Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cb-39-2023.pdf
PDF · 119.73 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/39/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci sporu žalobcu: OQEMA, s.r.o., so sídlom J. Kalinčiaka 5, Prievidza, IČO: 36 326 089, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Royal Group-EU s.r.o., so sídlom Niklova huť, Sereď, IČO: 47 439 530, o zaplatenie 16 270,68 eura s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenia sumy 276,00 eur sa zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15 994,68 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 0,1% denne zo sumy 13 137,60 eura od 26.01.2023 do 28.02.2023,
- 0,1% denne zo sumy 11 792,69 eura od 01.03.2023 do 28.04.2023,
- 0,1% denne zo sumy 10 234,68 eura od 29.04.2023 do zaplatenia,
- 0,1% denne zo sumy 5 760,00 eur od 07.03.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo rozsahu 96,60 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.06.2023 bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená žaloba. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že žalovaný objednal u žalobcu službu na základe objednávky dopravy. Vo svojej žalobe uviedol, že dňa 05.03.2020 uzatvoril žalobca so žalovaným Rámcovú kúpnu zmluvu (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bola úprava vzájomných práv a povinností pri dodávkach chemikálií (tovaru), ktorý žalobca predáva v rámci svojej obchodnej činnosti. V súlade s ustanoveniami zmluvy, žalobca dodal žalovanému v zmysle objednávky zo dňa 08.01.2023 a telefonickej objednávky zo dňa 17.02.2023 ním objednaný tovar, v nadväznosti na čo žalobca vystavil žalovanému nasledovné faktúry: faktúru č. 20230040 zo dňa 11.01.2023, splatnú dňa 25.01.2023, znejúca na sumu vo výške 13 137,60 eura, faktúru č. 20230386 zo dňa 20.02.2023, splatnú dňa 06.03.2023, znejúca na sumu vo výške 5 760,00 eur, faktúru č. 20230521 zo dňa 13.03.2023, splatnú dňa 27.03.2023, znejúca na sumu vo výške 276,00 eur. V dôsledku zrealizovaného zápočtu pohľadávok žalovaného vo výške 1 344,91 eura zo dňa 28.02.2023 a zápočtu pohľadávky žalovaného vo výške 1 558,01 eura zo dňa 28.04.2023 voči faktúre č. 20230040 došlo k poníženiu výšky predmetnej faktúry na aktuálnu výšku 10 234,68 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neuhradil žalobcovi vyššie uvedené faktúry v lehote jej splatnosti, žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to Predžalobnou výzvou zo dňa 26.04.2023. Nezaplatením vyššie uvedenej pohľadávky vo výške 16 270,68 eura riadne a včas, v lehote jej splatnosti, sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal v zmysle ustanovenia § 365 a nasl. Obchodného zákonníka do omeškania. Podľa bodu 3.4. Zmluvy: „V prípade
omeškania Kupujúceho s platením kúpnej ceny, je Predávajúci oprávnený požadovať od Kupujúceho zaplatenie úroku u omeškania vo výške určenej podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V prípade, že Kupujúci bude v omeškaní dlhšie ako 30 dní, je tento úrok 0,1% za každý deň omeškania.“ Žalobca si zároveň uplatnil sumu 40,00 eur titulom uplatnenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
2. Spolu so žalobou žalobca predložil súdu Rámcovú kúpnu zmluvu, Všeobecné obchodné pravidlá spoločnosti OQUEMA, s.r.o., mailovú objednávku, CMR k objednávke, Dodací list OP - 230402, Faktúru č. 20230040, faktúru č. 20230386, Faktúru č. 20230521, Jednostranný zápočet - 23ZP0004, Zápočet dohodou - 23ZP0017, Predsporovú výzvu, doručenku k predsporovej výzve.
3. Dňa 17.07.2023 bol Okresným súdom Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 33Up/1170/2023 platobný rozkaz.
4. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že od spoločnosti žalobcu v minulosti odoberali buď na faktúru, alebo ako zapožičanie metanol s tím, že sme tento následne vrátili, či zaplatili. Vzájomné obchodovanie fungovalo veľmi dobre do doby, kým na spoločnosť Plynex s.r.o. a Prvá Osinski správcovská, s.r.o. bola vyhlásený konkurz. V tejto spoločnosti sme bol žalovaný v nájme a ďalšia spoločnosť Plynex s.r.o. vyrábala pre žalovaného biopalivo. Spoločnosť žalovaného sa vďaka tejto skutočnosti dostala do problémov tým, že do areálu, ktorý mali v prenajatý, prestal dodávateľ elektrickej energie dodávať elektrickú energiu, bioplynová stanica prestala vyrábať teplo, napriek tomu, že za jeden mesiac nakúpili za cca 30 000 naviac mimo nájomnej siláže, bol žalovaný sankcionovaný za nedodržanie dodávok biopaliva, ktorý im v areáli vyrábala spoločnosť Plynex, s.r.o.. K faktúre 20230040
- túto faktúru a čiastku žalovaný plne uznáva a zaplatí, faktúru č. 20230386 - tiež plne uznáva a zaplatí, faktúru č. 20230521 neuznáva , nakoľko žalovaný si žiadne vozidlo neobjednal; na tejto faktúre nie je uvedený dátum a registračná značka vozidla, kedy toto vozidlo tam malo byť a prečo pristavené. K faktúre č. 20230522 žalovaný uviedol, že táto faktúra nebola žalobcom na ich žiadosť opravená, bola žalobcovi vrátená ako neoprávnená a žalobca sa nechcel dohodnúť na znížený ceny a ani množstva. Táto faktúra bola neoprávnená ako z dôvodu ceny za 1 MT metanolu, tak za množstvo a kvalitu tohto metanolu. Žalovaný naopak vystavil žalobcovi faktúry: Fa č.20230020 na čiastku 1 344,91 eura, Fa č. 20230040 na čiastku 495,53 eura, Fa č. 20230041 na čiastku 1 062,48 eura. Prvá faktúra je vystavená a niekoľkokrát v minulosti ponížená a odsúhlasená p. U. na čiastku 1 344,91 eura za služby na uskladnenie metanolu spoločnosti žalobcu len za jeden mesiac namiesto skutočných 4 mesiacov, keď táto spoločnosť skladovala v areálu spoločnosti Plynex, s.r.o., ktorý tento areál opustil koncom roka 2022 a spoločnosť žalovaného tento areál strážila, platila náklady na elektrickú energiu, teplo, vodu a strážnu službu. Ďalej, za službu pri stočení cca 25 MT metanolu do 1 000 l IBC kontajnerov, ktoré si dodala vyššie uvedené spoločnosť a tento uskladnený metanol si z areálu v P. odviezla. V tejto faktúre boli vyčíslené náklady na čiastočný prenájom dieselagregátu a spotrebu nafty na výrobu elektrickej energie, potrebné pre vyčerpanie metanolu do IBC kontajnerov. V skutočnosti, za tejto situácie boli na všetky tieto služby účtovne vyčíslené náklady na čiastku 3 500,00 eur, napriek tomu žalobcovi fakturovali sumu len 1 344,91 eura vrátane DPH. Ohľadom druhej faktúry žalovaný uviedol, že faktúra je vystavená za naloženie jedného IBC kontajneru metanolom pre žalobcu, ktorý si žalobca odviezol. K tretej faktúre žalovaný uviedol, že sa jedná o faktúru za predaj 2 330 kg kyseliny chlorovodíkovej žalobcovi, odsúhlasená p. U. ktorý si túto surovinu objednal. Tiež bolo dohodnuté, že táto faktúra sa započíta od faktúr vystavených žalobcom žalovanému. Na základe uvedeného žalovaný uviedol, že žalovaný do jedného mesiaca, t. j. do konca 31.08.2023 zaplatí faktúru 20230040 na čiastku 13 137,60 eura, tiež faktúru č. 20230386 na čiastku 5 760,00 eur. Faktúru č. 20230521 žiadal žalovaný stornovať. Faktúru č. 20230522 znížiť na množstvo dodaného metanolu vo výške 24,5 MT za sumu 460,00 eur/MT. Od upravenej faktúry č. 20230522 budú odpočítané faktúry žalovaného č. 20230020,20230040 a 20230041 v celkovej výške 2 902,92 eura. Ostávajúca dlžná čiastka vo výške 10 621,08 eura bude zaplatená do 31.10.2023.
5. Spolu s odporom žalovaný predložil Faktúru č. 20230020, Faktúru č. 20230040, faktúru č. 20230041
6. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalobca má za to, že z podaného odporu nevyplývajú žiadne rozhodujúce tvrdenia a ani skutočnosti, ktoré by aspoň minimálnym spôsobom spochybňovali pohľadávku vo výške 13 137,60 eura a pohľadávku vo výške 5 760,00 eur uplatnenú v tomto konaní. Práve naopak sa žalobca domnieva, že žalovaný v podanom odpore nárok v tejto časti nerozporuje, ale naopak tento uznáva čo do výšky a dôvodu. Na podporu tvrdení poukázal na odpor žalovaného, ktorý v ňom uvádza nasledovné: „K faktuře 20230040 - Tuto fakturu a částku plně uznáváme a zaplatíme.
K faktuře 20230386 - Rovněž tuto fakturu uznáváme a zaplatíme.“ Z podaného odporu v podstate vyplýva, že žalovaný má záujem dlžnú sumu zaplatiť. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že po dohode s právnym zástupcom žalobcu uhradí nárok uplatnený cestou podanej žaloby v lehote jedného mesiaca, t. j. do dňa 31.08.2023 žalovaný zaplatí žalobcovi faktúru č. 20230040 a faktúru č. 20230386. Vo vzťahu k faktúre č. 20230521 v kontexte dohody žalovaný uviedol, že táto bude stornovaná. Žalobca nepopiera, že so žalovaným sa niekoľkokrát pokúšal o mimosúdne urovnanie predmetnej právnej veci, avšak všetky tieto pokusy boli zmarené žalovaným, ktorý aj napriek niekoľkým prísľubom, že sa k uvedeným návrhom vyjadrí, zaujal ľahostajný prístup a s prezentovanými návrhmi nevyjadril súhlas v lehote, ktorá mu bola na tento účel zo strany žalobcu poskytnutá. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje tvrdenia žalovaného o existencii dohody uzatvorenej so žalobcom resp. jeho právnym zástupcom za hrubo zavádzajúce, ktorým nemožno priznať akúkoľvek právnu váhu. Žalobca podal žalobu v tejto veci oprávnene a dôvodne, nakoľko žalovaný dobrovoľne nesplnil svoj záväzok v lehote jeho splatnosti. Žalovaný v odpore namieta dodanie tovaru, ktorého dodanie žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 20230522 zo dňa 13.03.2023, splatnou dňa 27.03.2023 znejúcou na sumu vo výške 21 525,46 eura. Žalobca sa cestou podanej žaloby domáha nároku titulom dodávky tovarov a služieb, ktoré po dodaní žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 20230040, faktúrou č. 20230386 a faktúrou č. 20230521. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pokiaľ žalovaný rozporuje dodávku tovaru, ktorá bola žalovanému zo strany žalobcu vyfakturovaná faktúrou č. 20230522, tak týmto námietkam žalovaného nemožno v kontexte nami prejednávanej veci priznať akúkoľvek právnu váhu, keďže tento nárok nie je predmetom tejto právnej veci. Žalovaný ďalej v odpore uviedol nasledovné: „Naší společností Royal Group-EU s.r.o. byly vúči společnosti Oqema,s.r.o. naopak vystaveny tyto následující faktury 1. Fa č.20230020 na částku 1 344,91 eura, 2. Fa č. 20230040 na částku 495,53 eura, 3. Fa č. 20230041 na částku 1 062,48 eura.“ Predmetné faktúry žalovaného žalobca eviduje, pričom tieto pohľadávky žalovaného, žalobca započítal proti svojej pohľadávke (faktúre č. 20230040 zo dňa 11.01.2023, splatnej dňa 25.01.2023, znejúcej na sumu vo výške 13 137,60 eura), ktorá mu vznikla titulom dodávky tovaru zo dňa 10.01.2023. Zápočet pohľadávok zo dňa 28.04.2023 vo výške 1 558,01 eura bol realizovaný zápočtom pohľadávky žalovaného vo výške 495,53 eura a zápočtu pohľadávky žalovaného vo výške 1 062,48 eura. Žalobca berie žalobu v časti uplatneného nároku vo výške 276,00 eur a naň nadväzujúceho úroku z omeškania
- 17,50 % ročne zo sumy vo výške 276,00 eur, za obdobie odo dňa 28.03.2023 do zaplatenia. Návrhom na pokračovanie v konaní odpadá obmedzenie v práve žalobcu uplatňovať si zmluvne dojednaný úrok z omeškania, žalobca si s poukazom na bod 3.4. čl. III. Zmluvy uplatňuje nasledovný úrok z omeškania a to práve v zmluvne dojednanej výške: 0,1 % denne zo sumy vo výške 13 137,60 eura, za obdobie odo dňa 26.01.2023 do dňa 28.02.2023, 0,1 % denne zo sumy vo výške 11 792,69 eura, za obdobie odo dňa 01.03.2023 do dňa 28.04.2023, 0,1 % denne zo sumy vo výške 10 234,68 eura, za obdobie odo dňa 29.04.2023 do zaplatenia, 0,1 % denne zo sumy vo výške 5 760,00 eur, za obdobie odo dňa 07.03.2023 do zaplatenia.
7. K replike žalovaný uviedol, že nerozporuje pohľadávku a je ochotný ju uhradiť v troch splátkach. Žalovaný však namieta výšku úrokov z omeškania, pretože úroky z omeškania sú v rozpore s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a taktiež sú v rozpore s ustanovením § 265 Občianskeho zákonníka, pretože tieto úroky sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva ochranu, takže dojednané úroky z omeškania sú neplatné a v danom prípade možno vychádzať len s úrokmi stanovenými v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
8. K duplike sa vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že žalovaný v podaní uvádza, že tento nerozporuje pohľadávku a je ochotný ju uhradiť v troch splátkach. Žalovaný v rámci svojho podania namieta uplatnenú výšku úrokov z omeškania, ktorú žalovaný považuje v rozpore s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj v rozpore s ustanovením § 265 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že nakoľko sú zmluvne dojednané úroky z omeškania neplatné, možno v nami prejednávanej veci vychádzať len z úrokov z omeškania stanovených ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podanie žalovaného neobsahuje žiadne relevantné dôvody ani skutočnosti, pre ktoré by bolo možné vyhodnotiť nárok žalobcu ako nedôvodný. Práve naopak, žalovaný nárok uplatnený cestou podanej žaloby považuje za nesporný a tento má záujem uhradiť prostredníctvom troch splátok. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že stranami dojednaná výška úrokov z omeškania by odporovala zásadám poctivého obchodného styku. Riadne a včasné plnenie záväzkov je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku. Preto správanie, ktoré vedie k porušeniu tejto zásady, treba primárne hodnotiť ako nekalé konanie, ktoré vzniklo na strane žalovaného, ktorý si záväzky voči žalobcovi neplnil riadne a včas. V prípade, že by žalobca akceptoval tvrdenia žalovaného, tak v takom
prípade by ustanovenie § 265 ObZ nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale by sa stalo prostriedkom výrazne narušujúcim právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov, ktorí si výšku úrokov z omeškania v prípade omeškania dojednali v zmysle zmluvy. Namietaním výšky úrokov z omeškania sa žalovaný len účelovo usiluje zbaviť sankčnej povinnosti zaplatiť úroky z omeškania, s poukazom na to, že ide o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pričom sám riadnym a včasným neplnením záväzkov porušil jednu zo základných zásad poctivého obchodného styku. Dojednané úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne považuje žalobca za primerané a neodporujúce zásade poctivého obchodného styku. Výšku úrokov z omeškania nemožno objektívne hodnotiť ako vyššiu, respektíve výrazne vyššiu ako medzi inými podnikateľmi v obdobných vzťahoch, pričom žalovaný ich výšku v čase uzatvorenia zmluvy žiadnym spôsobom nenamietal. Zabezpečenie v uvedenom rozsahu je primerané aj s ohľadom na charakter dodaného tovaru, výšku jednotlivých faktúr, kde sa nejednalo o nízke sumy a kde bolo potrebné zabezpečiť riadne plnenie z hľadiska predpokladu vzniku značných nákladov na obstaranie dodávaného tovaru, teda svojim spôsobom bolo potrebné aj dostatočne motivovať povinnú stranu na dodržanie platobnej morálky. Rovnako je potrebné prihliadnuť na to, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah uzatvorený medzi dvoma podnikateľmi, kde nie je možné odhadnúť zmluvnú spoľahlivosť strany z hľadiska jej platobných schopností a je na mieste zabezpečiť takýto vzťah aj dôraznejšími sankciami. Výška úrokov z omeškania bola v Zmluve dojednaná v závislosti od dĺžky omeškania s platením kúpnej ceny. Úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne mohol žalobca uplatniť len v tom prípade, keď bol žalovaný v omeškaní s úhradou kúpnej ceny za dodaný tovar dlhšie ako 30 dní. Žalovaný mal vytvorený dostatočne veľký časový priestor na úhradu svojich záväzkov, v rámci ktorého by sa uplatnila iba zákonná výška úrokov z omeškania. Nemožno spravodlivo požadovať, aby bol veriteľ obmedzovaný pri uplatňovaní úrokov z omeškania v zmluvne dojednanej výške, pokiaľ je dlžník v dôsledku svojho omeškania v podstate úverovaný veriteľom.
9. Na pojednávaní dňa 25.03.2024 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Pri zohľadnení späťvzatí sumy 276,00 eur , pri súčasnom uplatnení úroku z omeškania 0,1% denne, ako to bolo uplatnené v rámci vyjadrení žalobcu. Nárok je nesporný, pričom všetky uvádzané tvrdenia zo strany žalovaného považuje za účelovú obranu vyhnúť sa splneniu záväzku a preto žiada súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Žalovaný uviedol, že s dlžnou čiastkou súhlasí. Ohradil sa voči účelovosti svojich tvrdení, nakoľko žalovaný nemohol vyrábať, keďže nemali elektrickú energiu. Takisto Prvá osinski dlhuje žalovanému sumu cca 250 000,00 eur, okrem toho mu dlžia aj iné spoločnosti.
10. V zmysle čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
11. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
12. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
13. V zmysle § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).
14. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).
15. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
16. V zmysle § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
17. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 18. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku, resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní.
19. Súd uvádza, že na to, aby sa považovalo popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné (to znamená také, ktoré vyvolá zamýšľané účinky) musí strana výslovne poprieť skutkové tvrdenia; a zároveň musí uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Nestačí teda len všeobecné konštatovanie strany sporu, že popiera skutkové tvrdenia uvedené protistranou. Popierajúca strana sporu musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Až po splnení týchto podmienok teda možno považovať popretie skutkových tvrdení za účinné. Pokiaľ strana sporu účinne nepoprie skutkové tvrdenia uvádzané druhou stranou sporu, spravidla to má za následok, že takéto skutkové tvrdenia sa budú v spore považovať za nesporné skutkové tvrdenia. Pre procesný postup súdu a sporových strán je mimoriadne dôležité určiť, ktoré skutkové tvrdenia možno považovať za sporné (teda tie, ktoré boli účinne popreté) a, naopak, ktoré sú nesporné skutkové tvrdenia. Skutkové tvrdenia, ktoré neboli účinne popreté sa považujú za nesporné skutkové tvrdenia. Ak sú totiž skutkové tvrdenia strán nesporné, súd o nich ďalej nevykonáva dokazovanie - nesporné skutočnosti sa v procese, v ktorom sa uplatňuje princíp formálnej pravdy, nedokazujú. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojuje ako zistený skutkový stav a ďalej z nich pri svojom rozhodnutí vychádza. Aj z tohto dôvodu by mala strana sporu venovať veľkú pozornosť skutkovým tvrdeniam protistrany. A v prípade, ak skutkové tvrdenia protistrany nezodpovedajú tomu, ako tieto skutočnosti vníma strana sporu, poprieť skutkové tvrdenia protistrany a uviesť vlastné skutkové tvrdenia. Je však potrebné uviesť, že strany sporu sú limitované, dokedy môžu skutkové tvrdenia uvádzať, resp. ich popierať. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu (§ 185 ods. 2 a 3 CSP), je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
20. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
21. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
22. Podľa čl. III. Bod 3.4 Rámcovej kúpnej zmluvy v prípade omeškania kupujúceho s platením kúpnej ceny je predávajúci oprávnený požadovať od kupujúceho zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej podľa 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V prípade, že kupujúci bude v omeškaní dlhšie ako 30 dní, je tento úrok 0.1% za každý deň omeškania.
23. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
24. Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
25. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
26. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
27. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
28. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
29. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
30. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie v časti o zaplatenie sumy 276,00 eur vo výroku I. tohto rozsudku zastavil, keďže v tejto časti zobral žalobca žalobu späť.
31. Predmetom sporu ostala pohľadávka žalobcu v celkovej výške 15 994,68 eura s príslušenstvom.
32. Pre súd v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Rámcová dňa 05.03.2020. Sporné neboli ani faktúry č. 20230040 na sumu 13 137,60 eura a nárok z nej, a faktúry č. 20230386 na sumu 5 760,00 eur a nárok z nej. Sporným nebol ani celkový nárok žalobcu po späťvzatí vo výške 276,00 eur, a to vo výške 15 994,68 eura. Tento nárok žalobcu žalovaný uznal.
33. Sporným bol v konaní žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžných súm, ktorý vyplýval z Rámcovej kúpnej zmluvy, čl. III. Bod 3.4 Rámcovej kúpnej zmluvy.
34. Vzhľadom na skutočnosť že žalovaný uznal nárok žalobcu v časti celej uplatnenej istiny vo výške 15 994,68 eura, súd priznal žalobcovi celú uplatnenú istinu.
35. Zároveň súd priznal žalobcovi aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to úrok z omeškania vo 0,1% denne zo sumy 13 137,60 eura od 26.01.2023 do 28.02.2023, 0,1% denne zo sumy 11 792,69 eura od 01.03.2023 do 28.04.2023, 0,1% denne zo sumy 10 234,68 eura od 29.04.2023 do zaplatenia, 0,1% denne zo sumy 5 760,00 eur od 07.03.2023 do zaplatenia (zohľadňujúc aj započítací úkon voči žalovanému), nakoľko žalovaný tým, že dlžnú sumu neuhradil v lehote splatnosti, dostal s nasledujúcim dňom so splnením svojho peňažného záväzku do omeškania a vzhľadom na skutočnosť, že dňa 28.02.2023 zápočtom žalobca započítal svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 1 344,91
eura, zápočtu pohľadávky žalovaného vo výške 1 558,01 eura zo dňa 28.04.2023. Súd priznal úrok z omeškania tak ako si to uplatnil žalobca, nakoľko výška úroku vyplýva z Rámcovej kúpnej zmluvy - čl. III. Bod 3.4 (č. l. 11 rub) uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.03.2020, kde sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania kupujúceho - žalovaného s platením kúpnej ceny je predávajúci
- žalobca oprávnený požadovať od kupujúceho zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej podľa § 369 ods. 1 ObZ. V prípade, ak kupujúci bude v omeškaní dlhšie ako 30 dní, je tento úrok 0,1% za každý deň omeškania. Keďže žalovaný bol v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, vznikol žalobcovi nárok na zmluvné úroky z omeškania vo výške, ktoré boli dohodnuté vo vyššie uvedenej predmetnej zmluve a sú v súlade s predmetnou zmluvou aj ustanovením Obchodného zákonníka. Takto dohodnutý úrok z omeškania súd nepovažuje za rozporný so zásadami poctivého obchodného styku. Súd zároveň priznaním zmluvne dohodnutého úroku z omeškania nevstupoval do zmluvnej voľnosti strán sporu a zachoval ochranu riadne, v zmluve dohodnutému právu.
36. Žalobca si uplatňoval aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur za neuhradenú faktúru. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur podľa ustanovenia § 369c ods. 1 ObZ a ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. , z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi riadne a včas faktúru.
37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 15 994,68 eura. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 98,30% a žalovaný v 1,70% (do úvahy súd berie len istinu), nakoľko súd pri rozhodovaní o úspechu v konaní musí zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní súd priznal prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,60% (98,30 - 1,70). Súd o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
39. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto dôvody neuviedla, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).