Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-21-2020.pdf
PDF · 84.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/21/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 811 09 Bratislava, proti povinnému: M. M., H.. XX.XX.XXXX, C. S., XXX XX S., o vymoženie 234,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 3Er/314/2010-11 z 30. decembra 2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie a výroku o trovách exekučného konania.
Odmieta odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.
Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským pod sp. zn. EX 2078/10, uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému náhradu trov exekúcie vo výške 60,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia a nepriznal oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania.
2. Exekučný súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že oprávnený podal 5. marca 2010 na Exekútorskom úrade JUDr. Štefana Šviderského návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie 234,- eur s príslušenstvom. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní bolo rozhodnutie č. ORP-279/DI-SK-2009 z 21. júla 2009, právoplatné v ten istý deň a vykonateľné 6. augusta 2009. Exekučný súd vydal 23. augusta 2010 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX*. Okresný súd Prešov uznesením, sp. zn. 5Odk/296/2018 zo 6. júna 2018, zverejneným v Obchodnom vestníku 12. júna 2018, vyhlásil konkurz na majetok povinného. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Zároveň si týmto podnetom uplatnil trovy exekúcie vo výške 60,- eur.
3. Vychádzajúc z uvedeného exekučný súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a ustanovením § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov exekúciu zastavil.
4. O náhrade trov exekúcie rozhodol exekučný súd podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 60,- eur, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora
vo výške 50,- eur a DPH v sadzbe 20 %, ktorá predstavuje sumu 10,- eur a na ich zaplatenie zaviazal oprávneného.
5. O náhrade trov exekučného konania rozhodol exekučný súd tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
6. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že listom, č. p. KRPZ-PO-VO-P-8954/2011, P-6416/2009 z 19. augusta 2011, oznámil súdnemu exekútorovi, že povinný zostatok svojho dlhu vo výške 250,- eur vymáhaného v tomto exekučnom konaní uhradil na účet oprávneného 15. októbra 2010, teda po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. V súvislosti s tým mal za to, že exekučné konanie by malo byť ukončené v súlade s ustanovením § 46 ods. 8 prvá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Popritom podotkol, že exekútorovi nezaniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak upustí od vykonania exekúcie. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného v súdom určenej lehote nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“)) v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017) v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP a vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), pričom so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie v napadnutej časti, t. j. vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekučného konania je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
12. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi 23. augusta 2010 poverenie č. XXXXXXXXXX* na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 234,- eur a trovy exekúcie. Súdny exekútor navrhol podaním z 3. júla 2018 zastavenie exekúcie a priznanie trov exekúcie. Zároveň v tomto podaní uviedol, že v exekučnom konaní si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 60,- eur pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora vo výške 50,- eur a DPH v sadzbe 20 % z tejto sumy, keďže vymožená suma predstavuje 250,- eur.
13. Podľa § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému náhradu trov exekúcie vo výške 60,- eur, pretože v exekučnom konaní neboli vymožené trovy exekúcie v plnej výške.
15. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval a rozhodol v zmysle príslušných zákonných ustanovení, a preto s prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekučného konania ako vecne správne potvrdil.
16. Napadnuté uznesenie bolo vydané sudcom.
17. Skôr ako sa Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017) a § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017) mohol začať zaoberať dôvodmi podaného odvolania, musel preskúmať splnenie podmienok pre jeho rozhodnutie - prípustnosť podania odvolania proti rozhodnutiu. Pri takomto preskúmaní zistil, že oprávnený podal odvolanie proti výroku uznesenia o trovách exekúcie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
19. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9b ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
20. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
21. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
22. V danej veci exekučné konanie začalo 5. marca 2010, napadnuté uznesenie bolo vydané 30. decembra 2019 a oprávnený podal odvolanie 14. februára 2020.
23. Napadnuté uznesenie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou, z čoho ďalej vyplýva, že od účinnosti Civilného sporového poriadku je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia tohto právneho predpisu, ak to povaha veci nevylučuje.
24. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie nie sú pojmovo stotožniteľné s trovami konania účastníkov exekučného konania, nakoľko ide o dva samostatné procesné nároky odlišných subjektov zúčastnených na tomto konaní.
25. Trovy exekúcie sú procesným nárokom povereného súdneho exekútora (§ 200 ods. 1) a sú identifikované ako odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty (§ 196). Výšku trov exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Exekučný poriadok komplexne upravuje aj rozhodovanie o trovách exekúcie, a to rozhodovanie súdnym exekútorom v priebehu exekučného konania (§ 201, § 202) a rozhodovanie súdom pri zastavení exekúcie (§ 203). Rovnako určuje, ktorý z účastníkov exekučného konania trovy exekúcie v tom-ktorom štádiu konania platí a upravuje schému výroku rozhodnutia o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie (§ 200 ods. 5). Z uvedeného plynie, že úprava trov exekúcie je komplexná, v dôsledku čoho neexistuje priestor pre použitie Civilného sporového poriadku.
26. Na rozdiel od trov exekúcie, trovy účastníkov exekučného konania sú upravené v Exekučnom poriadku len fragmentárne. Ustanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku predpokladá adresáta náhrady trov, keď oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku a povinnému nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Z uvedeného je zrejmé, že na identifikáciu toho, čo pod trovami konania treba rozumieť je potrebné použiť ustanovenie § 251 Civilného sporového poriadku. Rovnako Exekučný poriadok žiadnym spôsobom neupravuje rozhodovanie o trovách konania medzi účastníkmi, preto je z toho dôvodu nutné použiť pre rozhodovanie o trovách účastníkov exekučného konania ustanovenia Civilného sporového poriadku.
27. Z vyššie uvedených dôvodov, preto nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikovať ust. § 357 písm. m) CSP a odvolanie proti týmto trovám je potrebné považovať za neprípustné (absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o trovách exekúcie nemožno interpretovať inak než v súlade s ust. § 355 ods. 1 CSP).
28. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora, rozhodnutím o náhrade ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ust. § 357 písm. m) CSP. Dané rozhodnutie je osobitným rozhodnutím, ktoré upravuje Exekučný poriadok, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP) a preto s prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 386 písm. c) CSP odvolanie proti výroku o trovách exekúcie odmietol.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatní účastníci konania si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a vychádzajúc z obsahu spisu im ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom konania nepriznal.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).