Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-34-2020.pdf
PDF · 71.59 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/34/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v exekučnej veci oprávneného UNION zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36284831 proti povinnému X. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X. G. XX/XXX, Y. Z., o vymoženie 36,74 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er/611/2013 - 8 zo dňa 21.08.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,81 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žiadnemu z účastníkov exekučného konania nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania.
2. V odôvodnení uviedol, že vo veci po udelení poverenia na vykonanie exekúcie dňa 18.04.2018 súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie nakoľko vykonaným šetrením zistil, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, s čím sa súd prvej inštancie stotožnil a vzhľadom aj na to, že zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci (tzv. res iudicatae) podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O trovách súdneho exekútora rozhodol podľa § 196, § 200 § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14, §15, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. a priznal mu minimálnu odmenu určenú paušálnou sumou 33,19 EUR, náhradu preukázaných poštových výdavkov 9,15 EUR a zvýšenie o 20% DPH.
3. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť považoval za predčasné. Bolo potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pritom povinný je v produktívnom veku a hoci v súčasnosti nemá majetok, nie je vylúčené, že v budúcnosti nadobudne majetok. Zastavením exekúcie bolo oprávnenému odopreté základné právo na súdnu ochranu. Vyjadril pravdepodobnosť, že súdny exekútor ani súd nezistil majetkové pomery povinného dôkladne, vyplýva to len zo strohej konštatácie súdu prvej inštancie. Povinný pritom môže vlastniť hnuteľné veci vhodné na speňaženie. Vyjadril sa, že zastavením exekúcie hrozí, že sa jeho právo na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tejto exekúcii premlčí. Majetkové pomery povinného má sledovať súdny exekútor. Z uvedených dôvodov by mu malo byť umožnené pokračovať v exekúcii. Namietol nedostatočné, nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh súdneho exekútora zamietnuť alebo uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Nestotožnil sa s jeho právnou argumentáciou. Vo veci bola vylustrovaná negatívne majetková podstata a bolo možné konštatovať jeho nemajetnosť.
Ďalšie vedenie exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pri nemajetnosti je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, exekučný súd nemá vychádzať zo špekulatívnych záverov a domnienok, očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok musí mať reálny predpoklad (odkazy na rozhodnutia KS v Košiciach a KS v Nitre a KS v Žiline). Navrhol uznesenie potvrdiť.
5. Oprávnený v replike zotrval na odvolacích námietkach.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a, § 243h Exekučného poriadku a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie z dôvodu, že po preskúmaní návrhu súdneho exekútora sa so záverom, že povinný nevlastní žiaden majetok postihnuteľný exekučným konaním, stotožnil aj s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ktorých nosné závery uviedol v odôvodnení.
10. Odvolací súd nemal dôvod tomuto postupu niečo vytknúť. Ak oprávnený spochybnil dostatočnosť zisťovania nemajetnosti povinného, vzhľadom na uvedené bola táto námietka neopodstatnená.
11. Oprávnený namietol aj to, že takéto rozhodnutie je predčasné, lebo povinný môže nejaký majetok nadobudnúť.
12. Sporná zostala správnosť zastavenia exekúcie z dôvodu nedostatku majetku u povinného vo veku 41 rokov.
13. Podľa odvolacieho súdu je správny postup, ako v predmetnom konaní, kedy po viac ako piatich rokoch od začatia exekučného konania pri zistenej nemajetnosti povinného (aktuálnej), súd prvej inštancie zastaví exekúciu. Podstata exekúcie spočíva v činnosti súdneho exekútora smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného. V prípade zistenej nemajetnosti povinného by pasívne spočívanie exekúcie a vyčkávanie súdneho exekútora na nadobudnutie majetku povinným bolo zrejme v rozpore s podstatou exekúcie, ktorá sa má prejavovať práve aktívnou činnosťou súdneho exekútora. Preto zastavenie exekúcie súdom prvej inštancie v čase zistenej nemajetnosti povinného je v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Napokon zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nie je prekážkou pre nový návrh na jej vykonanie pri zmene situácie na strane povinného. Hoci odvolací súd pripúšťa, že oprávnený má v súvislosti so zisťovaním majetkového stavu povinného menej možností, než súdny exekútor, v prípade oprávneného, ktorým je zdravotná poisťovňa je tých možností predsa len viacej ako napr. u oprávneného - bežnej fyzickej osoby.
14. V kontexte účelnosti pokračovania v tejto exekúcii naostatok odvolací súd upriamuje pozornosť na prijatý zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2020 a ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 a podľa ktorého by evidentne došlo k zastaveniu tejto exekúcie podľa § 2.
15. Pokiaľ ide o obavu oprávneného z uplynutia premlčacej lehoty na vymoženie oprávneným uplatnenej pohľadávky v prípade zastavenia exekúcie teraz, odvolací súd poukazuje na § 112 OZ, podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj
o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Z uvedeného zákonného ustanovenia v spojení s tým, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným v roku 2013 a v tom istom roku začalo exekučné konanie, nevyplýva hrozba skorého premlčania práva oprávneného.
16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).