Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-38-2020.pdf
PDF · 87.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Jánom Evinom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.10.2020 v Bratislave takto
rozhodol:
Obvinený
U. U., nar. XX.XX.XXXX/XXXX F. Q., trv. bytom Bratislava - Dúbravka vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Bratislava od 14.6.2020,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 14.06.2020 v čase približne o 12:00 h pod vplyvom alkoholu bez oprávnenia vošiel do bytu č. 2 , na 1. poschodí, na adrese M. Č.. X F. Q., ktorý vtom čase na základe nájomnej zmluvy obývali poškodení D. B., M.. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Š. K. Č.. XX, Š. a S. Y., M.. XX.XX.XXXX, prechodne bytom M. Č.. X, Q., a to tak, že po tom čo poškodený D. B. otvoril vchodové dvere bytu a išiel otvoriť vchodové dvere bytového domu prostredníctvom čipu, aby umožnil vlastníkovi bytu č. 1 na adrese M. Č.. X F. Q. a otcovi obvineného odísť z bytového domu, obvinený začal poškodenému vulgárne nadávať a vyhrážať sa, že mu zlomí chrbticu a že ho zabije, na čo poškodená S. Y. vyzvala poškodeného, aby na to nereagoval a vrátil sa do bytu, avšak obvinený pokračoval vo vyhrážkach zabitím voči obom poškodeným a keď títo vošli do bytu obvinený silou pretlačil dvere a vošiel do chodby ich bytu, ktorý na výzvy poškodených odmietal opustiť, opätovne sa im vyhrážal zabitím, pričom po krátkom čase sa poškodeným podarilo obvineného vytlačiť von z bytu na chodbu a zatvoriť dvere na čo obvinený reagoval tak, že dverami lomcoval a silným úderom do dverí tieto preliačil a spôsobil tak škodu vo výške 500,- €,
t e d a,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
č í m s p á c h a l
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona,
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona
Z a t o s a m u u k l a d á
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), Tr. zákona, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d), § 74 ods. 1 Tr. zákona mu súd ukladá ochranné protialkoholické a psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obvineného k náhrade škody poškodenému R. B., nar. X.XX.XXXX bytom R. E. XXXX/X, Q. L., vo výške 500,- Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV podal pod 2Pv 177/20/1104-38 dňa 3.9.2020 obžalobu na obvineného U. U., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona, prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Po zákonnom poučení odpovedal na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Keďže prokurátor okresnej prokuratúry a poškodení navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, súd podľa § 257 ods. 6, 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o tom, že obžalovaný je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu vyššie uvedenou obžalobou. Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. súd ďalej vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s trestom, náhradou škody a ochranným opatrením.
Obžalovaný vypovedal, že je ochotný nahradiť spôsobenú škodu vo výške 500,-eur a taktiež Súhlasí aj s uložením ochranného liečenia tak, ako bolo navrhnuté v znaleckom posudku. Poškodeným sa ospravedlnil.
Nakoľko prokurátor a obžalovaný súhlasili s čítaním znaleckého posudku na čl. 72-84, súd ho na hlavnom pojednávané prečítal. Rovnako súd prečítal listinné dôkazy, a to záznam o dychovej skúške na čl. 99, výpis z evidencie priestupkov, AVÍZO, register trestov na čl. 108-110, 114, faktúru a pokladničný doklad o oprave dverí na čl. 124-126, spis Okresného súdu Bratislava IV sp.zn 2T/74/2019 a Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/47/2019.
Zo znaleckého posudku, vypracovaného ku dňu 2.7.2020, L.. M. R., znalkyňou v odvetví psychiatria vyplýva, že na základe psychiatrického vyšetrenia obvineného U. U. bolo zistené, že má diagnózu F 19.2 poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých drog (predovšetkým alkoholu) a diagnózu F 23.9 stav po akútnej prechodnej psychotickej poruche. Boli diagnostikovaný syndróm závislosti od alkoholu. Komplikovaná podnapitosť obvineného v čase skutku mohla zapríčiniť zníženie, nie však vymiznutie ovládacích ani rozpoznávacích schopnosti a obvinený bol rovnako schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. U obvineného bol diagnostikovaný syndróm závislosti
od alkoholu s návrhom na uloženie ústavnej protialkoholickej a psychiatrickej liečby. Po hospitalizácii a následnej ambulantnej liečbe je predpoklad, že obvinený už nebude pre spoločnosť nebezpečný.
Zo záznamu o dychovej skúške obvineného zo dňa 14.6.2020 vyplýva, že obvinený sa podrobil dychovej skúške s výsledkom 1,20 mg/l alkoholu v dychu.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov za obdobie od 7.10.2018 do 20.7.2020 má obvinený evidovaných 5 priestupkov, okrem iného bol dňa 29.4.2019 a 30.4.2019 postihnutý za to, že obťažoval a vulgárne urážal cestujúcich v električke, resp. búchal na okienko stálej služby OO PZ Karlova Ves a následne kopal a opľúval nábytok v priestoroch vestibulu obvodného oddelenia.
Podľa lustrácie v systéme AVÍZO bolo zistené, pre proti obvinenému je v súčasnosti vedené trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že U. U. bol doposiaľ 6 krát súdne trestaný, v 4 prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Za dodávku a montáž dverí z bytu poškodeného bola vystavená faktúra č. 202007002 zo dňa 31.7.2020 vo výške 500,-eur
Zo spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/47/2019 vyplýva, že U. U. bol trestným rozkazom zo dňa 24.7.2019, právoplatným dňa 13.9.2019, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 roky a bola mu uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn 2T/74/2019 vyplýva, že U. U. bol trestným rozkazom zo dňa 30.10.2019, právoplatným dňa 19.11.2019, uznaný vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a bola mu uložená povinnosť nahradiť vzniknutú škodu.
Podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, Kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 194 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. d) Tr. zákona, Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.
Podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, Kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, (1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. (4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 34 ods. 6 Tr. zákona, tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona, Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Nakoľko mal súd nepochybne vyriešenú otázku viny obžalovaného, vzhľadom na jeho vyhlásenie viny, v ďalšom sa zaoberal otázkou trestu, náhrady škody a ochranného opatrenia. Obžalovaný bol preto uznaný vinným zo žalovaných trestných činov v zmysle podanej obžaloby, pričom z nich najprísnejšie trestný bol prečin podľa § 194 ods. 2 Tr. so základnou trestnou sadzbou 1-5 rokov.
Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému, súd dospel k záveru, že vzhľadom na doterajší prístup obvineného (trestnoprávne aj priestupkové postihy) je potrebné ukladať trest nepodmienečný, nakoľko doterajšie sankcie neviedli u obvineného trvalému polepšeniu.
Obvinený spáchal žalované skutky ako plne trestne zodpovedný subjekt. Za poľahčujúcu okolnosť súd v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona vyhodnotil to, že obžalovaný sa k ich spáchaniu priznal, spáchanie aj úprimne oľutoval. Na druhej strane súd zistil priťažujúce okolnosť v zmysle § 37 písm. h), m) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený, čo vyplýva aj odpisu z registra trestov, kde má obžalovaný evidovaných 6 odsúdení. Pri porovnaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:2, použil súd ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona a zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby (1 rok = 12 mesiacov) o jednu tretinu (60-12/3 = 16 mesiacov) na 2 roky a 4 mesiace (12 mesiacov + 16 mesiacov). Súd teda po úprave trestnej sadzby mohol ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí od 2 roky 4 mesiace po 5 rokov.
Pri ukladaní trestu odňatia slobody súd zobral do úvahy jednak doterajšiu trestnú a priestupkovú minulosť obvineného, ako aj fakt, že prvý krát bol U. U. odsúdený ešte v roku 2004. Rovnako je potrebné uviesť, že žalované trestné činy spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia ostatných dvoch odsúdení, a teda neviedol riadny život. Vzhľadom na prístup obvineného k spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa priznal, oľutoval ju, bol ochotný nahradiť spôsobenú škodu, ospravedlnil sa poškodeným a bol ochotný podrobiť sa aj liečbe, súd zvážil, že nepodmienečný trest odňatia slobody na úplne spodnej hranici trestnej sadzby (2 roky a 4 mesiace) bude pre obvineného dostatočný a primeraný nielen na ochranu spoločnosti, ale aj na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie. Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Súčasne súd rozhodol o uložení ochranného protialkoholického a psychiatrického liečenia ústavnou formou, nakoľko trestné činy spáchal pod vplyvom návykovej látky.
Nakoľko bola škoda v trestnom konaní riadne a včas uplatnená, súd obvineného zaviazal aj na náhradu škody vo výške 500,-eur k rukám majiteľa poškodeného bytu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.
Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môže podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.