Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-268-2019.pdf
PDF · 103.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/268/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Mesto Košice, Tr. SNP č. 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovaným : 1. S. Q., I.. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Q., P. XX, zastúpená žalovanou v 3. rade, 2. F. E., V.. XX.X.XXXX, bytom Q., T. X, 3. D. F., V.. XX.X.XXXX, bytom Q., Q. X, 4. R. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., L. XX, 5. R. B., I.. Q. nar. XX.X.XXXX, bytom Q., Y. XX, zastúpená R. B., bytom Q., Y. XX, 6. R. L., I.. I., V.. XX.X.XXXX, bytom Q., Z. XX, zastúpená E. L., P. Q., Z. XX, 7. R. Z., V.. X.X.XXXX, P. Q., I. XX, 8. R. Z., nar. 25.7.1966, bytom Q., H. XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 29C/536/2015-131 z 5.6.2019 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaným p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaní v 1. až 8. rade majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal z toho, že žalobca sa pôvodnou žalobou, doručenou mu ešte dňa 11.2.1997 a do roku 2015 vedenou pod sp. zn. 29C/34/1997 domáhal voči žalovanej v 1. rade Slovenskej republike a voči žalovanej v 2. rade S. Z. určenia, že je vlastníkom nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností v kat. úz. Q.-J., parciel č. 2347, 2348 a 2349 a stavieb na nich umiestnených, čo odôvodnil tým, že Československý štát, Národný výbor mesta Košíc vyvlastnil v prospech Komunálnych služieb v Košiciach ním označené nehnuteľnosti, a to na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. 2080/56-výst. z 3.12.1956 a tieto sa postupne dostali do jeho vlastníctva. Chronologicky sa ďalej venoval postupu konania a uviedol, že žalobca upravoval okruh žalovaných, avšak následne rozsudkom 29C/34/97-124 zo dňa 8.3.1999 jeho žaloba bola zamietnutá. Poukázal na to, že Krajský súd v Košiciach uznesením 13Co/364/99 zo dňa 19.2.2001 pripustil späťvzatie žaloby proti žalovanej Slovenskej republike a proti žalovanému v 5. rade Miestnemu podniku služieb a vo vzťahu k ďalším žalovaným rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Popísal ďalej nastalé zmeny spočívajúce v okruhu žalovaných a v petite žaloby a uviedol, že uznesením 29C/34/1997-1375 zo dňa 30.6.2015 konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX D. XXXXX v kat. úz. J. R. medzi žalobcom a jednotlivými žalovanými vylúčil na samostatné konania a zrušil tak svoje uznesenia zo dňa 29.9.2010 a 19.11.2013. Prejednávaná vec sa ďalej viedla pod značkou 29C/536/2015. Uviedol, že žalobca podaním z 30.11.2015 upravil petit žaloby vo vylúčenej časti tak, že žiadal určiť, že R. Q. je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX katastrálne územie J. R., obec Q. J.,
N. Q. S., parc. reg. „E KN-E “ ako parc. č. 7595/1 orná pôda 2270 m2 v rozsahu, v akom je táto podľa znaleckého posudku S.. E. P. č. 8/2013, súčasťou ktorého je geometrický plán č. 29C 34/1997-1/2013 overený 16.9.2013 pod č. 774/2013 zahrnutá ako súčasť novovytváraných parciel a to do výmery 1236 m2 v parc. č. 2348/1, do výmery 543 m2 v parc. č. 2348/5, do výmery 10 m2 v parc. č. 2348/25, do výmery 189 m2 v parc. č. 2348/29, do výmery 17 m2 v parc. č. 2348/34 a do výmery 121 m2 v parc. č. 2349. Poukázal na to, že na pojednávaní konanom dňa 29.4.2019 žalobca požiadal o zmenu žaloby a navrhol určiť, že je vlastníkom pozemku parcely reg. E katastra nehnuteľností 7595/1 o výmere 2270 m2 orná pôda v katastrálnom území J. R. zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX a že patrí do vlastníctva R. Q. a to v podiele 15/30 zapísanom pod B1 na uvedenom liste vlastníctva na Z. D., I.. P., potom podiel 5/30 zapísaných v časti B listu vlastníctva na T. D., rod. Z., potom v podiele 5/30 bod B3 na I. R., rod. Z., pod bodom B5 vo výške podielu 1/30, taktiež podiel uvedený v danom liste vlastníctva pod B6 1/30, pod B7 1/30, pod B8 1/60, pod B9 1/60, pod B11 1/80, pod B12 1/180, bod B13 1/90, bod B14 1/270, bod B15 1/270 a bod B16 1/270, čiže Mesto Košice žiada, aby mu bolo priznané vlastnícke právo k jednotlivým podielom uvedeným na liste vlastníctva XXXXX pod bodom B1 až B16 tak, aby tieto podiely boli vlastne priznané v rozsahu určenom geometrickým plánom, ktorý je súčasťou znaleckého posudku S.. E. P. 8/2013 overený 16.9.2013 pod č. 774/2013. Uviedol, že predmetný návrh žalobcu posúdil nie ako zmenu žaloby, ale jej upresnenie, keďže sa ňou neuplatňovalo iné plnenie, resp. iné skutkové okolnosti. Poukázal na ďalšie zmeny v okruhu žalovaných na ktoré reagoval uzneseniami zo dňa 17.3.2016 a 6.2.2019. Citoval § 80 písm. c/ O.s.p. a § 137 písm. c/ CSP a skúmal, či žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe a charakterizoval znaky, ktoré musia byť naplnené pre jej dôvodnosť. Dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vychádzajúc z § 132 ods. 1 Obč. zákonníka mal tiež za to, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, keďže sa domnieva, že na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 3.12.1956 je vlastníkom ním označenej nehnuteľnosti. Žalovaných v 1. až 8. rade pokladal za pasívne legitimovaných, keďže títo sú vedení ako spoluvlastníci na LV č. XXXXX v kat. území J. R.. S prihliadnutím na § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1,2 CSP dospel k záveru, že na strane žalovaných ide o nútené procesné spoločenstvo, kde z povahy veci je z hľadiska ich vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovali ako spoločenstvo, čo je vynútené hmotnoprávnou úpravou. V prípade určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa totiž vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci vlastníci a nie iba niektorí. Z výpisu z LV č. XXXXX mu vyplynulo, že okrem žalovaných v 1. až 8. rade sú vlastníkmi nehnuteľností, ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha aj D. Z., I. P., D. T., I. Z. D. R. I., I. Z., ktoré však nie sú stranami sporu, žalobca ich za žalované neoznačil, a preto žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol. Ďalšími jednotlivými námietkami žalobcu vznesenými v priebehu trvania sporu sa už nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 1. až 8. rade priznal ich náhradu podľa úspechu vo veci, t.j. v plnej výške.
3. Rozsudok v jeho oboch výrokoch napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol žalobe vyhovieť v zmysle navrhovanej zmeny zo dňa 29.4.2019 alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a to uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP. Za hlavnú vadu v postupe súdu prvej inštancie označil fakt, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho návrhu na zmenu žaloby prednesom na pojednávaní dňa 29.4.2019. V zmysle uvedeného návrhu požadoval, aby súd alternatívne mu priznal vlastnícke právo, nie k nehnuteľnosti ako celku, ale k jednotlivým spoluvlastníckym podielom ako k samostatným predmetom právnych vzťahov. To, že súd nerozhodol o jeho návrhu na zmenu petitu, viedlo v konečnom dôsledku k zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Ak by súd návrhu vyhovel, dospel by následne v otázke posúdenia danosti pasívnej vecnej legitimácie, v prípade spoluvlastníckych podielov uvedených na LV č. XXXXX v časti B pod poradovými číslami 5-16 k záveru, že táto je daná, a z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie by mohol žalobu zamietnuť iba v prípade spoluvlastníckych podielov uvedených pod poradovými číslami 1,2 a 3. Tým, že súd konajúci vo veci o jeho návrhu na zmenu žaloby nerozhodol, porušil ust. § 142 CSP a spôsobil inú vadu konania. Uvedené pochybenie možno podradiť aj pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, keď postupom súdu mu bolo znemožnené realizovať právo na určenie predmetu konania tak , ako predpokladá čl. 7 CSP. Venoval sa ďalej podrobne výsledkom konaní vedených vo veciach 29C/537/2015 a 29C/538/2015 a mal za to, že príslušné vyvlastňovacie rozhodnutia dotknutým osobám riadne boli oznámené a doručené.
4. Žalovaná v 1. rade navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so skutočnosťou, že žalobca ani po mnohých úpravách a
zmenách petitu žaloby nesplnil svoju povinnosť správne určiť, kto je účastníkom konania na strane žalovaných.
5. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.
6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
7. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
8. Odvolací dôvod podľa § § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl.46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
9. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ,s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP .
11. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. ,b/, d/ CSP nie sú dané , pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne procesné vady , v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani iné vady konania, ani iné vady ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Žalobca za podstatnú vadu v konaní súdu prvej inštancie videl jeho postup, spočívajúci v nerozhodnutí o návrhu na zmenu žaloby, prednesom na pojednávaní konanom dňa 29.4.2019 Tento
odvolací dôvod podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný. Keďže znenie § 371 CSP zmenu žaloby v odvolacom konaní nepripúšťa, odvolací súd, súc viazaný odvolacími dôvodmi skúmal, či sa prvoinštančný súd správne a v súlade s procesným predpisom vysporiadal s návrhom žalobcu predneseným v prvoinštančnom konaní. Nie je sporné, že žalobca sa pôvodnou žalobou z februára 1997 domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností v katastrálnom území Q. - J. ako parcela č. 2347, 2348 a 2349 a stavieb na nich umiestnených. Aj po upresnení žalobného petitu (viď úpravu z 30.11.2015 na č.l. 14 spisu) sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX kat. územia J. R., N. Q.-J., okres Q. S., parc. reg. „E“ KN-E parc. č. 7595/1 orná pôda 2270 m2 v rozsahu, v akom je táto súd podľa znaleckého posudku S.. E. P. č. 8/2013, súčasťou ktorého je geometrický plán č. 29C/34/1997-1/2013 overený 16.9.2013 pod č. 774/2013, zahrnutá ako súčasť novovytváraných parciel a to do výmery 1236 m2 v parc. č. 2348/1, do výmery 543 m2 v parc. č. 2348/5, do výmery 10 m2 v parc. č. 2348/25, do výmery 189 m2 v parc. č. 2348/29 do výmery 17 m2 v parc. č. 2348/34, do výmery 121 m2 v parc. č. 2349.
13. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa výslovne domáhal určenia, že je jediným-výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Na pojednávaní konanom dňa 29.4.2019 (viď zápisnicu o pojednávaní na č.l. 119 až 121 spisu) zástupca žalobcu navrhol, aby konajúci súd pripustil zmenu petitu tak, aby určil, že žalobca je vlastníkom pozemku parcely registra „E“ katastra nehnuteľnosti 7595/1 o výmere 2270 m2- orná pôda v katastrálnom území J. R., zapísané na LV č. XXXXX a aby mu bolo priznané vlastnícke právo k jednotlivým podielom vedeným na LV č. XXXXX pod bodmi B1 až B16. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre katastrálne územie J. R., listu vlastníctva č. XXXXX je zrejmé, že ku dňu 29.4.2019, kedy žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby pri parcele č. 7595/1 o výmere 2270 m2 (ktorá bola a zostala predmetom sporu) sú v časti B výpisu uvedení jednotliví vlastníci pod poradovými číslami B1 až B16.
14. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
15. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
16. Zmenou žaloby v zmysle citovaných ustanovení je a/ návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), b/ návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena), c/ podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
17. Za kvalitatívnu zmenu žaloby pritom možno považovať len takú zmenu v žalobnom návrhu (petite), pri ktorej žalobca žiada niečo iné (napr. namiesto vydania veci sa domáha zaplatenia a podobne). V danom prípade sa však žalobca stále, aj po prednese vykonanom na pojednávaní dňa 29.4.2019, domáhal vo výsledku určenia, že je výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti parcelného čísla 7595/1 o výmere 2270 m2, zapísanej na LV č. XXXXX v kat. úz. J. R., a to bez ohľadu na formuláciu žalobného petitu. Nie je teda z pohľadu odvolacieho súdu žiaden rozdiel v tom, či sa žalobca domáha určenia, že „je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti ...“, alebo určenia, že „je vlastníkom nehnuteľnosti v podieloch zapísaných pod B1 až B16“, ak podiely zapísaných vlastníkov na liste vlastníctva sa týkajú v súhrne podielov k celej nehnuteľnosti. Na pojednávaní konanom 29.4.2019 tak žalobca nepredniesol relevantný návrh na zmenu žaloby (z hľadiska kvantitatívnej, či kvalitatívnej zmeny, či zmeny rozhodujúcich skutočností), na ktorý by mal súd prvej inštancie reagovať a o ktorom by mal samostatne procesne rozhodnúť. Nepochybil tak súd prvej inštancie, pokiaľ ďalej konal o pôvodnom petite a vychádzal z toho, že úmyslom žalobcu je stať sa výlučným vlastníkom nehnuteľnosti č. 7595/1 zapísanej na LV č. XXXXX.
18. Súd prvej inštancie po zistení, že s prihliadnutím na predmet sporu na strane žalovaných ide o tzv. nútené procesné spoločenstvo konštatoval, že okrem žalovaných v 1. až 8. rade sú vlastníkmi nehnuteľností, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva aj D. Z., D. T. D. R.Á. I., ktoré však neboli stranami sporu a preto žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol. S postupom súdu prvej inštancie možno len súhlasiť.
19. Podľa zaužívanej súdnej praxe, ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Keďže súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho
práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami sporu. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu však musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaní v katastri nehnuteľností. Nakoľko rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný len pre strany sporu, môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak stranami sporu boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania) zapísané v katastri ako vlastníci. Ak žaloba nesmeruje proti všetkým týmto osobám, naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný. Keďže žaloba žalobcu o určenie vlastníckeho práva nesmerovala okrem ním označených žalovaných aj voči D. Z., D. T. D. R. I. (okrem toho ani voči R. Z., V.. X.X.XXXX), nemohla jeho žaloba obstáť a správne ju súd prvej inštancie zamietol. Každá vec, teda aj nehnuteľnosť môže patriť jedinému vlastníkovi alebo môže byť v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu; výška spoluvlastníckeho podielu, keďže ide o právny vzťah „ideálny“ nevyjadruje konkrétnu reálnu časť veci, ale mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Keďže v prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k celej veci, mali byť pasívne legitimovaní všetci jej dotknutí spoluvlastníci z dôvodu, že výsledok konania by mal na ich právne pomery dopad. Vzhľadom na nezmenený žalobný petit, týkajúci sa určenia vlastníctva k celej veci nemohol konajúci súd pri len „ideálnom“ vzťahu spoluvlastníkov k veci spor prejednať len s niektorými z nich.
20. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Neúspešnému žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, takýto nárok vznikol úspešným žalovaným s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).