Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-7-2018.pdf
PDF · 99.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45C/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou, v spore žalobcu: Mestská časť Košice- Juh, so sídlom Smetanova 4, 040 79 Košice, IČO: 00 691 046, proti žalovanému: F. Š.Q., A.. X.X.XXXX, W. H. XX, XXX XX O., zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom Idanská 17, 040 11 Košice, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať, uvoľniť a sprístupniť žalobcovi nebytové priestory, a to garážový box č. 32, nachádzajúci sa v nehnuteľnosti súpisné číslo XXXX na F. J. Č.. X v Košiciach, zapísanej na LV č. XXXXX, k. ú. Južné Mesto, obec: Košice- Juh, okres Košice IV, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.1.2018 domáhal vypratania nehnuteľnosti a to budovy garážových boxov súpisné číslo XXXX a pozemkov na F. J. Č.. X Q. O., zapísaných na LV č. XXXXX, k. ú. Južné mesto, ktorý spravuje na základe Zmluvy o zverení majetku do správy č. 699/2004. Žalobca ako správca uzavrel s nájomcom Miestny podnik služieb, s.r.o., Košice Nájomnú zmluvu č. 07/2010/SM s účinnosťou od 1.10.2010, v znení dodatkov č. 1-10. Nájomca následne uzavrel so žalovaným Petrom Švorcom ako podnájomcom Zmluvu o podnájme č. 2016-GK 32 s účinnosťou od 1.10.2015 na dobu neurčitú na podnájom priestoru- garážového boxu č. 32 o výmere 35 m2 uvedenej nehnuteľnosti. Nájomca ukončil podnájomný vzťah so žalovaným výpoveďou Zmluvy o podnájme, ktorú si žalovaný osobne prevzal dňa 27.10.2017 s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začala plynúť dňa 1.11.2017. Podnájomný vzťah bol na základe tejto výpovede ukončený ku dňu 31.12.2017. Z dôvodu vstupu nájomcu do likvidácie ukončil žalobca nájomný vzťah s nájomcom Miestny podnik služieb, s.r.o., Košice v likvidácii, a to na základe Dohody o ukončení nájomnej zmluvy. Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti je od 1.1.2018 žalobca. Žalovaný napriek telefonickým výzvam neodovzdal nehnuteľnosti žalobcovi ako správcovi nehnuteľnosti ku dňu podania žaloby.
2. K žalobe sa vyjadril žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 28.5.2018, ktorý žalovaný nárok neuznal a nesúhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Zároveň požiadal súd o predĺženie lehoty na kvalifikované vyjadrenie o 15 dní, aby sa mohol dať zastúpiť advokátom. Súd predĺžil žalovanému lehotu na vyjadrenie k žalobe do 30.6.2018. Pred konaním pojednávania vo veci dňa 12.11.2018, podaním doručeným súdu dňa 12.11.2018 právny zástupca žalovaného požiadal o odročenie pojednávania a uviedol, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný, tento neuznáva a navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň požiadal súd o predĺženie lehoty na podrobnejšie vyjadrenie k žalobe. Súd predĺžil
lehotu na vyjadrenie o 15 dní do 27.11.2018. Termín pojednávania vytýčený na 4.4.2019 bol odročený na žiadosť právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že žalovaný sa pokúša ukončiť spor mimosúdne. Pojednávanie vytýčené dňa 11.4.2019 súd opakovane odročil na žiadosť právneho zástupcu pre kolíziu pojednávaní s tým, že žalovaný sa stále snaží urovnať spor mimosúdne. 3. Na výzvu súdu, žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.4.2019 uviedol, že na predvolanie sa dňa 14.3.2019 žalovaný nedostavil, ani raz sa na dohodnuté stretnutie nedostavil, naopak požiadal súd o odročenie pojednávania. V zhode so svojím predchádzajúcim podaním zo dňa 6.3.2019 žiadal, aby súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 273 CSP. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného č.k. 45C/7/2018-109 zo dňa 16.5.2019 zrušil Krajský súd v Košiciach č.k. 9Co/354/2019-142 zo dňa 15.7.2020.
4. Po zrušení a vrátení veci, súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie dňa 28.9.2020, na ktoré sa dostavil žalobca a právny zástupca žalovaného. Súd v súlade s ust. § 180 CSP prejednával vec v neprítomnosti žalovaného. V deň konania pojednávania bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom poukázal na súdne konanie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 41Csr/1/2017, ktoré viedol s nájomcom Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom v Košiciach sp. zn. 2R/11/2016/1 zo dňa 30.1.2016, ktorým si nájomca uplatňoval voči žalovanému penále z ich zmluvného vzťahu. Toto súdne konanie bolo dňa 11.10.2018 zastavené z dôvodu, že súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I zistil, že obchodná spoločnosť Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice bola zrušená s likvidáciou bez právneho nástupcu ku dňu zrušenia 1.1.2017 a to na základe rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti o zrušení spoločnosti v zmysle uznesenia zo 16. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice- Juh, konaného dňa 17.8.2018, dobrovoľným výmazom. Na základe uvedeného sa žalovaný domnieval, že pokiaľ žalobca opiera svoj nárok o výpoveď zo zmluvy o podnájme zo dňa 26.10.2017 a Dohodu o ukončení Nájomnej zmluvy zo dňa 31.10.2017 týkajúce sa Miestneho podniku služieb s.r.o. Košice v likvidácii datované po tom ako zanikol, nie je v práve, keďže nájomca zanikol ešte ku dňu 1.1.2017 a so žalobcom nemá žalovaný ohľadom ukončenia užívania predmetu podnájmu žiadnu relevantnú dohodu. Žalovanému nie je už roky umožnené užívať predmet nájmu, dokonca ani vypratávať, keďže k nemu nemá prístup a v tomto priestore sa nachádza jeho majetok a investície do sprevádzkovania týchto priestorov. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
5. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného predložil súdu uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 11.10.2018 uvedené v jeho vyjadrení, ktorý zotrval na skutočnostiach uvedených vo svojom vyjadrení. Súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi krátkou cestou na pojednávaní. Právny zástupca tiež namietal otázku aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko podľa jeho názoru mal by byť žalobcom vlastník pozemkov Mesto Košice.
6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaný nesprávne uvádza, že nemal prístup k týmto veciam, ktoré sú vnesené do tejto nehnuteľnosti. Je pravdou, že žalovaný tvrdil v priebehu tej doby, že pred teda doručením ešte výpovede z podnájmu, že mal tam nejaký zdvihák, ktorý bol veľmi ťažký a nevedeli ho fyzicky odniesť, avšak tohto roku v auguste 2020 bol vymenený zámok na garáži, nakoľko bola obava z ďalšieho poškodzovania nehnuteľnosti. V tom čase sa nachádzali pri výmene zámku zástupcovia Telekomu, bol tam žalobca a 4 svedkovia. Po otvorení tejto nehnuteľnosti bolo zistené, že žalovaný má tam veľa vecí, napr. aj osobné motorové vozidlo. Od 1.1.2018 teda užíva neoprávnene túto garáž, avšak prístup sa mu vlastne zmaril až v auguste 2020 po výmene zámku.
7. Na otázku súdu, či nebude zmarená vykonateľnosť rozsudku, uviedol žalobca, že nie je problém, aby sa žalovaný dohodol so zástupcom T- Comu, aby mu otvoril túto garáž, aby si mohol tieto veci odniesť.
8. Žalobca v rámci záverečnej reči nemal k veci viac čo uviesť.
9. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalovaného poukázal na dôvody, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení z 25.9.2020 a popri tých dôvodoch namietal aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, nakoľko nie je vlastníkom majetku, ktorého sa spor týka. V prípade úspechu požaduje náhradu trov konania v plnom rozsahu.
10. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
11. Mesto Košice je vlastníkom nehnuteľnosti garážového boxu č. 32 nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti súpisné číslo XXXX na F. J. Q. O., zapísanej na LV č. XXXXX k. ú. Južné mesto. Žalobca vykonáva správu tohto majetku na základe Zmluvy o zverení majetku mesta do správy č. 699/2004 zo dňa 22.9.2004, v zmysle ktorej môže uzatvárať nájomné zmluvy na dobu neurčitú a na dobu určitú (čl. IV bod 8 zmluvy). S účinnosťou od 1.10.2010 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so spoločnosťou Miestny podnik služieb s.r.o. ako nájomcom nájomnú zmluvu č. 07/2010/SM vrátane neskôr prijatých dodatkov č. 1 - 10 na dobu neurčitú, predmetom ktorej bola budova garážových boxov súpisné č. XXXX zapísanej na LV č. XXXXX k. ú. Južné mesto. V zmysle zmluvy bol nájomca oprávnený prenechať predmet nájmu alebo jeho časti do podnájmu tretím osobám (čl. VI bod 12) za podmienok tam stanovených. Nájomca dňa 23.9.2015 uzatvoril so žalovaným Podnájomnú zmluvu č. 2015-G 32 s účinnosťou od 1.10.2015 na dobu neurčitú, predmetom ktorej bol už spomínaný garážový box č. 32 o výmere 35 m2 v areáli na F. J. Č.. X v Košiciach. Strany si dohodli, že ukončiť podnájom je možné výpoveďou ktoroukoľvek zmluvnou stranou s tým, že výpovedná doba v prípade doručenia výpovede nájomcom a to podnájomcovi je dvojmesačná. Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola výpoveď druhej strany doručená (čl. III bod 2). Nájomca Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice bol zrušený s likvidáciou bez právneho nástupcu ku dňu zrušenia dňa 1.1.2017 na základe rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti o zrušení spoločnosti v zmysle uznesenia zo 16. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice- Juh, konaného dňa 20.12.2016, t.j. od 1.1.2017 vstúpil nájomca do likvidácie a likvidátorom sa stal jeho konateľ Ing. E. Q..
12. Dňa 31.10.2017 žalobca uzatvoril s nájomcom, ktorý bol v tom čase v likvidácii v zastúpení likvidátorom Dohodu o ukončení Nájomnej zmluvy č. 07/2010/SM ku dňu 31.12.2017 v súlade s čl. IV, bodom 2a) Nájomnej zmluvy. Listom zo dňa 26.10.2017 vypovedal podnájomnú zmluvu žalovanému nájomca Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice v likvidácii v zastúpení likvidátorom G.. E. Q. s tým, že výpovedná doba je dvojmesačná a preto podnájom končí dňa 31.12.2017. Výpoveď prevzal žalovaný dňa 27.10.2017, čo osvedčil svojím podpisom. Od 1.1.2018 tak žalovaný užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Spoločnosť Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice v likvidácii bol vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Košice I ku dňu 17.8.2018.
13. Na verejné vyhlásenie rozsudku súd vytýčil termín 15.10.2020, o ktorom boli strany upovedomené na pojednávaní dňa 28.9.2020 pri zachovaní lehoty v zmysle ust. § 219 ods. 2 CSP.
14. Podľa čl. 20 veta prvá a druhá zákona č. 460/1990 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. 15. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
16. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
17. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom znení (ďalej len „zákon č. 138/1991 Zb.“), obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len „správca“), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice zverujú časti svojho majetku do správy mestským častiam. Mestská časť môže majetok, ktorý jej bol zverený do správy, zveriť do správy správcovi, ktorého zriadila podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 6 ods. 4 veta posledná zákona č. 138/1991 Zb., správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje.
21. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“), spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 75b ods. 1 Obchodného zákonníka, vstupom spoločnosti do likvidácie prechádza na likvidátora pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti okrem oprávnenia zvolať zasadnutie najvyššieho orgánu spoločnosti.
23. Podľa § 75b ods. 3 Obchodného zákonníka, likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti likvidátor najmä plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, koná za spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením doterajších právnych vzťahov.
24. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Spornou medzi stranami ostala aktívna vecná legitimácia žalobcu a či nájomca spoločnosť Miestny podnik služieb s.r.o., Košice v likvidácii bol spôsobilý uzatvoriť Dohodu o ukončení nájomnej zmluvy a výpoveď z podnájomnej zmluvy.
25. V prvom rade súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno- právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania.
26. Súd skúmal, či žalobca poverený správou majetku mesta Košice, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, bol oprávnený podať predmetnú žalobu. Súd vychádzal z ust. § 6 ods. 4 veta posledná zákona č. 138/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že mestská časť koná v mene obce pred súdmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje. Na základe uvedeného má súd za to, že na podanie žaloby vo veci vypratania nehnuteľnosti má žalobca ako mestská časť, ktorá spravuje majetok jej zverený podať žalobu, ak sa konanie týka tohto majetku, nakoľko v konaní pred súdom koná v mene obce. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/86/2017 zo dňa 30.5.2018, kde najvyšší súd v obdobnej veci týkajúcej sa správy majetku zvereného mestskej časti dospel k záveru, že to, že správca majetku obce tento majetok spravuje neznamená, že tento majetok aj vlastní - zákon len oprávňuje správcu majetku obce na nakladanie s majetkom obce. Správca nenadobúda do svojho vlastníctva majetok obce, tento majetok nadobúda len do správy. Správca majetku obce v širšom význame (rozpočtová alebo príspevková organizácia zriadená obcou) je oprávnený nakladať s majetkom zvereným mu do jeho správy a má taktiež povinnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o majetku obcí. Zároveň vykonáva za obec právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca majetku obce však koná v mene obce pred súdmi, ako i pred inými orgánmi v tých veciach, ktoré sa týkajú majetku obce v jeho správe. Z uvedeného vyplýva, že na takéto konanie nie je potrebné osobitné plnomocenstvo, ide teda o prípad zákonného zastúpenia.
27. Súd preto dospel k záveru, že mestská časť Košice- Juh je oprávnená na podanie žaloby, pretože koná v mene mesta Košice zo zákona. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či žalobca bol oprávnený uzatvárať s nájomcom Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice v likvidácii Dohodu o ukončení nájomnej zmluvy a či nájomca bol oprávnený vypovedať podnájomnú zmluvu žalovanému. Odpoveď vychádza z vyššie citovaných zákonných ustanovení Obchodného zákonníka, kde v mene spoločnosti po jej zrušení k 1.1.2017 a vstupe do likvidácie, konal likvidátor Ing. E. Q., ktorý sa dostal do postavenia štatutárneho orgánu. Následne zo zákona vyplýva pre likvidátora oprávnenie vykonávať len právne úkony smerujúce
k likvidácii, pričom z demonštratívneho výpočtu týchto úkonov vyplýva, že tam patrí aj uzatvárať dohody smerujúce k zániku právnych vzťahov. Preto nájomca v zastúpení likvidátorom bol oprávnený podpísať so žalobcom Dohodu o ukončení nájomnej zmluvy a za tým účelom vypovedať podnájomnú zmluvu so žalovaným, keďže podnájomný vzťah vždy sleduje hlavný nájomný vzťah. Ukončením nájomnej zmluvy, sa končí aj podnájomný vzťah, ktorý bol ukončený v súlade so zmluvou ku dňu 31.12.2017. Od 1.1.2018 preto žalovaný užíval nehnuteľnosť neoprávnene. Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice v likvidácii zanikol až výmazom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I dňa 11.10.2018, t.j. po ukončení podnájomného vzťahu, teda nie ako tvrdil právny zástupca žalovaného na pojednávaní. Preto podľa názoru súdu došlo k platnému ukončeniu podnájomného vzťahu so žalovaným. V takom prípade zákon chráni vlastnícke právo vlastníka nehnuteľnosti, preto môže oprávnene žiadať vydanie veci, v tomto prípade domáhať sa vypratania, uvoľnenia a sprístupnenia nehnuteľnosti, v mene ktorého koná žalobca.
28. Na základe vyššie uvedených právnych úvah a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žalovaný neoprávnene užíva dotknutú nehnuteľnosť od 1.1.2018, preto vo výroku I zaviazal žalovaného na povinnosť vypratať, uvoľniť a sprístupniť nebytové priestory špecifikované vo výroku, pričom úlohou žalobcu bude umožniť žalovanému splnenie tejto uloženej povinnosti.
29. Žalovaný v priebehu konania nevzniesol žiadne ďalšie také námietky, ktorými by sa musel súd zaoberať. Súd nevykonal výsluch žalovaného, nakoľko mal vypovedať ku skutkovým okolnostiam, ktoré vzhľadom na právne posúdenie súdom nebolo potrebné dopĺňať. Navyše bol súdom vytvorený dostatočný časový priestor, kedy sa mohol žalovaný k veci vyjadriť, pričom skôr konanie účelovo naťahoval a na pojednávaní dňa 28.9.2020 sa nezúčastnil.
30. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výroku II a to tak, že žalobcovi na základe zásady úspechu v spore priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému, keďže bol v konaní úspešný. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).