Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Csp-73-2020.pdf
PDF · 110.02 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/73/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: G. K., X.. X.XX.XXXX, L. J. X. Y., X. K. XXX/X, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47233516, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi stranami na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 20.4.2020 žiadala, aby žalovaný bol zaviazaný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú špecifikovala v súlade s výrokom tohto rozsudku. V žalobe uviedla, že so žalovaným chcela uzatvoriť úverovú zmluvu, za tým účelom jej dal podpísať listiny, ktoré podpísala v presvedčení, že uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere a až od svojho zamestnávateľa sa dozvedela, že podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Jej zamestnávateľovi žalovaný predložil žiadosť o realizáciu predmetnej dohody dňa 11.2.2020. Uviedla, že dohoda umožňuje žalovanému, aby vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Žalovaný si jednostranne diktuje výšku jej dlhu. Osobitne uzatvorila aj dohodu o poskytovaní služieb, ktorá sa týkala poplatku za odklad splátok, ktorú nevyužila a preto túto dohodu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázala pritom na § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka a právoplatný rozsudok tohto súdu č.k. 9C/140/2013 zo dňa 4.9.2014, ktorým obdobná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú. Zdôraznila, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbajú viaceré povinné náležitosti a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z.), doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.) a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.), čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Dodala, že nebola nijako poučená o dôsledkoch uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a nemala možnosť ju odmietnuť.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Tvrdenie žalobkyne, že nevedela čo podpisuje, považoval za objektívne neakceptovateľné, v podstata domáha sa výhody z vlastnej hrubej nedbanlivosti pri uzatváraní zmlúv. Navyše toto jej tvrdenie je spochybnené tým, že žalobkyňa nespochybnila spôsob uzavretia tejto dohody hneď po tom, ako bola dohoda predložená jej zamestnávateľovi. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, aby dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá zodpovedá právnej úprave, mohla byť posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, čo vyplýva aj z článku 1 ods. 2 smernice Rady/93/13/
EHS. Poukázala aj na § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. účinný od 23.12.2015 upravujúci možnosť zabezpečenia záväzku z úverovej spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy. Uviedol, že len na základe skutočností, že nejaký zmluvný dokument bol vopred pripravený nemožno tvrdiť, že jeho uzatvorenie nebolo v súlade s právom. Zdôraznil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, prostredníctvom nej sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka a tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný ako sa to stalo napr. pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný citoval časti spornej dohody, podľa ktorých jej uzavretie bolo dobrovoľné, nebolo podmienkou poskytnutia úveru, dlžník mal právo ju nepodpísať a napokon obsahovala aj poučenie o dôsledkoch jej uzavretia. Žalovaný napokon nesúhlasil s tvrdením o chýbajúcich povinných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že adresa predávajúceho je aktuálna len v prípade zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere, ak za úver sa kupuje nejaký tovar, navyše spomínaná adresa sa nachádza v bode 12.1. článku 12 Zmluvných dojednaní, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy podľa jej bodu 13. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru ten je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru. Zmluva o úvere pritom nemusí byť vyhotovená ako jediný dokument, na čo poukázal aj Súdny dvor EÚ V rozsudku C-42/2015 a podľa ktorého sa má použiť eurokomformný výklad. Preto náležitosť „konečná splatnosť úveru“ a „termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov“ boli zákonom č. 279/17 Z.z. vypustené s účinnosťou od 1.5.2018 zo zákona č. 129/2010 Z.z.
3. Žalobkyňa právo na repliku nevyužila.
4. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, Dohodou o poskytovaní služieb zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosťou žalovaného o vykonávaní zrážok zo mzdy zo dňa X.X.XXXX a zistil tento skutkový stav:
5. Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá formulárová zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom. Zo zmluvy nie je zrejmé, či žalovaný zisťoval bonitu žalobkyne. Formulár zmluvy vypísala a podpísala najprv žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX, vyplnením svojich osobných údajov a údajov v časti 5 označenej ako „údaje o požadovanom revolvingovom úvere“. V tejto časti bola uvedená výška žiadaného úveru 1.500 Eur, predpokladaná mesačná platba spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb 81,99 Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka vrátane úrokov 47,43 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.142,06 Eur, predpokladaná RPMN za úver 26,17%, ročná úroková sadzba 18,08%, priemerná RPMN 44,06 Eur. Uvedený je aj poplatok za poskytnutie úveru 150 Eur.
6. Žalovaný podpísal formulár zmluvy až neskôr a to XX.XX.XXXX, pričom vyplnil časť 6 tohto formulára „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, ktorý obsahuje totožné údaje ako v časti 5 okrem RPMN, ktoré v tejto časti je uvedené vo výške 25,66%. Nikde v zmluve nie sú uvedené predpoklady pre výpočet RPMN.
7. V ten istý deň bola uzavretá osobitnou listinou aj Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi stranami, opäť žalobkyňa príslušný formulár tejto Dohody podpísala XX.XX.XXXX a žalovaný XX.XX.XXXX. Celý formulár je predtlačený, dopísané sú len údaje žalobkyne, číslo úverovej zmluvy, výška úveru 1500 Eur a výška mesačných zrážok zo mzdy 81,99 Eur. Listina je výrazne označená názvom „Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX“, nasledujú označenie zmluvných strán a hneď pod označením žalobkyne je opäť výrazným písmom uvedené: „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte“. Nasleduje text dohody, ktorá obsahuje 8 bodov, pod bodom I. sa uvádza, že dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. V bode II. je opäť zvýraznené, že dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. Bod III. obsahuje konkrétne poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody, čo je opäť v texte zvýraznené.
8. V bode IV. je uvedená zabezpečovaná pohľadávka týmto spôsobom: „Spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500 Eur. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu), nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne
vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. V tomto texte je rukou dopísaná suma predstavujúca výšku úveru, teda 1.500 Eur.
9. Bod V. dohody obsahuje text samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorou si strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávok podľa bodu IV. dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať mesačné zrážky zo mzdy dlžníka v prospech žalovaného vo výške 81,99 Eur. V tejto časti opäť rukou je dopísaná výška zrážok zo mzdy.
10. V bode V. dohody je uvedené aj to, že strany súhlasila s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške alebo bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom za riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu a to na najvyššiu prípustnú sumu v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.
11. Na samostatnej listine bola uzavretá opäť formulárovou formou dohoda o poskytovaní služieb podľa § 51 Občianskeho zákonníka medzi stranami. V dohode je uvedené, že služby sú doplnkové a dobrovoľné a nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie zmluvného vzťahu medzi stranami napr. na získanie spotrebiteľského úveru.
12. V bode 7.1 sa zákazník zaviazal, že za uzavretie tejto dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Predmetom tejto dohody bol balíček služieb, ktoré sú špecifikované v časti II. tejto dohody a predstavuje informáciu o zostávajúcich záväzkoch, informáciu pred splatnosťou splátky, informáciu o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmenu zmluvy na podnet klienta, službu „odklad splatnosti splátok“, preparovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhú upomienku zdarma a podporu call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom.
13. Listom zo dňa 6.2.2020 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne S. Ú. J. X. Y. o realizáciu zrážok zo mzdy vo výške 5.079,06 Eur s tým, že dlh z úveru činí 3.127,61 Eur a zvyšok predstavuje zmluvnú pokutu.
14. Dohoda o zrážkach zo mzdy je upravená vo všeobecnom právnom predpise - § 551 Občianskeho zákonníka, ale tiež v osobitnom právnom predpise - zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 5a), keďže nepochybne zmluvný vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť aj podľa noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
19. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
20. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmom v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
21. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Súd sa sústredil na posúdenie, či dohoda o zrážkach zo mzdy nie je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex offo. V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj kontraktačným procesom, ktorý je upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.
25. Podľa 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
26. Podľa 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
27. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
28. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
29. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
30. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
31. Pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy sa vyžaduje písomná forma s poukazom na § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je pritom nepochybné, že formulár spomínanej dohody najprv podpísala žalobkyňa, v tom čase úver ešte schválený nebol, a preto je logické, že do formulára spornej dohody boli až neskôr rukou dopísané jej povinné náležitosti a to konkrétne výška úveru ako základ zabezpečovanej pohľadávky a výška mesačnej zrážky zo mzdy. Tie mohli byť dopísané až vtedy, keď žalovaný úver schválil, čo bolo o 7 dní po podpise dohody žalobkyňou. Nepochybne teda tieto základné náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy neboli uvedené v čase podpise dohody žalobkyňou, a preto nemožno spornú dohodu považovať za platne uzavretú pre nedodržanie písomnej formy s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka o kontraktácii zmluvy.
32. Spornú dohodu o zrážkach zo mzdy možno však považovať za neplatnú aj v dôsledku neurčitého vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky a to s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Koncipovanie dohody v tejto časti v tom zmysle, že pohľadávka žalovaného zabezpečená touto dohodou je tvorená úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov, príslušenstvom úveru, nákladmi, ktoré žalovanému vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného, ktoré súvisia s touto zmluvou súd považuje za neurčité.
33. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny záver uvedený v rozsudku Krajského súdu v Košiciach 3Co/61/2017 zo dňa 22.2.2018, ktorý dospel k totožnému záveru a uviedol, že zabezpečovaná pohľadávka musí byť presne a úplne konkretizovaná, čo v prípade spomínaného vymedzenia v spornej dohode naplnené nie je.
34. Náležitosti právneho úkonu, čo do určitosti nenaplnilo ani uvedenie výšky zrážok zo mzdy v prípade, ak nebude zrážka zo mzdy v nejakom mesiaci vykonaná v dohodnutej výške, pričom zrážka zo mzdy v nasledujúcich mesiacoch mala byť podľa dohody zvýšená nad dohodnutú sumu bez uvedenia konkrétnej výšky. Takéto ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie žalovaného a navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku. Súd preto považoval z vyššie uvedených dôvodov za opodstatnené žalobe vyhovieť.
35. Súd navyše spornú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku v dôsledku toho, že zabezpečuje aj pohľadávku, na ktorú žalovaný nemá nárok. V tejto súvislosti sa súd zaoberal posúdením záväzku žalobkyne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú táto dohoda zabezpečuje. Uvedenú zmluvu súd posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. v znení účinnom od 1.9.2014 do 31.12.2014.
36. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
37. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
38. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
39. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
40. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2. Medzi nimi pod písmenom j) je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom sa uvedenú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Pod k) je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
41. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=01.09.2014>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=01.09.2014>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=01.09.2014> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=01.09.2014>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=01.09.2014> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
42. Súd zastáva názor, že nie je viazaný tým, či spotrebiteľ vôbec namieta bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru alebo z akých dôvodov, pretože v príslušnom zákonnom ustanovení sa neuvádza ako predpoklad pre takéto posúdenie uplatnenie námietky zo strany spotrebiteľa. Súd teda pri rozhodovaní musí sám posúdiť, či nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorá nastáva automaticky, teda bez podmienky uplatnenia zo strany spotrebiteľa.
43. Nepochybne v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami chýba údaj o predpokladoch použitých pred výpočet RPMN (nestačí totiž uviesť len výšku RPMN) a chýba aj údaj o splatnosti splátky. Súd pritom súhlasí s tým, že rozlíšenie splátky na istinu, úrok a poplatky sa nevyžaduje, k tejto problematike už existuje ustálená rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR. Ide napr. o rozhodnutie 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018, 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018, 4Cdo/211/17 z 23.4.2018. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na záver vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/29/17 z 24.1.2018, podľa ktorého za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu je potrebné považovať aj rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor. S poukazom na princíp právnej istoty zakotvených v článku 2 ods. 2 CSP sú všetky súdy nižšieho stupňa povinné rešpektovať tieto právne závery v spomínaných rozhodnutiach, pretože iný postup by mohol byť vyhodnotený ako svojvôľa pri rozhodovaní, ktorá je neprípustná.
44. Navyše súd má za to, že chýba aj písomná dohoda ako zmluvný konsenzus oboch strán pri údaji o RPMN opäť vzhľadom na kontraktačný proces vyplývajúci z § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.
45. Z dokazovania totiž vyplýva, že výška RPMN bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobkyne (26,17 %) a iná v akceptácii žalovaného (25,66%). Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN v písomnej forme. S poukazom na § 44 ods. 2 vetu prvú Občianskeho zákonníka, totiž v dôsledku tejto zmeny RPMN je potrebné vyjadrenie žalovaného považovať za nový návrh zmluvy, ktorý by však žalobkyňa musela písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN písomnou formou preto spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K totožnému právnemu záveru dospel napr. Krajský súd v Žiline v rozsudku 6Co/211/2014 zo dňa 29.5.2014.
46. Vyššie uvedené chýbajúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobujú následok vyplývajúci z § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci vo fikcii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Znamená to, že žalobkyňa má voči žalovanému dlh len vo výške sumy poskytnutého úveru a to bez akýchkoľvek poplatkov a zmluvných úrokov.
47. V danom prípade by preto sporná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňovala žalovanému vymôcť aj plnenie, na ktoré v zmysle zákona nemá nárok. Súd zastáva názor, že zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná aj vtedy, keď sa opiera o právnu normu, ale môže byť realizovaná v neprospech spotrebiteľa, ak umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré dodávateľ nemá nárok. Nie je teda rozhodujúce, či dodávateľ ju a v akom rozsahu použije, ale postačuje, ak objektívne ju spôsobila poškodiť spotrebiteľa, čo je aj tento prípad. Dohoda je obsiahnutá v predtlačenom formulári, čo vylučuje jej individuálne dojednanie. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý však žiadnym spôsobom jej individuálne dojednanie nepreukázal.
48. Uzavretá dohoda umožňuje veriteľovi postihnúť majetok dlžníka aj pri neprijateľných zmluvných podmienkach alebo aj plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom. Spôsobuje tým hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto súd ju považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedených dôvodov súd považoval za opodstatnené žalobe vyhovieť.
49. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v spore úspešná, a preto súd jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania, keďže nebol zistený žiadny dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.