Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/60/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: Scampo s.r.o., VM Ľ. Štúra

- Mlyny UK, Staré Grunty 36, 841 04 Bratislava, IČO: 44 246 595, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: 376 A.D. s.r.o., Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 35 885 165, o zaplatenie 35.353,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -263 z 2. januára 2020, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 35.353,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 42.424,60 € od 16.11.2015 do 28.12.2015, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 35.353,83 € od 29.12.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 35.353,83 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky dodal žalobca žalovanému služby, za čo vystavil faktúru č. 047/2015 zo dňa 01.11.2015 na sumu 42.424,60 eur, splatnú dňa 15.11.2015, z ktorej žalovaný uhradil iba sumu 7.070,77 eur. Zvyšnú časť fakturovanej sumy, tvoriacu žalovanú istinu, doposiaľ žalobcovi nezaplatil. Čiastočná úhrada záväzku zo strany žalovaného má pritom charakter uznania záväzku.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil z dôvodu, že žalobca mu neposkytol žiadne plnenie, ktoré je uvedené na predmete faktúry ako "stavebné a výkopové práce na obchvate Bardejova", a nie je preto daný žiadny dôvod, aby obdŕžal odplatu. Žalobca nikdy na predmetnej stavbe nevykonával činnosť a z tohto dôvodu neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého by mu mal žalovaný uhradiť požadovanú odplatu, preto žalovaný žiadal žalobcu o dobropisovanie tejto faktúry. Žalovaný ako zhotoviteľ uzavrel zmluvu o dielo s objednávateľom - spoločnosťou S. M., F.. M.. a M., M.. L.. T.. (Objednávateľ) dňa 17.03.2015, predmetom ktorej bolo vykonanie archeologického výskumu na stavbe - obchvat Bardejova (Stavba). Ak by žalobca

uskutočňoval práce na Stavbe pre žalovaného, musel by splniť podmienky uvedené v článku VIII. bode 8.1. zmluvy o dielo, podľa ktorej: „Zhotoviteľ sa zaväzuje vykonávať dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť pri dodržaní zákonov, právnych predpisov a noriem platných v Slovenskej republike a pri dodržaní kvalitatívnych a technických podmienok dohodnutých touto Zmluvou. Zadanie časti Diela inému zhotoviteľovi nie je možné bez predchádzajúceho písomného súhlasu Objednávateľa“. Z uvedeného preto vyplýva, že ak by spoločnosť Scampo, s. r. o. pracovala ako subdodávateľ žalovaného, musela by byť spoločnosť žalobcu vopred písomne schválená objednávateľom - spoločnosťou S. M., F.. M.. a M., M.. L.. T.. To, že žalobca na Stavbe nikdy pre žalovaného nepracoval, potvrdzujú tiež komplexné záznamy zo stavebných denníkov Stavby, v ktorých nie je uvedený žiadny záznam o tom, že by na Stavbe pracoval akýkoľvek zamestnanec alebo zástupca žalobcu. Žalovaný žalobcovi z titulu prác na Stavbe nikdy neuhradil žiadnu odplatu, nakoľko na odplatu za prácu na Stavbe mu nevznikol žiadny nárok. Preto opakovane žiadal žalobcu, aby vystavenú faktúru dobropisoval. Žalovaný v rámci systému platieb podľa Zmluvy o dielo predkladal jednotlivé faktúry svojich subdodávateľov na schválenie stavebnému dozoru. Nakoľko žalobca nikdy nebol jeho subdodávateľom na predmetnej stavbe a plnenie uvedené v predmete faktúry nikdy neposkytol, žalovaný nepredložil jeho faktúry v rámci faktúr subdodávateľov, za ktoré si nárokuje ďalšie práce uskutočnené v rámci archeologického výskumu. Túto skutočnosť preukazuje list stavebného dozoru adresovaný Slovenskej správe ciest, IVSC Košice zo dňa 30.05.2017 (Príloha č. 6) v časti vyjadrenie k bodu č. 3 Archeologický výskum - bod D. Zhotoviteľ predložil faktúry subdodávateľov, na základe ktorých si nárokuje ďalšie prace v rámci archeologického výskumu (6 faktúr na celkovú sumu 135.200 eur). Rovnako tak z prílohy č. 7 - listu žalovaného adresovaného hlavnému partnerovi združenia vyplýva, že si žalovaný nikdy neuplatňoval nároky subdodávateľov - spoločnosti žalobcu. V dôsledku uvedeného nie je žalovaný v konaní pasívne legitimovaný, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , , , , , , .

5. Konštatoval, že aby sa niekto stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Aby mohol byť žalobca v spore úspešný, musí byť účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, resp. musí relevantným spôsobom preukázať, že právo vyplývajúce z hmotno-právneho vzťahu zákonným spôsobom nadobudol. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby „stavebné a výkopové práce na obchvate Bardejov“, a to na základe požiadavky pána H., pre ktorého vykonávali stavebné práce. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná ani namietaná. Obrana žalovaného sa týkala iba námietky nedostatku pasívnej legitimácie v konaní. Vystavenú faktúru č. 047/2015 zo dňa 01.11.2015 na sumu 42.424,60 €, splatnú dňa 15.11.2015, žalovaný uhradil v časti príslušnej DPH vo výške 7.070,77 €, teda ju musel v zmysle príslušných právnych predpisov riadne zaevidovať vo svojom účtovníctve. Zo strany žalovaného pritom v tom čase nebol uskutočnený žiaden prejav vôle, ktorý by nejakým spôsobom preukazoval, k čomu vykonaná úhrada smeruje, a to ani pozitívneho ani negatívneho charakteru. Zaplatenie sumu rovnajúcej sa výške DPH fakturovanej sumy tak zodpovedá vôli žalovaného plniť svoj záväzok voči žalobcovi. Takéto plnenie má preto v zmysle ustanovenia a účinky uznania zvyšku dlhu, pričom vzhľadom na absenciu akéhokoľvek prejavu v čase plnenia možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. V zmysle právnej teórie je dôsledkom uznania záväzku, v zmysle ustanovenia prvá veta vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval, a teda že dlžník má aj naďalej možnosť, ako aj dôkaznú povinnosť preukázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti

neexistoval, či už preto, lebo nikdy nevznikol, alebo preto, alebo ešte pred jeho uznaním zanikol. Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak ( ). Žalovaný napriek svojmu tvrdeniu nepreukázal opak zákonom ustanovenej domnienky, a preto tvrdenie žalobcu, osvedčené listinnými dôkazmi, mal súd za preukázané. Štatutárny zástupca žalovaného pritom predmetnú čiastočnú úhradu ani nevedel vysvetliť, čo len potvrdzuje faktické konanie za žalovaného prostredníctvom tretej osoby. Povinnosťou sporovej strany v civilnom sporovom konaní v zmysle princípu formálnej pravdy je pritom opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa môže prvostupňový súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, teda najmä tie, ktoré vedú k meritórnemu rozhodnutiu súdu, ako aj v súvislosti so záverom, ku ktorému súd už na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel. Keďže žalovaný ani v jednom zo svojich prednesov skutkové tvrdenia žalobcu, týkajúce sa sporu, ničím nespochybnil, tieto sa považujú za nesporné. Z dôkazov produkovaných žalobcom, ktorých pravosť žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil, bolo zistené, že žalobca postupoval v súlade s pokynmi pána H., čo vzhľadom na nespochybnené tvrdenia žalobcu, týkajúce sa praxe, ktorú strany (ich zástupcovia) medzi sebou zaviedli, odôvodňuje prijať záver, že v zmysle ustanovenia bola táto osoba pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou, a teda bola splnomocnená na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Za obvyklé úkony v danom prípade je pritom okrem uvedeného potrebné považovať najmä nerozporované odsúhlasenie vykonaných prác ako podkladov k fakturácii, ako aj zastupovanie žalovaného pri mimosúdnych rokovaniach so žalobcom. Ak by aj W. H. svojím konaním prekročil rozsah svojho oprávnenia, toto jeho konanie žalovaného zaväzuje, nakoľko žalobca o prípadnom prekročení rozsahu poverenia, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ani nemohol vedieť. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne, dospel súd k záveru, že obrana žalovaného je nedôvodná, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa a , a Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a uzavrel, že nezaplatením pohľadávky v lehote splatnosti vystavenej faktúry sa žalovaný dňom nasledujúcim dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Preto je v zmysle citovaných ustanovení povinný zaplatiť žalobcom uplatnený úrok z omeškania, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

7. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením .

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a namietal, že súd rozhodol bez toho, aby mal niektoré vyjadrenia 376 A. D. s.r.o. a p. H., nakoľko advokátska kancelária K. Y., M..L..T.., ktorá zastupoval 376 A. D. s.r.o. v tomto konaní, počas konania vymenila advokátskeho koncipienta, pričom došlo k neúplnému presunu informácii a napokon vypovedala plnú moc na zastupovanie spoločnosti dňa 16.09.2019. Súd neposkytol žalovanému dostatočný časový priestor na zodpovedný výber ďalšej advokátskej kancelárie na zastupovanie, keď že dňa 03.12.2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý W.. W. H. bez prítomnosti právneho zástupcu. Súd uznal predložený listinný dôkaz, a to ohlásenie stavebných úprav, udržiavacích prác v mestskej časti Bratislava - Devín zo dňa 28.07.2014 č. 491/2014-ZE, kde je uvedené, že stanovený úrad nemá námietky na uskutočnenie stavebných úprav, udržiavacích prác za zriaďovateľa U. F., M..L..T.., Š. X, Z. ako dôkaz zmluvného vzťahu medzi žalovaným a žalobcom. V predloženom ohlásení sa uvádza, že práce budú realizované dodávateľskou firmou V. G. M..L..T.., Y. X, XXX XX Z., ktorá bude vykonávať aj stavebný dozor. Tento listinný dôkaz teda nepotvrdzuje, že žalovaný a žalobca boli vo zmluvnom vzťahu, nakoľko spoločnosť, ktorá je v danej listine uvedená ako dodávateľ stavebných prác je V. G. M..L..T.. a nie Scampo s.r.o. Zároveň pokiaľ by Scampo s.r.o. na predmetnej stavbe vykonával nejaké stavebné práce či dielo, musela by mať o nich listinný dôkaz, a to stavebný denník podpísaný dozorom stavby, ktorý by mal byť podkladom k fakturácii. Na predmetnej stavbe totiž došlo k poškodeniu existujúceho domu zo strany dodávateľa stavby, ktorý podkopal základy a spôsobil zrútenie celej zadnej strany domu a táto skutočnosť by mala byť zaznamenaná v stavebnom denníku stavby (dodnes škody týmto spôsobené neboli finančne vysporiadané ani trestne stíhané). Pokiaľ by teda spoločnosť Scampo s.r.o. vykonala práce na predmetnej stavbe, mala by mať záznamy o tejto udalosti a tým by pomohla aj k vymáhaniu práv poškodeného a povinnosti dodávateľa. Súd si neoveril informácie podané žalobcom o organizačnej štruktúre žalovaného. Osobné prepojenie či spoločníci nie súd podstatné pre fakturáciu pre samostatný

právny subjekt, ktorým je spoločnosť 376 A. D. s.r.o., faktúra 04/2015 bola adresovaná na tento subjekt, nie na bývalého štatutára spoločníka či spoločníka spoločnosti. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia , pričom konštatoval, že zo strany žalovaného v tomto nebol uskutočnený žiaden prejav vôle, ktorý by nejakým spôsobom preukazoval k čomu vykonaná úhrada smeruje, a to ani pozitívneho ani negatívneho charakteru. Zaplatenie sumy rovnajúcej sa výške DPH a fakturovanej sumy tak zodpovedá vôli žalovaného plniť svoj záväzok voči žalobcovi. Takéto plnenie má preto podľa ustanovenia , účinky uznania zvyšku dlhu, pričom vzhľadom na absenciu akéhokoľvek prejavu v čase plnenia možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z ustanovenia práv veta však vyplýva, že dlžník má aj naďalej možnosť ako aj dôkaznú povinnosť preukázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania skutočnosti neexistoval, či už preto, lebo nikdy nevznikol alebo preto, lebo ešte pred jeho uznaním zanikol. Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. V tejto súvislosti poukázal na obsah odporu proti platobnému rozkazu a na emailovú komunikáciu, v ktorej sa hovorí o požiadaní Scampo s.r.o. o vystavenie dobropisu, keďže neplnil práce, ktoré boli vopred vyfakturované, pričom bola uhradená DPH z vystavenej faktúry ako záloha na práce, že nakoľko neboli uskutočnené, a preto vymáhaný záväzok neuznáva. Preto tvrdenie súdu v jeho rozsudku, že došlo k uznaniu dlhu zaplatením DPH je neprístupné, keďže 376 A. D. s.r.o. jasne vyjadrila, že vymáhaný nárok neuznala v celom rozsahu a keďže podľa , ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniku tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi, spoločnosť Scampo s.r.o. si tohto neuznania záväzku bola vedomá. Súd neprihliadol na tento listinný dôkaz, ktorému je jasne uvedené neuznanie nároku ešte pred začiatkom súdneho sporu. Namietal, že žalobca žalobe neosvedčil súdu dôvodnosť a trvanie nároku. Udáva, že došlo k vykonaniu prác na základe objednávky žalovaného, avšak tieto tvrdenia neosvedčil žiadny dokladom. Parafovanie prevzatia faktúry nenahrádza podpísané listy stavebného denníka, ktoré mali tvoriť prílohy odsúhlaseného súpisu prác. Navrhovateľ má teda za to, že súd nemal v čase rozhodovania o návrhu osvedčenú existenciu nároku žalobcu. Súd nepristúpil k hodnoteniu ďalších podmienok, medzi ktoré patrí tvrdenia a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom a z toho právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu. Zdôraznil, že rozhodnutie Okresného súdu Prešov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím sú dané odvolacie dôvody podľa . Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. K odvolacej námietke, že súd nemal k dispozícii niektoré vyjadrenia žalovaného ako aj vyjadrenia p. H. z dôvodu, že právny zástupca žalovaného vymenil advokátskeho koncipienta, pričom došlo k neúplnému presunu informácii a napokon vypovedal plnú moc na zastupovanie spoločnosti dňa 16.09.2019, teda mu nebol poskytnutý dostatočný časový priestor na výber ďalšieho právneho zástupcu. Uviedol, že argumentácia žalovaného nemôže obstáť. Konateľ žalovanej spoločnosti mal vedomosť o prebiehajúcom súdom konaní. Skutočnosť, že na vybavovanie tejto záležitosti poveril osobu p. H., je výhradne na jeho zodpovednosť. O vypovedaní plnej moci mal žalovaný ako aj p. H. vedomosť a vzhľadom na skutočnosť, že od okamihu vypovedania plnej moci (dňa 16.09.2019) do pojednávania (dňa 03.12.2019) uplynulo skoro 6 týždňov, nemôže žalovaný s úspechom poukazovať na to, že nemal časový priestor na výber nového právneho zástupcu, pretože časového priestoru mal zjavne viac než dosť. Keby aj nemal dostatok časového priestoru na výber nového právneho zástupcu, stále mohol využiť svoje právo a požiadať súd o odročenie pojednávania z tohto dôvodu, čo však neurobil. K listinnému dôkazu označenému ako ohlásenie stavebných úprav, udržiavacích prác v mestskej časti Bratislava - Devín zo dňa 28.07.2014 č. 491/2014-ZE, uviedol, že predmetná listina - ohlásenie stavebných prác je len jedným z viacerých dôkazov, z ktorých súd vychádzal a na základe ktorých dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaný vo svojom odvolaní vytrhol z kontextu jednu listinu, ktorá sama o sebe nepreukazuje nič, pričom obšírne opisuje ako súd mohol na základe tohto dôkazu žalobe vyhovieť. K odvolacej námietke, že súd si neoveril tvrdenia žalobcu ohľadom majetkového a personálneho prepojenia medzi žalovanou spoločnosťou, jej spoločníkmi a p. H., ktoré podľa jeho názoru žalobca uviedol nesprávne. Uviedol, že je pravdou, že tento poukaz je irelevantný vo vzťahu k fakturácii, na túto skutočnosť však poukazoval práve z dôvodu, že p. H. bol v čase vzniku záväzku oprávnený konať za žalovanú spoločnosť,

čo sa aj v konaní preukázalo vykonaním iných dôkazov. V ďalšej námietke v súvislosti s neuznaním zvyšku dlhu a k vyvrátiteľnej právnej domnienke týkajúcej sa uznania zvyšku dlhu v prípade jeho čiastočného uhradenia uviedol, že skutočnosť, že žalovaný záväzok neuznal mal v konaní podložiť aj relevantnými dôkazmi ako aj rozporovaním dôkazov predložených žalobcom, čo však v konaní neurobil. Preto súd vychádza zo skutočností nesporných a považoval čiastočnú úhradu žalovaného za uznanie aj zvyšku dlhu. Tvrdenie, ktoré žalovaný uvádza až po rozhodnutí vo veci samej sú v rozpore so zásadou koncentrácie konania, nakoľko tieto mal urobiť už v konaní pred prvoinštančným súdom.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne

12. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným správnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR ).

14. Konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

15. Podľa , ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

16. Zákon v s odkazom na a pripúšťa výnimku z výslovného formálneho uznania záväzku (písomné vyhlásenie dlžníka) a účinky uznania záväzku priznáva aj konkludentnému prejavu vôle (napr. konaním) za predpokladu, že záväzok nebol v čase uznania premlčaný. Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu za predpokladu, že možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu ( Obch. zák.). Pri čiastočnom

plnení je preto namieste aj obozretnosť dlžníka. Ak nechce, aby spôsobil čiastočným plnením uznanie aj zvyšnej časti dlhu, treba to jednoznačne výslovne vyhlásiť. V opačnom prípade sa môže stať, že hoci by to dlžník nezamýšľal, jeho čiastočné plnenie bude mať účinky uznania zvyšnej časti dlhu. O čiastočné plnenie ide vtedy, keď dlžník poskytne veriteľovi len časť plnenia, hoci mal poskytnúť celé plnenie. Ak dlžník zaplatí časť záväzku, ktoré spôsobí uznanie zvyšku dlhu, pričom záväzok v čase čiastočného plnenia nebol premlčaný, od uznania záväzku začína plynúť nová štvorročná premlčacia lehota. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade čiastočným plnením a nasledovným plnením zo strany žalovaného ako dlžníka došlo k uznaniu dlhu.

17. K porušeniu povinnosti dochádza prvým dňom omeškania, resp. iného porušenia povinnosti, keďže však porušená povinnosť trvá naďalej, k jej porušeniu dochádza opakovane po celú dobu až k zániku povinnosti splniť. Právo na zaplatenie úroku z omeškania vzniká opakovane, t. j. za každý deň omeškania, resp. za príslušné obdobie omeškania. Uznaním záväzku v podobe čiastočného plnenia začala štvorročná premlčacia lehota plynúť nanovo odo dňa nasledujúceho po prvej čiastočnej úhrade, t. j. od 24. 8. 2012 a uplynula dňa 24. 8. 2016, avšak povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od prvého dňa omeškania tým nezanikla.

18. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

19. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie bral do úvahy len niektoré dôkazy, čím nezistil objektívne skutkový stav veci odvolací súd dodáva, že v zmysle súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, teda aj keby súd prvej inštancie nevykonal niektorý zo žalovaným navrhnutých dôkazov, táto okolnosť ešte nemôže byť dôvodom na spochybnenie zákonnosti postupu súdu prvej inštancie.

20. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorých zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a zo zistených skutkových zistení správne vyvodil právny záver. Na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušný právny predpis. Ak súd prvej inštancie nerozhodol podľa predstáv žalovaného, neznamená ešte, že vec nesprávne právne posúdil. Navyše žalovaný ani v odvolaní konkrétne neuviedol, v čom vidí nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie.

22. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnený, v dôsledku čoho je nepreskúmateľný, odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. novembra 2010, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 8. júna 2006).

23. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel. a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 35.353,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 42.424,60

€ od 16.11.2015 do 28.12.2015, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 35.353,83 € od 29.12.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

24. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ). 33. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaní dôkazov a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne poúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé akými úvahami sa riadil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne ( až 4 ) opísal skutkový a právny základ rozhodnutia a rozhodnutie plne rešpektuje základne právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri ). V tomto smere bola potom odvolacia námietka žalobcu nedôvodná. 34. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli žalobcom tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

25. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a a ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcovi, lebo mal v spore plný úspech s tým, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

27. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).