Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Csp-130-2018.pdf
PDF · 280.31 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/130/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobkyne: P., zastúpenej splnomocneným zástupcom: KOŽÁK & Partners, s. r. o. so sídlom: Nám. SNP 13, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: nehnuteľnosti - alpia s. r. o., IČO: 36841544, so sídlom: Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Elena Lasičková, Mládeže 276/24, 013 41 Dolný Hričov, o zaplatenie 2.500 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.500 eur od 16.8.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 31.08.2018 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobkyni sumy 2.500,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 16.08.2018 do zaplatenia. Uplatnila si náhradu trov konania. Na odôvodnenie žaloby uviedla, že je fyzickou osobou v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho. zákonníka - t.j. je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Žilina v odd. Sro, vl. č. 19564/L. Žalovaný je zároveň osobou v postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka - t.j. osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 2. Dňa 09.07.2018 uzavrela žalobkyňa v postavení záujemcu so žalovaným ako sprostredkovateľom písomnú zmluvu označenú ako „ZMLUVA O SPROSTREDKOVANÍ so zálohou (Sprostredkovateľská zmluva o zálohe)" (ďalej aj ako „Sprostredkovateľská zmluva"). 3. V zmysle čl. I bodu 1 Sprostredkovateľskej zmluvy malo byť jej predmetom „sprostredkovanie (obstaranie) príležitosti uzatvoriť pre záujemcu zmluvu s treťou osobou na odplatný alebo bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nasledujúcim nehnuteľnostiam na LV č. XXX, k.ú. Z.., obec W., okres Z.:
- pozemok parc. č. XXX, register C-KN, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 359 m2,
- pozemok parc. č. XXX, register C-KN, druh pozemku záhrady o výmere 907 m2,
- stavba rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavená na pozemku parc. č. XXX (ďalej spoločne ako „nehnuteľnosti"), a to za kúpnu cenu vo výške 68.000 € (slovom šesťdesiatosemtisíc EUR)." 4. V zmysle čl. III bodu 1 Sprostredkovateľskej zmluvy mal mať žalovaný ako sprostredkovateľ nárok na „odplatu za sprostredkovanie vo výške 5 % (slovom päť percent) z kúpnej ceny, ktorá je splatná do 14 dní od vzniku nároku na odplatu (§ 645 OBZ)".
5. V zmysle čl. II bodu 1 tretej vety Sprostredkovateľskej zmluvy sa žalobca ako záujemca zaviazal, že „najneskôr nasledujúci deň po uzavretí tejto zmluvy uhradí na účet sprostredkovateľa vedený v TATRA BANKA, a.s., číslo účtu: U. peňažnú sumu vo výške 2.500,- € (slovom dvetisícpäťsto EUR), VS: XXXXX, ktorá bude mať povahu zálohy a bude použitá na úhradu časti kúpnej ceny stanovenej v čl. I tejto zmluvy." 6. Žalobkyňa uhradila dňa 10.07.2018 na účet žalovaného sumu 2.500,- € predstavujúcu zálohu na kúpnu cenu v zmysle čl. II bodu 1 Sprostredkovateľskej zmluvy (uvedené vyplýva z dôkazu pripojeného k žalobe - Potvrdenia o úhrade - č.l. 12). 7. K uzavretiu kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej bola žalovanému zo strany žalobkyne poskytnutá vyššie uvedená záloha vo výške 2.500,- €, nikdy nedošlo. Žalobkyňa oznámila žalovanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 31.07.2018, že Sprostredkovateľskú zmluvu považuje v celom rozsahu za absolútne neplatný právny úkon a súčasne ho vyzvala na vrátenie sumy 2.500,- € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia - najneskôr v lehote do 15.08.2018. Výzva bola žalovanému doručená dňa 03.08.2018 (uvedené vyplýva z dôkazu pripojeného k žalobe - Výzvy žalobcu zo dňa 31.07.2018 a Potvrdenia o doručení - č.l. 13 a 15). Napriek tomu žalovaný nezaplatil žalobkyni dlžnú sumu.
8. Žalobkyňa považuje vyššie uvedenú Zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, a to z nasledovných dôvodov: A. 9. Zo záhlavia Sprostredkovateľskej zmluvy, ako aj z článku III. bodu 5 tejto zmluvy vyplýva, že uvedená zmluva má byť uzavretá podľa ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka a že právny vzťah založený touto zmluvou, ako aj všetky právne vzťahy s ním súvisiace, sa majú spravovať Obchodným zákonníkom (zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Vychádzajúc z čl. I bodu 1 zmluvy malo byť predmetom tejto zmluvy „...sprostredkovanie (obstaranie) príležitosti uzatvoriť pre záujemcu zmluvu s treťou osobou na odplatný, alebo bezodplatný prevod vlastníckeho práva ..." k nehnuteľnostiam špecifikovaným v tomto bode. Predmet zmluvy je teda po obsahovej stránke vymedzený spôsobom, ktorý zodpovedá právnej úprave sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň podľa čl. III bodu 1 Zmluvy je vznik nároku žalovaného ako sprostredkovateľa na odplatu odôvodňovaný opäť poukazom na ust. § 645 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu zaobstaraním príležitosti pre záujemcu uzavrieť zmluvu s treťou osobou. 10. Podľa názoru žalobkyne však uvedené v danom prípade nie je možné v žiadnom prípade akceptovať. S ohľadom na subjekty účastníkov tejto zmluvy je totiž v danom prípade nevyhnutné na uvedený právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade sa na uvedený právny vzťah jednoznačne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. 11. Zo zákonného ustanovenia § 774 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka na rozdiel
- od zmluvne vymedzeného predmetu Sprostredkovateľskej zmluvy podľa čl. I bodu 1
- a vzniku nároku na províziu podľa čl. III bodu 1 vychádza z požiadavky faktického uskutočnenia (uzavretia) sprostredkúvanej zmluvy, ako predpokladu pre prípadný vznik odmeny sprostredkovateľa na odmenu. 12. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje kogentnú právnu normu, podľa ktorej sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nesmú odchýliť od tohto zákona (t.j. od ustanovení Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. 13. V danom prípade z hľadiska obsahu čl. I bodu 1 a čl. III bodu 1 Sprostredkovateľskej zmluvy zjavne došlo k odchýleniu sa od zákonom stanoveného spôsobu vymedzenia predmetu sprostredkovateľskej zmluvy a spôsobu vymedzenia vzniku nároku sprostredkovateľa na odmenu (províziu) v zmysle ust. § 774 Občianskeho zákonníka - a to v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, čo má za následok absolútnu neplatnosť Sprostredkovateľskej zmluvy ako právneho úkonu v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu jej rozporu so zákonom. 14. V danom prípade sa uvádzaný rozpor so zákonom týka zmluvných dojednaní upravujúcich samotný predmet Sprostredkovateľskej zmluvy a podmienky vzniku nároku sprostredkovateľa na odmenu ako jej podstatnej a nevyhnutnej náležitosti - v dôsledku čoho takéto neplatné dojednania nie je možné oddeliť od ostatnej časti zmluvy (§ 41 Občianskeho zákonníka) a teda za absolútne neplatný právny úkon je potrebné považovať Sprostredkovateľskú zmluvu ako celok.
B.
15. V zmysle čl. I bodu 1 Sprostredkovateľskej zmluvy sú nehnuteľnosti, ktorých sa sprostredkovanie prevodu vlastníckeho práva malo týkať, evidované na LV č. XXX, k. ú. Z. B. V., obec W., okres Z. B. V.. Z dostupných informácií evidencie katastra nehnuteľností však vyplýva, že list vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Z. B. V. nebol založený (t.j. tento neexistuje) a uvádzané nehnuteľnosti na ňom nie sú zapísané (na preukázanie tohto tvrdenia žalobca predložil listinné dôkazy - výpisy vyhľadávania z Katastrálneho portálu - č.l. 16-19 - poznámka súdu). Rovnako tak je zrejmé, že v katastrálnom území Z. B. V. nie sú evidované nehnuteľnosti, ktoré by z hľadiska svojej identifikácie (t.j. parcelného čísla, druhu pozemku a jeho výmery, resp. druhu stavby, súpisného čísla a pozemku na ktorom je stavba postavená) zodpovedali zmluvne špecifikovaným nehnuteľnostiam v zmysle čl. I bod 1 Sprostredkovateľskej zmluvy. 16. Vychádzajúc z ustanovení § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je z uvedeného potom zrejmé, že Sprostredkovateľskú zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti čl. I bodu 1 Zmluvy, ako aj v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka - z dôvodu, že predmetom Sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle čl. I bod 1 tejto zmluvy je plnenie nemožné. 17. Pokiaľ teda zo strany žalobkyne došlo k zaplateniu sumy 2.500,- € v prospech žalovaného, jedná sa zjavne o plnenie bez právneho dôvodu, resp. o plnenie z neplatného právneho úkonu. Majetkový prospech získaný žalovaným z tohto plnenia je tak potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať. 18. Žalobkyňa si uplatnila i nárok na zákonný úrok z omeškania podľa § 563 Občianskeho zákonníka, v súlade s ust. § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, počnúc vznikom omeškania žalovaného, do zaplatenia - teda počnúc dňom 16.08.2018 (t.j. prvým dňom po uplynutí lehoty na zaplatenie v zmysle výzvy žalobkyne zo dňa 31.07.2018).
19. Žalobkyňa k žalobe pripojila listinné dôkazy, na ktoré odkázala v žalobe.
20. Zo Zmluvy o sprostredkovaní so zálohou uzatvorenej dňa 09.07.2018 medzi spoločnosťou nehnuteľnosti - alpia s. r. o., IČO: 36841544 ako sprostredkovateľom a P. H. ako záujemcom (č.l. 11) súd zistil, že predmetom zmluvy bolo sprostredkovanie (obstaranie) príležitosti uzatvoriť pre záujemcu zmluvu s treťou osobou na odplatný alebo bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX katastrálne územie Z., obec W. ako:
- pozemok parc. č. XXX, reg. CKN, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 359 m2,
- pozemok parc. č. XXX, reg. CKN, druh pozemku: záhrady o výmere 907 m2,
- stavba: rodinný dom, súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. XXX (ďalej spoločne ako „nehnuteľnosti"), a to za kúpnu cenu vo výške 68.000,- €. 21. Podľa čl. I zmluvy pri prevode vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam sa za cenu, za ktorú záujemca nadobudne predmetné nehnuteľnosti, pre potreby tejto zmluvy, považuje vyššie uvedená kúpna cena aj v prípade, ak na predmetnej zmluve je uvedená cena iná alebo žiadna. Sprostredkovateľ sa zmluvou zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby pre záujemcu obstaral príležitosť uzavrieť s treťou osobou, vyhľadanou sprostredkovateľom, predmetnú zmluvu. 22. Podľa čl. II. bodu 3 zmluvy záujemca sa zaviazal najneskôr do 30 dní od obstarania príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu v zmysle čl. I. tejto zmluvy, a to za kúpnu cenu vo výške stanovenej v čl. I. tejto zmluvy. Záujemca vyhlásil, že mu je predmet kúpy známy, že sa oboznámil s jeho celkovým stavom a že ho nadobudne v celosti za kúpnu cenu vo výške stanovenej v čl. I. tejto zmluvy. Záujemca sa zaviazal, že najneskôr nasledujúci deň po uzatvorení tejto zmluvy uhradí na účet sprostredkovateľa peňažnú sumu vo výške 2.500,- €, ktorá bude mať povahu zálohy a bude použitá na úhradu časti kúpnej ceny stanovenej v čl. I. tejto zmluvy. V prípade, ak sa takáto zmluva, príležitosť uzatvoriť ktorú je predmetom čl. I. tejto zmluvy, v stanovenom čase neuzatvorí, sa sprostredkovateľ zaväzuje túto peňažnú sumu - zálohu vrátiť (po zohľadnení úhrady záväzkov záujemcu voči sprostredkovateľovi). 23. Zmluva bola uzatvorená podľa čl. II. bodu 5 zmluvy na dobu určitú, a to na jeden rok od podpisu tejto zmluvy. 24. Podľa čl. III. bodu 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na odplate za sprostredkovanie vo výške 5 % z kúpnej ceny, ktorá je splatná do 14 dní od vzniku nároku na odplatu (§ 645 OBZ) a záujemca sa zaviazal túto odplatu riadne zaplatiť. Záujemca sa tiež zaviazal na úhradu všetkých nákladov súvisiacich so samotným sprostredkovaním a procesom uzatvárania sprostredkovávanej zmluvy, t.j. napr. náklady na
znalecký posudok, náklady na výpis z KN - t.j. LV alebo snímka z katastrálnej mapy, iné administratívne a správne poplatky týkajúce sa nehnuteľnosti v zmysle článku I tejto zmluvy atď. 25. Podľa čl. III. bodu 2 zmluvy v prípade, ak záujemca v dohodnutej lehote uzatvorí zmluvu, príležitosť uzatvoriť ktorú je predmetom tejto zmluvy a zároveň vyplatí v celku kúpnu cenu v lehote do 09.08.2016, sprostredkovateľ jednostranne vyhlasuje, že sa vzdáva práva na zaplatenie odplaty v zmysle čl. III./1 tejto zmluvy a nebude si ju uplatňovať. 26. Podľa čl. III. bodu 3 zmluvy v prípade, že bez zavinenia záujemcu nedôjde v dohodnutej lehote k uzavretiu zmluvy, príležitosť uzatvoriť ktorú je predmetom tejto zmluvy, sprostredkovateľ vyhlásil, že sa vzdáva práva na zaplatenie odplaty v zmysle čl. III./1 tejto zmluvy a nebude si ju uplatňovať. 27. Podľa čl. III. bodu 4 zmluvy v prípade nároku na odplatu pre sprostredkovateľa sa zmluvné strany dohodli, že sprostredkovateľ je oprávnený započítať si svoju pohľadávku na zaplatenie tejto odplaty voči pohľadávke záujemcu na vrátenie zaplatenej zálohy podľa čl. II./3 tejto zmluvy. 28. Podľa čl. III. bodu 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že záväzkový vzťah založený touto zmluvou, ako aj všetky právne vzťahy s ním súvisiace, sa spravujú Obchodným zákonníkom.
29. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného výzvou zo dňa 01.07.2018 na uhradenie žalovaným najneskôr v lehote do 15.08.2018 dlžnej sumy v celkovej výške 2.500,- € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktorú sumu žalobkyňa uhradila žalovanému ako zálohu na úhradu časti kúpnej ceny, pričom k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo.
30. Žalovaný sa k žalobe vyjadril svojím podaním zo dňa 09.11.2018, doručeným súdu dňa 19.11.2018 (č.l. 43), v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania. Potvrdil, že so žalobkyňou uzatvoril dňa 09.07.2018 zmluvu o sprostredkovaní so zálohou, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, a to konkrétne rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku C-KN parc. č. XXX, pozemok C-KN parc. č. XXX a pozemok C-KN parc. č. XXX, vedené na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. W., vedené Okresným úradom Z. B. V.. Na základe podpísanej zmluvy žalobkyňa zložila dňa 10.07.2018 zálohu vo výške 2.500,- eur (slovom: dvetisícpäťsto eur), čím prejavila záujem o kúpu predmetných nehnuteľností. 31. Žalobkyni bolo umožnené dané nehnuteľnosti viackrát osobne obhliadnuť a žalovaný začal realizovať právne kroky ohľadom samotného prepisu vlastníckych práv. Tesne pred podpisom kúpnych zmlúv začala žalobkyňa vyvíjať nátlak a chcela si presadiť do návrhu kúpnych zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky pre predávajúceho. Žalovaný vysvetlil žalobkyni, že žiada od predávajúceho nemožné a že za takýchto podmienok predávajúci nie je schopný podpísať kúpne zmluvy. 32. Z rozhovorov so žalobkyňou a jej sestrou vyplynulo, že žalobkyňa stratila záujem o kúpu predmetných nehnuteľností a zapracovaním nezmyselných podmienok do zmluvy chcela odradiť predávajúceho, aby za neuzavretie kúpnej zmluvy nemusela niesť zodpovednosť. Žalobkyňa sa týmto vôbec pred žalovaným ako sprostredkovateľom netajila. Na základe tohto zistenia jej bolo oznámené, že realitná kancelária žalovaného má v zmysle článku III. bodu 1 sprostredkovateľskej zmluvy nárok na zaplatenie odplaty za sprostredkovanie vo výške 5 % z kúpnej ceny, t.j. vo výške 3.400,- eur (slovom: tritisícštyristo eur). V zmysle článku III. bodu 4 je žalovaný ako sprostredkovateľ oprávnený započítať si nárok na zaplatenie odplaty voči pohľadávke záujemcu na vrátenie zaplatenej zálohy. Teda započítaním pohľadávky zo strany žalovaného zanikla pohľadávka záujemcu na vrátenie zálohy. 33. Žalobkyňa sa snažila zjednávať a požadovala vrátenie aspoň časti zloženej zálohy, keďže si bola vedomá svojho bezdôvodného odskočenia od kúpy predmetných nehnuteľností , čím uznala svoj záväzok voči žalovanému. Medzi žalovaným a žalobkyňou prebehli rokovania ohľadom riešenia danej situácie, keďže žalovaného vzniknutá situácia mrzela a chcel vec doriešiť k spokojnosti oboch strán. Žalovaný však nepozná samotný dôvod, prečo sa žalobkyňa rozhodla predmetné nehnuteľnosti nekúpiť. 34. Žalovaný má v zmysle zmluvy nárok na zaplatenie odplaty za sprostredkovanie vo výške 5% z kúpnej ceny, t.j. vo výške 3.400,- eur (slovom: tritisícštyristo eur). Uvedená odplata slúži ako sankcia pre záujemcu o kúpu, aby sa v procese samotného obchodu nerozhodol bezdôvodne odskočiť od kúpy predmetných nehnuteľností a aby tak pre sprostredkovateľa a majiteľa nehnuteľností nevznikla škoda. Preto sa v článku III. bode 2. a 3. zmluvy uvádza: „V prípade, ak záujemca v dohodnutej lehote uzatvorí zmluvu, príležitosť uzatvoriť ktorú je predmetom tejto zmluvy a zároveň vyplatí vcelku kúpnu cenu v lehote do 09.08.2018, sprostredkovateľ jednostranne vyhlasuje, že sa vzdáva práva na zaplatenie odplaty v zmysle čI. III/1 tejto zmluvy a nebude si ju uplatňovať.
V prípade, že bez zavinenia záujemcu, nedôjde v dohodnutej lehote k uzavretiu zmluvy, príležitosť uzatvoriť ktorú je predmetom tejto zmluvy, sprostredkovateľ vyhlasuje, že sa vzdáva práva na zaplatenie odplaty v zmysle čI. III/1 tejto zmluvy a nebude si ju uplatňovať." 35. Z ustanovení zmluvy teda jasne vyplýva, že sa nejedná o províziu realitnej kancelárie v prípade, ak sa obchod uzatvorí, ale odplata slúži ako zabezpečovací inštitút v prípade, ak by sa záujemca snažil sprostredkovateľa obísť, resp. by sa rozhodol neodôvodnene nekúpiť predmetné nehnuteľnosti, na základe čoho by vznikla sprostredkovateľovi a majiteľovi nehnuteľností škoda tak, ako to bolo v tomto prípade so žalobkyňou. 36. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne o absolútnej neplatnosti s poukazom na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka. 37. Ak žalobkyňa tvrdí, že došlo k odchýleniu sa od zákonom stanoveného spôsobu vymedzenia predmetu sprostredkovateľskej zmluvy a spôsobu vymedzenia vzniku nároku sprostredkovateľa na odmenu (províziu) v zmysle ust. § 774 Občianskeho zákonníka - a to v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, žalovaný má za to, že aj v takom prípade nemožno považovať právny úkon za neplatný v celku, pretože ak by aj súd určil niektorú z podmienok ustanovených v zmluve za neprijateľnú, nemá to za následok neplatnosť zmluvy ako celku, resp. by sa mali prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. 38. Na predmetnej sprostredkovateľskej zmluve došlo k zjavnej chybe pri zápise katastrálneho územia a ako katastrálne územie bolo na zmluve uvedené Z. Nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území W. a sú vedené Okresným úradom Z., katastrálnym odborom, čo bolo samozrejme žalobkyni pri podpise uvedenej zmluvy zrejmé a bola si vedomá toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú v danom katastrálnom území, keďže tam bola na viacerých obhliadkach a k dispozícií mala aj list vlastníctva. 39. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že sa jedná len o zjavnú chybu v písaní zmluvy, ktorá nemá vplyv na platnosť zmluvy ako takej, s poukazom na ust. § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého prípadné chyby v písaní a počítaní ešte nezakladajú neplatnosť právneho úkonu, pokiaľ je jeho význam nepochybný). 40. Žalovaný preto navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania.
41. Žalovaný k svojmu podaniu pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. W. (č.l. 47), na ktorom sú vedené nehnuteľnosti špecifikované v žalobe, ktoré mali byť predmetom sprostredkovávanej kúpnej zmluvy.
42. Žalobkyňa v replike zo dňa 17.12.2018 (č.l. 53) ku skutkovým tvrdeniam žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe poukázala, že mnohé skutkové tvrdenia uvedené žalovaným sú nepravdivé. Žalobkyňa predovšetkým kategoricky odmieta tvrdenie žalovaného o tom, že údajne tesne pred podpisom kúpnej zmluvy mala začať vyvíjať nátlak a mala si chcieť presadiť do zmlúv neprijateľné podmienky. Uvedené tvrdenie je vyslovene účelové a nepravdivé. Jedinou podmienkou, ktorú žalobkyňa do kúpnej zmluvy žiadala zakomponovať, bolo dojednanie, podľa ktorého by bol predávajúci povinný podieľať sa na nákladoch, spojených s odstraňovaním (opravou) prípadných vád na vykurovaní domu. Pre vysvetlenie žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že v čase obhliadky domu (t.j. v letnom období) objektívne nebolo možné odskúšať funkčnosť vykurovania, pričom predávaný dom bol v predchádzajúcom období dlhodobo neobývaný. Požiadavka žalobkyne teda spočívala výlučne v tom, aby sa predávajúci zmluvne zaviazal k zodpovednosti za prípadné vady na vykurovaní domu, ktoré by sa eventuálne vyskytli v najbližšom vykurovacom období (t.j. v najskoršom čase, kedy by bolo tieto možné reálne zistiť). Uvedenú požiadavku pritom nemožno v žiadnom prípade vnímať ako akokoľvek nezmyselnú, resp. účelovú, ale práve naopak - táto bola z pohľadu žalobkyne ako záujemcu plne odôvodnená. Túto požiadavku pritom žalobkyňa žalovanému oznámila hneď po doručení prvotného návrhu kúpnej zmluvy. Žalovaný ako sprostredkovateľ vo vzťahu k tejto požiadavke pritom nijako nenamietal, a túto následne i do návrhu kúpnej zmluvy zapracoval (súd konštatuje, že uvedené tvrdenia žalobcu vyplývajú z dôkazov pripojených k žalobe, a to z e-mailu žalovaného zo dňa 17.07.2018 - č.l. 59 a z upraveného návrhu kúpnej zmluvy, bodu 4.4 - č.l. 60).
43. Z návrhu kúpnej zmluvy (č.l. 60), ktorá mala byť uzatvorená medzi predávajúcim (vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX k.ú. W.) a žalobkyňou ako kupujúcou súd zistil, že v čl. II. sú uvedené ako predmet kúpnej zmluvy nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Z. pre okres Z., obec W., katastrálne územie Kremnica. V zmysle čl. III. bola
dohodnutá celková kúpna cena vo výške 68.000,- €, ktorá bude predávajúcemu uhradená v dvoch splátkach - časť kúpnej ceny vo výške 2.500,- € ako záloha splatná dňa 11.07.2018 a druhá časť kúpnej ceny 65.500,- € najneskôr do 15 dní od podpisu kúpnej zmluvy. 44. V zmysle čl. IV. bodu 4.4 návrhu kúpnej zmluvy: Zmluvné strany sú si vedomé, že v čase podpisu tejto kúpnej zmluvy sú plne funkčné plynové kotle, elektrina, voda a bojler. V prípade, že v čase odovzdania nehnuteľnosti nebudú tieto zariadenia funkčné, sa predávajúci zaväzuje uhradiť všetky vydokladované náklady na opravu týchto zariadení, a to najneskôr do 7 kalendárnych dní od vyzvania kupujúcej. 45. Žalobkyňa predložila aj návrh na vklad predmetnej kúpnej zmluvy (č.l. 65).
46. K odmietnutiu uvedenej požiadavky došlo až následne zo strany predávajúceho, ktorý túto odmietol akceptovať potom, ako mu bol doručený návrh kúpnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že k neuzavretiu kúpnej zmluvy rozhodne nedošlo z viny žalobkyne (a už vôbec nie úmyselne, resp. z dôvodu údajných neprimeraných podmienok). Žalobkyňa v tejto súvislosti zároveň jednoznačne odmieta tvrdenia žalovaného o tom, že údajne chcela predávajúceho odradiť od predaja (a dokonca že sa s týmto vôbec netajila). Uvedené tvrdenie je hrubo nepravdivé a vyslovene vymyslené. Žalobkyňa osobu predávajúceho (ako zahraničnú fyzickú osobu) nikdy nevidela, ani s ním nijako neprišla do kontaktu. 47. Žalobkyňa napokon odmieta i tvrdenie žalovaného o tom, že sa mala údajne snažiť so žalovaným „zjednávať" a požadovať vrátenie aspoň časti zloženej zálohy, keďže si bola údajne vedomá svojho bezdôvodného „odskočenia" od kúpy predmetných nehnuteľností, čím uznala svoj záväzok voči žalovanému. Uvedené tvrdenie žalovaného je opäť vyslovene nepravdivé a účelové. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.500,- € prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 31.07.2018. Na uvedený list žalovaný písomne nijako nereagoval, kontaktoval však priamo žalobkyňu telefonicky s tým, že sa dožadoval osobného stretnutia bez účasti právneho zástupcu. Žalobkyňa sa následne osobne stretla s osobami konajúcimi v mene žalovaného (s p. T. a p. K.) dňa 09.08.2018 v kaviarni Café Diaz v X. X.. Na uvedenom stretnutí žalobkyňa zotrvala na svojej požiadavke na vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že v záujme mimosúdneho vyriešenia bola ochotná - ako čisto ústretový krok z jej strany - nahradiť žalovanému prípadné hotové výdavky, pokiaľ mu v tejto súvislosti nejaké vznikli. Žalovaný sa na uvedenom stretnutí vyjadril tak, že tieto skutočnosti preverí a následne žalobkyni oznámi prípadnú výšku týchto hotových výdavkov. Nakoľko žalovaný následne nereagoval, žalobkyňa dňa 14.08.2018 kontaktovala žalovaného e-mailom. Na uvedený e-mail žalobkyne žalovaný odpovedal dňa 15.08.2018, pričom žalobkyni oznámil, že žiadne hotové výdavky jej oznamovať nebude a riešenie ponecháva na právnych zástupcov. (Uvedené tvrdenie žalobkyne mal súd preukázané z e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným v dňoch 14.08.2018 - 15.08.2018
- č.-l. 66 - poznámka súdu.) 48. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa rozhodne nikdy neuznala dôvodnosť domnelého nároku žalovaného na odmenu v sume 2.500,- €. Naopak, je evidentné, že žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému i pred začatím tohto súdneho konania, pričom vyvinula maximálne úsilie v záujme mimosúdneho vyriešenia veci. 49. Odhliadnuc od vyššie uvedených skutočností však z hľadiska predmetu tohto súdneho konania žalobkyňa predovšetkým nepovažuje za nijako rozhodujúce, z akých dôvodov v danom prípade nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Za rozhodujúcu otázku pre posúdenie dôvodnosti uplatňovaného nároku naopak žalobkyňa považuje posúdenie platnosti/neplatnosti sprostredkovateľskej zmluvy ako právneho úkonu. Žalobkyňa zotrváva na svojom tvrdení, uvedenom v podanej žalobe, podľa ktorého je sprostredkovateľskú zmluvu potrebné v danom prípade považovať za absolútne neplatný právny úkon. 50. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (§ 774 OZ) na rozdiel od zmluvne vymedzeného predmetu Sprostredkovateľskej zmluvy podľa čl. I bodu 1 a vzniku nároku na províziu podľa čl. III bodu 1 - vychádza z požiadavky faktického uskutočnenia (uzavretia) sprostredkúvanej zmluvy ako predpokladu pre prípadný vznik odmeny sprostredkovateľa na odmenu. 51. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie." predstavuje kogentnú právnu normu, v zmysle ktorej sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nesmú odchýliť od tohto zákona (t.j. od ustanovení Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. 52. Pokiaľ teda v danom prípade z hľadiska obsahu čl. I bodu 1 a čl. III bodu 1 Sprostredkovateľskej zmluvy zjavne došlo k odchýleniu sa od zákonom stanoveného spôsobu vymedzenia predmetu sprostredkovateľskej zmluvy a spôsobu vymedzenia vzniku nároku sprostredkovateľa na odmenu (províziu) v zmysle ust. § 774 Občianskeho zákonníka - a to v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa,
má to za následok absolútnu neplatnosť Sprostredkovateľskej zmluvy ako právneho úkonu v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu jej rozporu so zákonom. 53. V tejto súvislosti v žiadnom prípade nie je možné akceptovať tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by údajne neplatnosťou nemal byť postihnutý celý právny úkon, pretože „ak by súd určil niektorú z podmienok ustanovených v zmluva za neprijateľnú, nemá to za následok neplatnosť zmluvy ako celku." V prvom rade je potrebné uviesť, že uvedená argumentácia žalovaného je zmätočná, nakoľko žalobkyňa v podanej žalobe neargumentuje existenciou tzv. neprijateľnej zmluvnej podmienky, ale neplatnosťou zmluvy ako právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu jeho rozporu so zákonom (t.j. predovšetkým z dôvodu rozporu s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 54. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade sa uvádzaný rozpor so zákonom nepochybne týka zmluvných dojednaní, upravujúcich samotný predmet Sprostredkovateľskej zmluvy a podmienky vzniku nároku sprostredkovateľa na odmenu ako jej tzv. podstatnej a nevyhnutnej náležitosti - v dôsledku čoho takéto neplatné dojednania rozhodne nie je možné oddeliť od ostatnej časti zmluvy (§ 41 OZ) a teda za absolútne neplatný právny úkon je potrebné považovať Sprostredkovateľskú zmluvu ako celok. 55. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovanému voči žalobkyni nemohol vzniknúť nárok na odmenu (províziu) podľa čl. III bod 1 sprostredkovateľskej zmluvy v dôsledku samotného sprostredkovania príležitosti uzavretia zmluvy, nakoľko sprostredkovateľská zmluva v tomto smere evidentne odporuje kogentným ustanoveniam § 54 ods. 1 a § 774 OZ. 56. Nárok na odmenu (províziu) by tak žalovanému eventuálne v danom prípade mohol vzniknúť výlučne za splnenia podmienok podľa § 774 Občianskeho zákonníka - t.j. výlučne v prípade faktického uzavretia sprostredkúvanej zmluvy, k čomu však v danom prípade evidentne nedošlo. 57. Pokiaľ teda žalovanému ako sprostredkovateľovi nárok na odmenu (províziu) voči žalobcovi nevznikol, žalovaný nemá právo prijatú sumu vo výške 2.500,- € od žalobcu započítať voči neexistujúcej pohľadávke na odmenu (províziu), ale naopak je povinný túto sumu žalobcovi vrátiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia. 58. Žalobca rovnako zotrváva aj na tvrdení, že sprostredkovateľskú zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon aj v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti, resp. v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka - z dôvodu, že jeho predmetom je plnenie nemožné. Ako už bolo uvedené v podanej žalobe, v zmysle čl. I bodu 1 Sprostredkovateľskej zmluvy sú nehnuteľnosti, ktorých sa sprostredkovanie prevodu vlastníckeho práva malo týkať, špecifikované spôsobom, ktorý odporuje evidencii katastra nehnuteľností - resp. inak povedané, nehnuteľnosti tak, ako sú tieto v sprostredkovateľskej zmluve špecifikované, právne neexistujú. 59. Podľa názoru žalobkyne nie je možné akceptovať tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa má v danom prípade jednať len o chybu v písaní, nespôsobujúcu neplatnosť právneho úkonu. O takúto chybu by sa mohlo jednať len v tom prípade, ak by bol význam právneho úkonu i napriek jestvujúcej chybe v písaní z objektívneho hľadiska nepochybný - čo však v danom prípade evidentne nie je splnené. V zmysle právnej teórie - Fekete I., Občiansky zákonník - Veľký komentár, 1. diel (str. 264) „Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a akú sú ich práva a povinnosti, ak to nie je spoznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb." 60. Prípadná aplikácia výkladového pravidla vôle konajúcej osoby (osôb) podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy výlučne v tom prípade, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. S ohľadom na špecifikáciu nehnuteľností podľa čl. I bod 1 sprostredkovateľskej zmluvy je však zrejmé, že uvedené výkladové pravidlo v danom prípade rozhodne nie je použiteľné práve z dôvodu objektívne existujúceho rozporu s jazykovým prejavom. 61. Pokiaľ teda obsah sprostredkovateľskej zmluvy (resp. jej čl. I bod 1) nie je možné objektivizovať ani za použitia výkladového pravidla podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je potrebné ju považovať za nezrozumiteľný právny úkon. Nezrozumiteľnosť vyjadrenej vôle je pritom právne bezvýznamná rovnako, ako vôbec neprejavená vôľa, pričom je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. 62. Vychádzajúc z uvedeného je potom zrejmé, že Sprostredkovateľskú zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti článku I bodu 1 Zmluvy, ako aj za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka - z dôvodu, že predmetom Sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle čl. I bodu 1 tejto zmluvy je plnenie nemožné.
63. Žalovaný v duplike zo dňa 18.01.2019 doručenej súdu dňa 22.01.2019 (č.l. 72), poukázal, že žalobkyňa sa priznala tesne pred podpisom zmluvy realitnej maklérke žalovaného, že predmetné nehnuteľnosti nemôže kúpiť z dôvodu nedostatku financií a toto priznanie zopakovala aj pri osobnom stretnutí dňa 09.08.2018 v kaviarni CaféDiaz v X. X., čo jasne preukazuje, že ku podpisu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalobkyne, a nie na strane predávajúceho. 64. Žalobkyňa mala predmetné nehnuteľnosti kupovať so svojou sestrou a kúpu mali financovať spoločne. Podľa tvrdenia žalobkyne práve sestra ju oklamala a celú kúpu si rozmyslela a teda žalobkyňa nemala dostatok financií na kúpu predmetných nehnuteľností. Sestra bola prítomná na oboch predajných obhliadkach nehnuteľností. Žalobkyňa sa ozvala žalovanému s tým, že si je vedomá následkov vzniknutej situácie a že jej vznikla zmluvná pokuta, na základe čoho sa iniciovalo celé stretnutie v kaviarni v X. X.. 65. Čo sa týka vyjadrení ohľadom neistej funkčnosti vykurovania, tie nie sú zo strany žalobkyne pravdivé. Žalovaný uistil žalobkyňu, že na dome nie sú žiadne skryté vady a kúrenie funguje, nakoľko slúži aj na prietokový ohrev vody a ten normálne fungoval aj počas letnej sezóny, pričom predávajúci poskytol žalobcovi poslednú revíznu správu. Upravený návrh kúpnej zmluvy (bod 4.4. zvýraznený žltou farbou) jasne hovorí o tom, že predávajúci ručí za funkčnosť predmetných zariadení v deň predaja nehnuteľnosti. S týmto znením súhlasil aj predávajúci. Žalobkyňa však požadovala, aby do zmluvy bolo doplnené, že predávajúci preplatí všetky náklady za prípadné opravy, ktoré by sa vyskytli v najbližšom vykurovacom období, bližšie však nešpecifikovala kedy. Čo keby sa nejaké problémy vyskytli na konci vykurovacieho obdobia, kedy by nebolo zrejmé, či sa jednalo o vadu už v čase podpisu kúpnej zmluvy, alebo sa vada vyskytla na základe nesprávneho používania. S týmto predávajúci teda nesúhlasil a nemožno sa mu nečudovať. Žalobkyňa mala možnosť, aby dom obhliadol ňou vybratý technik, ktorý by uviedol do prevádzky vykurovanie (aj v lete) a preskúšal ho. Toto však žalobkyňa odmietla a už chcela jednať len o odstúpení od zmluvy. 66. Žalovaný trvá na tom, že žalobkyni sprostredkoval príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti, a to za podmienok dohodnutých v zmluve o sprostredkovaní so zálohou, ktorá bola uzavretá dňa 09.07.2018 a teda žalovanému vznikol v zmysle zmluvy nárok na dohodnutú odmenu.
67. Súd vo veci vykonal dňa 18.09.2020 pojednávanie, a to v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na pojednávaní riadne zastúpený svojou právnou zástupkyňou.
68. Právny zástupca žalobkyne s poukazom na znenie článku III. bod 2 zmluvy doplnil svoje tvrdenia o neplatnosti predmetnej zmluvy. Uviedol, že aj keď je zmluva označená ako sprostredkovateľská zmluva, o sprostredkovateľskú zmluvu sa nejednalo z hľadiska náležitostí zmluvy, ako i s poukazom na okolnosti sprevádzajúce uzatvorenie zmluvy a táto zmluva je zastretým iným právnym úkonom. Keby zmluva mala byť sprostredkovateľskou zmluvou, bolo by potrebné ju považovať za právny úkon neplatný. Záujmom sprostredkovateľa nebolo získať odmenu, ako to vyplýva z článku III. bodu 2, kde je uvedené, že v prípade, ak by došlo k tomu zamýšľanému právnemu úkonu, tak sa sprostredkovateľ odmeny vzdáva, čo je absolútne nelogické. Práve naopak, sprostredkovateľ by mal mať za normálnych okolností záujem, aby v prípade činnosti, ktorú vykoná, za ňu získal sprostredkovateľskú odmenu a nie paradoxne v jednom článku dohodnúť odmenu a v druhom odmenu vlastne vylúčiť, resp. sa jej vzdať v prípade, ak takýto následok nastane. 69. Z týchto skutočností je zrejmé, že nie je iný dôvod, prečo by sa sprostredkovateľ vzdával takejto odmeny, ak ten, že sprostredkovateľskú zmluvu mal zrejme uzavretú priamo s vlastníkom týchto nehnuteľností. 70. Zmluva odporuje samotnému zmyslu a podstate sprostredkovateľskej zmluvy, nakoľko z jej obsahu je zrejmé, že sprostredkovateľ prakticky nemal záujem získať odmenu za sprostredkovanie v prípade uzavretia zmluvy, nakoľko podľa článku III. bod 2 tejto zmluvy, keby prakticky takáto situácia aj nastala, tak sa sprostredkovateľ tejto odmeny vzdáva. 71. Z obsahu je zrejmé, že sprostredkovateľ primárne sprostredkúval predaj nehnuteľností na základe zmlúv, ktoré mal uzavreté priamo s vlastníkmi určitých nehnuteľností a žalovaný zmluvu podpisoval so záujemcom nie z dôvodu, že jemu chcel sprostredkovať nejaký obchod, ale z dôvodu asi toho, aby mal zabezpečenú nejakú zálohu pre prípad neuskutočnenia obchodu.
72. Súd na pojednávaní konštatoval, že doposiaľ sa žalobkyňa v konaní k zmluvným dojednaniam z hľadiska prípadného zastretého právneho úkonu v konaní nevyjadrovala. K otázke, o ktorý zastretý právny úkon sa malo jednať, právny zástupca žalobkyne uviedol, že o sprostredkovateľskú zmluvu sa z hľadiska jej náležitostí jednať nemôže.
73. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich dovtedy produkovaných tvrdeniach s tým, že podľa názoru žalovaného je právny úkon sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 9.7.2018 platný, zmluva spĺňa náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy a na základe nej vznikol žalovanému v zmysle článku III. bod 1 nárok na zaplatenie odplaty, pričom tento nárok si žalovaný započítal voči nároku žalobkyne na vrátenie zaplatenej zálohy. Štandardne býva postup taký, že sa buď uzatvorí trojstranná zmluva so všetkými zmluvnými stranami, teda aj s predávajúcim a s kupujúcim, alebo sú riešené individuálne, ako tomu bolo v tomto prípade, že samostatne bola uzatvorená zmluva s pani žalobkyňou a samostatne zmluva s predávajúcim. Žalovaný bol činný sprostredkovateľsky pre obidve strany, takže v tomto žalovaný nevidí rozpor so zákonom. Čo sa týka dojednanej odplaty, resp. ustanovenia o odplate, uvedená odplata slúžila ako forma zabezpečovacieho inštitútu práve pre tento prípad, ak by žalobkyňa obišla realitnú kanceláriu, alebo by bezdôvodne odmietla uzatvoriť sprostredkovanú zmluvu. Samozrejme, províziu by žalovaný od žalobkyne neprijal duplicitne, teda aj od predávajúceho, aj od kupujúceho.
74. Právny zástupca žalobkyne poukázal, že aj z vyjadrení zástupkyne žalovaného na pojednávaní je zrejmé, že skutočností, ktoré uvádzal vo vzťahu k namietanej neplatnosti sprostredkovateľskej zmluvy z dôvodu obchádzania zákona, resp. z dôvodu zastretia právneho úkonu, úplnosti sprostredkovateľskej zmluvy, sú dôvodné, a to predovšetkým z toho dôvodu, že samotná právna zástupkyňa potvrdila, že sa malo jednať len o akýsi zabezpečovací inštitút, resp. o zabezpečenie toho, aby žalobkyňa neodmietla uzavrieť sprostredkovanú zmluvu. Rovnako potvrdila, že nemali záujem získať, zinkasovať od žalobkyne ako od záujemcu akúkoľvek províziu, t. j. odmenu za sprostredkovanie. Aby bol takýto právny úkon posudzovaný ako sprostredkovateľská zmluva z hľadiska jej zmyslu a účelu, ako to vyplýva z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich tento zmluvný typ, je na jednej strane vykonanie určitej činnosti zo strany sprostredkovateľa pre záujemcu a ten by mal spočívať v tom, aby vyhľadal vopred neurčené osoby za účelom sprostredkovania vopred dohodnutého právneho úkonu a jeho uzavretia a zároveň tomuto by mal zodpovedať vznik nároku na odmenu sprostredkovateľa a dokonca aj v prípade, ak by takáto odmena nebola exaktne dohodnutá, mal by mať sprostredkovateľ nárok na primeranú odmenu. V tomto prípade podľa zmluvy by mal mať sprostredkovateľ nárok na určitú vopred dohodnutú odmenu, na druhej strane ale v zmysle spomínaného článku III. bod 2 tejto zmluvy je zrejmé, že v rámci tej istej zmluvy sa zároveň sprostredkovateľ vzdáva akéhokoľvek nároku, v prípade dosiahnutia cieľa a účelu, to znamená v prípade uzavretia sprostredkovanej zmluvy, čo potvrdila zástupkyňa žalovaného, že v takomto prípade vôbec nemali záujem na tom, aby im vznikol akýkoľvek nárok na odmenu voči žalobkyni. 75. Čiže z týchto skutočností je evidentné, že v tomto prípade sa ani nemalo jednať o sprostredkovateľskú zmluvu, pričom úmyslom sprostredkovateľa, teda žalovaného, nebolo uzavrieť so žalovanou sprostredkovateľskú zmluvu, na základe ktorej by mu vznikol nárok na odmenu v prípade úspešného sprostredkovania určitého právneho úkonu, čo vyplýva z vyjadrení zástupkyne žalovaného, že sa malo jednať len o určitú formu zabezpečenia, alebo nejakého konania zo strany žalobkyne smerom do budúcna. 76. Rovnako je v rozpore s účelom a so zmyslom sprostredkovateľskej zmluvy aj to, pokiaľ v danom prípade malo dôjsť akoby ku sprostredkovaniu predaja len tých nehnuteľností, ktoré sú označené v tejto zmluve, pretože je zrejmé, že tá činnosť sprostredkovateľa de facto ani nemala byť aká, reálne nemal akú činnosť vyvinúť v rámci toho, ak by vyhľadával nejakú nehnuteľnosť, alebo oslovoval nejaké vopred neurčené subjekty za účelom toho, aby sprostredkoval nejakú zmluvu pre žalobkyňu. Naopak, keďže sprostredkovateľ mal uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu s vlastníkom určitých nehnuteľností, od ktorého by v prípade úspešného predaja týchto nehnuteľností zinkasoval za predaj províziu, tak je logické, že nemal záujem uzatvárať ďalšiu sprostredkovateľskú zmluvu aj s prípadným kupujúcim ako záujemcom, v tomto prípade so žalobkyňou. V podstate jediná činnosť žalovaného na základe tejto zmluvy bola len tá, že by predložil žalobkyni na podpis nejaký návrh kúpnej zmluvy s osobou, s ktorou už mal predtým uzavretú inú sprostredkovateľskú zmluvu. Čiže de facto ani objektívne nebolo možné vyvinúť nejakú konkrétnu činnosť, ktorá by mohla predstavovať sprostredkovanie nejakého právneho úkonu.
77. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobkyne, ktorá uviedla, že mala záujem o tieto nehnuteľnosti, našla ich na internetovom portáli žalovaného, následne jednala so zástupkyňou tejto spoločnosti - pani K., dohodli si stretnutie, ohliadku nehnuteľností. Bola na mieste týchto nehnuteľností,
jednalo sa o rodinný dom v meste W.. Tam sa stretli s pani K., zamestnankyňou tejto spoločnosti a tiež bol prítomný pán X., ktorý sa predstavil ako konateľ spoločnosti. Na obhliadku sa žalobkyňa dostavila spolu so sestrou, s ktorou mienili túto nehnuteľnosť odkúpiť. Následne si dohodli so žalovaným ďalšiu ohliadku nehnuteľností, na ktorej sa žalobkyňa so sestrou dohodli o kúpe týchto nehnuteľností, pričom na druhej ohliadke mala už pani K. pripravenú sprostredkovateľskú zmluvu, ktorú žalobkyňa priamo na mieste podpísala. Na ohliadke jej bolo vysvetlené, že v dome sa nachádzajú dva okruhy kúrenia, sú tam dva kotly. Žalobkyňa pár dní potom, ako podpísala zmluvu o sprostredkovaní dňa 9.7.2018, kontaktovala pani K. s tým, aby bolo do kúpnej zmluvy zakomponované, keďže nebolo možné odskúšať kúrenie v letných mesiacoch, že pokiaľ by po začatí vykurovacej sezóny bola zistená nefunkčnosť vykurovacieho systému, aby bol vlastník nehnuteľností zaviazaný na podieľanie sa na prípadnej oprave prípadne nefunkčného vykurovacieho systému. Pani K. uviedla, že to nie je problém, aj to do tej kúpnej zmluvy uviedli. Tento návrh - požiadavku žalobkyne mala poslať pani K. vlastníkovi nehnuteľností, ktorý má pobyt v W., lenže on sa vyjadril tak, že takto upravenú kúpnu zmluvu nepodpíše. Žalobkyňa sa následne rozhodla vzhľadom na to, že vlastník nehnuteľností považoval žalobkyňou navrhnuté znenie kúpnej zmluvy za neprijateľné, túto nehnuteľnosť neodkúpiť. 78. Aj keď je zmluva datovaná 9.7.2018, táto bola podpísaná vlastne až 10.7.2018, kedy bola realizovaná ohliadka nehnuteľností v W.. K podpisu zmluvy nedošlo v žiadnej kancelárii, ale pri ohliadke týchto nehnuteľností, konkrétne vtedy sedeli v kuchyni pri stole v tom rodinnom dome. 79. Žalobkyňa si zmluvu prečítala, ale zrejme to podcenila, odsek o tom sprostredkovaní bol pre ňu trochu nezrozumiteľný. Sestra tú zmluvu vôbec nečítala, zmluvu čítala len žalobkyňa. Žalobkyňa má stredoškolské vzdelanie a jej sestra tiež.
80. Na otázku súdu, či žalobkyňa uzatvorila zmluvu podľa Obchodného zákonníka a či si v zmluve prečítala, že zmluva je uzatváraná podľa Obchodného zákonníka, žalobkyňa uviedla, že to v zmluve videla, prečítala si to a predpokladala, keďže zmluva je uzatvorená lege artis, že je v súlade so zákonom. 81. Na otázku súdu, či je žalobkyni známe, že je sprostredkovateľská zmluva upravená aj Občianskym zákonníkom, žalobkyňa uviedla, že sa v takýchto právnych úpravách nevyzná. 82. Na otázku súdu, či žalobkyni bolo vysvetlené zo strany žalovaného, čo to znamená, že sa zmluva uzatvára podľa Obchodného zákonníka, žalobkyňa uviedla, že nebolo a prečítanie zmluvy jej trvalo 10 minút. 83. Zmluvné dojednanie o odmene a zálohe žalobkyňa pochopila tak, ako bolo v zmluve uvedené, teda že v prípade, ak podpíše kúpnu zmluvu, tak si realitná kancelária nebude od žalobkyne nárokovať inú odplatu, než je tam uvedená. Tých 2.500 eur žalobkyňa internetbankingom uhradila ako rezervačnú zálohu a zaplatila túto sumu v dobrej viere, že dôjde ku uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Nepredpokladala, že sa situácia takto vyvinie.
84. Zástupkyňa žalovaného vysvetlila, že v niektorých prípadoch je realitná kancelária v takej situácii, že vykonáva niektoré úkony dočasne bezodplatne a žalovaný očakával zisk z provízie dohodnutej na základe zmluvy uzatvorenej s predávajúcim. A práve preto, že sa takýmto spôsobom niekedy postupuje zo strany realitných kancelárií, teda nie všetka činnosť realitných kancelárií im je hradená, tak sa realitné kancelárie kryjú práve tým, že záujemca o kúpu nehnuteľnosti uhradí realitnej kancelárii zálohu. Pokiaľ bezdôvodne nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo strany záujemcu, potom má realitná kancelária právo na ponechanie si tejto zálohy.
85. Právny zástupca žalobkyne poukázal, že žalovanému ako sprostredkovateľovi v danom prípade nemal akýkoľvek nárok na províziu vôbec vzniknúť, preto je nadbytočné zaoberať sa otázkou, akým právnym režimom by sa mal tento právny úkon spravovať, a teda či by sa malo jednať o zmluvu sprostredkovateľskú, prípadne o iný právny úkon. Nech by sa jednalo o akýkoľvek právny úkon, sprostredkovateľovi by nemal z tohto titulu vzniknúť akýkoľvek iný nárok. Žalovaná suma 2.500 eur bola zo strany žalobkyne zaplatená ako záloha na kúpnu cenu. V zmysle článku II. bodu 3 zmluvy o sprostredkovaní táto suma mala byť použitá na úhradu časti kúpnej ceny v prípade uzavretia kúpnej zmluvy, k čomu nedošlo. Už teda z tejto skutočnosti je zrejmé, že sa žalovaný v danom prípade na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, keď túto sumu žalobkyni doposiaľ nevrátil. Pokiaľ žalovaný uvádza, že túto sumu si mal voči žalobkyni nejakým spôsobom započítať, doposiaľ neexistuje žiadny prejav zo strany žalovaného, ktorým by malo dôjsť k započítaniu akéhokoľvek jeho nároku oproti jeho povinnosti vrátiť túto žalovanú sumu.
86. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla, že sprostredkovateľská zmluva bola uzatvorená riadne, so všetkými podstatnými náležitosťami, žalobkyňa bola so zmluvou oboznámená, prečítala si ju a porozumela jej. Bola si vedomá toho, že zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. V prípade, ak by žalobkyňa mala nejaké požiadavky na zmenu uvedenej zmluvy, alebo ak jej bolo niečo nejasné, mohla zamestnancom realitnej kancelárie klásť otázky, mohla sa dopytovať, túto zmluvu nemusela podpisovať na mieste, mohla si ju zobrať domov na preštudovanie. Zo strany realitnej kancelárie by jej to nebolo odopreté, ale k takýmto požiadavkám zo strany žalobkyne pri podpise zmluvy nedošlo, čiže aj zamestnanci mali za to, že vlastne žalobkyni je asi všetko zrejmé, teda že zmluvu podpísala s tým, že jej rozumie. K splneniu predmetu sprostredkovateľskej zmluvy došlo, žalobkyni bola obstaraná príležitosť, pričom k samotnému podpisu kúpnej zmluvy nedošlo len z dôvodov nejakých obáv z nefunkčného kúrenia. V prípade zmluvných ustanovení týkajúcich sa odplaty pre prípad, ak by nedošlo k uzatvoreniu samotnej kúpnej zmluvy, ktorou sprostredkovateľ zabezpečuje ako svoje nároky, tak aj nároky predávajúceho, ak by kupujúci od uzatvorenia kúpnej zmluvy bezdôvodne odstúpil, pretože žalovaný ako sprostredkovateľ musí odškodňovať z daní z obchodov aj predávajúcich. Na základe toho má žalovaný za to, že žalovanému nárok na odplatu vznikol.
87. Pojednávanie bolo odročené na deň 16.10.2020 z dôvodu produkovania nových tvrdení právnym zástupcom žalobkyne na pojednávaní, významných pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu.
88. Žalobca sa vo veci vyjadril ďalším podaním zo dňa 01.10.2020, doručeným súdu dňa 02.10.2020 (č.l. 124), v ktorom v celom rozsahu zotrval na svojich dovtedajších písomných a ústnych vyjadreniach. Poukázal, že predmet sprostredkovateľskej zmluvy je v čl. I bod 1 v danom prípade po obsahovej stránke vymedzený spôsobom, ktorý zodpovedá právnej úprave sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň podľa čl. III bod 1 Zmluvy je i vznik nároku žalovaného ako sprostredkovateľa na odplatu odôvodňovaný opäť poukazom na ust. § 645 Obchodného zákonníka
- podľa ktorého sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu zaobstaraním príležitosti pre záujemcu uzavrieť zmluvu s treťou osobou. 89. Takto vymedzený predmet sprostredkovateľskej zmluvy však v danom prípade nie je možné akceptovať. S ohľadom na subjekty účastníkov tejto zmluvy je nevyhnutné na uvedený právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. 90. Odhliadnuc od uvedeného, ak by aj žalobkyňa - hypoteticky - pripustila, že by sa v prípade zmluvy jednalo o platný právny úkon, tento by po obsahovej stránke rozhodne nebolo možné posudzovať ako platne uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu. 91. Právna úprava sprostredkovateľskej zmluvy z hľadiska svojho účelu vyžaduje, aby takáto zmluva obsahovala predovšetkým dohodu o jej predmete - a to jednak o činnosti sprostredkovateľa spočívajúcej v sprostredkovaní uzavretia určitej zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou, a súčasne o tomu zodpovedajúcom nároku na odmenu sprostredkovateľa pre prípad uskutočnenia takejto činnosti. 92. Podľa čl. III bodu 2 tejto zmluvy sa v prípade uzavretia sprostredkovanej kúpnej zmluvy (t.j. v prípade riadneho uskutočnenia sprostredkovateľskej činnosti zo strany sprostredkovateľa) sa žalovaný ako sprostredkovateľ paradoxne vzdáva svojho práva na zaplatenie dohodnutej odmeny. Z uvedeného vyplýva, že úmyslom strán pri uzavretí uvedenej zmluvy de facto ani nebolo, aby sprostredkovateľovi vznikol akýkoľvek peňažný nárok voči žalobcovi pre prípad sprostredkovania uzavretia kúpnej zmluvy. Uvedený záver navyše v plnom rozsahu potvrdzuje aj vyjadrenie samotného právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 18.09.2020. 93. V kontexte uvedeného záveru je potom podstatnou tá skutočnosť, že je úplne irelevantné, akým právnym režimom by sa mal uvedený právny vzťah spravovať, resp. o aký pomenovaný/nepomenovaný právny úkon by sa malo jednať. 94. Podstatnou skutočnosťou totiž zostáva, že jediný nárok, ktorý by žalovanému hypoteticky vo všeobecnosti mohol z uvedeného právneho úkonu vzniknúť, by bola odplata za sprostredkovanie v zmysle čl. III bodu 1 zmluvy, ktorej prípadný vznik by bol na jednej strane viazaný na uzavretie sprostredkúvanej kúpnej zmluvy (k čomu však v danom prípade nedošlo) a súčasne na druhej strane by takýto nárok eventuálne zanikol v dôsledku jeho vzdania sa zo strany žalovaného ako sprostredkovateľa podľa čl. III bodu 2 zmluvy (v prípade, ak by hypoteticky došlo k uzavretiu sprostredkúvanej kúpnej zmluvy - k čomu však taktiež nedošlo). Z uvedeného je teda zrejmé, že akýkoľvek nárok žalovaného voči žalobcovi z uvedeného právneho úkonu by vo všeobecnosti buď (i) vôbec nevznikol (pre nesplnenie podmienok jeho vzniku), alebo (ii) by zanikol (pre jeho vzdanie sa zo strany žalovaného).
95. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ žalovanému ako sprostredkovateľovi nárok na odmenu (províziu) voči žalobcovi nevznikol, žalovaný nemá právo prijatú sumu vo výške 2.500,- € od žalobcu započítať voči svojej neexistujúcej pohľadávke na odmenu (províziu), ale naopak je povinný túto sumu žalobcovi vrátiť - a to
- buď titulom (i) vydania bezdôvodného obohatenia (v prípade plnenia zo sprostredkovateľskej zmluvy ako neplatného právneho úkonu),
- alebo titulom (ii) splnenia povinnosti vrátenia zálohy podľa čl. II bod 3 posledná veta (v prípade, ak by sa síce jednalo o akýkoľvek iný platný právny úkon, avšak nárok na odplatu by žalovanému evidentne nevznikol). 96. Navyše, k akémukoľvek započítaniu vôbec nemohlo dôjsť ani z formálneho hľadiska, keďže v danom prípade zo strany žalovaného nebol vo vzťahu k žalobcovi uskutočnený akýkoľvek započítací prejav.
97. Žalovaný prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne v reakcii na vyššie uvedené podanie právneho zástupcu žalobcu uviedol v podaní zo dňa 08.10.2020, doručenom súdu dňa 09.10.2020, že trvá na tom, že sprostredkovateľská zmluva zo dňa 09.07.2018 je platným právnym úkonom, na základe ktorého vznikol žalovanému nárok na dohodnutú odplatu. Žalobkyni bola zmluva pred samotným podpisom známa a bola si vedomá závažnosti rezervácie predmetných nehnuteľností. Žalovaný nesúhlasí s hypotetickými tvrdeniami právneho zástupcu žalobkyne, v ktorých sa vyjadruje k otázke platnosti sprostredkovateľskej zmluvy ako takej, čo sa obsahovej stránky týka, pričom tvrdí, že uvedený právny úkon nie je možné považovať za sprostredkovateľskú zmluvu. Právny zástupca žalobkyne sa nevyjadril, o aký zastretý právny úkon sa v prípade sprostredkovateľskej zmluvy malo jednať.
98. Pojednávanie dňa 16.10.2020 bolo vykonané v neprítomnosti sporových strán riadne zastúpených právnymi zástupcami. Na pojednávaní právni zástupcovia zotrvali na dovtedajších tvrdeniach.
99. Zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (v texte aj ako OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Podľa ust. § 775 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Podľa ust. § 776 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.
Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka rávne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Podľa ust. § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa ust. § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
Podľa ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
Podľa ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
Podľa ust. § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
Podľa ust. § 725 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.
Podľa ust. § 728 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.
Podľa ust. § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Podľa ust. § 730 ods. 2 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 642 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka (v texte aj ako OBZ) zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Podľa ust. § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
Podľa ust. § 645 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.
Podľa ust. § 646 Obchodného zákonníka ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah splneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
100. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobkyni sumy 2.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.500 eur od 16.8.2018 do zaplatenia.
101. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.
102. V konaní bolo nesporné, že medzi stranami bola uzatvorená dňa 09.07.2018 zmluva označená ako „Zmluva o sprostredkovaní so zálohou". V konaní bolo sporné, či žalovanej vznikol nárok na vrátenie sumy 2.500 € od žalovaného, ktorú sumu uhradila žalobkyňa žalovanému ako zálohu na kúpnu cenu
titulom sprostredkovávanej kúpnej zmluvy a ktorú sumu žalovaný žalobkyni nevrátil z dôvodu svojho tvrdeného nároku na odmenu za sprostredkovanie, resp. nároku na zmluvnú pokutu z dôvodu tvrdeného zavinenia žalobkyne na neuzatvorení sprostredkovávanej kúpnej zmluvy.
I.
103. Predovšetkým súd musel vyriešiť otázku aplikácie práva, a to, či sa zmluvný vzťah medzi stranami bude subsumovať pod zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na dojednanie v článku III. bode 5 zmluvy (podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že záväzkový vzťah založený touto zmluvou, ako aj všetky právne vzťahy s ním súvisiace, sa spravujú Obchodným zákonníkom), alebo sa bude zmluvný vzťah riadiť normami občianskeho práva.
104. Právna úprava zmluvy o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka sa aplikuje v zmysle § 261 ods. 1 a 2 OBZ v prípade, ak sú účastníkmi zmluvy podnikatelia a zmluvný vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti, resp. subjekty verejného práva a zmluvný vzťah vzniknutý medzi subjektmi verejného práva a podnikateľmi sa týka zabezpečovania verejných potrieb, alebo vlastnej prevádzky. 105. Ak záväzkový vzťah je vzťahom podľa § 261 ods. 1 a 2 OBZ, vzhľadom na povahu účastníkov tohto vzťahu sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že sa ich záväzkovo-právny vzťah bude spravovať Obchodným zákonníkom (§ 262 ods. 1 OBZ).
106. V prípade účastníkov zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 09.07.2018 označenej ako Zmluva o sprostredkovaní so zálohou je účastníkom zmluvy na strane sprostredkovateľa dodávateľ (pojem vymedzený v ust. § 52 ods. 3 OZ ako: dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a na strane záujemcu spotrebiteľ (pojem vymedzený v ust. § 52 ods. 4 OZ ako: spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti). 107. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy sa tak jedná o zmluvu spotrebiteľskú (pojem vymedzený v ust. § 52 ods. 1 OZ ako: spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom).
108. Ustanovenie § 262 ods. 1 OBZ pripúšťa v rámci voľby práva na vzťahy nespadajúce pod zákonné ustanovenie § 261 ods. 1 a 2 OBZ voľbu práva obchodného, pričom takáto voľba je ale obmedzená v záujme zabezpečenia ochrany spotrebiteľa pre prípad, že by sa touto voľbou práva zhoršilo právne postavenie spotrebiteľa. Vtedy voľbu práva nemožno realizovať, bola by považovaná za dojednanú neplatne (§ 52 ods. 2 druhej vety OZ).
109. V zmysle obchodnoprávnej úpravy zmluvy o sprostredkovaní v § 642 OBZ zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu), pričom podľa občianskoprávnej úpravy v § 774 OZ sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
110. Porovnaním úpravy sprostredkovateľskej zmluvy v Občianskom zákonníka a Obchodnom zákonníku je možné konštatovať, že dojednanie o odmene (provízii) za sprostredkovateľskú činnosť je obligatórnou náležitosťou obidvoch úprav - občianskoprávnej aj obchodnoprávnej. Odlišne sú ale upravené podmienky vzniku nároku sprostredkovateľa na odmenu.
111. Nárok na províziu vzniká sprostredkovateľovi v zmysle obchodnoprávnej úpravy podľa § 644 OBZ, v zmysle ktorého ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, alebo podľa § 645 OBZ, v zmysle ktorého ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti, resp. podľa § 646 OBZ, v zmysle ktorého ak ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v prípade, keď záväzok tretej
osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca.
112. V zmysle občianskoprávnej úpravy sprostredkovateľskej zmluvy v ustanovení § 774 OZ sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
113. Pojmovými znakmi zmluvy o sprostredkovaní podľa § 774 OZ je obstaranie príležitosti uzatvoriť zmluvu, uzavretie zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou a príčinná súvislosť medzi obstaraním príležitosti a uzatvorením zmluvy. Nárok na odmenu vzniká len v prípade, ak došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou, a to práve sprostredkovateľskou činnosťou sprostredkovateľa. Odmena teda musí byť viazaná na výsledok, ktorým je uzatvorenie zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou.
114. Pokiaľ dôsledkom činnosti sprostredkovateľa je uzatvorenie sprostredkovávanej zmluvy, bol „výsledok" sprostredkovateľskej zmluvy dosiahnutý, ako to má na mysli zákonné ustanovenie § 774 OZ. Až dosiahnutím tohto výsledku má sprostredkovateľ nárok na odmenu za splnenia podmienky, že výsledok bol dosiahnutý jeho pričinením. Ak sa tento výsledok nedostaví, sprostredkovanie sa neuskutočnilo.
115. Z uvedeného vyplýva, že na rozdiel od občianskoprávnej úpravy pripúšťa obchodnoprávna úprava, aby predmetom sprostredkovateľskej činnosti bolo aj len obstaranie príležitosti na uzavretie sprostredkovávanej zmluvy bez toho, aby výsledkom sprostredkovateľskej činnosti bolo samotné uzatvorenie sprostredkovávanej zmluvy, a už obstaraním takejto príležitosti vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu.
116. V prípade úpravy sprostredkovateľskej zmluvy ako zmluvného typu v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku sa jedná práve o kolíziu v otázke vzniku nároku na províziu.
117. S poukazom na zákonné ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonník sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon, alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo sa zhorší inak jeho zmluvné postavenie. Vzhľadom na to, že v prípade úpravy sprostredkovateľskej zmluvy v § 645 Obchodného zákonníka má sprostredkovateľ nárok na províziu aj pre prípad, že k uzavretiu sprostredkovávanej zmluvy nedôjde, tak v prípade úpravy tejto zmluvy v Občianskom zákonníku má nárok sprostredkovateľ na províziu len pre prípad, že dôjde ku výsledku, t.j. k uzatvoreniu zmluvy. Ak sa tento výsledok podľa úpravy Občianskeho zákonníka nedostaví, čiže k uzatvoreniu zmluvy nedôjde, tak účel zmluvy naplnený nebol.
118. Súd má preto za to, že pokiaľ v konkrétnom prípade bol zmluvou uzatvorenou dňa 09.07.2018 dohodnutý výsledok činnosti sprostredkovateľa ako „sprostredkovanie (obstaranie) príležitosti uzatvoriť pre záujemcu zmluvu s treťou osobou na odplatný alebo bezodplatný prevod vlastníckeho práva" k nehnuteľnostiam špecifikovaným v sprostredkovateľskej zmluve (článok I. zmluvy), takýmto dojednaním jednoznačne došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, keďže výsledkom sprostredkovateľskej činnosti nemalo byť uzatvorenie sprostredkovávanej zmluvy, až kedy by mal obstarávateľ podľa občianskoprávnej úpravy nárok na odmenu, ale len obstaranie príležitosti záujemcovi na uzatvorenie sprostredkovávanej zmluvy.
119. Obchodný zákonník umožňuje vznik nároku na odmenu sprostredkovateľovi v širšom rozsahu, ako to umožňuje Občiansky zákonník, z čoho je zrejmé, že zmluvné strany uzatvorili dohodu o voľbe práva v neprospech spotrebiteľa, ktorou dohodou sa porušuje a obchádza zákon, preto je sprostredkovateľská zmluva v časti dojednania o voľbe práva neplatná. Preto súd posudzoval záväzkovo-právny vzťah založený medzi stranami predmetnou zmluvou podľa noriem občianskeho práva. V súvislosti s tým súd aplikoval ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého „ak by to bolo na prospech spotrebiteľa, použilo by sa na zmluvný vzťah ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách" (§ 52 ods. 2 prvej vety OZ) a Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 2 tretej vety OZ).
II.
120. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu namietala, že nehnuteľnosti, ktorých sa sprostredkovanie prevodu vlastníckeho práva malo týkať, sú špecifikované v sprostredkovateľskej zmluve spôsobom, ktorý odporuje evidencii katastra nehnuteľností (nesprávnym údajom o katastrálnom území) a tak, ako sú v zmluve špecifikované, právne neexistujú, a preto je potrebné považovať sprostredkovateľskú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti, resp. v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka - z dôvodu, že jeho predmetom je plnenie nemožné.
121. Súd preto musel ako predbežnú otázku vyriešiť otázku platnosti právneho úkonu sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami dňa 09.07.2018, okrem iného, aj z týchto dôvodov. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex tunc (od začiatku), nastáva priamo zo zákona a súd na ňu prihliada aj bez námietky, z úradnej povinnosti.
122. V súvislosti s tým sa súd zaoberal otázkou, či je možné túto žalovaným tvrdenú chybu v písaní sprostredkovateľskej zmluvy preklenúť za použitia výkladového pravidla podľa ustanovenia § 35 ods. 2 OZ aplikovateľného, ak bol právny úkon vyjadrený slovami, resp. podľa ustanovenia § 35 ods. 3 OZ aplikovateľného, ak bol právny úkon vyjadrený inak než slovami, a to v spojitosti s ustanovením § 37 ods. 3 OZ, podľa ktorého právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
123. Z definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 OZ vyplýva, že právny úkon je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností, alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Pri posudzovaní, či sa v danom prípade jedná o právny úkon, je potrebné konštatovanie existencie dvoch zložiek právneho úkonu, a to jednoty vôle a jej prejavu. Z povahy právneho styku vyplýva, že zisťovanie skutočnej vôle pri každom jej prejave nie je možné, preto občianske právo v ust. § 35 ods. 2 a 3 OZ vychádza z princípu ochrany dobromyseľnosti účastníkov a súlad vôle s určitým prejavom predpokladá. Existencia skutočnej vôle sa v konkrétnom prípade skúma len vtedy, keď posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii, alebo keď to vyplýva zo zákona. 124. Ďalšou z možných otázok je to, čia vôľa sa prejavom vôle manifestuje. Pravidlom je, že vôľa prejavená právnym úkonom je vôľou toho, kto ju prejavuje. Prejavom vôle sa rozumie jej vonkajšia manifestácia, možné je teda prejaviť vôľu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje poznanie jej obsahu. 125. Ďalším znakom právneho úkonu je zameranie prejavu vôle na určité právne následky, ktorými je vznik, zmena, alebo zánik práv a povinností. Právne úkony vznikajú, teda stávajú sa perfektnými, rozličným spôsobom, podľa toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, resp. viacstranné právne úkony. 126. Dvojstranné právne úkony vznikajú medzi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle, jedná sa o zmluvy, resp. dohody. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, vzniká konsenzom, teda úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (ponuky, oferty). Proces vzniku zmluvy konsenzom je upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh (oferta) na uzavretie zmluvy je jednostranným prejavom vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje, aby s ním uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Občiansky zákonník v § 43a ods. 1 výslovne požaduje, aby takýto návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý a aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa, aby s ním bol viazaný v prípade jeho prijatia. Vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne a bez výhrad. 127. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá, nadobúda účinnosť.
128. Ak prejav vôle nie je určitý alebo zrozumiteľný, je potrebné zistiť obsah právneho úkonu výkladom. Účelom výkladu nie je formalistický výklad, ale zistenie skutočnej vôle účastníkov právneho úkonu, ak táto vôľa nie je zrejmá z obsahu právneho úkonu. Je potrebné zároveň chrániť dobrú vieru účastníka, voči ktorému právny úkon smeroval. Výklad právneho úkonu nemôže nahrádzať alebo meniť už urobené prejavy vôle. Výkladom nemožno dopĺňať to, čo nie je v príslušnej listine obsiahnuté. Použitie výkladových pravidiel smeruje len k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadrený slovami bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase urobenia právneho úkonu.
129. Ustanovenie § 37 ods. 3 OZ upravuje prípady, keď aj napriek chybám v písaní a počítaní v právnom úkone je právny úkon platný, pričom však význam právneho úkonu musí byť nepochybný. Jedná sa o formálne nedostatky, ktoré vznikli v procese vytvárania textu právneho úkonu, teda nedostatky v písaní (gramatické chyby a pod.), matematické chyby (chyby vo výpočtoch a pod.). Pokiaľ takéto chyby vyvolávajú pochybnosti o obsahu právneho úkonu, je potrebné tieto odstrániť výkladom, ktorého právnu úpravu obsahuje ustanovenie § 35 ods. 2 OZ. Podstatou výkladu je subjektívna metóda, ktorá vychádza z analýzy úmyslu zmluvných strán, v kombinácii s objektívnou metódou, v rámci ktorej konaniu účastníkov právneho úkonu sa prisudzuje obvyklý význam v právnych vzťahoch rovnakého druhu.
130. Podmienkou pre platnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ je, aby bol právny úkon učinený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. 131. Neurčitosť právneho úkonu znamená, že vyjadrenie vôle je síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak je nejednoznačné, a tým je neurčitý aj jeho vecný obsah. Neurčitosť právneho úkonu znemožňuje vyložiť to, čo bolo zrozumiteľným vyjadrením zamýšľané. 132. Právny úkon je nezrozumiteľný vtedy, ak po jazykovej stránke nie je možné zistiť (ani výkladom), čo chcel konajúci právnym úkonom prejaviť. V tomto prípade teda absentuje jasné, zrozumiteľné prejavenie vôle, čo bolo vlastne právnym úkonom prejavené.
133. V prípade, ak je predmetom právneho úkonu plnenie nemožné, je podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon neplatný. 134. Možnosť predmetu plnenia je vyjadrením možnosti predmetu právneho úkonu. Možnosť plnenia sa posudzuje zásadne objektívne a skúma sa k okamihu urobenia právneho úkonu (počiatočná nemožnosť plnenia). Môže sa jednať o nemožnosť faktickú a o nemožnosť právnu. 135. Faktická nemožnosť plnenia bráni tomu, aby sa plnenie od povinného účastníka právneho úkonu vôbec požadovalo (aspekt spravodlivosti), resp. je zrejmé, že zaviazaný subjekt by nedokázal prekonať prekážky brániace splneniu. 136. O právnu nemožnosť ide vtedy, ak existuje právna prekážka, ktorá bráni v tom, aby sa právny úkon stal platným.
137. Súd dospel k záveru, že obsah právneho úkonu Zmluvy o sprostredkovaní so zálohou zo dňa 09.07.2018 v časti článku I., v ktorom je nesprávne uvedené katastrálne územie, je nepochybný, a to v spojitosti s nespornou, v konaní preukázanou vedomosťou žalobkyne o katastrálnom území, v ktorom sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú, čo vyplynulo z výpovede žalobkyne, ktorá sa na ohliadke nehnuteľností, nachádzajúcich sa priamo v meste W., osobne dva razy zúčastnila. Žalobkyňa teda vedela, že správnym údajom o katastrálnom území je k. ú. W.. Okrem toho súd poukazuje, že v návrhu sprostredkovávanej kúpnej zmluvy, ktorý súdu predložila samotná žalobkyňa (ako prílohu svojej repliky zo dňa 17.12.2018), doplnenom na protinávrh žalobkyne o článok 4.4., je už katastrálne územie uvedené správne, pričom správny údaj o katastrálnom území je uvedený aj v návrhu na vklad kúpnej zmluvy (tiež v konaní predloženom žalobkyňou).
138. Súd tak mal preukázané, že v prípade nesprávneho údaja o katastrálnom území v sprostredkovateľskej zmluve v článku I. bode 1 zmluvy (v ktorom boli nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom sprostredkovávanej kúpnej zmluvy, špecifikované ako nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Z., a nie správne - v katastrálnom území W.), sa jednalo len o chybu v písaní, odstrániteľnú výkladom zmluvy v zmysle § 35 ods. 2 OZ, v spojitosti s § 37 ods. 3 OZ, ktorú chybu bolo možné pri pozornom čítaní zmluvy okamžite zistiť. Je teda jednoznačné, že v procese vytvárania textu sprostredkovateľskej zmluvy došlo len ku zjavnej, odstrániteľnej chybe, ktorá nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť a ani podľa § 37 ods. 2 OZ - teda z dôvodu nemožnosti plnenia.
III.
139. Vzhľadom na námietky žalobkyne, že podľa zmluvného dojednania v článku III. bode 2, podľa ktorého ak záujemca v dohodnutej lehote uzatvorí zmluvu, príležitosť uzatvoriť ktorú je predmetom tejto zmluvy a zároveň vyplatí v celku kúpnu cenu v lehote do 09.08.2016, tak sa sprostredkovateľ vzdáva práva na zaplatenie odplaty v zmysle čl. III./1 tejto zmluvy a nebude si ju uplatňovať, sa stráca samotný zmysel sprostredkovateľskej zmluvy ako zmluvy odplatnej, ktorej obligatórnou
náležitosťou je dojednanie o odmene sprostredkovateľa, čo zakladá absolútnu neplatnosť zmluvy, keďže z prejavu vôle oboch účastníkov zmluvy tak vyplýva, že účastníci nemali záujem si dojednať odmenu sprostredkovateľovi pre prípad uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy, a žalobkyňa tiež spochybnila samotný sprostredkovateľský charakter činnosti žalovaného dohodnutý zmluvou, a síce, že sa v danom prípade vlastne o sprostredkovateľskú činnosť vôbec nejednalo, súd prejudiciálne skúmal otázku platnosti predmetnej zmluvy aj z týchto hľadísk.
140. Pojmovými znakmi zmluvy o sprostredkovaní je obstaranie príležitosti uzatvoriť zmluvu, uzavretie zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou a príčinná súvislosť medzi obstaraním príležitosti a uzatvorením zmluvy. 141. Činnosť sprostredkovateľa po uzatvorení zmluvy so záujemcom má smerovať k uzatvoreniu zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou. Sprostredkovateľ teda vyvíja činnosť zahŕňajúcu vyhľadávanie osôb, ktoré by prichádzali do úvahy ako zmluvná strana sprostredkovávanej zmluvy, vstupovanie s týmito potenciálnymi účastníkmi zmluvy do kontaktu a následnú komunikáciu sprostredkovateľa s týmito osobami, vedúcu k uzatvoreniu sprostredkovávanej zmluvy medzi nimi a záujemcom. 142. Predmetom zmluvy bolo podľa článku I. bodu 1 zmluvy sprostredkovanie (obstaranie) príležitosti uzatvoriť pre záujemcu zmluvu s treťou osobou na odplatný alebo bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX k.ú. ŽN. (správne malo byť uvedené v k. ú. W.), obec W., pričom podľa článku I. bodu 3 zmluvy sa sprostredkovateľ zmluvou zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby pre záujemcu obstaral príležitosť uzavrieť s treťou osobou, vyhľadanou sprostredkovateľom, predmetnú zmluvu. 143. Logickým výkladom tohto článku zmluvy je možné dospieť k záveru, že sprostredkovateľ sa zaviazal vykonať pre záujemcu sprostredkovateľskú činnosť, t.j. vyhľadávať osoby - potenciálnych účastníkov sprostredkovávanej zmluvy (v tomto prípade zmluvy kúpnej) za účelom jej uzatvorenia a s týmito osobami nadviazať komunikáciu.
144. Na tomto mieste súd poukazuje, že zo skutkového stavu preukázaného v konaní je zrejmé, že žalovaný žiadne takéto osoby nevyhľadával, keďže žalobkyňa bola práve tou osobou, žalovaným vyhľadanou, ktorá žalovaného na základe žalovaným zverejnenej ponuky sama oslovila. Ponuku žalovaný zverejnil na základe inej sprostredkovateľskej zmluvy (ktorej existencia bola tvrdená žalovaným a v konaní nebola sporná) uzatvorenej medzi žalovaným ako sprostredkovateľom na jednej strane a na strane druhej s vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. W., ako záujemcom - t. j. budúcim predávajúcim.
145. Príležitosť na uzavretie zmluvy s treťou osobou sa teda vzťahovala k sprostredkovateľskej zmluve uzatvorenej s vlastníkom predmetných nehnuteľností ako záujemcom a reálne bola žalovaným pre tohto záujemcu obstaraná tým, že žalobkyňa na základe zverejnenej ponuky žalovaným kontaktovala žalovaného. 146. Skutočnosť, že žalovaný žiadnu osobitnú činnosť za účelom obstarania príležitosti titulom zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou dňa 09.07.2018 nevyvíjal, mal súd podporne preukázanú aj z presnej špecifikácie nehnuteľností v sprostredkovateľskej zmluve.
147. Žalobkyňa teda vlastne vyhľadala žalovaného za účelom odkúpenia už konkrétnej ponúkanej nehnuteľnosti tým, že kontaktovala žalovaného, ktorý umožnil žalobkyni si nehnuteľnosti obhliadnuť, a to dva krát, pričom na druhej obhliadke žalobkyňa uzatvorila so žalovaným predmetnú zmluvu o sprostredkovaní.
148. Príležitosť na uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy tak vznikla už potom, ako žalobkyňa reagovala na ponuku žalovaného zverejnenú na jeho webovom sídle a v prípade predmetu zmluvného vzťahu vzniknutého medzi žalobkyňou a žalovaným sa preto o obstaranie budúcej príležitosti jednať nemohlo. V danom prípade mohlo byť predmetom tohto záväzkovo-právneho vzťahu „len" vykonanie úkonov žalovaným, smerujúcich k zabezpečeniu uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi vlastníkom nehnuteľností (ktorým bol „záujemca" zo zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej so žalovaným, t.j. budúcim predávajúcim) a potenciálnym kupujúcim, ktorý by zareagoval na zverejnenú ponuku.
149. Žalobca namietal platnosť zmluvy zo dňa 09.07.2018 tiež z tohto dôvodu, že pre prípad naplnenia účelu zmluvy zo dňa 09.07.2018 vlastne nedošlo k dojednaniu obligatórnej náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy, a to odmeny za sprostredkovateľskú činnosť.
150. Základnou náležitosťou zmluvy o sprostredkovaní je v zmysle ust. § 774 OZ dojednanie o odmene za sprostredkovateľskú činnosť, ktorú je záujemca povinný uhradiť sprostredkovateľovi, ak sa dostaví výsledok dojednaný zmluvou, a to pričinením sprostredkovateľa. Zmluva o sprostredkovaní je teda zmluvou odplatnou, má synalagmatický charakter, keďže v prípade, ak si sprostredkovateľ splní svoje povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zaviazal, má právo na zaplatenie odmeny za svoju sprostredkovateľskú činnosť a záujemca má povinnosť dojednanú odmenu sprostredkovateľovi uhradiť. 151. Podľa čl. III. bodu 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na odplate za sprostredkovanie vo výške 5 % z kúpnej ceny, ktorá je splatná do 14 dní od vzniku nároku na odplatu a záujemca sa zaviazal túto odplatu riadne zaplatiť. V článku III. bode 2 zmluvy sa ale zmluvné strany zároveň výslovne dohodli, že ak záujemca v dohodnutej lehote uzatvorí zmluvu, príležitosť uzatvoriť ktorú je predmetom tejto zmluvy a zároveň vyplatí v celku kúpnu cenu v lehote do 09.08.2016, tak sa sprostredkovateľ vzdáva práva na zaplatenie odplaty v zmysle čl. III./1 tejto zmluvy a nebude si ju uplatňovať. 152. Tiež sa zmluvné strany v článku III bode 3 dohodli, že v prípade, ak bez zavinenia záujemcu nedôjde v dohodnutej lehote k uzavretiu zmluvy, príležitosť uzatvoriť ktorú je predmetom tejto zmluvy, sprostredkovateľ vyhlásil, že sa vzdáva práva na zaplatenie odplaty v zmysle čl. III./1 tejto zmluvy a nebude si ju uplatňovať.
153. Analýzou článku III. bodov 2 a 3 zmluvy je možné dospieť k trom variantom situácií, ktoré mohli vzniknúť v súvislosti s tzv. sprostredkovateľskou činnosťou žalovaného titulom tejto zmluvy:
a) sprostredkovávaná kúpna zmluva by sa uzatvorila; b) že kúpna zmluva by sa neuzatvorila, a to bez zavinenia záujemcu; c) resp. kúpna zmluva by sa neuzatvorila, a to následkom zavinenia záujemcu,
pričom len v prípade možnosti ad c) by žalobkyňa bola povinná uhradiť žalovanému „odmenu" za sprostredkovanie. Účastníci zmluvy teda uvažovali s vyššie uvedenými tromi možnosťami, čo sa týka výsledku ich zmluvného vzťahu.
154. S poukazom na zmluvné dojednanie zakomponované do článku III. bodu 1 zmluvy, v zmysle ktorého sa žalovaný ako sprostredkovateľ vzdáva svojho práva na odmenu za sprostredkovanie uzatvorenia kúpnej zmluvy, následkom čoho sa stráca účel a podstata sprostredkovateľskej zmluvy, keďže dojednanie o odmene je obligatórnou náležitosťou sprostredkovateľskej zmluvy, súd skúmal platnosť zmluvy, resp. či v prípade zmluvy uzatvorenej medzi stranami dňa 09.07.2018, označenej ako Zmluva o sprostredkovaní so zálohou, sa skutočne jedná o zmluvný typ sprostredkovateľskej zmluvy upravený v ust. § 774 OZ, alebo o iný zmluvný typ, prípadne o zmluvu zmiešanú, obsahujúcu prvky viacerých zmluvných typov, resp. o zmluvu nepomenovanú.
155. Súd predovšetkým skúmal, či dojednanie o vzdaní sa nároku na odmenu zo strany sprostredkovateľa v prípade dosiahnutia účelu sledovaného sprostredkovateľskou zmluvou je platným dojednaním, s poukazom na ustanovenia § 574 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
156. Vzdanie sa práva veriteľom predpokladá predovšetkým existenciu práva veriteľa na plnenie, ktorého sa vzdáva v prospech dlžníka. Vzdať sa práva, ktoré vznikne až v budúcnosti, je vylúčené práve citovaným ustanovením § 574 ods. 2 OZ, preto by bolo predmetné zmluvné dojednanie potrebné považovať za absolútne neplatné. Pokiaľ by mal súd postupovať naznačeným spôsobom, z uvedeného dôvodu:
- by mal súd prejudiciálne vyhodnotiť sprostredkovateľskú zmluvu v jej časti, v ktorej došlo medzi stranami k dohode o vzdaní sa odmeny zo strany sprostredkovateľa v prípade naplnenia účelu zmluvy, za absolútne neplatný právny úkon; v tomto prípade by však žalobkyňa, ako zmluvná strana záujemcu musela uhradiť žalovanému odmenu za sprostredkovanie v prípade dosiahnutia výsledku dohodnutého zmluvou, ktorým výsledkom by ale mohlo byť, vzhľadom na aplikáciu občiansko-právnej úpravy, len uzatvorenie sprostredkovávanej zmluvy;
- alebo z dôvodu, že časť zmluvy týkajúcu sa dohody o odmene nie je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy (§ 41 OZ), keďže dojednanie o odmene je obligatórnou náležitosťou sprostredkovateľskej zmluvy a tam, kde sa dôvod neplatnosti týka jeho podstatnej zložky, sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon a právny úkon je tak neplatný v celom rozsahu a neboli by preto splnené podmienky pre prejudiciálny záver o neplatnosti zmluvy len v jej časti, súd by musel konštatovať, že predmetná sprostredkovateľská zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným ako celok.
157. Takýto výklad platnosti zmluvy je však, podľa názoru súdu, v obidvoch naznačených možnostiach, v rozpore so zásadou uplatňovanou pri výklade právnych úkonov, a to s pravidlom priority výkladu, ktorý neplatnosť zmluvy nezakladá, pred výkladom, ktorý neplatnosť zakladá. Pre rozsah zaviazania povinného sa uplatňuje pravidlo, že povinný sa zaviazal plniť skôr menej, ako viac. Okrem výkladu gramatického, logického a systematického je možné pri výklade právneho úkonu podľa § 35 ods. 2 OZ usudzovať vôľu zmluvných strán aj s prihliadnutím na následné správanie zmluvných strán.
158. Súd predovšetkým prihliadol na stranami prejavenú vôľu uzatvoriť zmluvu s tým obsahom, ako vyplýva z jej zmluvných dojednaní. Mal za to, že pokiaľ sa strany výslovne dohodli v článku III. bodoch 2 a 3 zmluvy, že sa žalovaný ako sprostredkovateľ vzdáva v tam špecifikovaných prípadoch svojho práva na odmenu, takúto dohodu je potrebné rešpektovať a takáto dohoda je zároveň v súlade so zachovaním práva žalobkyne ako spotrebiteľa. V prípade opačného postupu by došlo k zhoršeniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v predmetnom zmluvnom vzťahu keďže, hypoteticky, pokiaľ by došlo k naplneniu účelu sprostredkovateľskej zmluvy tým, že by sprostredkovávaná kúpna zmluva bola nakoniec uzatvorená, by žalobkyňa musela žalovanému odmenu za jeho sprostredkovateľskú činnosť zaplatiť bez ohľadu na to, že pre tento prípad by na základe prejavu vôle oboch zmluvných strán žalovanému odmena nepatrila. Takýto výklad zmluvy je formalistický, a preto neprípustný. Súd musí smerovať výklad a aplikáciu práva k spravodlivému výsledku. Právo musí byť nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel konkrétneho záujmu chráneného príslušnou normou.
159. Z vyjadrenia žalovaného, prostredníctvom jeho právneho zástupcu, jednoznačne vyplynulo, že:
- žalovaný bol činný sprostredkovateľsky pre obidve strany;
- úmyslom strán pri uzavretí uvedenej zmluvy nebolo, aby sprostredkovateľovi vznikol nárok na províziu pre prípad uzavretia kúpnej zmluvy;
- dojednaná odplata mala slúžiť len ako zabezpečovací inštitút a sankcia v prípade, ak by sa záujemca snažil sprostredkovateľa obísť, resp. by sa rozhodol neodôvodnene nekúpiť predmetné nehnuteľnosti;
- províziu by žalovaný od žalobkyne neprijal duplicitne, teda aj od predávajúceho, aj od kupujúceho.
160. Preto systematickým výkladom (t.j. z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu) a logickým výkladom (t.j. z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov) zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 09.07.2018, v spojitosti so zmluvou o sprostredkovaní uzatvorenou medzi žalovaným a budúcim predávajúcim (v konaní bližšie nešpecifikovanou) je možné dospieť k záveru, že v prípade zmluvy zo dňa 09.07.2018 sa nemôže jednať o zmluvný typ sprostredkovateľskej zmluvy, a to jednak vzhľadom na absenciu obstarávateľskej činnosti žalovaného ako sprostredkovateľa v tomto zmluvnom vzťahu, a jednak vzhľadom na absenciu obligatórnej náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy
- dojednania o odmene za činnosť sprostredkovateľa, keďže tejto sa žalovaný pre prípad uzatvorenia sprostredkovávanej zmluvy vzdal a na ktorej sa ale dohodol na základe inej sprostredkovateľskej zmluvy s vlastníkom nehnuteľností (predávajúcim), ale nie so žalobkyňou (kupujúcou).
161. S poukazom na zásadu pri vykladaní zmlúv, a to priority výkladu o platnosti zmluvy pred jej neplatnosťou, ako i aplikujúc zásadu výkladu zmluvy podľa § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a v neposlednom rade i prihliadajúc na preukázateľne prejavenú vôľu strán uzatvoriť zmluvu s predmetným obsahom a z neho vyplývajúcimi právnymi účinkami, sa súd na základe systematického a logického výkladu zmluvy prikláňa k záveru, že zmluvu zo dňa 09.07.2018 je potrebné považovať, vzhľadom na jej obsahové náležitosti, za zmluvný typ zmluvy príkaznej, preto medzi stranami uzatvorenú zmluvu je potrebné subsumovať pod zákonné ustanovenie § 724 a nasl. OZ.
162. Súd je toho názoru, že vyššie špecifikované vady právneho úkonu, následkom ktorých by bola žalobkyňa (vzhľadom na neplatnosť dojednania o vzdaní sa žalovaným práva na plnenie, ktoré má vzniknúť v budúcnosti) zaviazaná na zaplatenie odmeny v prípade dosiahnutia výsledku zamýšľaného zmluvou zo dňa 09.07.2018 (napriek tomu, že v takom prípade sa žalovaný práva na odmenu vzdal), alebo by zmluva, vzhľadom na absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy - dojednania o odmene za sprostredkovateľskú činnosť, musela byť považovaná za právny úkon absolútne neplatný, je možné zhojiť konverziou, upravenou v ustanovení § 41a ods. 1 OZ, podľa ktorého ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
163. Súd tak uzatvára, aplikujúc nasledovné zásady pri výklade zmlúv, a síce,
- že výklad zmluvy má v konečnom dôsledku smerovať k tomu, aby v prípade pochybností o jej obsahu sa dala prednosť výkladu, ktorý zachováva zmluvu v platnosti a účinnosti,
- že zmluvy sa majú vykladať vo svetle dobrej viery a takým spôsobom, že majú akýkoľvek právny účinok s tým, že pri výklade sa zisťuje skutočná autonómna vôľa strán, ktorá má vždy prednosť pred nesprávnymi, nepresnými, nevhodne zvolenými výrazovými prostriedkami v rámci formulovaného textu zmluvy s tým, že úlohou súdu nie je prioritne vyhľadávať dôvody pre neplatnosť zmluvy, ale musí rešpektovať vôľu strán.
164. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o nevyhnutnosti využitia inštitútu konverzie, zakotveného v ustanovení § 41a ods. 1 OZ.
165. V ustanovení § 41a Občianskeho zákonníka sú upravené dva inštitúty, ktorých účelom je nahradenie vadného právneho úkonu, ktorý by bol inak považovaný za neplatný, za platný právny úkon, a to inštitút konverzie a inštitút zastretého právneho úkonu. 166. Režim zastretého právneho úkonu upravuje odsek 2 ustanovenia § 41a OZ. Dochádza k nemu v prípade vedomej nezhody vôle a prejavu, a to jednostrannej, alebo spoločnej (oboch zmluvných strán). 167. Pri jednostrannej vedomej nezhode vôle a prejavu sa nezhoduje vôľa a prejav konajúceho pri jednostrannom právnom úkone, alebo sa nezhoduje vôľa a prejav jednej strany pri dvojstrannom právnom úkone (vo forme vnútornej výhrady alebo jednostrannej simulácie) a konajúci o tom vie. Spoločná vedomá nezhoda vôle a prejavu oboch strán pri dvojstrannom právnom úkone znamená, že zmluvné strany o tom vedia a po vzájomnej dohode zhodne prejavujú niečo iné, než v skutočnosti chcú - buď predstierajú svojimi prejavmi, že uzavierajú určitý právny úkon, aj keď v skutočnosti nechcú uzatvoriť žiadnu zmluvu, alebo predstieraním (simulovaním) uzavretia jedného právneho úkonu sledujú zakrytie iného (disimulovaného) právneho úkonu.
168. V prejednávanom prípade mal súd preukázané, že vôľa strán smerovala ku jedinému právnemu úkonu, označenému nesprávne ako Zmluva o sprostredkovaní, ktorý má však náležitosti zmluvy príkaznej. Súd nemal preukázané, že by strany mali v úmysle predstierať, že uzatvárajú iný právny úkon, pričom z logiky veci vyplýva, že strany na to ani nemali žiaden dôvod, napr. ekonomický, alebo iný.
169. Preto bolo potrebné za účelom nahradenia vadného právneho úkonu použiť inštitút konverzie (ktorá nepredstavuje výklad právneho úkonu), a nie inštitút zastretého právneho úkonu. Konverziu nemožno použiť najmä vtedy, ak je síce úkon nesprávne označený, ale jeho obsah je možné zistiť výkladom (výklad má prednosť pred konverziou), preto výkladom najskôr treba zistiť, či je právny úkon skutočne neplatný. Konverzia teda nastupuje až potom, keď výklad právneho úkonu nemal za následok dosiahnutie jeho platnosti. V prejednávanom prípade, ako to súd uvádza vyššie, dospel súd k záveru o existencii predpokladov pre konštatovanie neplatnosti zmluvy uzatvorenej dňa 09.07.2018.
170. Účelom konverzie je dosiahnutie hospodárskeho výsledku sledovaného účastníkmi právneho úkonu, ktorý nebol dosiahnutý preto, že si účastníci vybrali neprípustnú právnu formu, hoci jej zmenou by dosiahli ten istý výsledok. Význam konverzie teda spočíva v tom, že právny úkon, ktorý je neplatný,
- vyhovuje náležitostiam iného právneho úkonu, takého, pre ktorého platnosť sa chýbajúca náležitosť nevyžaduje a
- vyvoláva následky tohto iného právneho úkonu, pričom takýto právny úkon nie je v rozpore so skutočnou vôľou účastníkov právneho úkonu.
171. Súd prihliadol na námietku právneho zástupcu žalobkyne, že sa v tomto prípade o sprostredkovateľskú zmluvu nejednalo z hľadiska náležitostí zmluvy, ako aj vzhľadom na ďalšie okolnosti sprevádzajúce uzatvorenie zmluvy a táto zmluva je zastretým iným právnym úkonom. Súd však dospel k záveru, že sa nejedná o zastretý právny úkon, keďže strany nič úmyselne nepredstierali, ale vyjadrenia sporových strán v konaní smerovali, vzhľadom na preukázanú vôľu strán pri robení právneho úkonu zmluvy zo dňa 09.07.2018, k odvolaniu sa na právny úkon, ktorý svojimi náležitosťami zodpovedá zmluvnému typu príkaznej zmluvy, a strany chceli vyvolať dôsledky spojené s platným právnym úkonom tohto zmluvného typu. Akýkoľvek neplatný právny úkon môže, napriek svojej neplatnosti, ktorú už nemožno zhojiť, obsahovať podstatné náležitosti iného právneho úkonu (zmluvy), ktoré ak vyjadrujú vôľu konajúcej osoby, spôsobujú konverziu právneho úkonu. Súd je preto názoru, že v prejednávanom prípade bolo potrebné použiť inštitút konverzie, nie zastretého právneho úkonu, keďže práve k tomuto právnemu úkonu smeroval prejav vôle strán pri uzatváraní zmluvy, súčasťou ktorej zmluvy bolo aj dojednanie o sankčnej platbe - zmluvnej pokute, na ktorú mala byť žalobkyňa povinná v prípade, že by jej zavinením nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy.
172. Po analýze zmluvy má tak súd za to, že zmluva obsahuje prvky zmluvy príkaznej, vrátane dojednania o zálohe na kúpnu cenu a tiež dojednanie o zmluvnej pokute.
IV.
173. Príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom, (mandantom), ktorý dáva príkazníkovi (mandatárovi) príkaz na realizovanie určitej záležitosti.
174. Z príkaznej zmluvy vyplýva príkazníkovi povinnosť obstarať pre príkazcu nejakú vec alebo vykonať inú činnosť vymedzenú v zmluve. Pod obstaraním určitej veci sa tu nechápe obstaranie veci, ako je pojem veci upravený v ustanovení § 118 a nasl. OZ, ale veci ako nejakej záležitosti, ktorú má príkazník obstarať pre príkazcu. Ide teda o určitú činnosť, ktorá smeruje k cieľu sledovanému príkazcom. Činnosť môže mať rôzny charakter, môže spočívať vo faktickej alebo právnej činnosti, napr. v obstaraní dokladov, v uzavretí nejakej zmluvy, v odovzdaní plnenia, alebo zastupovaní pred súdmi, úradmi a pod.. 175. Pojmovým znakom príkaznej zmluvy je, že príkazník vykonáva činnosť pre príkazcu, t.j. v jeho záujme. Dosiahnutie určitého výsledku nie je pojmovým znakom príkaznej zmluvy, ale výsledok činnosti príkazníka si strany dojednať môžu, zákon to nevylučuje. 176. Príkazná zmluva má obsahovať predovšetkým určenie činnosti, ktorú má príkazník uskutočniť. 177. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy nepatrí jej odplatnosť, hoci zákon odplatnosť takisto nevylučuje. 178. Príkazná zmluva je bezformálnou, konsenzuálnou a dvojstranne zaväzujúcou zmluvou, nemá však synalagmatický charakter. Prostredníctvom nej sa jedna zmluvná strana zaväzuje obstarať pre druhú zmluvnú stranu nejakú záležitosť. Od sprostredkovateľskej zmluvy sa líši okrem znaku bezodplatnosti tým, že jej predmetom nie je obstaranie príležitosti na uzatvorenie zmluvy s treťou osobou.
179. Z prejavu vôle účastníkov zmluvy uzatvorenej dňa 09.07.2018 mal súd preukázané, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie zo strany žalovaného právnej služby žalobkyni,
- spočívajúcej vo vyhotovení kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobkyňou ako kupujúcou a vlastníkom nehnuteľností ako predávajúcim (s ktorým mal žalovaný uzatvorenú sprostredkovateľskú zmluvu),
- vrátane rokovania s predávajúcim,
- spojenej so zabezpečením ohliadky nehnuteľností kupujúcou
- pričom titulom tejto budúcej kúpnej zmluvy došlo medzi účastníkmi zmluvy k dojednaniu o zálohe na kúpnu cenu vo výške 2.500 €.
V.
180. K samotnému zmluvnému dojednaniu o odmene za činnosť žalovaného súd uvádza, že z výkladu článku III. zmluvy vyplýva:
- pre prípad, ak sprostredkovávaná zmluva uzatvorená bude, sprostredkovateľ nárok na odmenu za sprostredkovanie nemá,
- pre prípad, ak sprostredkovávaná zmluva uzatvorená bude, odmena za sprostredkovanie patrí sprostredkovateľovi len vtedy, ak sprostredkovávaná zmluva nebola uzatvorená v dôsledku zavinenia záujemcu.
181. Vzdanie sa práva na odplatu v zmysle čl. III/1, zakotvené v čl. III bode 2 zmluvy, resp. v čl. III bode 3 zmluvy, teda pre prípad, že k uzatvoreniu zmluvy dôjde, resp. nedôjde, a to bez zavinenia žalobkyne, v spojitosti so samotným dojednaním odplaty v čl. III bode 1 zmluvy, je možné považovať za dojednanie zmluvnej pokuty.
182. Výkladom týchto zmluvných dojednaní je tak možné dospieť k záveru, v spojitosti s tvrdeniami žalovaného, že pre prípad neuzavretia zmluvy, ktoré by spôsobil záujemca svojím konaním proti záujmom sprostredkovateľa, sa nejednalo v pravom význame tohto dojednania o odmenu, ale o sankciu, pričom pokiaľ žalovaný poukázal v duplike zo dňa 18.01.2019 na vyjadrenie žalobkyne, ktorá mala uviesť, že jej „vznikla zmluvná pokuta" (oboznámené v odseku 64. tohto rozsudku), uvedené tvrdenie žalovaného žalobkyňa nepoprela. Je preto výkladom takto zistenej vôle strán možné dospieť k záveru, že strany si vlastne nedojednali odmenu za činnosť žalovaného, ale zmluvnú pokutu, a preto dojednanie upravujúce nárok žalovaného na túto sankciu je potrebné subsumovať pod zákonné ustanovenia § 544 OZ.
183. Súd sa následne zaoberal otázkou, či zmluvná pokuta bola dojednaná platne.
184. Zmluvná pokuta je prostriedok slúžiaci na zabezpečenie záväzku. Jedná sa o sumu určenú dohodou, alebo je dohodou určený spôsob jej určenia. Zmluvnú pokutu je dlžník povinný zaplatiť v prípade porušenia povinností vyplývajúcich zo zabezpečovanej zmluvy. Zmluvnú pokutu nemožno požadovať, ak sa ňou zabezpečuje neplatný záväzok.
185. Predovšetkým je potrebné uviesť, že pre právny úkon, ktorým je dohodnutá zmluvná pokuta, je ustanovením § 544 ods. 2 OZ kogentne stanovená písomná forma, pričom predpokladom pre platnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute je ďalej dohoda o určení jej výšky, resp. dohoda o spôsobe jej určenia, ako i presné vymedzenie povinnosti, v prípade porušenia ktorej vznikne na zmluvnú pokutu nárok. Dojednanie o zmluvnej pokute musí byť vyjadrené určitým spôsobom, nepochybným, musí byť nezameniteľné.
186. Z uvedeného dôvodu - kogentne stanovenej písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute, nie je možné použiť spôsob výkladu právneho úkonu podľa § 35 ods. 3 OZ, stanoveného pre právne úkony vyjadrené inak než slovami.
187. Vzhľadom na kogentne stanovenú písomnú formu zmluvnej pokuty je potrebné pri výklade zmluvy vychádzať jedine z obsahu zmluvy písomne zachyteného v tejto listine.
188. Medzi základné náležitosti dohody o zmluvnej pokute patrí dostatočné vymedzenie zabezpečovanej povinnosti, pričom tejto podmienke nevyhovuje len všeobecné vymedzenie porušenia povinnosti.
189. Zmluvná pokuta bola v zmluve formulovaná len všeobecne a neurčitým spôsobom v článku III. bode 3 zmluvy, v ktorom sa strany dohodli, že „v prípade, že bez zavinenia záujemcu nedôjde v dohodnutej lehote k uzavretiu zmluvy, príležitosť uzatvoriť ktorú je predmetom tejto zmluvy, sprostredkovateľ vyhlásil, že sa vzdáva práva na zaplatenie odplaty v zmysle čl. III./1 tejto zmluvy a nebude si ju uplatňovať", pričom v článku III. bode 1 zmluvy sa strany dohodli na odplate za sprostredkovanie vo výške 5 % z kúpnej ceny. Zmluvná pokuta teda zo znenia článku III. bodu 3 zmluvy len nepriamo vyplýva pre prípad zavineného konania záujemcu.
190. Aj keď z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní a v jeho podaniach vyplynulo, pre porušenie ktorých povinností bola dojednaná zmluvná pokuta, uvedené prípady nedodržaných povinností sa však v dostatočne konkretizovanej podobe do dojednania o zmluvnej pokute nepremietli.
191. Súd tak po analýze zmluvných dojednaní o zmluvnej pokute dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola pre neurčitosť a nedostatok písomnej formy, ktoré vady právneho úkonu nie je možné odstrániť výkladom právneho úkonu, dojednaná neplatne a žalovanému preto nárok na zmluvnú pokutu v ním tvrdenej výške 3.400 € nevznikol. Z toho dôvodu si preto žalovaný nebol oprávnený započítať túto neexistujúcu pohľadávku s pohľadávkou žalobkyne voči žalovanému na vrátenie zálohy na kúpnu cenu, možnosť ktorého započítania bola upravená v čl. III. bode 4 zmluvy (podľa ktorého v prípade nároku na odplatu pre sprostredkovateľa sa zmluvné strany dohodli, že sprostredkovateľ je oprávnený započítať si svoju pohľadávku na zaplatenie tejto odplaty voči pohľadávke záujemcu na vrátenie zaplatenej zálohy podľa čl. II./3 tejto zmluvy).
VI.
192. Pokiaľ aj žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu tvrdila, že si žalovaný svoju (aj keď neexistujúcu pohľadávku) voči pohľadávke žalovanej na vrátenie zálohy na kúpnu cenu vôbec nezapočítal, keďže vôbec započítací prejav nevykonal, súd sa s týmto názorom právneho zástupcu nestotožňuje.
193. V zmysle ustanovenia § 580 OZ, podľa ktorého „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.", je započítanie podmienené právnym úkonom na jednej zo strán záväzkovo-právneho vzťahu. Započítať je možné pohľadávky, ktoré sú vzájomné, v čase započítania už splatné, sú rovnakého druhu, sú žalovateľné; započítať nie je možné neexistujúcu pohľadávku. 194. Kompenzačný prejav ako jednostranný právny úkon je možné urobiť výslovným prejavom vôle, a to mimosúdne, alebo v priebehu súdneho konania. Započítací prejav tak môže mať
- povahu hmotnoprávneho úkonu, ktorý nadobudne účinnosť, keď dôjde k adresátovi, resp. je možné vzájomné pohľadávky započítať aj dohodou;
- alebo povahu procesného úkonu, napr. v rámci procesnej obrany proti žalobe, kedy má námietka započítania povahu hmotnoprávnej námietky a spôsobuje zánik žalovanej pohľadávky.
195. Žalovaný tvrdil v podaní zo dňa 09.11.2018, že má v zmysle zmluvy nárok na zaplatenie odplaty za sprostredkovanie vo výške 5 % z kúpnej ceny, t.j. vo výške 3.400,- eur a na pojednávaní dňa 18.09.2020 uviedol, že realitná kancelária má právo na ponechanie si zálohy 2.500 € v prípade, ak bezdôvodne nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a výslovne uviedol, že si z týchto dôvodov, s poukazom na článok III. bod 1 započítal tento nárok voči nároku žalobkyne na vrátenie zaplatenej zálohy (uvedené tvrdenia sú oboznámené v odsekoch 32, 73, 84 tohto rozsudku). Na základe uvedeného má tak súd za to, že zo strany žalovaného došlo v rámci jeho procesnej obrany k započítaniu pohľadávok započítacím prejavom adresovaným žalobkyni. Započítanie je však neúčinné vzhľadom na neexistenciu pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ako to súd konštatuje vyššie.
196. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že tento započítací prejav nevyhodnotil ako vzájomnú žalobu. Na to, aby bolo možné tento prejav žalovaného považovať za vzájomnú žalobu, ktorou sa domáha, aby mu bolo prisúdené viac, ako si uplatnila žalobkyňa, bolo potrebné, aby si žalovaný v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie určitej sumy, prevyšujúcej sumu uplatnenú žalobkyňou. Takúto procesnú situáciu upravuje ustanovenie § 147 Civilného sporového poriadku (CSP): Podľa ust. § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Podľa ust. § 147 ods. 2 CSP vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
197. Súd rozhoduje o prejave žalovaného, ktorým uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie vo výroku rozsudku len vtedy, ak je pohľadávka uplatnená žalovaným na započítanie vyššia, než je pohľadávka uplatnená žalobou.
198. Z obsahu vyjadrení žalovaného počas súdneho konania súd nemal preukázané, že by si žalovaný voči žalobkyni uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.400 € vzájomnou žalobou, keďže žalovaný síce tvrdil, že má nárok voči žalovanej na zaplatenie sumy 3.400 € titulom provízie, ale z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že si voči žalobkyni uplatňuje na započítanie pohľadávku len vo výške 2.500 €.
199. Súd preto nepovažoval započítací prejav žalovaného za uplatnenie nároku vzájomnou žalobou a nerozhodoval o ňom.
200. Keďže nedošlo k platnému dojednaniu o zmluvnej pokute a teda je irelevantné skúmanie zavinenia žalobkyne na neuzatvorení kúpnej zmluvy, je žalovaný povinný vrátiť žalobkyni ňou uhradenú zálohu na kúpnu cenu vo výške 2.500 € titulom splnenia povinnosti vrátenia zálohy podľa čl. II bodu 3 posledná veta zmluvy.
VII.
201. Pre úplnosť súd uvádza, že v konaní ani nebolo preukázané zavinenie žalobkyne ako kupujúcej na neuzatvorení kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobkyňa stratila záujem o kúpu predmetných nehnuteľností a zapracovaním nezmyselných podmienok do zmluvy chcela odradiť predávajúceho, aby za neuzavretie kúpnej zmluvy nemusela niesť zodpovednosť, tak súd má za to, že žalobkyňa si uplatnila protinávrhom kúpnej zmluvy požiadavku zakomponovať do kúpnej zmluvy určitú povinnosť predávajúceho, čím len realizovala svoje právo kupujúcej strany na kúpu veci bez vady, keďže funkčnosť kúrenia nebolo možné v letnom období, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, preveriť. 202. Za zavinenie nemožno považovať, ak strana v rámci predzmluvných jednaní prejaví vôľu uzatvoriť zmluvu s inými náležitosťami, ako s tými, ktoré obsahoval návrh zmluvy. Zmluvnú pokutu si môžu dohodnúť iba zmluvné strany pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej z nimi uzatvorenej zmluvy, teda len strany v postavení dlžníka a veriteľa hlavného - zmluvnou pokutou zabezpečeného záväzku, pričom v prejednávanom prípade žalobkyňa len legitímnym spôsobom navrhla zmenu zmluvy spočívajúcu v doplnení zmluvy o článok 4.4., v ktorom bola na základe návrhu žalobkyne, ako budúcej kupujúcej, zakotvená zodpovednosť predávajúceho za prípadné vady vykurovacieho systému, a to v čase po uzatvorení zmluvy, v nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom sprostredkovávanej kúpnej zmluvy. Táto navrhnutá zmena zmluvy sa považuje v zmysle § 44 ods. 2 OZ za nový návrh zmluvy, t.j. za odmietnutie pôvodného návrhu zmluvy. Tento nový návrh budúcej kupujúcej nebol budúcim predávajúcim prijatý a k uzatvoreniu kúpnej zmluvy preto nedošlo. Zmluvná pokuta prichádza do úvahy len v prípade porušenia zmluvy a nemôže byť postihom za úkony potenciálnych účastníkov zmluvy v procese ich predzmluvných jednaní.
VIII.
203. Žalobkyňa sa tiež zaviazala v zmysle čl. III. bodu 1 zmluvy na úhradu všetkých nákladov súvisiacich so samotným sprostredkovaním a procesom uzatvárania sprostredkovávanej zmluvy, t.j. napr. náklady na znalecký posudok, náklady na výpis z katastra nehnuteľností - t.j. list vlastníctva alebo snímka z katastrálnej mapy, iné administratívne a správne poplatky týkajúce sa nehnuteľnosti v zmysle článku I tejto zmluvy atď.. Uvedené dojednanie je pri aplikácii zákonných ustanovení upravujúcich zmluvný typ zmluvy príkaznej možné subsumovať pod zákonné ustanovenie § 728 OZ upravujúce povinnosť príkazcu nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, aj keď sa výsledok nedostavil. Tieto náklady, pokiaľ aj nejaké vznikli (súd v konaní uvedené preukázané nemal), si však žalovaný voči žalobkyni neuplatnil, čo mal súd preukázané z tvrdenia žalobkyne (ktoré tvrdenie žalovaný nepoprel), ktorá uviedla, že bola ochotná v záujme mimosúdneho vyriešenia nahradiť žalovanému prípadné hotové výdavky, pokiaľ žalovanému nejaké vznikli, pričom žalovaný na stretnutí dňa 09.08.2018 v kaviarni v X. X. uviedol, že tieto skutočnosti preverí a žalobkyni oznámi prípadnú výšku týchto hotových výdavkov. Následne sa však žalovaný k tejto otázke nevyjadril a až na výzvu žalobkyne zo dňa 14.08.2018 zaslanú e-mailom reagoval žalovaný (tiež e-mailom) dňa 15.08.2018 a žalobkyni oznámil, že žiadne hotové výdavky jej oznamovať nebude a riešenie ponecháva na právnych zástupcov.
IX.
204. Súd tak uzatvára:
- v konaní nebolo preukázané zavinenie žalobkyne na neuzatvorení kúpnej zmluvy;
- v konaní nebol preukázaný vznik nároku žalovaného na zmluvnú pokutu;
- zmluvná pokuta nebola dojednaná platne;
- v konaní nebolo preukázané a ani žalovaným tvrdené, že by žalovanému vznikli akékoľvek náklady v súvislosti so zmluvným vzťahom založeným zmluvou zo dňa 09.07.2018, ktoré by si voči žalobkyni uplatnil.
205. Z uvedených dôvodov tak neexistuje právo žalovaného na akékoľvek finančné plnenie titulom zmluvy označenej ako „Zmluva o sprostredkovaní so zálohou" zo dňa 09.07.2021, ktoré by si mal právo žalovaný započítať so sumou 2.500 €, ktorú mu žalobkyňa uhradila ako zálohu na kúpnu cenu.
206. Plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založené na tom, že právny dôvod dodatočne odpadol. O obohatení možno hovoriť vtedy, ak dosiahol takýmto plnením majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď ku zvýšeniu aktív alebo ku zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Zmyslom inštitútu bezdôvodného obohatenia je odčerpanie prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ust. § 451 ods. 2 OZ.
207. Pokiaľ sa účastníci zmluvy označenej ako Zmluva o sprostredkovaní so zálohou dohodli na zálohe na kúpnu cenu a účel zmluvy nebol naplnený, musí žalovaný vrátiť žalobkyni ňou uhradenú zálohu v sume 2.500 €, inak nadobúda bezdôvodné obohatenie v neprospech žalobkyne. Súd mal preukázané, že žalovaný žalobkyni doposiaľ uvedenú sumu nevrátil a túto protiprávne zadržiava. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobkyni uplatnenej istiny vo výške 2.500,- €.
X.
208. Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny 2.500 € od 16.08.2018 do zaplatenia. Súd mal preukázané z Výzvy žalobkyne zo dňa 01.07.2018, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na uhradenie najneskôr v lehote do 15.08.2018 dlžnej sumy 2.500,- € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže žalovaný v lehote stanovenej žalobkyňou neplnil, dostal sa do omeškania so zaplatením dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po uplynutí stanovenej lehoty, t.j. od 16.08.2018. Žalobkyni tak vzniklo právo na úrok z omeškania z priznanej sumy v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., t.j. vo výške 5 % ročne (ako úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyšší než základná úroková sadzba ECB, ktorá predstavovala k prvému dňu omeškania sadzbu 0,00 %) zo žalovanej istiny. Preto súd žalobe vyhovel aj v časti uplatneného príslušenstva žalovanej istiny a priznal žalobkyni úrok z omeškania.
XI.
209. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa nasledovných zákonných ustanovení:
210. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
211. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
212. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, súd jej preto priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP, teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).