s porušením ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov nájomcom v súvislosti so stavom a používaním vozidla. Ďalej z textácie bodu 13.1. je preukázané, že interné náklady žalobcu vo výške 20 % nákladov si tento môže uplatniť v súvislosti s výdavkami, ktoré musí prenajímateľ vynaložiť, aby zabezpečil alebo si vynútil svoje práva vyplývajúce z nájomnej zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok žalobcu alebo v súvislosti s vozidlami, ktoré poskytol nájomcovi na základe nájomnej zmluvy, t. j. ide o iné náklady a iný typ nároku ako sú uvedené v bode 4.1.7 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktorý bod je bezprostredným právnym základom uplatneného nároku zo strany žalobcu. Žalobca si nevyžiadal od žalovaného potvrdenie o vykonaní úhradu pokuty za jazdu bez diaľničnej známky, ani nevykonal úhradu pokuty a ani nepodal odpor proti rozkazu o uložení pokuty, ostal teda ako subjekt objektívne zodpovedný za spáchanie správneho deliktu úplne pasívny a teda aj spoluzodpovedný za vznik škody. Touto svojou pasivitou žalobca porušil aj svoju generálnu povinnosť predchádzať vzniku škôd v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka a je zrejmé, že konanie, ktoré mal žalobca vykonať a ktorým by predišiel vzniku škody, bolo jednoznačne buď podanie odporu (pokiaľ si nebol istý argumentáciou, mal o túto požiadať písomne žalovaného, ktorý by ju bol poskytol prostredníctvom svojho právneho oddelenia), alebo v prípade, že bol presvedčený o tom, že žalovaný uhradí pokutu, mal si pre vlastnú kontrolu vyžiadať potvrdenie o úhrade pokuty, alebo v prípade, že si nebol istý úhradou zo strany žalovaného a nemal v úmysle ani podať odpor, mohol žalobca sám v lehote 15 dní od doručenia rozkazu o uložení pokuty uhradiť 2/3 výšky pokuty, t. j. 100,- eura, a tak znížiť náklady (následnú škodu) spojené s touto vecou. Z uvedeného dôvodu nie je možné pripísať plnú zodpovednosť za vznik škody žalovanému, ale táto je minimálne rozdelená medzi oba subjekty. Žalobca nemá nárok na zaplatenie fakturovaného administratívneho poplatku vo výške 25,- eura bez DPH, na zaplatenie ktorého žalobca nepreukázal právny nárok, nakoľko Všeobecné obchodné podmienky žalobcu neobsahujú možnosť žalobcu účtovať takýto poplatok za daných skutkových okolností, keďže jediné miesto, kde sa upravujú podmienky uplatnenia administratívneho poplatku je v čl. 16 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu (pod názvom spracovateľské poplatky a spoplatnené služby), kde však podľa bodu 16.3 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu žalobca môže účtovať nájomcovi administratívny poplatok vo výške 25,- eura v prípade dopravného priestupku (spolu s reálnou výškou dopravného priestupku), pričom dopravné priestupky definuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a jedná sa o také správanie vodiča proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré je definované v ust. § 22 zákona o priestupkoch s odvolaním sa na zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov; teda nejde o administratívny poplatok, ktorý je možné účtovať v prípade správneho deliktu v zmysle zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov, pričom pokuta bola uložená za správny delikt prevádzkovateľa vozidla v zmysle zákona o diaľničnej známke. Navyše bod 13.1 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu upravuje iný typ finančného nároku prenajímateľa, ktorý však žalobca neuplatnil, čomu nasvedčuje aj textácia na faktúre žalobcu č. XXXXXXX zo dňa 28. 02. 2022, a to odkazovanie na bod 13.1 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu je len účelovou argumentáciou žalobcu, čo je zrejmé aj zo skutočnosti, že fakturovaný administratívny poplatok bol vo výške 25,- eura bez DPH, pričom žalobca si uplatnil daň z pridanej hodnoty, takže fakturovaný poplatok bol vo výške 30,- eura vrátane DPH. Ak by teda malo ísť o interný náklady žalobcu vo výške 20% z ceny pokuty, potom by fakturovaná položka ad 1 nebola označená ako administratívny poplatok a ad 2 bola by uvedená ako 30,- eura bez DPH, čo predstavuje 36,- eura vrátane DPH.
10. Nakoľko právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 04. 03. 2024 ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné
vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 25. 03. 2024, na ktorom vyhlásil rozsudok vo veci samej..
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľky žalobcu K. G., konateľa žalobcu C. M. a konateľa žalovaného C. B., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, preberacím protokolom zo dňa 01. 12. 2017, záznamom o vykonaní kontroly zo dňa 23. 12. 2017, rozkazom o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. M.-J.-M.-XXXX/XXXXX zo dňa 25. 02. 2020, faktúrou žalobcu č. XXXXXXX, faktúrou žalobcu č. XXXXXXX, faktúrou žalobcu č. XXXXXXX, potvrdením o vykonanej úhrade faktúry žalobcu č. XXXXXXX, potvrdením o vykonaných úhradách za prenájom vozidla, emailom žalovaného zo dňa 02. 03. 2022, 09. 03. 2022 a 17. 03. 2022, výzvou Slovenskej konsolidačnej a.s. na úhradu zo dňa 17. 02. 2022, upomienkou žalobcu zo dňa 11. 03. 2022, notifikáciou o doručení Rozkazu, doručenkou k pokute, autorizáciou notifikačnej doručenky, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.
12. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
13. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
14. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
15. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
17. Podľa ust. § 630 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu.
18. Podľa ust. § 630 ods. 2 Obch. Z. zmluva vyžaduje písomnú formu.
19. Podľa ust. § 634 ods. 1 Obch. Z. nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob jeho užívania.
20. Podľa ust. § 634 ods. 2 Obch. Z. ak neurčuje zmluva inak, je nájomca povinný platiť nájomné po ukončení užívania dopravného prostriedku, ak je však nájomná zmluva uzavretá na dobu dlhšiu ako tri mesiace, koncom každého kalendárneho mesiaca, v ktorom sa dopravný prostriedok užíval.
21. Podľa ust. § 635 ods. 1 Obch. Z. nájomca nie je povinný platiť nájomné za čas, v ktorom nemohol dopravný prostriedok užívať pre nespôsobilosť dopravného prostriedku alebo potrebu jeho opravy, ibaže nemožnosť užívať dopravný prostriedok spôsobil nájomca alebo osoby, ktorým nájomca umožnil k dopravnému prostriedku prístup.
22. Podľa ust. § 635 ods. 2 Obch. Z. ak neoznámi nájomca nemožnosť užívania dopravného prostriedku bez zbytočného odkladu prenajímateľovi, jeho povinnosť platiť nájomné trvá.
23. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
24. Podľa ust. §10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke v znení platnom do 20. 07. 2020 pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.
25. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke v znení platnom do 20. 07. 2020 pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
26. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke v znení platnom do 20. 07. 2020 pokuta je splatná do 15 dní odo dňa, keď rozkaz o jej uložení nadobudol právoplatnosť. Ak do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu budú na platobný účet uvedený v rozkaze pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške.
27. Podľa ust. § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
28. Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
29. Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
30. Podľa ust. § 421 ods. 1 OZ každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.
31. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
25. Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
26. Podľa ust. § 340 ods. 2 Obch. Z. ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
27. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.
28. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
29. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
30. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
31. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
33. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
34. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
35. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
36. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
38. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
39. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.
40. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
41. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
42. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
43. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom.
44. Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisu z obchodného registra spoločností žalobcu a žalovaného a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy medzi stranami sporu boli obe zmluvné strany podnikateľmi podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka ako obchodné spoločnosti. Vzhľadom na predmet
ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd považoval za zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, takže za použitia ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia predmetnej nájomnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, platný podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka v období od 01. 02. 2013. Vzhľadom na to, že obsah predmetnej zmluvy zahŕňal podstatné časti zmluvy o nájme dopravného prostriedku, na tento zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného súd použil právnu úpravu zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka.
45. V konaní bolo na základe vykonaného dokazovania a zo zhodných tvrdení strán sporu v zmysle ust. § 149 a § 151 C.s.p. nesporné, či na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXXXXXXX bolo žalovanému na dobu od 01. 12. 2017 do 01. 06. 2018 odovzdané k dočasnému užívaniu motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, J., o čom bol spísaný preberací protokol zo dňa 01. 12. 2017, a to podľa ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka, kde žalobca bol prenajímateľom a žalovaný nájomcom motorového vozidla. Žalovaný dňa 22. 12. 2017 v čase o 19:05:30 hod. užíval vymedzený úsek cesty D1 smer TN na 51,3 km bez úhrady diaľničnej známky, za čo bola žalobcovi rozkazom o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. M.-J.-M.-XXXX/XXXXX zo dňa 25. 02. 2020, ktorý bol vydaný Okresným úradom Bratislava, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii, uložená pokuta vo výške 150,- eura. Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. M.-J.-M.- XXXX/XXXXX zo dňa 25. 02. 2020, vydaný Okresným úradom Bratislava, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii bol doručený do elektronickej schránky žalobcu dňa 25. 02. 2020, žalobcom bol prevzatý dňa 09. 03. 2020 a v ten istý deň e-mailom (dňa 09. 03. 2020) bol žalobcom zaslaný konateľovi žalovaného p. B. na jeho platnú e-mailovú adresu lipka@din-technik.sk. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu pokuty za vyššie uvedený správny delikt a zaslal mu faktúru č. XXXXXXX, vystavenú dňa 28. 02. 2022 na sumu 180,- eura a splatnú dňa 07. 03. 2022. Žalovaný sumu 180,- eura, splatnú dňa 07. 03. 2022 ani na základe opakovanej výzvy žalobcu neuhradil.
46. Žalobca v konaní preukázal, že o nezaplatení uloženej pokuty žalovaným mal vedomosť až z výzvy Slovenskej konsolidačnej a.s. zo dňa 17. 02. 2022, ktorá žalobcu vyzvala na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 07. 03. 2022. Žalobca vykonal úhradu dlžnej sumy (uloženej pokuty) v prospech účtu Slovenskej konsolidačnej, a.s. dňa 02. 03. 2022. Žalovaný pritom na základe vyššie uvádzaného skutkového stavu svojim konaní, resp. opomenutím konania, porušil svoju generálnu povinnosť predchádzať vzniku škôd v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka tým, že neskontroloval pred vjazdom na spoplatnený úsek diaľnice, či je zaplatená diaľničná známka a túto skutočnosť si neoveril ani na webovej stránke Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ani u žalobcu čím zavinil, že za užívanie vymedzeného spoplatneného úseku diaľnice v súvislosti s dočasne užívaným vozidlom nebola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Žalovaný konal v rozpore s ust. § 4 ods. 1 zákona 488/2013 Z.z. (zákon účinný do 20. 07. 2020), nakoľko pokiaľ nemal vedomosť o zaplatení diaľničnej známky, bol povinný ako vodič vozidla ju zakúpiť na mieste na tom určenom. Žalovaný sa súčasne dopustil porušenia zmluvnej povinnosti dohodnutej v zmluve a upravenej v časti II. článku 4 v bode 4.1.10 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu tým, že neuhradil riadne a včas platbu diaľničnej známky, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť tretím osobám za užívanie diaľnice v súvislosti s vozidlom a jeho používaním a aj tým, že v súlade s článkom 4 bod 4.1.10 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu neodškodnil žalobcu ako prenajímateľa vozidla za uloženú pokutu, súvisiacu s porušením ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti s používaním vozidla. Nedodržanie povinnosti platby za užívanie vymedzeného úseku cesty Dl, 51,3 km smer TN žalovaným, teda užívanie diaľnice žalovaným bez diaľničnej známky malo za následok vznik škody, ktorá žalobcovi vznikla ako dôsledok vynaloženia finančných prostriedkov na úhradu pokuty za uvedený správny delikt (uloženej podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. Rozkazom vydaným Okresným úradom Bratislava pod č. M.-J.-M.-XXXX/ XXXXXX zo dňa 25. 02. 2020). Podľa zákona č. 488/2013 Z. z. (účinného do 20. 07. 2020) možnosť začatia konania o uložení pokuty bola limitovaná na dobu 3 rokov - po jej uplynutí došlo k zániku zodpovednosti páchateľa správneho deliktu. Nakoľko záznam o vykonaní kontroly preukazuje, že dňa 22. 12. 2017 bol prevádzkovateľom vozidla využívaný úsek diaľnice bez diaľničnej známky a rozhodnuté o tomto správnom delikte bolo pred uplynutím lehoty 3 rokov (rozhodnutie zo dňa 25. 02. 2020) žalobca bola povinný vykonať úhradu pokuty. Medzi porušením povinnosti žalovaného a povinnosťou žalobcu zaplatiť pokutu je daná príčinná súvislosť a nebolo podľa názoru súdu sporné, že žalobcom zaplatená
pokuta je škodou, ktorá žalobcovi vznikla. Žalovaný ako vodič vozidla bol povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode a za škodu, ktorú spôsobil zanedbaním svojej povinností alebo v priamej súvislosti s ňou, zodpovedá. Nakoľko žalovanému bolo Rozhodnutie o pokute zo strany žalobcu zaslané už dňa 09. 03. 2020 a vozidlo, ktoré dňa 22. 12. 2017 v čase o 19:05:30 hod. užívalo vymedzený úsek cesty Dl, 51,3 km, smer TN bez úhrady diaľničnej známky mal v dočasnom užívaní žalovaný, je žalovaný v súlade s časťou II. bod 4. ods. 4.1.7 a 4.1.10 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu povinný odškodniť žalobcu za všetky pokuty súvisiace s vyššie uvedeným porušením ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov žalovaným a v súvislosti so stavom a používaním vozidla, t.j. uhradiť pokutu za vyššie uvedený správny delikt.
47. Žalovaný bol teda podľa názoru súdu povinný nahradiť škodu (predstavujúcu žalobcom zaplatenú pokutu vo výške 150,- eura, za ktorú zodpovedal žalovaný) v peniazoch, pretože v tomto prípade nie je možné nahradiť škodu uvedením v predošlý stav.
48. Súd však prisvedčil obrane žalovaného v časti uplatneného nároku na zaplatenie 30,- eura, podľa žalobcu vyplývajúceho žalovanému z bodu 13, ods. 13.1. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, v ktorom sa uvádzalo, že „všetky výdavky, ktoré žalobca vynaloží, aby zabezpečil alebo si vynútil svoje práva v súvislosti s vozidlami, ktoré poskytol, či už súdne alebo mimosúdne, bude znášať v plnom rozsahu užívateľ vozidla. Na pokrytie interných nákladov môžu byť tieto výdavky zvýšené o 20%, čo v danom prípade predstavuje sumu 30,- eura.“. Z textácie bodu 4.1.7. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu mal súd preukázané, že „nájomca (v tomto prípade žalovaný) je povinný odškodniť prenajímateľa (žalobcu) za všetky náklady, pokuty, administratívne sankcie a ostatné nároky súvisiace s porušením ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov nájomcom v súvislosti so stavom a používaním vozidla“, pričom z textácie bodu 13.1. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu bolo preukázané, že „interné náklady žalobcu vo výške 20% nákladov si tento môže uplatniť v súvislosti s výdavkami, ktoré musí prenajímateľ vynaložiť, aby zabezpečil alebo si vynútil svoje práva vyplývajúce z nájomnej zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok žalobcu alebo v súvislosti s vozidlami, ktoré poskytol nájomcovi na základe nájomnej zmluvy“, čo znamená, že tu ide o iné náklady a iný typ nároku, ako sú uvedené v bode 4.1.7 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, a ktorý je bezprostredným právnym základom uplatneného nároku zo strany žalobcu v tejto časti žaloby o zaplatenie 30,- eura. Žalobca podľa názoru súdu teda nemal nárok na zaplatenie fakturovaného administratívneho poplatku vo výške 25,- eura bez DPH, na zaplatenie ktorého žalobca nepreukázal podľa názoru súdu nárok, nakoľko Všeobecné obchodné podmienky žalobcu neobsahovali možnosť žalobcu účtovať takýto poplatok za daných skutkových okolností, keďže jediné miesto, kde sa upravujú podmienky uplatnenia administratívneho poplatku, je uvedený v čl. 16 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, kde však v bode 16.3 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu žalobca mohol účtovať nájomcovi administratívny poplatok vo výške 25,- eura iba v prípade dopravného priestupku (spolu s reálnou výškou dopravného priestupku), pričom dopravné priestupky definuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a jedná sa o také správanie vodiča proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré je definované v ust. § 22 zákona o priestupkoch s odvolaním sa na zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov; teda pri nezakúpení diaľničnej známky nejde o administratívny poplatok v prípade dopravného priestupku, ktorý by bolo možné účtovať v prípade správneho deliktu v zmysle zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov, pretože predmetná pokuta bola uložená za správny delikt prevádzkovateľa vozidla v zmysle zákona o diaľničnej známke. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu v časti 30,- eura ako nedôvodne podanej zamietol.
49. Ako nedôvodnú súd posúdil obranu žalovaného v časti tvrdenia, že by konateľ žalovaného prisľúbil konateľke žalobcu (počas telefonického rozhovoru), že uhradí pokutu, nakoľko o tom nebol v konaní predložený žiadny hodnoverný dôkaz, pričom výpovede konateľov žalobcu v tomto smere súd nepovažoval za relevantné, nakoľko neboli podporené žiadnym iným dôkazom a išlo o výpovede štatutárnych zástupcov strany sporu. Rovnako za nedôvodnú súd posúdil obranu žalovaného v tej časti, že si žalobca nevyžiadal od žalovaného potvrdenie o zaplatení pokuty, a teda sa neuistil, že žalovaný skutočne pokutu uhradil, čím sa stal objektívne zodpovedným za nezaplatenie tejto pokuty, pretože žiadne zákonné ustanovenie ani ustanovenie zmluvy či Všeobecných obchodných podmienok žalobcu neukladalo žalobcovi takúto povinnosť, naopak - ako bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku - žalovaný bol objektívne zodpovedný za zaplatenie predmetnej pokuty a nemohol sa jej zbaviť prenesením na žalobcu v zmysle zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a čl. 4, bod 4.1.10 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu.
50. Nezaplatením vystavenej faktúry žalobcovi sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu vo výške 150,- eura, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie tejto sumy plnenie aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 365 a § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z fakturovanej sumy z predmetnej faktúry žalobcu č. XXXXXXX za obdobie od 18. 03. 2022, pričom výšku úroku z omeškania nemali zmluvné strany dohodnutú. K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 18. 03. 2022), čo bolo 10 dní po splatnosti faktúry žalobcu č. 2202048, bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy vo výške 150,- eura až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.
51. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že jeho nárok vypočítal tak, že najprv zistil percentuálny úspech žalobcu v konaní, ktorý bol 66,66 % (sumu úspechu odpočítal od sumy neúspechu v percentuálnom vyjadrení - ÚSPECH 83,33 % - NEÚSPECH 16,67 % = 66,66 %) a z celkovej výšky trov konania žalobcu vypočítal číselné vyjadrenie pomeru úspechu žalobcu v konaní, teda 66,66 %, pričom o ich samotnej výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení sust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.