Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/55/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 1989/41, IČO: 00 315 524, zastúpeného HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Žilina, Prielohy 1012/1C, IČO: 47 249 722, proti žalovaným: 1) A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. D., E., F. G. XXX/XX, 2) E. D. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. D., E., X. XXXXXX XX/XX, 3) I. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom C. D., E., E. XX/XX, 4) D. J. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. D., E., E. XX/XX, žalovaní 1) až 4) zastúpení Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, ul. 1. mája 697/26 a 5) E. I. K., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L. XXX, v spore o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovaným 1) – 5) sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 16. 12. 2021, sa žalobca domáhal voči žalovaným 1), 2), 4), 5) a voči pôvodnému žalovanému 3) G. B. určenia, že je vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území E., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo KN-E 848, druh pozemku orná pôda, o výmere 1674 m2. V žalobe uviedol, že dňa 11. 11. 1970 bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorou L. H. B. a I. B. M. H. odpredali Československému štátu, v správe MNV Iľanovo, Miestnemu národnému výboru Iľanovo svoje spoluvlastníctve podiely vo veľkosti 1-ica k pozemku parcela číslo 848, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území E., každý za kúpnu cenu 3346 Kčs. Výmera pozemku bola 16 árov a 73 m2. Pozemok bol vedený v pozemkovej knihe vo vložke číslo 88. Zmluva nadobudla platnosť dňom jej podpisu a nepodliehala registrácii na štátnom notárstve. Československý štát realizoval výkup pozemku z dôvodu realizácie bytovej výstavby, pričom na pozemku bola vykonaná výstavba objektu „2x b. j. + hospodárske objekty“, ktorú realizovalo Okresné poľnohospodárske združenie Liptovský Mikuláš. Československý štát teda nehnuteľnosť vykúpil a vstúpil do jej užívania realizáciou stavieb. Dňa 19. 1. 2019 bol spísaný protokol číslo 50/2017 o prechode vlastníctva, postúpení majetkových práv medzi ním a Slovenskou republikou – Okresným úradom Žilina, podľa ktorého prešlo na neho vlastnícke právo k pozemku. Aktuálne je vlastnícke právo k pozemku zapísané na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie E. v prospech žalovaných. Údaj katastra je nepochybne nesprávny a vlastníkom pozemku je on, ako právny nástupca Miestneho národného výboru Iľanovo, ktorý v minulosti pozemok riadne, v súlade s vtedajšími právnymi predpismi, nadobudol. Keďže aktuálny zápis v katastri nehnuteľností nie je v súlade s právnym stavom popísaným v žalobe a ako vlastníci pozemku sú evidovaní žalovaní, je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva. Iný efektívny prostriedok právnej ochrany, ktorým by sa mohol domáhať, aby bol v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník nehnuteľnosti, nemá. Podľa konštantnej aplikačnej praxe,

je naliehavý právny záujem daný vždy, ak je potrebné súdnym rozhodnutím zosúladiť stav evidencie katastra nehnuteľností s reálnym právnym stavom. Poukázal na skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval na platnosť zmlúv o prevode nehnuteľností ich registráciu štátnym notárstvom. To sa však netýkalo nadobúdania nehnuteľností socialistickými organizáciami do socialistického spoločenského vlastníctva. Je zrejmé, že v evidencii katastra došlo k chybe, keď sa pri revízii pozemno-knižnej evidencie a jej konverzií do katastra nehnuteľností a pri vykonávaní ROEP neprihliadlo na uzatvorenú zmluvu, resp. táto bola opomenutá.

2. Žalovaní 1) až 4) vo vyjadrení ku žalobe uviedli, že nerozporujú listiny predložené žalobcom a pripúšťajú, že vlastníkom sporného pozemku sa mohol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 11. 1970 stať Československý štát, v správe MNV Iľanovo. Spoluvlastnícke podiely k pozemku nadobudli dedením, a to žalovaná 1) po svojom otcovi J. B., žalovaný 2) po svojom otcovi L. H., žalovaný 3) po svojej mame I. B. a žalovaná 4) po svojom otcovi L. H.. Dedičské rozhodnutia neboli doposiaľ nikým spochybnené. Keďže nadobudli spoluvlastnícke podiely k spornému pozemku na základe dedenia, pričom v čase dedičských konaní nemali, ani nemohli mať žiadnu vedomosť o existencii kúpnej zmluvy zo dňa 11. 11. 1970, boli absolútne dobromyseľní v tom, že majetok im patrí. Bez ohľadu na existenciu kúpnej zmluvy preto nadobudli vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom vydržaním, nakoľko po celý čas boli dobromyseľní v tom, že im spoluvlastnícke práva patria. Rovnako dobromyseľní boli aj ich právni predchodcovia, ktorí nadobudli podiely od svojich právnych predchodcov. Navrhli podanú žalobu zamietnuť.

3. Žalovaná 5) vo vyjadrení ku podanej žalobe uviedla, že v predmetnom spore nevie svoje vlastníctvo sporného pozemku preukázať žiadnymi dôkazmi a listinami, ani jej nie sú známe žiadne nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré by preukázali jej vlastníctvo, preto uznáva uplatnený nárok žalobcu.

4. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaných 1) až 4) (replike) uviedol, že podmienky vydržania zo strany žalovaných nemohli byť naplnené pre nedostatok držby. Žalovaní nemohli byť s ohľadom na okolnosti veci dobromyseľní, čo vyplýva aj z vyjadrenia žalovanej 5). Žalovaní 1) až 4) nepreukázali splnenie zákonných podmienok vydržania. Žalovaní 1) až 4) síce tvrdia, že nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere v dedičskom konaní, nenavrhli však vykonanie žiadnych dôkazov, ktoré by preukazovali ich držbu, teda z ktorých by vyplývalo, že sporný pozemok po dobu potrebnú na vydržanie fakticky ovládali spôsobom, ktorý je nevyhnutný pre držbu. Žalovaní 1) až 4) faktické ovládanie spornej nehnuteľnosti ani netvrdili. Z ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že na časti spornej nehnuteľnosti bola postavená bytovka, zvyšná časť pozemku je dlhodobo užívaná spoločne s bytovkou jej obyvateľmi ako priľahlá plocha. Uvedená skutočnosť vylučuje, aby držiteľmi pozemkov boli žalovaní 1) až 4). Žalovaní nikdy nevstúpili do držby sporného pozemku. Žalovaní 2) a 4) mali nadobudnúť nehnuteľnosť v dedičskom konaní po svojom otcovi L. H., ktorý však v roku 1970 uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou pozemok odpredal. Nemohol byť teda dobromyseľný, musel si byť vedomý účinkov predaja nehnuteľnosti a skutočnosti, že už nie je vlastníkom pozemku. Rovnako tak žalovaný 3), ktorý pozemok mal nadobudnúť po I. B., ktorá bola taktiež účastníčkou kúpnej zmluvy z roku 1970, preto nemohla byť dobromyseľná vo vzťahu k vlastníctvu pozemku. Žalovaným v rámci zachovania obvyklej starostlivosti muselo byť zrejmé, že v minulosti došlo k právnym skutočnostiam, ktoré ich vlastnícke právo vylučujú. Bežný vlastník by sa pri zachovaní obvyklej opatrnosti otázkou umiestnenia bytovky na pozemku a užívaniu zvyšnej časti pozemku spoločne s bytovkou nevyhnutne zaoberal a vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom stojí cudzia stavba, by si preveril. Poukázal na to, že pri L. H. sa v súvislosti s ROEP-om vyznačila na liste vlastníctva poznámka s uvedením, že sa jedná o domnelého dediča, teda už v rámci konania o ROEP sa objavili pochybnosti o vlastníckom práve právneho predchodcu. Spracovateľ ROEP nebol dôsledný, keď nebral do úvahy uzatvorenú kúpnu zmluvu z roku 1970 a nezaoberal sa okolnosťami súvisiacimi s umiestnením bytovky v danej lokalite a vyporiadaním vlastníckych vzťahov v 70-tych rokoch. Žalovaní nadobudli spoluvlastnícke podiely na základe dedičských konaní z obdobia rokov 2003 – 2019, teda z času po vykonaní ROEP, v rámci ktorého bola zaevidovaná poznámka o domnelom dedičovi vo vzťahu k L. H.. Absenciu dobromyseľnosti potvrdzuje i skutočnosť, že žalovaná 5) uplatnený nárok uznala a uviedla, že vlastníčkou pozemku sa necíti byť a nie sú jej známe skutočnosti, pre ktoré by ňou mala byť. Žalovaná 5) je pritom v rovnakom postavení ako ostatní žalovaní. Je preto otázne, ako môžu byť ostatní spoluvlastníci dobromyseľní, keď žalovaná 5) svoje vlastníctvo nevie nijako zdokladovať a necíti sa byť vlastníčkou sporného pozemku.

5. Žalovaní 1) až 4) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike) za účelom preukázania držby spornej nehnuteľnosti predložili nájomnú zmluvu, uzatvorenú medzi žalovanou 1) a Poľnohospodárskym družstvom so sídlom v Liptovskom Mikuláši dňa 16. 11. 2009 a tvrdili, že obdobné nájomné zmluvy uzatvorili v právnom postavení prenajímateľa aj žalovaní 2) až 4). Poukázali na to, že súdna prax vyvodila, že držbu možno vykonávať aj nepriamo, resp. prostredníctvom inej osoby, pričom faktickým ovládaním veci sa nerozumie len fyzické ovládanie veci, ale vykonávanie tzv. právneho panstva nad vecou. Skutočnosť, že vec fakticky užíva iná osoba ako jej držiteľ neznamená pretrhnutie držby. Počas celej doby, odkedy sporný pozemok nadobudli na základe jednotlivých osvedčení o dedičstve, vykonávali tzv. právne panstvo nad vecou, prenechali pozemok do odplatného užívania tretej osobe, ktorá ho následne, s ich súhlasom, prenechala do užívania vlastníkov bytov predmetnej bytovky. Svoje vlastníctvo odvodzovali od rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, preto nemohli mať ani teoretickú pochybnosť o tom, že im vlastníctvo k pozemku nepatrí. Uviedli, že nemožno od nich ako od obyčajných ľudí vyššieho veku, bez právneho vzdelania, požadovať, aby vykonávali počas dedičského konania akékoľvek právne alebo iné úkony smerujúce k zisťovaniu právnych titulov nadobudnutia majetku patriaceho do masy dedičstva.

6. Pôvodný žalovaný 3) G. B. počas konania dňa XX. XX. XXXX zomrel. Uznesením zo dňa 25. 10. 2023 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičkou po pôvodnom žalovanom 3) I. B..

7. V súlade s ustanovením súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalovanej 3), ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila prostredníctvom svojho advokáta zo zdravotných dôvodov a žalovanej 5), ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila včas a vážnymi dôvodmi.

8. Advokát žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu poukázal na obsah podanej žaloby a písomných vyjadrení. Uviedol, že neboli splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva žalovanými. Poukázal na to, že na pozemku bola postavená bytovka. Vo vzťahu k výpovedi svedka L. N. uviedol, že o ňom nadobudli vedomosť po poslednom pojednávaní, keď o stave pojednávania informovali žalobcu. Žalobca sa dozvedel o existencii kúpnej zmluvy, ktorou mal štát nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku, práve od uvedeného svedka. V nadväznosti na to potom žalobca uzavrel delimitačný protokol a podal žalobu. Vedomosť o uvedenom svedkovi však pri podávaní žaloby nemali, nakoľko by boli navrhli jeho vypočutie už v podanej žalobe, prihliadajúc k ustanoveniam o koncentrácii konania. Nemal vedomosť, o čom sa svedok rozprával s pracovníkmi mesta, oni však s ním komunikovali len ohľadom zabezpečenia jeho účasti na pojednávaní. Uviedol, že práve nezrovnalosti vo výsluchu svedka poukazujú na to, že jeho výpoveď nebol nacvičená, ale bola spontánna. Vo vzťahu k nájomným zmluvám, uzavretým medzi žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami a vlastníkmi bytov, uviedol, že neexistuje dôkaz, že by sa tieto zmluvy aj reálne plnili a otázny je dôvod ich uzavretia, keďže boli uzavreté nájomné zmluvy aj s poľnohospodárskym družstvom. V záverečnej reči navrhol podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko zistené skutočnosti vylučujú dobromyseľnosť na strane žalovaných. Žalovaným a ich právnym predchodcom bolo známe, že na pozemku, resp. jeho podstatnej časti je vystavaná bytovka. Pozemok bol oplotený a využívaný ako záhrada nájomcami bytov. Žalovaní nemohli byť dobromyseľní ani z dôvodu, že v minulosti sa nijakým spôsobom nedomáhali svojich nárokov na vlastníctvo, ochrany svojho vlastníctva, vydania bezdôvodného obohatenia. Samotná existencia bytovky musela v každom priemerne opatrnom človeku navodiť pochybnosti, či sa v minulosti pozemok nedostal z vlastníckej dispozície. Poukázal na to, že svedok O. spochybnil, či vôbec pozemok mal byť v zmluvách uvádzaný. Uvedený svedok tiež potvrdil, že poľnohospodárske družstvo priamo pozemok neužívalo. Poľnohospodárske družstvo uzatváralo nájomné zmluvy len na pôdu, ktorá mohla byť využitá na poľnohospodárske účely. Družstvo teda nemohlo prevziať do užívania pozemok na účely súvisiace s existenciou bytovky. Poukázal tiež na skutočnosť, že z výpovede svedka L. N. vyplynulo, že už v minulosti bolo vlastníctvo právneho predchodcu žalovaných spochybnené a uvedená skutočnosť mu bola aj oznámená. O pochybnostiach o dobromyseľnosti svedčí aj skutočnosť, že žalovaní, napriek tomu, že považovali užívanie pozemku za vyporiadané uzatvorením nájomných zmlúv družstvom, mali snahu uzatvárať nájomné zmluvy s vlastníkmi bytov v bytovke, z ktorých však plnenie žiadnym spôsobom nepreukázali. Aj z výpovedí samotných žalovaných vyplynula spornosť vlastníctva. Poukázal aj na vyjadrenie žalovanej 5), ktorá vlastnícke právo žalobcu uznala, preto musí byť vyhovené žalobe minimálne v uvedenej časti. Uvedená skutočnosť tiež svedčí o tom, že žalovaní nemohli byť

dobromyseľní. Poukázal na to, že žalobca nadobudol vlastnícke právo v súlade so zákonom, pričom vlastnícke právo sa nepremlčiava.

9. Advokát žalovaných 1) až 4) na pojednávaní uviedol, že dobromyseľnosť žalovaných odvodzujú nielen z dedičských konaní, ale aj z nájomných zmlúv, na základe ktorých žalovaní prenajímali pozemok poľnohospodárskemu družstvu, ktoré mal uzavreté každý žalovaný aj ich právni predchodcovia. Poukázal na skutočnosť, že bytový dom bol na pozemku postavený v roku 1970, kedy bolo bežné, že stavby sa stavali na cudzích pozemkoch. Uviedol, že žalobca, ktorý tvrdí, že je vlastníkom, nevynaložil v rámci konania ROEP žiadne úsilie na to, aby sa zaoberal tým, ako bol pozemok v rámci tohto konania riešený. Žalovaní neboli v konaní o ROEP vyzvaní príslušným orgánom, ani žiadnymi osobami vo vzťahu k svojmu vlastníckemu právu. Poukázal na skutočnosť, že L. H. jednal s vlastníkmi bytov o odpredaji pozemku, preto aj v nájomných zmluvách je uvedené, že vyplatená suma bude odpočítaná od kúpnej ceny. Je zrejmé, že nájomné zmluvy boli dojednané duplicitne, avšak výška dojednaného nájomného nezodpovedala cene za nájom nepoľnohospodárskych pozemkov. Preto L. H. jednal ohľadne nájmu aj s vlastníkmi bytov, pričom výsledkom mal byť predaj pozemkov. Uviedol, že svedok E. P. O. vo svojej výpovedi potvrdil, že doposiaľ nemal vedomosť o existencii kúpnej zmluvy z roku 1970, a túto nemal ani v čase, keď došlo k prevodu vlastníctva k bytom. Vyjadrenia uvedeného svedka boli v rovine domnienok, neuvádzal konkrétne skutočnosti, ale vyjadroval sa k nájomným zmluvám vo všeobecnosti. Výpoveď svedka L. N. považoval za vopred pripravenú a nepravdivú. Jeho matka nadobudla vlastnícke právo k bytu v roku 2002, nie v roku 1995. Súčasťou zmluvy o nadobudnutí vlastníctva k bytu určite nebola kúpna zmluva o prevode pozemkov. Poukázal na to, že svedok vedel veľmi konkrétne opísať, aké listiny mali byť súčasťou kúpnej zmluvy, ktorou boli nadobúdané byty. Svedok zjavne nemal vedomosť o nájomnej zmluve s vlastníkmi bytov a uvádzal ústne dohody, ktoré mali byť uzavreté, ktoré by však boli v úplnom rozpore s nájomnou zmluvou. Pokiaľ by mama svedka ukázala L. H. listiny, ktoré svedčia o skutočnosti, že nevlastní uvedený pozemok, nie je zrejmé, prečo s ním uzavrela nájomnú zmluvu a zaviazala sa platiť nájomné. Spochybnil tvrdenie svedka, že žalovaní mali v roku 2005 vykonávať tlaky na vlastníkov bytov. Ak by aj tvrdenie pravdivé bolo, nie je zrejmé, prečo sa matka svedka voči uvedenému neohradila, pokiaľ si bola vedomá, že žalovaní pozemky nevlastnia. Rovnako, ak by bolo uvedené tvrdenie pravdivé, svedčilo by to o tom, že žalovaní si boli vedomí, že vlastnia pozemky, ktoré užívajú iné osoby a robili voči tomu opatrenia. Matka svedka aj ostatní nájomcovia v roku 2004 riadne nájomné zaplatili. L. H. však v roku 2005 zomrel a následne sa nájomná zmluvu opomenula, keďže ostatní vlastníci boli v tom, že pozemok prenajímali poľnohospodárskemu družstvu, ktoré pozemok užíva. V záverečnej reči namietal postup súdu, ktorý rozhodol o nevykonaní dôkazu výsluchom žalovanej 3). Uviedol, že zo strany žalovaných nebola možnosť domáhať sa svojich nárokov, nakoľko, v súlade s ustanovením § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vzniklo zo zákona vecné bremeno v prospech vlastníkov bytov k pozemku a žalovaní mali uzatvorené platné nájomné zmluvy, z ktorých za užívanie pozemku poberali nájomné. Uvedené nájomné zmluvy neboli nikdy ukončené, ani vypovedané, teda nájomný vzťah trvá. Z nájomných zmlúv, uzavretých medzi spoluvlastníkmi pozemku a vlastníkmi bytov je jednoznačné, že spoluvlastníci pozemku sa domáhali od vlastníkov bytov majetkového vyporiadania, keďže mali za to, že nájomné zmluvy, uzatvorené s družstvom, nie sú dostatočné a nezohľadňujú vo výške nájomného skutočnosť, že predmetom nájmu je aj bytovka a pozemky užívané zo strany vlastníkov bytov. Práve z tohto dôvodu vlastníci pozemkov oslovili vlastníkov bytov a snažili sa s nimi dohodnúť. Uvedená listina preukazuje, že žalovaní v danom čase si boli vedomí svojho vlastníctva, skutočnosti, že pozemok zdedili a snažili sa vyporiadať vlastnícke vzťahy. Žalovaní doposiaľ zotrvali v nájomnom vzťahu s družstvom a družstvo za užívanie pozemku riadne a pravidelne uhrádzalo nájomné. Žalovaní nadobudli pozemky dedením, pričom v rámci dedičského konania nemali žiadnu pochybnosť o vlastníctve ich právnych predchodcov a akceptovali právny stav tak, ako bol predložený notárom. Pozemky boli po celú dobu predmetom nájmu zo strany družstva, ktoré nemalo vedomosť o tom, že by pozemky vlastníkom nepatrili, dobrovoľne a vedome si ich prenajímalo. Žalovaní preukázali právne panstvo nad vecou, preukázali faktickú držbu pozemku, s ktorým disponovali v dobrej viere, že sú jeho vlastníkom, preto navrhol podanú žalobu zamietnuť.

10. Žalovaná 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že pozemok nadobudla v dedičskom konaní po otcovi, ktorý zomrel v roku 2009. Dovtedy mal nájomnú zmluvu s družstvom on, po jeho smrti urobili automaticky nájomnú zmluvu s ňou. Až do roku 2018, kedy boli pozvaní na mestský úrad, nevedeli o tom, že by mal byť nejaký problém. Vedeli, že je tam postavená bytovka, ale mali informácie od starých rodičov, že je to ich. Chodilo im aj nájomné. Žiadnu vedomosť o tom, že by im pozemok nepatril, nemali. Skutočnosť, že pozemok užíva niekto iný, vedeli. Kúpnu zmluvu z roku 1970 videla prvýkrát v roku

2018 na mestskom úrade. Počas dedičského konania nebola zo strany notárky upovedomená o tom, že by mal byť s pozemkom nejaký problém. Nevedela sa vyjadriť ku skutočnosti, či bol nejaký problém s pozemkom počas o ROEP. V čase, keď uzatvárala nájomnú zmluvu, vedela, že na pozemku stojí bytovka. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či si presne skontrolovala, ktoré pozemky sú jej predmetom. Myslela si, že majitelia bytov, keďže užívajú pozemok, by im mali niečo platiť. Brala to však tak, že majú nájomnú zmluvu s družstvom a družstvu snáď majitelia bytov niečo platia. Nevedela uviesť, či v čase podpisu nájomnej zmluvy vedela, že jej predmetom je aj pozemok pod bytovkou. Nájomné jej bolo vyplácané jedenkrát ročne. Pred rokom 2018 mala vedomosť, že pozemok by mal patriť jej, resp. jej rodine. So sestrou sa rozprávali, že ak je to ich, mohli by pozemok aj predať.

11. Žalovaný 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že pozemok zdedil v dobrej vôli v roku 2006 po svojom otcovi L. H.. Poľnohospodárskemu družstvu prenajali desiatky pozemkov. Doma sa aj rozprávali o tom, že pozemok je prenajatý družstvu. V čase dedičského konania o žiadnych problémoch v súvislosti s pozemkom informovaný nebol. Až do roku 2018 bol v tom, že všetko je v poriadku. Až v roku 2018, keď bol predvolaný na mestský úrad, sa dozvedel o tom, že pozemok by nemal byť ich. Nemal vedomosť, že by jeho otec bol počas konania o ROEP oslovený ohľadne pozemku. Jeho otec mal určite uzatvorenú nájomnú zmluvu s poľnohospodárskym družstvom. Poľnohospodárske družstvo mu vypláca nájomné. Jeho otec mu povedal, že pozemok je ich, avšak neuviedol detaily, teda akú má výmeru. Do roku 2018 pozemok pod bytovkou neriešil. S otcom sa rozprávali o tom, že bytovka stojí na časti ich pozemku. Pred rokom 2018 mal vedomosť o tom, že pozemok im patrí. Mal vedomosť o tom, že predmetom nájomnej zmluvy je aj pozemok pod bytovkou a v jej okolí.

12. Žalovaná 4) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že vedela, že pozemok patrí im, keďže tam ako dieťa chodievala. O tom, aký má pozemok tvar, veľkosť sa dozvedela až z papierov z mesta. V období, keď boli deti, nikto neriešil, na akom pozemku sa stavia. V roku 2002 alebo 2003 bol jej brat L. za majiteľmi bytov ohľadne platenia nájomného. Videla aj nejakú predbežnú zmluvu s jedným z majiteľov bytov. V roku 2018 im predložili kópiu kúpnej zmluvy. Vedomosť o tom, že jej otec pozemok predal, nemala. Po otcovi sa viedlo dedičské konanie 10 rokov a nikto vlastnícke právo nespochybňoval. Jej sestra nadobudla časť pozemku, a potom v roku 2019, keď zomrela, ho nadobudla neter. So starou mamou chodievali na pozemok, pestovali tam zeleninu. Po postavení bytovky už pozemok neužívali. Do roku 2018 sa pozemkom nezaoberali, len sa s bratom o tom rozprávali. Majitelia bytov sa aj zaujímali o predaj pozemku, bolo to asi 5 alebo 6 rokov dozadu. Oslovil ju jeden z majiteľov bytov, že má záujem o odpredaj pozemku. Ona mu povedala, že ich tam je viac. To bolo ešte pred rokom 2018. Nepamätala si, že v roku 1970 niekto otca kontaktoval ohľadne uzavretia kúpnej zmluvy, alebo že by boli vyplatené peniaze. Nájomnú zmluvu má uzavretú s poľnohospodárskym družstvom a nájomné jej platia. Keďže jej brat povedal, že sa chce dohodnúť o nájme, bola presvedčená, že je to ich.

13. Svedok L. N. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že jeho mama bola zamestnancom družstva. Do bytu sa nasťahovali v novembri 1982 – 83. V prvej polovici 90-tych rokov sa byty odpredávali, avšak pozemok nebol doriešený. Dozvedeli sa to z podkladov ku zmluve. Chceli robiť nadstavbu nad bytovú jednotku a pri príprave projektovej dokumentácie zistili, že pozemok bol odpredaný Miestnemu národnému výboru Iľanovo. Po nejakom období sa im ohlásil pán L. H. s tým, že by mali platiť nájom. Vtedy už v bytovke nebýval. Volala mu mama, ktorej povedal, aby L. H. ukázala zmluvy, ktoré uzatváralo mesto. Mama mu zmluvy ukázala a L. H. s ňou uzavrel ústnu dohodu, že nebude od nej požadovať nájomné a ona nebude túto informáciu rozširovať ďalej. Kým L. H. žil, dohoda trvala. Keď zomrel, nastala výmena generácií a začali vytvárať tlak na odkúpenie pozemku, chceli im zabrániť vstupu na pozemok. Podľa jeho vedomostí, jeho rodina L. H. žiadnu odplatu za užívanie pozemku neplatila. Tlak na odkúpu pozemku bol vyvíjaný v roku 2005 a následne po smrti jeho matky v roku 2016 – 2017. Tlak bo vyvíjaný v tom zmysle, aby si uspôsobili vstupy do ich častí bytovky. Jeho mama konzultovala skutočnosť, že bola uzavretá zmluva so štátom, asi s pánom H. starším a s pani D.. Potvrdil, že podpis na nájomnej zmluve zo dňa 30. 6. 2004 je jeho matky. Vedomosť o uvedenej zmluve, ani o tom, že by sa na jej základe niečo plnilo, však nemal. Po smrti jeho matky nájomné od neho požadované zo strany B. nebolo. Pozemok do dnešného dňa užívajú ako záhradu. Pokiaľ si pamätá, poľnohospodárske družstvo pozemok neužívalo. Záhrada je oplotená a bola oplotená už v čase, keď sa do bytovky nasťahovali. Fyzicky im nebolo bránené v užívaní pozemku, bolo im bránené verbálne, keď napr. pani B. tvrdila, že je to ich pozemok a môže si tam chodiť kedy chce a žiadala odstrániť bránu, aby mala zabezpečený slobodný vstup na pozemok. K tomu došlo po smrti jeho mamy asi v roku 2016. Pokiaľ má vedomosť, B. pozemok nikdy neužívali. Podkrovie chceli nadstavovať v rokoch 1995 – 1997, bolo to už asi v období,

kedy jeho mama bola vlastníčkou bytu. Disponovali rozhodnutiami ONV, kúpno-predajnými zmluvami, technickou dokumentáciou, zamietnutím kolaudácie z dôvodu nevyplatenia ceny aj ďalšími dokladmi, ktoré boli z roku 1969 – 1971. Tieto doklady boli v materiáloch, ktoré poľnohospodárske družstvo priložilo k zmluvám o predaji bytov. Vedomosť o veci má od jeho mamy. Komunikoval aj s mestom, bol sa informovať na stavebnom a právnom oddelení. V telefonickom kontakte bol aj s advokátom žalobcu, ktorý ho oslovil ohľadne účasti na pojednávaní. Vedomosť o existencii ústnej dohody medzi jeho mamou a L. H. má od jeho mamy. Jeho mama mala kúpnu zmluvu uzavretú so štátom doma a ukázala ju L. H.. Uvedenú zmluvu mala od družstva.

14. Svedok E. P. O., predseda predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva so sídlom v Liptovskom Mikuláši, pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že pozemok sa nachádza pod bytovým domom, ktorý vlastnilo družstvo. V čase, keď mali nájomcovia nárok na odkúpenie bytov, boli byty odpredané. V tom čase nemali žiadnu vedomosť o tom, v koho vlastníctve pozemok pod bytovým domom je. Vychádzali zo stavu, ktorý bol evidovaný v katastri nehnuteľností. Keďže v katastri nehnuteľností boli evidované ako vlastníci fyzické osoby, pozemok pri predaji bytov neriešili. Do roku 1989 poľnohospodárske družstva užívali pozemky bez nájomných zmlúv, len na základe zákonného práva užívania pozemkov, po roku 1992 sa začali uzatvárať nájomné zmluvy. Posledné nájomné zmluvy na predmetný pozemok boli uzavreté v roku 2004 a 2009, v súčasnosti sa už nájomné zmluvy na tento pozemok neuzatvárajú, nakoľko ho poľnohospodárske družstvo nevyužíva. Na poľnohospodárskom družstve pôsobí od roku 1982. Po odpredaji bytov pozemok reálne poľnohospodárskym družstvom užívaný nebol, jedine ak by ho nájomcovia bytov užívali ako záhumienky, k čomu sa však vyjadriť nevedel. Nevedel sa vyjadriť k tomu, kedy sa pozemok prestal dávať do nájomných zmlúv, avšak bolo to z dôvodu, že družstvo ho neužívalo ani predtým a nemalo záujem, aby ho dávalo do záhumienky tretej osobe. Pri predaji bytov bol pozemok neusporiadaný, preto sa neriešil. V roku 2003 už družstvo pozemok neužívalo a do nájomnej zmluvy bol možno zahrnutý nedopatrením. V minulosti sa pozemok za bytovkou užíval aj ako pasienok. Kúpne zmluvy na byty sa robili v rokoch 2003 – 2005, podpisoval ich aj on. Ku kúpnym zmluvám sa predkladala dokumentácia, a to stavebné zákresy. Súčasťou dokumentácie ku kúpnym zmluvám neboli kúpne zmluvy, ktorými malo dôjsť k prevodu pozemku. Družstvo vedomosť o týchto kúpnych zmluvách nemalo. Dozvedel sa to až teraz. Keď bol predvolaný ako svedok, informoval sa na meste, o akú vec sa jedná. Oni mu oznámili, že sa jedná o spor o pozemok, vo vzťahu ku ktorému si chce dať mesto určiť vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy. Predsedom predstavenstva je od roku 1999. Nájom pozemku nesúvisel so skutočnosťou, že na pozemku bola postavená bytovka, nakoľko nájomné zmluvy sa uzatvárali na pozemky pre poľnohospodárske účely, ako aj pre účely poskytnutia pozemkov do záhumienky tretím osobám. V čase predaja bytov mali vedomosť, že pozemok pod bytovkou je vo vlastníctve fyzických osôb a nemali vedomosť, že by v minulosti došlo k prevodu pozemkov na tretie osoby, resp. na štát. Kúpnu zmluvu, ktorou malo dôjsť k prevodu pozemku na štát, nikdy nevidel, vedomosť o nej nadobudol až v súvislosti s predvolaním na pojednávanie vo veci. Vlastníci bytov sa v čase predaja bytov zaujímali o vzťahy k pozemku, mohli im však povedať len to, že pozemky im predať nemôžu ani dať do užívania, keďže nie sú ich vlastníci, pričom platí stav zapísaný v katastri nehnuteľností. Nebolo mu známe, či bol nejaký zámer družstva ohľadom užívania predmetného pozemku. Je možné, že v nájomnej zmluve je v určitom období uvedený aj pozemok, ktorý družstvo aktuálne neužíva a nepotrebuje. Ak sa rozhodne, že pozemok už nebude ďalej využívať, robí sa to postupne tak, že keď sa uzatvára nová nájomná zmluva, tak sa už do nej pozemok neuvedie.

15. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

16. Žalovaní 1) až 5) sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-E 848, druh pozemku orná pôda, o výmere 1674 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území E., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, a to žalovaná 1) v spoluvlastníckom podiele 1-ina, právnym dôvodom dedenia na základe osvedčenia o dedičstve , žalovaný 2) v spoluvlastníckom podiele 1/6-ina, právnym dôvodom dedenia na základe osvedčenia o dedičstve , žalovaná 3) v spoluvlastníckom podiele 1-ina, právnym dôvodom dedenia na základe uznesenia o dedičstve sp. zn. , žalovaná 4) v spoluvlastníckom podiele 1/6-ina, právnym dôvodom dedenia na základe osvedčenia o dedičstve D/2016/93 a žalovaná 5) v spoluvlastníckom podiele 1/6-ina právnym dôvodom dedenia na základe uznesenia . Pôvodný žalovaný 3) bol evidovaný ako podielový spoluvlastník pozemku právnym dôvodom dedenia na základe osvedčenia o dedičstve D 176/98.

17. L. H. B. a I. B., M. H. ako predávajúci a Československý štát, zastúpený Miestnym národným výborom Iľanovo, ako kupujúci uzavreli dňa 11. 11. 1970 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj pozemku zapísaného ako parcela číslo 848 o výmere 1673 m2, zapísaného v pozemkovej knihe vo vložke číslo 88 pre katastrálne územie E., za kúpnu cenu v celkovej výške 6692 Kčs. Podľa článku IV. zmluvy, zmluva nadobúda platnosť v deň podpísania zmluvnými stranami a nepodlieha registrácii na štátnom notárstve.

18. Podľa výpisu z pozemkovej knihy pre katastrálne územie E., pozemno-knižná vložka číslo XX, boli ako podieloví spoluvlastníci pozemku parcelné číslo 848, roľa v Lazoch, o výmere 16 árov a 73 m2, zapísaní L. H. B. v spoluvlastníckom podiele 1-ica a I. B., M. H. v spoluvlastníckom podiele 1-ica.

19. Rozhodnutím Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši zo dňa 5. 1. 1971, číslo 25/203-2/71, bola povolená stavebníkovi OPZ v Liptovskom Mikuláši stavba „2 x b. j. + hospodárske objekty“ v obci Iľanovo na parcele podľa územného rozhodnutia. Okresný národný výbor Liptovský Mikuláš dňa 5. 4. 1971 vydal pod značkou Výst.1258-154-24-c/71 územné rozhodnutie, ktorým určil vymedzenie miesta a rozsahu územia pre umiestnenie stavby rozšírenie stavebného pozemku pre 1x 3 b. j. v obci E..

20. Slovenská republika – Okresný úrad Žilina ako odovzdávajúci a žalobca ako preberajúci uzatvorili dňa 19. 1. 2019 protokol číslo 50/2017 o prechode vlastníctva, postúpení majetkových práv a záväzkov podľa zákona číslo o majetku obcí v znení neskorších zmien, predmetom ktorého bol prechod vlastníctva k pozemku parcela číslo KN-E 848, druh pozemku orná pôda, o výmere 1674 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území E., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš na liste vlastníctva číslo XXX, na žalobcu.

21. Podľa fotokópie originálu listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie E. boli ako prví podieloví spoluvlastníci pozemku parcela číslo KN-E 848 zapísaní J. B., právnym dôvodom dedenia na základe osvedčenia , L. H. B., právnym dôvodom dedenia na základe , s poznámkou domnelý dedič v listine číslo ROEP Z 1200/2002 a G. B., právnym dôvodom dedenia na základe osvedčenia D 176/98. 22. Žalovaná 1) ako prenajímateľ a Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Liptovskom Mikuláši ako nájomca uzatvorili dňa 16. 11. 2009 nájomnú zmluvu číslo 1372/09, predmetom ktorej bol nájom pozemkov na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, uvedených v prílohe k zmluve, pričom vlastníctvo k pozemkom bolo preukázané rozhodnutím o dedičstve po J. B. . Nájom bol dojednaný na dobu neurčitú. Podľa prílohy k nájomnej zmluve bol predmetom nájmu aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ina k pozemku parcela číslo KN-E 848 v katastrálnom území E.. Žalovaná 4) ako prenajímateľ a Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Liptovskom Mikuláši ako nájomca uzatvorili dňa 12. 8. 2003 nájomnú zmluvu číslo 410/03/2001, predmetom ktorej bol nájom pozemkov na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, uvedených v prílohe k zmluve, pričom vlastníctvo k pozemkom bolo preukázané rozhodnutím o dedičstve po L. H. D 2016/93. Nájom bol dojednaný na dobu neurčitú. Podľa prílohy k nájomnej zmluve bol predmetom nájmu aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6-ina k pozemku parcela číslo KN-E 848 v katastrálnom území E.. Žalovaný 2) ako prenajímateľ a Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Liptovskom Mikuláši ako nájomca uzatvorili dňa 9. 12. 2009 nájomnú zmluvu číslo 1383/10, predmetom ktorej bol nájom pozemkov na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, uvedených v prílohe k zmluve, pričom vlastníctvo k pozemkom bolo preukázané rozhodnutiami o dedičstve po L. H. a po H. H. . Nájom bol dojednaný na dobu neurčitú. Podľa prílohy k nájomnej zmluve bol predmetom nájmu aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6-ina k pozemku parcela číslo KN-E 848 v katastrálnom území E.. L. H. ako prenajímateľ a Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Liptovskom Mikuláši ako nájomca uzatvorili dňa 9. 12. 2004 nájomnú zmluvu číslo 409/04/2004, predmetom ktorej bol nájom pozemkov na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, uvedených v prílohe k zmluve, pričom vlastníctvo k pozemkom bolo preukázané rozhodnutím o dedičstve po L. H. D 2016/93. Nájom bol dojednaný na dobu neurčitú. Podľa prílohy k nájomnej zmluve bol predmetom nájmu aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6-ina k pozemku parcela číslo KN-E 848 v katastrálnom území E.. G. B. ako prenajímateľ a Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Liptovskom Mikuláši ako nájomca uzatvorili dňa 20. 7. 2009 nájomnú zmluvu číslo XXXX/XX, predmetom ktorej bol nájom pozemkov na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, uvedených v prílohe k zmluve, pričom vlastníctvo k pozemkom bolo preukázané rozhodnutiami o dedičstve po D. B. D 555/94 a po I. B. D

176/98. Nájom bol dojednaný na dobu neurčitú. Podľa prílohy k nájomnej zmluve bol predmetom nájmu aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/4-ina k pozemku parcela číslo KN-E 848 v katastrálnom území E..

23. Podľa ústrižkov z poštových poukazov bolo žalovanej 4) poukázané Poľnohospodárskym družstvom so sídlom v Liptovskom Mikuláši dňa 30. 5. 2007 68 eur ako nájomné za pôdu za rok 2006, dňa 21. 7. 2004 50 eur ako nájomné za pôdu za rok 2003 a dňa 18. 2. 2015 2,26 eura ako nájomné za pôdu za rok 2014. Podľa ústrižkov z poštových poukazov bolo žalovanej 1) vyplatené Poľnohospodárskym družstvom so sídlom v Liptovskom Mikuláši dňa 27. 12. 2012 10,38 eura ako nájomné za rok 2012, dňa 18. 2. 2015 10,38 eura ako nájomné za rok 2014, dňa 11. 2. 2014 10,38 eura ako nájomné za rok 2013, dňa 23. 1. 2018 12,98 eura ako nájomné za rok 2017, dňa 7. 2. 2017 12,98 eura ako nájomné za rok 2016 a dňa 26. 1. 2016 10,38 eura ako nájomné za rok 2015, dňa 12. 2. 2021 26,48 eura ako nájomné za rok 2020, dňa 17. 1. 2022 26,48 eura ako nájomné za rok 2019 a dňa 14. 2. 2019 12,98 eura ako nájomné za rok 2018. Podľa ústrižkov z poštových poukazov bolo žalovanému 2) poukázané Poľnohospodárskym družstvom so sídlom v Liptovskom Mikuláši dňa 28. 4. 2008 6262,50 Sk ako nájomné za rok 2008 a dňa 10. 3. 2008 213 Sk ako nájomné za rok 2007.

24. I. B. ako vlastník a Poľnohospodárske družstvo Liptovský Mikuláš ako užívateľ uzatvorili nájomnú zmluvu o dočasnom užívaní pozemku poľnohospodárskou organizáciou, predmetom ktorej bolo aj dočasné užívanie pozemku parcela číslo 848 v katastrálnom území E.. V zmluve nie je uvedený dátum jej uzavretia. V článku IV. zmluvy je uvedené, že výška nájomného bola stanovená podľa vyhlášky Ministerstva finacií SR číslo

25. Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Liptovskom Mikuláši súdu dňa 26. 1. 2024 oznámilo, že nemá s E. D. H., ani s G. B. a jeho dedičmi uzatvorenú zmluvu na pozemok parcela číslo KN-E 848 v katastrálnom území E..

26. Dňa 30. 6. 2004 L. H., J. B., G. B., J. D. a I. B. ako prenajímatelia, zastúpení L. H. a D. N. ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom pozemku pod bytovkou v Iľanove, pôvodná parcela číslo 848, teraz KN-462 a 463 o výmere 520 m2 a 1154 m2, na dobu neurčitú od 1. 1. 2004. V zmluve je ako „dodatok“ uvedené, že vyplatená suma za nájom bude pri predaji pozemku odpočítaná z jeho dohodnutej ceny. Totožní prenajímatelia uzavreli dňa 30. 6. 2004 nájomné zmluvy s rovnakým predmetom aj s nájomcami B. B. a P. K..

27. Poľnohospodárske družstvo Liptovský Mikuláši ako prevádzajúci a D. N. ako nadobúdajúci uzatvorili dňa 25. 6. 2002 zmluvu o prevode vlastníctva k bytu číslo X G. K. Q. R. XXX postavenom na pozemku parcela číslo KN-462 v katastrálnom území E.. Podľa článku V. zmluvy, pozemok parcela číslo KN-462, na ktorom je dom postavený, nie je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a na tento pozemok sa zriaďuje vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zákona číslo 182/93 Z. z. Podľa článku II. ods. 1 zmluvy, pozemok nie je predmetom zmluvy. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe uvedenej zmluvy bol povolený dňa 2. 7. 2002 pod V 435/2002.

28. Z obsahu pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. , po poručiteľovi J. B., zomrelom dňa 27. 5. 2009, mal súd preukázané, že na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 18. 8. 2009 nadobudla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ina na pozemku parcela číslo KN-E 848 v katastrálnom území E. žalovaná 1).

29. Z obsahu pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. D 176/98, po poručiteľke I. B., zomrelej dňa 18. 2. 1998, mal súd preukázané, že na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 10. 10. 2000 nadobudli spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ica k pozemku parcela číslo 848 v katastrálnom území E. J. B. a G. B., každý z nich v 1-ici.

30. Z obsahu pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. D 2016/93, po poručiteľovi L. H., zomrelom dňa 22. 7. 1993, mal súd preukázané, že na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 3. 2. 2003 nadobudli spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/4-iny na pozemku parcela číslo 848 v katastrálnom území E. L. H., J. D. a I. B., každý z nich v 1/6-ine.

31. Z obsahu pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. , po poručiteľovi L. H., zomrelom dňa 9. 11. 2005, mal súd preukázané, že na základe osvedčenia

o dedičstve zo dňa 4. 6. 2006 nadobudol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti1/6-ina k pozemku parcela číslo KN-E 848 v katastrálnom území E. E. D. H..

32. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

34. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

35. Podľa , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

36. Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

37. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

38. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Vzhľadom na druh nároku, ktorého sa žalobca podanou žalobou domáhal, súd prioritne skúmal, či existuje na požadovanom určení naliehavý právny záujem, preukázanie ktorého je podmienkou úspešnosti žaloby o určenie práva. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Podľa ustálenej judikatúry, ak sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem. Keďže žalobca sa v spore domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemku, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, v prípade úspechu podanej žaloby by rozsudok súdu bol spôsobilý vyvolať zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Preto bol preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

39. Žalobca svoje vlastnícke právo k pozemku parcela číslo KN-E 848 v katastrálnom území E. odvodzoval zo zmluvy, uzavretej medzi L. H. a I. B. ako predávajúcimi a Československým štátom, zastúpeným Miestnym národným výborom v Iľanove ako kupujúcim dňa 11. 11. 1970 a následného protokolu o prechode vlastníctva zo dňa 19. 1. 2019, podpísaného medzi ním a Slovenskou republikou, v mene ktorej konal Okresný úrad Žilina. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 11. 11. 1970, ani následné spísanie protokolu o prechode vlastníctva k pozemku na žalobcu. Žalovaní nerozporovali ani skutočnosť, že Československý štát na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy vlastnícke právo k pozemku nadobudol. Žalovaní 1) až 4) sa však bránili tým, že po zmene vlastníckeho práva k pozemku v roku 1970 došlo následne k ďalšej právnej skutočnosti, ktorej následkom je zmena vlastníckeho práva k pozemku, a to k vydržaniu vlastníckeho práva.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 11. 11. 1970 medzi L. H. a I. B. ako predávajúcimi a Československým štátom, zastúpeným Miestnym národným výborom v Iľanove ako kupujúcim, nadobudol vlastnícke právo k pozemku parcela číslo PK 848, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území E., zapísanému v pozemkovej knihe vo vložke číslo 88, Československý štát. V tejto súvislosti súd uvádza, že, v zmysle ustanovenia Hospodárskeho zákonníka () účinného v čase uzavretia zmluvy, ak sa do

socialistického spoločenského vlastníctva nadobúdala vec zmluvou, prechádzalo vlastnícke právo zásadne prevzatím veci. Kúpna zmluva, v zmysle článku II ods. 9 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 z 19. 5. 1964 Zb., ktorou sa vydáva smernica o postupe pri registrácii zmlúv na štátnych notárstvach a pri dávaní súhlasu na prevod a nájmy niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi (tzv. Registračná smernica), nepodliehala registrácii štátnym notárstvom, ani súhlasu okresného národného výboru, nakoľko sa jednalo o prevod nehnuteľného majetku do socialistického vlastníctva. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 11. 1970 preto došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemku Československým štátom, hoci aj nebol vykonaný zápis uvedenej skutočnosti v príslušnej evidencii nehnuteľností.

41. Žalovaní 1) až 4) tvrdili, že spoluvlastnícke podiely k pozemku parcela číslo KN-E 848 nadobudli dedením, pričom po zákonom stanovenú dobu boli dobromyseľní v tom, že spoluvlastnícke podiely k pozemku im patria. Žalobca spochybnil nielen dobromyseľnosť držby žalovaných 1) až 4), ale aj jej samotnú existenciu, a to vo vzťahu k faktickému ovládaniu pozemku, keďže na časti pozemku bol po prevode vlastníckeho práva v roku 1970 na Československý štát postavený bytový dom a následne bol pozemok užívaný výlučne nájomcami, resp. vlastníkmi jednotlivých bytov. Voči uvedenej argumentácii sa žalovaní 1) až 4) bránili tým, že držbu pozemku vykonávali nepriamo (sprostredkovane), prostredníctvom tretích osôb, keďže pozemok zmluvne odovzdali do užívania tak Poľnohospodárskemu družstvu so sídlom v Liptovskom Mikuláši ako aj vlastníkom jednotlivých bytov v bytovom dome.

42. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní 1) až 5) splnili všetky zákonné náležitosti vydržania vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na pozemku parcela číslo KN- E 848 v katastrálnom území E.. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí. Základnými predpokladmi vydržania sú spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý subjekt vydržania, oprávnená držba a nepretržitosť oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. : „Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Dobrá viera je psychický stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby bol daný aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.„ Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú dôvodnosť právnej argumentácie žalovaných 1) až 4), teda mal preukázané, že žalovaní na základe právneho dôvodu dedenia po ich právnych predchodcoch v dobrej viere po zákonom určenú dobu 10 rokov mali spoluvlastnícke podiely k pozemku v oprávnenej držbe, ktorú vykonávali prostredníctvom Poľnohospodárskeho družstva so sídlom v Liptovskom Mikuláši a vlastníkov bytov v bytovom dome postavenom na pozemku (D. N., B. B. a P. K.). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pozemok žalovaní, resp. ich právni predchodcovia po jeho čiastočnom zastavaní stavbou bytového domu neužívali. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pozemok užívali nájomcovia, resp. vlastníci bytov v bytovom dome, a to ako priľahlú plochu k bytovému domu aj ako záhradu, pričom pozemok bol aj oplotený. Podľa ustálenej súdnej praxe, fakticky ovláda vec ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva tzv. právne panstvo nad vecou. Držiteľom veci je teda aj ten, kto vykonáva držbu prostredníctvom inej osoby (tzv. detentora). Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobca začal spochybňovať vlastnícke právo žalovaných k pozemku v roku 2018. Žalovaná 4), právny predchodca žalovaného 2) L. H. a právna predchodkyňa žalovanej 5) I. B. nadobudli spoluvlastnícke podiely k pozemku po svojom otcovi L. H. (predávajúcom z kúpnej zmluvy z roku 1970) na základe osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 2. 2003. L. H. ako právny predchodca žalovaného 2) odovzdal svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku do užívania Poľnohospodárskemu družstvu so sídlom v Liptovskom Mikuláši nájomnou zmluvou zo dňa 9. 12. 2004, žalovaná 4) nájomnou zmluvou zo dňa 12. 8. 2003 a žalovaný 2) následne nájomnou zmluvou zo dňa 9. 12. 2009. G. B. odovzdal do užívania svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku Poľnohospodárskemu družstvu so sídlom v Liptovskom Mikuláši nájomnou zmluvou zo dňa 20. 7. 2009 a A. B. nájomnou zmluvou zo dňa 16. 11. 2009. Súčasne

nájomnou zmluvou zo dňa 30. 6. 2004 odovzdali L. H., J. B., G. B., J. D. a I. B., t. j. žalovaná 4) a právni predchodcovia žalovaných 1), 2), 3) a 5), pozemok do užívania vlastníkom bytov v bytovom dome. Súd mal z uvedených skutočností preukázané, že minimálne od 30. 6. 2004 vykonávali žalovaní, resp. ich právni predchodcovia sprostredkovane, prostredníctvom vlastníkov bytov v bytovom dome, držbu pozemku. Vydržacia doba, následkom ktorej bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k jednotlivým spoluvlastníckym podielom na pozemku, preto uplynula najneskôr 30. 6. 2014, pričom do plynutia vydržacej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Preto sa do plynutia vydržacej doby pre účely nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných 1), 2), 3) a 5) započítava aj doba oprávnenej držby ich právnych predchodcov (žalovaná 4/ nadobudla spoluvlastnícky podiel dedením po L. H., ktorý bol predávajúcim z kúpnej zmluvy zo dňa 11. 11. 1970, preto sa jej nezapočítava doba držby právneho predchodcu).

43. Súd mal rovnako preukázanú oprávnenosť držby žalovaných, resp. ich právnych predchodcov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní o tom, že im spoluvlastnícke podiely k pozemku patria. Žalovaní, resp. ich právni predchodcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely po svojich právnych predchodcoch dedením, a to žalovaná 1) po J. B., žalovaný 2) po L. H., ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel dedením po L. H., žalovaná 3) po G. B., ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel dedením po I. B., žalovaná 4) po L. H. a žalovaná 5) po I. B., ktorá nadobudla spoluvlastnícky podiel dedením po L. H.. Pri nadobúdaní spoluvlastníckych podielov žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami nevznikli žiadne pochybnosti o vlastníckom práve poručiteľov. V čase nadobúdania spoluvlastníckych podielov žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami bolo vlastnícke právo k pozemku (k jednotlivým spoluvlastníckym podielom) riadne zapísané na liste vlastníctva číslo XXX. Na uvedený list vlastníctva bolo vlastnícke právo prvýkrát zapísané v roku 2002, a to po vykonaní pozemkových úprav ROEP. Vlastnícke právo bolo zapísané v prospech dedičov pozemno-knižnej vlastníčky I. B. (J. B. a G. B.) a v prospech pôvodného pozemno-knižného vlastníka L. H.. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na skutočnosť, že v poznámke vo vzťahu k spoluvlastníkovi L. H. bolo uvedené, že sa jedná o domnelého dediča, pričom uvedená skutočnosť mala v žalovaných, resp. v právnych nástupcoch po L. H. vzbudiť dôvodné pochybnosti o jeho vlastníckom práve, súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal. Prvotne je potrebné uviesť, že L. H. bol zapísaný na list vlastníctva ako pôvodný pozemno- knižný vlastník. V čase zápisu na list vlastníctva však už bol mŕtvy, keďže zomrel v roku 1993, pričom dedičské konanie po ňom ešte nebolo ukončené (k tomu došlo až v roku 2003), preto nebolo možné (tak ako sa stalo vo vzťahu k dedičom po pôvodnej pozemno-knižnej vlastníčke I. B.) zapísať na list vlastníctva už dedičov po ňom. Z výpovede žalovanej 4) (jedinej žijúcej priamej dedičky po L. H.) však vyplynulo, že v priebehu celého dedičského konania po jej otcovi (ktoré trvalo 10 rokov) nevznikli žiadne pochybnosti o jeho vlastníctve k predmetnému podielu na pozemku. Z obsahu pripojených dedičských spisov súd nemal preukázané skutočnosti, ktoré by mohli vzbudiť v žalovaných, resp. ich právnych predchodcoch pochybností o vlastníckom práve jednotlivých poručiteľov v čase nadobúdania spoluvlastníckych podielov v dedičských konaniach. Pokiaľ žalobca poukazoval na nedobromyseľnosť poručiteľov I. B. a L. H., t. j. predávajúcich z kúpnej zmluvy zo dňa 11. 11. 1970, táto nemala žiaden vplyv na posúdenie dobromyseľnosti ich právnych nástupcov práve z dôvodu, že podiely nadobúdali dedením, teda až po smrti predávajúcich. Navyše, všetci žalovaní popreli, že by disponovali vedomosťou o existencii kúpnej zmluvy zo dňa 11. 11. 1970 pred rokom 2018. Žalobca poukazoval ako na ďalší dôvod nedobromyseľnosti žalovaných na skutočnosť, že pozemok bol zastavaný bytovým domom, čo samé o sebe malo vzbudiť dôvodné pochybnosti o ich vlastníckom práve. V tejto súvislosti súd poukazuje na argumentáciu advokáta žalovaných 1) až 4), týkajúcu sa súladnosti vlastníckych práv k pozemku a stavbe na ňom postavenej v období pred rokom 1989, kedy nezriedka vlastník stavby nebol vlastníkom pozemku. Všetci žalovaní pri výsluchu na pojednávaní uviedli, že vedeli, že bytovka je na pozemku postavená, avšak súčasne mali vedomosť, že sa jedná o ich pozemok. Pokiaľ aj teda pozemok priamo (bezprostredne) neužívali, boli subjektívne presvedčení, že im patrí a odovzdali ho do užívania na základe nájomných zmlúv Poľnohospodárskemu družstvu so sídlom v Liptovskom Mikuláši. O dobromyseľnosti žalovaných, resp. ich právnych predchodcov, svedčia aj nájomné zmluvy z 30. 6. 2004, ktorých existencia vyplynula aj z výpovede žalovanej 4), na základe ktorých bol pozemok odovzdaný do nájmu vlastníkom bytov, pričom súčasne bolo dojednané, že nájomné bude započítané na kúpnu cenu. Minimálne teda v roku 2004 sa žalovaná 4) a právni predchodcovia žalovaných 1), 2), 3) a 5) cítili byť spoluvlastníkmi pozemku, ktorým prislúchalo nielen právo pozemok prenechať do užívania tretím osobám, ale aj previesť vlastnícke právo k nemu. Aj svedok L. N. vo svojej výpovedi poukázal na správanie žalovanej 1), ktorá v roku 2016 mala prísť na pozemok, verbalizovať svoje vlastnícke právo

a správať sa spôsobom ako jeho vlastník. Rovnako tak svedok potvrdil, že zo strany žalovaných, resp. ich právnych predchodcov boli v roku 2005 vyvíjané úkony za účelom usporiadania práv k pozemku. Hoci aj advokát žalovaných 1) až 4) poprel, že by došlo k nátlaku zo strany žalovaných vo vzťahu k vlastníkom bytov, skutočnosť, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia vykonávali úkony za účelom dovysporiadania užívania pozemku jednoznačne svedčí o tom, že sa cítili byť spoluvlastníkmi pozemku. Pokiaľ svedok L. N. vypovedal, že jeho matka disponovala kúpnou zmluvou z roku 1970, a túto mala aj predložiť právnemu predchodcovi žalovaného 2) L. H., pričom malo medzi nimi dôjsť k ústnej dohode, že matka svedka nebude ohľadne skutočnosti vyplývajúcej z uvedenej zmluvy informovať ostatných vlastníkov bytov, uvedené tvrdenie nebolo potvrdené ďalšími dôkazmi. Naopak, z nájomnej zmluvy uzavretej matkou svedka ako nájomcom dňa 30. 6. 2004 vyplýva, že táto si bola vedomá vlastníckeho práva žalovanej 4) a právnych predchodcov žalovaných 1), 2), 3) a 5) k pozemku a ako s vlastníkmi pozemku s nimi uzavrela zmluvu o užívaní pozemku a zaviazala sa uhrádzať nájomné, ktoré následne malo byť započítané na úhradu kúpnej ceny. Tvrdenie svedka, že kúpna zmluva z roku 1970 mala byť súčasťou materiálov ku prevodu vlastníckeho práva k bytu bolo v rozpore s výpoveďou svedka E. P. O., predsedu predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ktorý zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytom v mene poľnohospodárskeho družstva uzatváral. Svedok pri výsluchu uviedol, že v čase prevodu vlastníctva k bytom boli zapísaní ako spoluvlastníci pozemku žalovaní, resp. ich právni predchodcovia a skutočnosť, že v minulosti malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k pozemku na Československý štát mu známa nebola. Taktiež mu nebola známa existencia kúpnej zmluvy z roku 1970, o ktorej sa dozvedel len v súvislosti s prebiehajúcim konaním. Uviedol, že súčasťou dokumentácie k zmluvám o prevode vlastníctva k bytom kúpna zmluva z roku 1970 nebola. Ani z výpovedí svedkov preto nebolo preukázané, že by žalovaní, resp. ich právni predchodcovia počas plynutia vydržacej doby zistili skutočnosti, ktoré by u nich mohli vyvolať pochybnosti o vlastníctve pozemku.

44. Pokiaľ žalovaná 5) vo vyjadrení ku žalobe uviedla, že nárok žalobcu uznáva, nakoľko nedisponuje listinami, ktoré by jeho skutkové tvrdenia a najmä vlastnícke právo zvrátili, v nadväznosti na čo advokát žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žaloba je dôvodná minimálne v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 5), súd uvádza, že hoci aj žalovaná 5) žalovaný nárok uznala, žalobca nenavrhol vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu žalovanej 5) rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle zákonného ustanovenia . Navyše, z vykonaného dokazovania, tak ako bolo vyššie uvedené, mal súd preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na pozemku aj právnou predchodkyňou žalovanej 5) I. B. vydržaním, keďže podľa osvedčenia o dedičstve po jej otcovi L. H. nadobudla spoluvlastnícky podiel na pozemku, pričom najneskôr v roku 2004 na základe nájomných zmlúv, uzavretých s vlastníkmi bytov, spoluvlastnícky podiel na pozemku odovzdala do užívania vlastníkom bytov.

45. Súd rozhodol, že žalovanými 1) až 4) navrhnutý dôkaz výsluchom žalovanej 3) nevykoná, nakoľko zistený skutkový stav bol postačujúci pre rozhodnutie vo veci, preto by vykonávanie ďalšieho dokazovania (ktoré by si, navyše, z dôvodu neprítomnosti žalovanej 3/ na pojednávaní dňa 25. 3. 2024, vyžiadalo odročenie pojednávania) bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním aj vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu, ktorý je aktuálne zapísaný do vlastníctva žalovanej 3), mal súd preukázané už inými vykonanými dôkazmi, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná 3) nadobudla spoluvlastnícky podiel k pozemku až v priebehu konania, dedením po svojom manželovi G. B.. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu na pozemku G. B. vydržaním, a to minimálne k 30. 6. 2014, keďže G. B. nadobudol spoluvlastnícky podiel dedením po svojej právnej predchodkyni I. B. a následne nájomnou zmluvou, uzavretou dňa 30. 6. 2004, odovzdal uvedený podiel do užívania vlastníkom bytov.

46. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. V súlade so zákonným ustanovením vznikol nárok na náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešným žalovaným. Súd preto priznal žalovaným 1) – 5) voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením

, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.