Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-1647-2018.pdf
PDF · 84.07 KB
Case nature
Subarea
8Ek/1647/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 3998/9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, proti povinnému: L. Ď.E., M.. XX. XX. XXXX, Q. M. XXX/XX, XXX XX Q.- D., o vymoženie sumy 536,30 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom T.. T. U., so sídlom exekútorského úradu M. XX, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamieta.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
III. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08. 11. 2018, domáhal od povinného vymoženia sumy 536,30 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 17Cpr/8/2017 zo dňa 20. 11. 2017, právoplatného a vykonateľného dňa 20. 12. 2017.
2. Poverením zo dňa 28. 11. 2018 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora T.. T. U., so sídlom exekútorského úradu M. XX, XXX XX Q., (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 03. 06. 2020 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 16. 06. 2020. Návrh povinného na zastavenie exekúcie označený ako „Reakcia na list o exekúcii z dňa 15.6.2020“ zo dňa 18.06.2020 bol povinným podaný na poštovú prepravu dňa 22.06.2020 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 03.07.2020. Povinný vo svojom návrhu uvádza, že reaguje na list o upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 15.06.2020, nakoľko nerozumie dôvodu exekúcie. Platba 536,30 Eur bola uhradená v januári 2019 na číslo účtu Slovenskej pošty. V máji 2020 doplatil 40,00 Eur. Z listu vyplýva, že má uhradiť 807,62 Eur. Svoje tvrdenie, že platby vykonal preukazuje priloženým potvrdením o transakcii „iternet banking-u“.
4. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril vo svojom podaní, označenom ako „Vyjadrenie“, zo dňa 07. 08. 2020 doručenom súdnemu exekútorovi dňa 14. 08. 2020. Oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 08. 11. 2018. Na základe návrhu povinný uhradil istinu vo výške 536,30 Eur dňa 30. 01. 2019 a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,00 Eur dňa 17. 05. 2020. Ostáva uhradiť trovy exekučného konania a úroky z omeškania. S návrhom povinného v celom rozsahu nesúhlasí, nakoľko exekúcia bola podaná pred čiastočným splatením zo strany povinného a povinný do dnešného dňa neuhradil príslušenstvo.
5. Súdny exekútor dňa 20. 08. 2020 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie (označený ako „Reakcia na list o exekúcii z dňa 15.6.2020“) spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného a stanoviskom súdneho exekútora, v ktorom súdny exekútor okrem iného uvádza, že dňa 03. 06. 2020 vydal upovedomenie o začatí exekúcie pod č. XXXEX XXX/XX-X. Povinný prevzal upovedomenie dňa 16. 06. 2020. Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote 22. 06. 2020. Návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný a neopodstatnený, preto navrhuje aby ho súd zamietol.
6. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúmal oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. V danom prípade sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 28. 11. 2018, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky 536,30 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 17Cpr/8/2017 zo dňa 20. 11. 2017, právoplatného a vykonateľného dňa 20. 12. 2017.
12. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má s poukazom na § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok.
13. Povinní vo svojom podaní označenom ako „Reakcia na list o exekúcii z dňa 15.6.2020“, ktoré súd posúdil ako návrh povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že nerozumie dôvodu exekúcie, nakoľko platba 536,30 Eur bola uhradená v januári 2019 na číslo účtu Slovenskej pošty a v máji 2020 doplatil
40,00 Eur. Z listu vyplýva, že má uhradiť 807,62 Eur. Svoje tvrdenie, že platby vykonal preukázal priloženým potvrdením o transakcii „iternet banking-u“.
14. Podľa § 61f ods. 1 Exekučného poriadku po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2, dostane exekútorovi.
15. Po preskúmaní spisového materiálu a návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd uvádza, že povinný síce podľa vyjadrenia oprávneného zo dňa 07. 08. 2020 uhradil na účet oprávneného istinu vo výške 536,30 Eur dňa 30. 01. 2019 a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,00 Eur dňa 17. 05. 2020, avšak návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 08. 11. 2018, čím v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekučného konania nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko toto konanie je sporom o tom, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekučného konania splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie iba v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, čo je v danom prípade dňa 08. 11. 2018.
16. Pri čiastočnom plnení zo strany povinného je potrebné si uvedomiť, že splnenie (čiastočné plnenie) je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj dôvodom na (čiastočné) zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky exekúcie. Ak by mal súd plnenie povinného po začatí exekučného konania považovať za dôvod opodstatnenosti návrhu na zastavenie exekúcie, vážnym spôsobom by tým bol spochybnil nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už odo dňa podania samotného návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň by bol tým spochybnený i nárok oprávneného na prípadnú náhradu trov exekučného konania.
17. Súd taktiež poukazuje na to, že v uznesení, v ktorom súd rozhoduje o návrhu na zastavenie exekúcie, by mal v plnej miere zohľadňovať existenciu, či neexistenciu zavinenia na strane oprávneného, t.j. či bol návrh na začatie exekúcie podaný oprávnene, či v čase začatia exekučného konania trval nárok oprávneného, teda či samotná exekúcia bola v čase jej začatia prípustná. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie.
18. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Skutočnosť, že povinný v priebehu exekučného konania (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdom) čiastočne uhradil vymáhaný nárok oprávnenému, a to istinu vo výške 536,30 Eur a trovy základného konania, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko neuhradené naďalej zostávajú trovy exekúcie oprávneného, úroky z omeškania priznané exekučným titulom a trovy súdneho exekútora, bližšie špecifikované v upovedomení o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 16. 06. 2020. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
19. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie, nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať
24. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnil trovy exekučného konania. Súd z dôvodu, že povinný si neuplatnil trovy exekučného konania v spojení so skutočnosťou, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu, nepriznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
25. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávnených rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.