Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cpr-9-2020.pdf
PDF · 101.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Cpr/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX,XXX XX A., zastúpený: JUDr. Vladimír Servátka, advokát so sídlom Pri Podlužianke 3, 934 01 Levice, IČO: 34 034 765, proti žalovanému: EXTRABET s.r.o., so sídlom 935 29 Hronské Kľačany 2, zastúpený: HHB advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 52 274 896, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom žalovaného zo dňa 23.04.2020, doručené žalobcovi dňa 27.04.2020, je neplatné.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobný návrh vo výške 99,50 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.05.2020 podal žalobca na tunajšom súde žalobu o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru, vykonané listom žalovaného zo dňa 23.04.2020, je neplatné. Žalobu podal z dôvodu, že žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodnil tým, že žalobca porušil pracovnú disciplínu a to tým, že nedodržal záväzok zachovať mlčanlivosť, neposkytovať informácie tretím osobám a nevyužívať tieto vo svoj prospech alebo v prospech tretích osôb. Dňa 05.05.2020 uplatnil u žalovaného neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Súčasne žalovanému oznámil, že trvá na tom, že jeho pracovný pomer naďalej trvá, aby ho žalovaný ďalej zamestnával.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, listom právneho zástupcu, zo dňa 25.06.2020 uvádza, že zastáva názor, že boli naplnené všetky podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru a navrhuje, aby súd po vykonaní dokazovania žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že ako zamestnávateľ sa dňa 06.04.2020 dozvedel, že žalobca závažným spôsobom porušil základné povinnosti zamestnanca tým spôsobom, že v rámci plnenia svojich pracovných úloh bol žalovaným, ako zamestnávateľom, poverený plniť zákazku pre spoločnosť AF-Farm, s.r.o. Ondrejovce, ktorá je dlhoročným zákazníkom žalovaného. V rámci plnenia pracovných povinností bol žalovaný povinný vykonať práce na pásovom bagri na stavbe hydinárne v obci Ondrejovce pre zákazníka. Zákazník sa po ukončení práce pre daný deň spýtal žalobcu, či by mohol ako zamestnanec žalovaného pokračovať v prácach aj počas soboty, a to dňa 04.04.2020 a na to žalobca odpovedal kladne pod podmienkou, že tieto práce, vykonané počas soboty, zo strany
žalobcu, ako zamestnanca žalovaného, budú fakturované na inú spoločnosť ako je žalovaný, pričom táto spoločnosť mala byť spriaznená so žalobcom. Konateľ zákazníka však o tejto skutočnosti dňa 06.04.2020 telefonicky informoval žalovaného. Vzhľadom k vyššie uvedenému bol žalovaný nútený pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom, a preto dňa 23.04.2020 mu adresoval, prostredníctvom poštového podniku, list označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že žalobca, ako zamestnanec, počas trvania pracovného pomeru porušil viaceré pracovné povinnosti, z ktorých žalovaný nevyvodzoval až tak závažné dôsledky, ako by mohol.
3. Súd vytýčil termín pojednávania na deň 07.10.2020, na ktorom právny zástupca žalovaného ospravedlnil neúčasť konateľa, preto súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.
3.1. Právny zástupca žalobcu vo veci uviedol, že žaloba bola podaná oprávnene vzhľadom k tomu, že skončenie pracovného pomeru postrádalo všetky formálne náležitosti § 70 ZP, tzn. chýba hlavne skutkový dôvod. Neskôr dala protistrana návrh skončiť túto vec urovnaním s uznaním mzdového nároku od 15.05.2020, avšak nie od 05.05.2020, kedy bol žalobcom napísaný list žalovanému, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával.
3.2. Právny zástupca žalovaného vo veci uviedol, že žalovaný uznal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takže žalobca mal zobrať žalobu späť a v tejto súvislosti trovy, ktoré vznikajú v konaní sú zapríčinené žalobcom. Ďalej uviedol, že dňa 27.05.2020 bolo doručené žalobcovi v poradí druhé okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré nebolo napadnuté v lehote dvoch mesiacov na súde, v zmysle § 77 Zákonníka práce. Následkom tejto skutočnosti je fakt, že druhé okamžité skončenie pracovného pomeru sa považuje za definitívne platné. Vzhľadom na túto skutočnosť považujú pracovný pomer žalobcu za definitívne ukončený ku dňu 27.05.2020. Následne dňa 12.08.2020 kontaktovali právneho zástupcu žalobcu, prostredníctvom emailu, kde uznali v plnej miere jeho žalobný nárok a navrhli mu mimosúdne usporiadanie sporu s tým, aby sa pojednávanie vo veci dňa 07.10.2020 už nemuselo konať. Za týmto účelom kompletne vypracovali dohodu o urovnaní, ktorej základným obsahom bolo uznanie neplatnosti prvého okamžitého skončenia pracovného pomeru, doručeného žalobcovi dňa 27.04.2020, náhrady mzdy, na ktorú žalobca má nárok a chceli sa zaviazať k úhrade trov konania., o ktorých rozhodne súd. To sa nakoniec ukázalo ako problém, pretože žalobca žiadal trovy uhradiť ešte pred vydaním uznesenia súdu o ich náhrade. Na základe neskorších rokovaní sa tento problém podarilo vyriešiť a dospieť k dohode v jej finálnom znení, ktorej súčasťou bola aj náhrada mzdy za časové úseky, a to obdobie od 01.04.2020 do 27.04.2020, čo bol dátum doručenia prvého okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Za mesiac máj malo dôjsť k náhrade mzdy za obdobie od 15.05.2020 do 27.05.2020, pričom deň 15.05.2020 je dátumom, kedy žalovaný prevzal list od žalobcu, ktorým sa právne účinne k tomuto dátumu domáhal ďalšieho zamestnávania u žalovaného. Dátum 27.05.2020 je dátumom doručenia druhého okamžitého skončenia pracovného pomeru. S májovým vymedzením náhrady mzdy však žalobca nesúhlasil a žiadal o náhradu aj za dni od 05.05.2020, kedy zhotovil list v zmysle § 79 ods. 1 a až dňa 15.05.2020 bol tento list žalovaným prevzatý. V dôsledku tejto skutočnosti nedošlo k uzavretiu dohody o urovnaní, a ani k späťvzatiu žaloby, hoci žalobcovi tomu nič nebránilo, keďže mal niekoľko ich písomných potvrdení, že žalobný návrh v tejto veci uznávajú. Preto je toho názoru, že trovy konania spojené s pojednávaním zavinil žalobca, pričom CSP na takúto situáciu pamätá v ustanovení § 256 ods. 2, ktorý hovorí o špeciálnych, tzv. zavinených trovách konania, ktoré je možné prisúdiť ktorejkoľvek zo strán, ktorá trovy spôsobila, a to samostatným výrokom, bez ohľadu na celkový výsledok sporu.
3.3. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného pracoval 4 roky a jedného dňa mu prišlo okamžité skončenie pracovného pomeru. Z neho vôbec nepochopil prečo, nepochopil, čo to malo znamenať. Potom keď dal žalobu na súd, prišlo mu druhé okamžité skončenie pracovného pomeru.
3.4. Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej uviedol, že žaloba podaná oprávnene, k mimosúdnej dohode nedošlo, nemôže žalovaný žiadať, aby žalobca podpísal neakceptovateľnú dohodu. Potrebujú nutne mať rozhodnutie o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo účinné , nebolo formálne platné. Dohoda o urovnaní, ktorá bola pripravená bola v prospech iba jednej strany a týmto spôsobom im nemôžu vyčítať, že spôsobili trovy konania, čiže je treba nezamieňať si dôsledok a príčinu. Žiadajú vyhovieť žalobe a priznať trovy konania. Ustanovenie § 256 ods. 2, na ktoré poukazuje právny zástupca žalovaného nemožno aplikovať, lebo je to iná situácia.
3.5. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že k samotnému žalobnému nároku sa vyjadrujú stručne a to tak, že ho v plnej miere uznávajú. Čo sa týka náhrady trov konania, v zmysle § 256 ods. 2 CSP sú toho názoru, že toto pojednávanie ako aj dohoda o urovnávaní sú právne úkony a s nimi spojené náklady, ktoré zapríčinil žalobca. Preto by mali byť nahradené v plnej miere žalovanému. Je potrebné si uvedomiť, ako už odznelo aj na súde, že v sporoch tohto typu sa riešia dve otázky a to neplatnosť skončenia pracovného pomeru a druhou otázkou sú nároky vyplývajúce z takéhoto neplatného skončenia pracovného pomeru. Predmetom tohto konania je len neplatnosť skončenia pracovného pomeru, rokovania o mimosúdnej dohode boli neúspešné nie na tejto otázke, ale na otázke náhrady mzdy pre zamestnanca po neplatnom skončení pracovného pomeru. Tým chcú povedať, že žalobcovi nič nebránilo uzavrieť dve dohody o urovnaní, kde v prvej by mal písomne zachytené znenie nároku, ktorý je predmetom tejto veci, následne späťvzatie v tejto veci a následné riešenie druhej otázky, a to náhrady nárokov zamestnanca pri neplatnom skončení pracovného pomeru. Ak by táto druhá otázka nebola nakoniec vyriešená mimosúdne, žalobca by sa opätovne mohol obrátiť na súd novou žalobou, ktorú by podporil práve písomným uznaním prvého okamžitého skončenia pracovného pomeru. Keďže žalobca takto nepostupoval sú toho názoru, že priamo zavinil konanie tohto pojednávania.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s vyjadreniami a stanoviskami právnych zástupcov strán sporu, obsahom pracovnej zmluvy, listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 23.04.2020, oznámenia v súlade s ust. § 79 ods. 1 ZP zo dňa 05.05.2020, obsahom mailovej komunikácie predloženej žalovaným, návrhom dohody o urovnaní, listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 21.05.2020 a zistil tento skutkový stav:
4.1. Dňa 31.08.2016 uzavrel žalobca, ako zamestnanec, so žalovaným, ako zamestnávateľom, pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce: „strojník, vodič“. Dohodnutý deň nástupu do práce bol deň 01.09.2016 s tým, že pracovný pomer sa uzatvára na dobu neurčitú.
4.2. Dňa 27.04.2020 doručil žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 81 ZP má každý zamestnanec zákonom stanovené povinnosti, ktoré je povinný dodržiavať. Na základe zistených dôvodov podľa čl. VII. pracovnej zmluvy závažne porušil pracovnú disciplínu, a to tým, že nedodržal svoj záväzok zachovať mlčanlivosť, neposkytovať informácie tretím osobám a nevyužívať tieto vo svoj prospech, alebo v prospech tretích osôb.
4.3. Listom zo dňa 05.05.2020 žalobca oznámil žalovanému, v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 ZP, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu bolo doručené dňa 23.04.2020 považuje za neplatné a výslovne trvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával.
4.4. Žalovaný listom právneho zástupcu zo dňa 25.06.2020, okrem iného, uviedol, že podľa neho boli naplnené všetky podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru a navrhol, aby súd žalobu zamietol.
5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní k žalobe uviedol, že dňa 12.08.2020 kontaktovali právneho zástupcu žalobcu, prostredníctvom emailu (ktorý doložil do spisu), kde uznali v plnej miere žalobný nárok žalobcu a navrhli mu mimosúdne usporiadanie sporu. Súčasťou dohody mala byť aj náhrada mzdy, a to v úsekoch za obdobie 01.04.2020 do 27.04.2020, čo bol dátum doručenia prvého okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi, časť mzdy za mesiac apríl už bola vyplatená a jej zvyšok mal byť riešený prostredníctvom dohody o urovnaní. Za mesiac máj malo dôjsť k náhrade mzdy za obdobie od 15.05.2020 do 27.05.2020. Deň 15.05.2020 je podľa žalovaného dátumom, kedy žalovaný prevzal list od žalobcu, ktorý sa právne účinne domáhal ďalšieho zamestnania v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobca s májovým vymedzením náhrady mzdy však nesúhlasil a žiadal túto náhradu aj za dni od 05.05.2020.
5.1. Podľa právneho zástupcu žalobcu pripravená dohoda bola v prospech iba jednej strany a žalobca potrebuje nutne mať rozhodnutie o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo účinné.
5.2. Listom zo dňa 21.05.2020 žalovaný okamžite skončil so žalobcom pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi dňa 27.05.2020.
6. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
7. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
8. Podľa § 70 Zákonníka práce, Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
9. Podľa § 77 zákonníka práce, Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
10. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
11. Z ustanovenia § 70 Zákonníka práce vyplýva, že Zákonník práce požaduje, aby bol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzený takým spôsobom, aby bolo zrejmé, v akých skutkových okolnostiach spočíva dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Ku splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný, uvedením skutočností, v ktorých zamestnávateľ vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite zrušuje. Z uvedeného teda vyplýva, že medzi obsahové náležitosti oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru patrí označenie dotknutých subjektov, zamestnávateľa i konkrétneho zamestnanca, a uvedenie dôvodu, vrátane označenia príslušného ustanovenia Zákonníka práce, ďalej skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, tzn. popis objektívnej situácie z dôvodu jeho nezameniteľnosti s iným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru.
11.1. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného listom zo dňa 23.04.2020, v ktorom žalovaný ako dôvod uvádza, že na základe zistených dôvodov žalobca podľa čl. VII. pracovnej zmluvy závažne porušil pracovnú disciplínu, a to tým, že nedodržal svoj záväzok zachovať mlčanlivosť, neposkytovať informácie tretím osobám a nevyužívať tieto vo svoj prospech, alebo v prospech tretích osôb, nespĺňa náležitosti požadované ustanovením § 70 Zákonníka práce. Uvedené má potom za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že jeho dôvody neobsahujú ani len minimálnu konkretizáciu, z ktorej by vyplývalo kedy, v ktorých dňoch a akým spôsobom žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu, teda akým spôsobom nedodržal svoj záväzok zachovať mlčanlivosť, neposkytovať informácie tretím osobám a nevyužívať tieto vo svoj prospech alebo v prospech tretích osôb. Takéto obsahové nedostatky vôbec neumožňujú posúdiť, či bola pri predmetom okamžitom skončení pracovného pomeru dodržaná zákonom stanovená lehota v ustanovení § 68 ods. 2 Zákonníka práce. V zmysle ustálenej judikatúry je pritom účelom riadnej špecifikácie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru zabezpečiť identifikáciu skutočných dôvodov vedúcich k rozviazaniu pracovného pomeru tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Preto súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, z dôvodu jeho obsahových nedostatkov, požadujúcich v ustanovení § 70 Zákonníka práce, čoho si následne po podaní žaloby bol
vedomý aj samotný žalovaný, ktorý túto skutočnosť aj uznával. Preto súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
12. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
14. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Zákonné ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania (zásada úspechu), čo znamená, že strana, ktorá mala vo veci plný úspech má právo na náhradu trov konania proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
15.1. Zásada procesnej zodpovednosti vyjadrená v ust. § 256 ods. 2 CSP znamená zodpovednosť za trovy konania, ktoré strana zbytočne zavinila svojim správaním. Ide o trovy, ktoré by inak neboli vznikli a ktoré nesúvisia s riadnym vedením sporu. Najčastejšie ide o situácie, keď niektorá strana zmarí pojednávanie, uvedie nepravdivé tvrdenie, podá nadbytočný návrh na vykonanie dôkazu, ktorý vyvolá nepotrebné trovy, o čom strana musela vedieť. Rovnako by mal žalobca nahradiť trovy konania, prípadne ich zavinenú časť žalovanému, ak tento po podaní žaloby napr. splnil svoju povinnosť, avšak žalobca napriek tomu nevzal žalobu späť v primeranej lehote a žalovanému vnikli trovy spojené s následným pojednávaním, ktoré sú zbytočné.
15.2. V zmysle § 144 CSP žalobca môže žalobu vziať späť. Žalobca, ktorému svedčí právo podať žalobu, túto môže na základe svojej úvahy vziať späť. Späťvztie žaloby, ako procesnoprávny úkon, je prejavom autonómnej vôle žalobcu.
15.3. V danej veci pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 21.05.2020, ktorou sa domáhal žalobca vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru listom žalovaného zo dňa 23.04.2020. Je zrejmé, že táto žaloba bola podaná dôvodne, pričom so žalobou o vyslovenie neplatnosti pracovného pomeru môžu byť uplatnené aj mzdové nároky zamestnanca, čo v danom prípade žalobca neurobil. Listom zo dňa 05.05.2020 oznámil žalovanému, podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva aj povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi náhradu mzdy. Takáto náhrada mzdy bola aj predmetom možnej dohody medzi stranami sporu po tom, ako žalovaný zistil dôvodnosť danej žaloby, keď mailom zo dňa 12.08.2020 právny zástupca žalovaného oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že klient uznáva nedostatky okamžitého skončenia pracovného pomeru daného zo dňa 23.04.2020 a tiež ho považuje za neplatné. Strany sporu sa snažili vyriešiť vec dohodou, ale sa nezhodli na náhrade mzdových nárokov žalobcovi. Je teda nesporné, že právny úkon žalovaného okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.04.2020 je neplatný, pričom žalobca neakceptoval dohodu o urovnaní a bolo v záujme žalobcu, aby súd rozhodol o jeho žalobe na určení tejto neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď takéto rozhodnutie vo veci samej dáva potom žalobcovi nárok na uplatnenie mzdových nárokov, o ktorých medzi stranami nedošlo k dohode. Preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo zásady úspešnosti, keď by nebolo opodstatnené od žalobcu, aby vzal žalobu späť pre zachovanie určitej právnej istoty, vzhľadom na vyššie uvedené.
16. Vzhľadom na úspech žalobcu v konaní, súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktoré mu vznikli titulom odmeny právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.
17. Nakoľko žalobca v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je podľa § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, oslobodený od platenia súdneho poplatku za podanie žaloby, táto povinnosť podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. prešla na žalovaného, ktorého súd zaviazal
na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru vo výške 99,50 eura, v zmysle položky 1 b sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).