Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Csp-26-2020.pdf
PDF · 117.09 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobcu E. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J.. E. XXXX/XX, XXX XX A., občianky SR, zast. Občianskym združením OSPO Martin - OCHRANA SPOTREBITEĽA, so sídlom J. Š. Šikuru 4850/1, 036 01 Martin, IČO: 52 354 237, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie revolvingového úveru za bezúročný a bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti istiny 36,02 Eur z a s t a v u j e .
II. Súd u r č u j e , že úver plynúci zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500046759 zo dňa 13. 05. 2014 je bezúročný a bez poplatkov.
III. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 803,98 Eur do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa svojim žalobným návrhom domáhala určenia, že Revolvingový úver č. 8500046759 zo dňa 13. 05. 2014 je bezúročný a bez poplatkov a súčasne sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere vo výške 840,- Eur, pričom neskôr žalobu v časti 36,02 Eur zobrala späť a žiadala priznať zostávajúci rozdiel vo výške 803,98 Eur. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnila aj nárok na náhradu vzniknutých trov konania.
2. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a neopodstatnenú majúc za to, že boli splnené všetky náležitosti zákonom vyžadované pre uzatvorenie daného spotrebiteľského úveru.
3. Súd na základe skutočností uvedených v odôvodnení podanej žaloby, písomných vyjadrení (repliky/ dupliky) sporových strán, listinných dôkazov: žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 24. 04. 2014, Rozhodcovskej zmluvy 8500046759 zo dňa 13. 05. 2014, predložených poštových ústrižkov o úhradách, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
4. Dňa 13. 05. 2014 parafoval žalovaný Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500046759 uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným, v zmysle ktorej mal byť žalobkyni žalovaným poskytnutý úver vo
výške 930,- Eur. Žalobkyňa ako spotrebiteľ však dostala reálne na účet len sumu vo výške 796,02 Eur. Túto skutočnosť žalobkyňa preukázala dotknutou listinou/žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500046759 zo dňa 13. 05. 2014.
5. Žalobkyňa uviedla, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti uvádzané v § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o úveroch a to: 1 - výška úveru (skutočná výška) 2 - termín konečnej splatnosti (deň, mesiac a rok) 3 - zročnosť jednotlivých splátok úveru (deň zročnosti splátok) 4 - RPMN (skutočná výška) 5 - celková čiastka na zaplatenie (skutočná výška) 6 - adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť 7 - všetky predpoklady pre výpočet RPMN (matematický výpočet) 8 - ročná úroková sadzba uvedená v zmluve 70,01 % je v rozpore s dobrými mravmi, neprimerane vysoká v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky.
6. Neurčitosť niektorej z náležitostí v spotrebiteľskej zmluve má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/914/2015 zo dňa 22. 03. 2017, z obsahu ktorého o. i. vyplýva aj to: „Neurčitosť niektorej z náležitostí má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovaa.. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informácie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase poskytnutia zmluvy.“
7. Na základe uvedeného žalovaná mala za to, že predmetný spotrebiteľský úver bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov a preto sa predmetnou žalobou s odkazom na § 11 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. domáhala zaplatenia pôvodne sumy 840,- Eur, neskôr poníženej na sumu 803,98 Eur.
8. Pokiaľ ide o úhradu splátok za poskytnutý spotrebiteľský úver, žalobkyňa uviedla, že reálne jej bola poskytnutá suma 796,02 Eur. V roku 2015 zaplatila sumu vo výške 80,- Eur, v roku 2016 sumu vo výške 320,- Eur, v roku 2017 sumu 360,- Eur, v roku 2018 sumu 360,- Eur, v roku 2019 sumu 360,- Eur a v roku 2020 za obdobie január - apríl sumu 120,- Eur. Celkovo zaplatila žalovanému sumu vo výške 1.600,- Eur. S poukazom na celkovú úhradu (1.600,- Eur) a reálne poskytnutú sumu (796,02 Eur) sa žalobkyňa
- po neskoršej úprave výšky žalovanej sumy - domáhala zaplatenia rozdielu medzi poskytnutou výškou úveru a uhradenými splátkami vo výške 803,98 Eur.
9. To, že sa žalovaný bezdôvodne na jej úkor obohatil na základe zmluvy, ktorá má byť od počiatku považovaná za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, až dňa 16. 05. 2020 od predsedu Občianskeho združenia OSPO Martin OCHRANA SPOTREBITEĽA, p. Y. V.Ť..
10. S poukazom na zhora uvedené sa žalobkyňa domáhala nielen určenia bezúročnosti a bez poplatkovosti predmetného úveru č. 8500046759 zo dňa 13. 05. 2014, ale aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 803,98 Eur.
11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení popieral tvrdenia o neuvedení výšky úveru, nakoľko predmetný údaj zo zmluvy vyplýval, taktiež poprel tvrdenia žalobkyne o neuvedení adresy veriteľa na uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti, pretože zákon č. 129/2010 Z. z. žiadnu adresu veriteľa ako náležitosť zmluvy neurčoval. Uviedol, že adresa predávajúceho ako náležitosť zmluvy je aktuálna len v prípade, ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 129/2010 Z. z. pod „predávajúcim“ neoznačuje veriteľa, ale subjekt, ktorý spotrebiteľovi predáva tovar alebo poskytuje službu a ktorých cena je financovaná z prostriedkov spotrebiteľského úveru. Zreteľne táto skutočnosť vyplýva z ustanovení § 15, kde napríklad v odst. 4 je upravený postup vyrovnania vzťahov veriteľ a predávajúci pri odstúpení od zmluvy spotrebiteľom. Z ustanovenia č. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva aj deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca zo zákona. Ďalej žalovaný tvrdil, že termín konečnej splatnosti úveru je riadne uvedený a je splnená zákonná požiadavka. Rovnako je uvedená aj splatnosť jednotlivých splátok. Zároveň poukázal aj na rozpor medzi uhradenou sumou 1.600,- Eur a prijatou sumou 796,02 Eur, ktorý predstavoval výšku 803,98 Eur, avšak výška žalovanej sumy
predstavovala čiastku 840,- Eur. S poukazom na vlastný právny rozbor a odkazom na niektoré súdne rozhodnutia žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a súčasne zaviazal žalobcu k náhrade trov právneho zastúpenia v ním vyčíslenej výške.
12. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“) v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52a OZ v znení neskorších predpisov, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
14. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení účinnom do 22.12.2015, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
18. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ v znení účinnom do 22.12.2015, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
19. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie Vlády SR), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené
s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
22. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
23. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia Vlády SR, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v a) percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, 2. jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok, b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, c) percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 2. jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.
24. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia Vlády SR, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
25. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia Vlády SR, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
26. Podľa § 39 ods. 1 OZ v znení neskorších predpisov, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa § 37 ods. 1 OZ v znení neskorších predpisov, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
28. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 22.12.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),y.
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
30. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
31. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
32. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
33. Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
34. Podľa § 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
35. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
36. Podľa § 9 ods. 7 (prvá veta pred bodkočiarkou) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona.
37. Podľa § 43a OZ v znení neskorších predpisov, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
38. Podľa § 43c OZ v znení neskorších predpisov, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
39. Podľa § 44 ods. 1 OZ v znení neskorších predpisov, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
40. Podľa § 44 ods. 2 OZ v znení neskorších predpisov, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
41. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie
42. Podľa § 54 ods. 2 OZ v znení neskorších predpisov, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
43. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu a musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 predmetného zákona. Podstatné náležitosti zmluvy musia byť výsledkom zhodné prejavu vôle oboch zmluvných strán a nemôže byť ich určenie a doplnenie ponechané na svojvôli veriteľa, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Kontraktačný mechanizmus uzatvárania zmlúv upravuje OZ v § 43a nasl., v zmysle ktorých ustanovení prijatie návrhu na uzavretie zmluvy (akceptácia) nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (t.j. doručením akceptácie) a týmto okamihom je potom zmluva uzavretá. Pokiaľ prijatie návrhu obsahuje zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh a na uzavretie zmluvy sa potom vyžaduje akceptácia zmeneného návrhu zo strany pôvodného navrhovateľa (v danom prípade žalovanej), pričom jeho mlčanie alebo jeho nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie nového návrhu.
44. V zmysle § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd mal za to, že bod 13 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru nie je súladný s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka, naopak je v neprospech spotrebiteľa, nakoľko veriteľovi (žalovanému) umožňuje v zásade doplniť akékoľvek údaje do bodu 6 žiadosti, ktoré nebudú korešpondovať s údajmi v (bode 5) návrhu/žiadosti spotrebiteľa. Pri bode 6 žiadosti/ návrhu je dokonca zdôraznené ako informatívny oznam pre dlžníka (žalobkyňu), že údaje o schválení revolvingovom úvere nemá vypĺňať. Z listinných dôkazov má súd za preukázané, že v každom z oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (vo všetkých štyroch revolvingových úveroch) nie je súlad údajov o schválení úveru pri RPMN o vykonaní revolvingu - predpokladanej výške s údajmi uvádzaných v bode 5 žiadosti/návrhu o poskytnutí revolvingového úveru.
45. Podľa Zmluvných dojednaní (bod 2.1) mala žalobkyňa vopred súhlasiť s tým, aby žalovaný (veriteľ) schválil iné parametre požadovaného úveru ako uviedol v žiadosti (čo samo o sebe je odmietnutím návrhu v zmysle OZ) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností žalovaného a tiež mala žalobkyňa vopred súhlasiť s tým, aby bol termín splatnosti v prípade akceptácie návrhu zo strany žalovaného stanovený (jednostranne) žalovaným na bližšie nekonkretizovaný deň (medzi v poradí 1.-15. dňom) a teda žalobkyňa sa tak vopred vzdala práva poznať konkrétny deň splatnosti splátok ako jednej zo zákonných náležitosti zmluvy. Takisto mala byť stanovená jednostranne žalovaným aj splatnosť prvej splátky (medzi 1.-15. dňom nasledujúceho mesiaca po poskytnutí úveru, tak že minimálne to bude 32 dní od poskytnutia úveru a nie viac ako 48 dní). Celková výška úveru (RPMN), taktiež obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mala byť (čl. 3, bod 3.1 Zmluvných dojednaní) žalobkyni (jednostranne) oznámená žalovaným podľa čl. 2, bod 2.2 Zmluvných dojednaní. Čo sa týka výšky úrokov, žalobkyňa sa mala zaviazať vopred platiť úroky uvedené nie v bode 5 žiadosti, ale v bode 6 (bod 5.1 a 5.2 Zmluvných dojednaní), ktorý bod 6 ale žalobkyňa nemohla vyplniť (na tlačive žiadosti je poznámka „nevypĺňajte“) a dopĺňal ich následne veriteľ (žalovaný) a výšku týchto úrokov mal opäť následne len (jednostranne) oznámiť spotrebiteľovi (žalobkyni).
46. Podľa čl. 2, bod 2.2 Zmluvných dojednaní tak mali byť konkrétne (zákonné) náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na ktorých sa mali zmluvné strany ako výsledok ich konsenzu a teda ich zhodného súhlasného prejavu vôle (písomne) dohodnúť, len jednostranne určené žalovaným a tento ich mal následne len oznámiť žalobkyni. Je absolútne neprípustné a v neprospech spotrebiteľa, aby takto malo dôjsť k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy potom, ako žalovaný doplní do zmluvy, resp. uvedie v jednostrannom úkone (oznámení o schválení úveru) nové alebo iné údaje, čo sa naviac nemalo považovať za porušenie povinnosti žalovaného a tieto (aj zmenené a nové doplnené údaje) mal žalovaný len oznámiť (jednostranným úkonom) žalobkyni.
47. Na základe zhora uvádzaných skutočností mal súd za to, že nedošlo k platnému uzavretiu (obligatórne písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedený právny stav v minulosti už riešili aj druhoinštančné súdy a to Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 15Co/755/2015 zo dňa 27.01.2016 a Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 19Co/197/2017 zo dňa 26.04.2018.
48. Ako už bolo totiž vyššie uvedené, konkrétne (zákonné) náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy (termín splatnosti splátok, termín konečnej splatnosti úveru, výšku úroku), na ktorých sa mali zmluvné strany ako výsledok ich konsenzu a teda ich zhodného súhlasného prejavu vôle dohodnúť, boli len jednostranne určené žalovaným (čo nemožno považovať za dojednanie zmluvných strán - dvojstranný právny úkon) a teda nedošlo k dohode zmluvných strán na týchto povinných náležitostiach spotrebiteľskej úverovej zmluvy, čo v prípade platného uzavretia zmluvy spôsobuje „ex lege“ bezúročnosť úveru a jeho bezpoplatkovosť.
49. Z obsahu žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere vo vzájomnej komparácii už k samotnému oznámeniu veriteľa o schválení úveru k dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500046759 sa napríklad uvádza, že predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí v revolvingu je 63,32 %, pričom predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu sa už v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vôbec nespomína. Ďalej v žiadosti o poskytnutí revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere sa v bode 6 uvádza ročná úroková sadzba úveru vo výške 76,01 % (dopísaná perom, avšak nie žalobkyňou) a v oznámení veriteľa o schválení úveru k dlžníkovi sa ročná úroková sadzba revolvingu uvádza vo výške 76,21 %.
50. Ak by aj v priebehu dokazovania bolo preukázané, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá platne, čo však podľa súdu preukázané nebolo, súd by aj tak túto úverovú zmluvu považoval za zmluvu uzavretú bez úrokov a bez poplatkov z toho dôvodu, že sú v nich nesprávne uvedené ročné percentuálne miery nákladov.
51. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 1.600,- Eur, spotrebiteľský úver bol poskytnutý vo výške 796,02 Eur - rozdiel medzi úhradou a poskytnutým plnením predstavoval sumu 803,98 Eur. Na túto sumu potom súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť ju žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia.
52. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
53. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
54. S poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj zhora citované hmotnoprávne ustanovenia má súd za to, že žaloba žalobkyne bola podaná dôvodne a preto súd uložil povinnosť žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu uhradenej sumy a poskytnutého plnenia (1.600,- Eur - 796,02 Eur = 803,98 Eur).
55. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
56. Vzhľadom k tomu že žalovaný nepoprel výšku prijatého plnenia sumy 1.600,- Eur, súd mal za to, že táto žalobkyňou uhradená čiastka nie je sporná a taktiež nebola spornou ani reálne poskytnutá suma žalobkyni vo výške 796,02 Eur.
57. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. S poukazom na výsledok sporu, v ktorom bola žalobkyňa v zásade v konečnom rozhodnutí plne úspešná, jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré bude žalovaný povinný jej zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).