Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6C/33/2020

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobkyne: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpenej splnomocneným zástupcom S.. S.. S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX H. proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov Toporcerova 1327/17, 19, 21, so sídlom Toporcerova 1327/17, 19, 21, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 080 843 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n ý zdržať sa výkonu záložného práva a akéhokoľvek nakladania s predmetom záložného práva, ktorým je nehnuteľnosť, a to byt č. XX, na X. poschodí bytového domu, vchod č. XX, obytný dom súpisné číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H., nachádzajúci sa na parcele registra C KN č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 515 m2, v spoluvlastníckom podiele 1/1 a podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo veľkosti 35/1000.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa návrhom doručeným súdu dňa 07.10.2020 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu dražby záložného práva a akokoľvek nakladať s predmetom, na nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom Okresného úradu H.S., okres H., obec H., katastrálne územie H., zapísané na LV č. XXXX ako zastavaná plocha a nádvorie reg. „C“ s parc. č. XXXX o výmere 515 m2 s prideleným súp. č. XXXX druh stavby Obytný dom, vchod č. XX, X. poschodie na byt č. XX, a to až do právoplatného rozhodnutia príslušného Okresného súdu v Kežmarku vo veci žalobkyne, ktorá sa bude domáhať o zákonnú náhradu škody voči Spoločenstvu vlastníkov bytov Toporcerova 1327/17, 19, 21, so sídlom Toporcerova 1327/17, 19, 21, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 080 843.

2. Návrhom na zmenu petitu doručeným súdu dňa 13.10.2020 navrhla zmenu petitu neodkladného opatrenia v znení aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu dražby záložného práva a akokoľvek nakladať s predmetom, na nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom Okresného úradu H., okres H., obec H., katastrálne územie H., zapísané na LV č. XXXX ako zastavaná plocha a nádvorie reg. „C“ s parc. č. XXXX o výmere 515 m2 s prideleným súp. č. XXXX druh stavby Obytný dom, vchod č. XX, X. poschodie na byt č. XX s odôvodnením, že takto formulované neodkladné opatrenie bude mať za následok trvalú úpravu pomerov.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 29.5.2015 nadobudla nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy č. vkladu I. XXXX/XX - XXX/XX, v okrese H., obec H., katastrálneho územia H. vedenú na LV č. XXXX, parc. číslo XXXX, o výmere 515 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria s prideleným súpisným číslom XXXX, popis stavby Obytný dom, vchod č. XX, X. poschodie byt č. XX, ktorej je výlučnou vlastníčkou. Dlhodobo žije v zahraničí a do predmetnej

nehnuteľnosti chodieva maximálne dvakrát do roka, a preto nemala prehľad o nedoplatkoch voči žalovanému. Po príchode na Slovensko, v júli 2019 navštívila p. H. (predsedníčku Spoločenstva vlastníkov bytov Toporcerova 1327/17, 19, 21), aby sa oboznámila s výškou nedoplatku, ktorá ju ústne oboznámila s výškou nedoplatku, avšak žalovaný ju neoboznámil s návrhom na výkon dražby, pričom so spoločnosťou Finlegal services, s. r. o. už bol v jednaní a návrh na postúpenie dražobnej spoločnosti nebol ani v programe schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Dňa 13.09.2019 sa uskutočnila schôdza vlastníkov, o ktorej nebola oboznámená a v bodoch programu schôdze nebola ani zmienka o návrhu na vymáhanie pohľadávky voči nej formou dobrovoľnej dražby. Dňa 23.10.2019 splnomocnený zástupca žalobkyne obdŕžal oznámenie o začatí výkonu záložného práva, zmluvu o vykonaní dražby a rozpis nedoplatkov od Spoločenstva vlastníkov bytov Toporcerova 17, 19, 21, 060 01 Kežmarok vo výške 9.151,45 eur, z toho výška nedoplatku bola vo výške 3.876,86 eur a penále vo výške 5.274,59 eur. Žalovaný po jej výzve opravil výšku penále na sumu 391,56 eur. Celková výška nedoplatku s úrokom z omeškania bola uhradená v mesiaci december 2019. Tým považovala celú záležitosť za uzavretú, až kým v septembri 2020 jej splnomocnený zástupca prevzal oznámenie o výkone prvého kola dobrovoľnej dražby spoločnosťou Finlegal services, s. r. o., so sídlom Štefánikova 23, 811 05 Bratislava. Ekonómka žalovaného sa vyjadrila, že celková výška vyplatenej istiny nebola viac ako 10 mesiacov vyúčtovaná do účtovníctva žalovaného. Po vykonaní kompletnej účtovnej uzávierky voči žalobkyni bolo zistené, že za rok 2019 má preplatok vo výške 1.417,86 eur a k 09/2020 vo výške 396,- eur. Na základe týchto skutočností vyzvala žalovaného na stiahnutie návrhu na výkon dražby, čo odmietol, pretože dražobná spoločnosť povedala, že dražba sa bude konať aj keď je preplatok. V telefonickom rozhovore jej dražobník oznámil, že stále neeviduje úhradu istiny. Tvrdila, že z uvedených skutočností vyplýva prípustnosť a opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia.

4. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila list vlastníctva č. XXXX, k. ú. H., oznámenie dražobníka o dražbe zo dňa 30.08.2020, vyúčtovanie žalovaného s preplatkom za rok 2019 a potvrdenie o preplatku za rok 2020.

5. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

11. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočností, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

13. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

14. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

15. Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu, t. j. či žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, pretože neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. žalobca ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právny vzťahov.

16. Žalobca musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem, čiže musí osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalovaného. Relevantnosť právneho záujmu je dôležitá práve kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne, aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný, než právny záujem sa pri rozhodovaní medzi stranami nemôže brať do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter. Z podaného návrhu a jeho zmeny petitu vyplýva, že žalobkyňa žiada súd o poskytnutie ochrany jej právam ako osoby, ktorá je vlastníčkou bytu v bytovom dome, na ktorom je podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zriadené zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu v dome, ktoré urobil vlastník bytu v dome; a to aby žalovaný ako záložný veriteľ sa zdržal výkonu záložného práva a akéhokoľvek nakladania s predmetom záložného práva, ktorým je nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že v súčasnosti voči nej žalovaný ako záložný veriteľ už neeviduje nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu, ale naopak eviduje voči nej preplatky. Spoločenstvo ako žalovaný je zároveň záložným veriteľom vo vzťahu k nej ako dlžníkovi a len žalovaný ako záložný veriteľ môže vykonať úkony smerujúce k uskutočneniu dobrovoľnej dražby jej nehnuteľnosti. Práve týmto vzájomným vzťahom dlžníka a

záložného veriteľa preukázala žalobkyňa existenciu právneho vzťahu, t. j. vzťahu upraveného právom medzi stranami.

17. V podanom návrhu žalobkyňa tvrdila, že najskôr jej bol zo strany žalovaného vyúčtovaný nedoplatok na úhradách spojených s užívaním bytu, pričom výška nedoplatku s úrokom z omeškania bola podľa jej tvrdenia uhradená v priebehu decembra 2019. Po tom, ako jej splnomocnený zástupca prevzal oznámenie o výkone prvého kola dobrovoľnej dražby dražobníkom- spoločnosťou Finlegal services, s. r. o., vyvinula úsilie k tomu, aby zistila skutočnú výšku vyúčtovania úhrad spojených s užívaním bytu, pričom zistila, že za rok 2019 je voči nej evidovaný preplatok vo výške 1.417,86 eur a za rok 2020, k septembru 2020 je preplatok vo výške 396,- eur. Tieto tvrdenia aj osvedčila predloženými listinnými dôkazmi- vyúčtovaním za rok 2019 a potvrdením o preplatku za rok 2020 od žalovaného.

18. Z obsahu spisu mal súd osvedčené, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností, na ktorých viazne záložné právo v prospech žalovaného, pričom ide o zákonné záložné právo (viď list vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. H.S. na čl. 6 spisu). Žalobkyni vznikol na úhradách spojených s užívaním bytu dlh vo výške 9.151,45 eur pozostávajúci zo sumy nedoplatku vo výške 3.876,86 eur a penále vo výške 5.724,59 eur, ktoré bolo upravené na výšku 391,56 eur. Žalobkyňa túto sumu uhradila, o čom svedčí aj skutočnosť, že v roku 2019 a do 09/2020 má na úhradách spojených s užívaním bytu preplatok podľa vyúčtovania žalovaného za rok 2019 a potvrdenia o preplatku za rok 2020 od žalovaného (čl. 9 a 10 spisu). Aj napriek týmto skutočnostiam dražobník- spoločnosť Finlegal services, s. r. o. listom zo dňa 30.08.2020 oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva s tým, že dňa 26.10.2020 o 11:00 hod. sa bude konať prvé kolo dražby, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne.

19. Žalobkyňa osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (žalobkyňa je vlastníčkou bytu, ktorý má byť predmetom dražby, a má tam svoj trvalý pobyt, obydlie), rovnako pre nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu tým, že vykonaním dražby by stratila nielen vlastnícke právo k bytu, ale aj obydlie, čo môže pre ňu znamenať nenávratný zásah do jej práv. Ako vyplýva z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia trvalý pobyt v predmetnom byte má aj splnomocnený zástupca žalobkyne.

20. Úprava výkonu záložného práva umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností v žiadnom prípade nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha. Aj keď žalobkyňa vo svojom návrhu uvádza, že na Slovensko chodí len dvakrát do roka, súd má za to, že práve tento byt je pre ňou zárukou a miestom, kde vie, že sa môže s istotou vrátiť a že po príchode do svojho rodného štátu má kde bývať. „Strata domova je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Ktokoľvek, komu hrozí zásah takéhoto rozsahu, by v zásade mal mať možnosť nechať posúdiť primeranosť tohto opatrenia nezávislým súdom z hľadiska relevantných zásad podľa článku 8 Dohovoru, a to aj vtedy, ak podľa vnútroštátnej legislatívy právo na držbu nehnuteľnosti zaniklo“ (McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008 sp.zn. ). „Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor“) požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu (Stanková v. Slovensko, 9. október 2007).“

21. Tým, že žalobkyňa nemá nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu, čo je základný predpoklad pre výkon záložného práva a realizovanie dražby, pohľadávka, na ktorej vymoženie sa má realizovať výkon záložného práva, v zmysle zanikla, čím odpadol dôvod dobrovoľnej dražby. Prípadné náklady spojené s vykonaním dražby, už nie sú zabezpečené záložným právom a na ich vymoženie nie je možné vykonať dražbu. Žalobkyňa osvedčila, že je potrebné a nevyhnutné zabrániť tomu, a to práve nariadením neodkladného opatrenia, aby nedošlo k výkonu záložného práva. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchle a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Vzhľadom k tomu, aby nedošlo k výkonu záložného práva na dražbe dňa 26.10.2020 za stavu, keď dlh je uhradený, je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi.

22. Súd zohľadnil aj možné následky zásahov do práv strán sporu vyvolané nariadením neodkladného opatrenia, keď na jednej strane (nielen) žalobkyňa by výkonom záložného práva stratila svoje obydlie a

vlastnícke právo k bytu, ale na druhej strane žalovanému nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žiadna škoda, ani nebude nijako inak nepriaznivo zasiahnuté do jeho práv. Dlh voči žalovanému je uhradený a za daných okolností sa javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobkyňou môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie ochrany práv, ktorých pravdepodobnosť žalobkyňa svedčila a zásah do ktorých zo strany žalovaného je reálny (dobrovoľná dražba), keď na druhej strane žalovaný nebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia práv žalobkyne.

23. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, má súd za to, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila existenciu kvalifikovaného dôvodu oprávňujúceho žiadať o ochranu práve inštitútom neodkladného opatrenia, pretože bol osvedčený základný predpoklad pre jeho nariadenie spočívajúci v potrebnosti úpravy pomerov a žalobkyňa zároveň preukázala, že jeho nevydaním by došlo k ohrozeniu jej práva. Súd pre úplnosť uvádza, že sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

24. Nariadenie tohto neodkladného opatrenia neznamená, že ak v budúcnosti vzniknú žalobkyni opätovne dlhy na úhradách spojených s užívaním bytu, nebude môcť byť realizovaný výkon záložného práva, samozrejme za súčasného splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok. Len pre úplnosť súd uvádza, že povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle ustanovenia 336 ods. 1 žalobkyni neukladá, keďže má za to, že nariadením tohto neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami v súvislosti s namietaným výkonom záložného práva začatého pre vymáhanie nároku žalovaného za nedoplatky za náklady spojené s užívaním bytu žalobkyne.

25. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa v spojení s , keď žalobkyňa bola v konaní úspešná, a preto jej súd aplikujúc zásadu úspechu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ustanovením rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Kežmarok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.