Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-8-2020.pdf
PDF · 80.68 KB
No categories available
19C/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v zastúpení správcom majetku Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, so sídlom Mierové námestie 1, 019 17 Ilava, IČO: 00 738 344, proti žalovanému: B.M.O. s.r.o., so sídlom Tomášikova 5/B, 821 01 Bratislava, IČO: 50 527 650, zastúpený JUDr. Dušanom Kolesárom, advokátom, Laurinská 12, 811 01 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, takto dňa 15.11. 2017
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou pôvodne podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.01.2019 domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 79.877,02 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 21.03. 2017 zmluvu o nájme nebytových priestorov, účinnú od 01.04.2017, špecifikovaných ako priestor na C.. O.. P.. - prízemie ( predajný, administratívny a skladový priestor) o výmere 105,410 m2 ( z toho predajný priestor 67.330 m2, skladový priestor 33.050 m2 a administratívny priestor 5.030 m2) objekt č. X, stavba so súpisným číslom XXX, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, postavená na pozemku parcela reg.č. XXXX/XX, M..Ú.. C., obec C., okres C., - priestor na I. N. P. - prízemie ( predajný, administratívny a skladový priestor) o výmere 49.597 m2 ( z toho predajný priestor 26.364 m2, skladový priestor 15.515 m2 a administratívny priestor 7.718 m2 ), objekt č. X, stavba so súpisným č. XXX, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, postavená na pozemku parc. č. registra N., č. XXXX/XX, K.Ú. C., obec C., okres Ilava, o celkovej výmere 155.007 m2 (ďalej ako nehnuteľnosti).
3. Žalobca ďalej uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme hnuteľných vecí dňa 21.03. 2017, účinná od 01.04.2017, na základe ktorej žalovaný užíval hnuteľné veci bližšie špecifikované v tejto zmluve, v počte 30 ks.
4. Vyššie špecifikované zmluvy boli uzatvorené za účelom zriadenia a prevádzky predajní pre osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone trestu odňatia slobody. Výška nájomného za užívanie nehnuteľností bola dohodnutá v sume 77.503,50 Eur/rok. Výška nájomného za užívanie hnuteľných vecí bola dohodnutá v sume 251,10 eur/rok, pričom výška nájomného za jednotlivé hnuteľné veci bola určená v prílohe č. 1.
5. Na základe viacerých porušení zmluvných podmienok žalovaným odstúpil žalobca od zmluvy o nájme nebytových priestorov, odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 20.11.2017, ktorým dňom nadobudlo odstúpenie v zmysle dohodnutých zmluvných ustanovení aj účinnosť. Podľa čl. VI ods. 5 zmluvy o nájme nebytových priestorov bol žalovaný povinný odovzdať predmet nájmu najneskôr v deň ukončenia nájmu. Žalovaný svoju povinnosť odovzdať predmet nájmu nesplnil, preto žalobca podal na Okresný súd Trenčín návrh na vypratanie nehnuteľností. Rozsudkom sp.zn. XXCb/XXX/XXXX zo dňa 14.06. 2018 bola žalovanému uložená povinnosť nehnuteľnosti vypratať. Žalovaný povinnosť uloženú citovaným rozsudkom nesplnil, preto žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorá bola povereným exekútorom zrealizovaná dňa 30.11. 2018. Výška bezdôvodného obohatenia žalovaného spočíva v sume, ktorú by v prípade, že by nedošlo k ukončeniu nájomných zmlúv, bol povinný uhradiť žalobcovi. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti ide o nájomné určené zmluvou o nájme nebytových priestorov vo výške 77.503,50 Eur/ročne. Z uvedeného je pomerne určená cena za jeden deň (77503,50/365=)212,3383 Eur. Žalovaný užíval nehnuteľnosti jeden rok a 10 dní. Pokiaľ ide o hnuteľné veci ide o nájomné určené v prílohe č. X k zmluve o nájme hnuteľných vecí vo výške 243,47 Eur/ročne. Pomerná časť za jeden deň ( 243,47/365 =) 0,667 Eur. Žalovaný užíval hnuteľné veci jeden rok a 10 dní. Spolu si žalobca uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 79.877,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne.
6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že odstúpenie od nájomnej zmluvy o nájme nehnuteľností bolo nezákonné a predmetné odstúpenie je neplatné. Ďalej uviedol, že žalobca si mohol všetky hnuteľné veci z prenajatých priestorov kedykoľvek odniesť, žalovaný rovnako po celý čas od odstúpenia od zmluvy po vypratanie predmetné nehnuteľnosti neužíval. Namietal tiež spôsob výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia.
7. Žalobca v replike adresovanej súdu uviedol, že s otázkou neplatnosti odstúpenia od zmluvy sa vyporiadal Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp.zn. XXCb/XXX/XXXX. Pokiaľ ide o hnuteľné veci poukázal na skutočnosť, že v prenajatých priestoroch mal žalovaný aj svoje hnuteľné veci a je nemysliteľné, aby žalobca svojpomocne vykladal z poličiek a chladničiek veci žalovaného. Uviedol tiež spôsob použitia zálohy vo výške 6.458,63 Eur, zloženej žalovaným.
8. Žalovaný v duplike adresovanej súdu zotrval na svojich písomných vyjadreniach.
9. Právne posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka sa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
10. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto plnenie vrátiť. To, či v danom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k plneniu. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce to, že došlo k obohateniu určitej osoby na úkor iného,
a pre toto obohatenie nebol daný právny dôvod. Nie je významné, či skutočnosť, na základe ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu zavinil obohatený alebo nie. Podstatnou je existencia konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou zákon spája vznik tohto právneho vzťahu. Každý sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia len do tej výšky, do ktorej bolo bezdôvodné obohatenie získané na jeho úkor. Na vrátenie poskytnutého plnenia ako bezdôvodného obohatenia je nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný sám plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať. Podstatné pre rozhodnutie je to, či prospech z bezdôvodného obohatenia existoval v dobe vzniku tohto obohatenia. 11. Vychádzajúc z týchto všeobecných zásad a po vykonanom dokazovaní v rozsahu potrebnom na zistenie skutkového stavu a jeho právne posúdenie na pojednávaní dňa 16.10. 2020 dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným nie je dôvodný. Pri posudzovaní nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal súd zo zisteného skutkového stavu, ktorý nebol medzi účastníkmi sporný. Je nepochybné, že žalobca po vypovedaní nájomného vzťahu žalovanému, týkajúceho sa nájmu nehnuteľností, fakticky zamedzil žalovanému prístup do prenajatých priestorov, ktoré sa nachádzajú v objektoch žalobcu. Žalobca de facto zo dňa na deň zamedzil žalovanému vstup do prenajatých objektov, ktoré podliehajú navyše špeciálnemu režimu a „ milostivo“ mu umožnil vstup do týchto priestorov za účelom odnesenia si niektorých hnuteľných veci (potravín) v jeho vlastníctve, pričom od žalovaného nezmyselne požadoval odovzdanie predmetu nájmu (nehnuteľností). Navyše v časti nájmu hnuteľných vecí uzavretú nájomnú zmluvu úplne ignoroval a napriek tomu, že táto bola stále v platnosti, neumožnil žalovanému užívanie prenajatých hnuteľných vecí. A na základe takéhoto flagrantného porušovania uzavretých zmlúv so žalovaným, vrátane zmluvy o nájme nebytových priestorov, z ktorej mu rovnako okrem práv vyplývali aj povinnosti, žalobca si ešte úplne nepochopiteľne uplatňuje voči žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia (nájomného). Pritom je zrejmé, že jediným, kto za danej situácie získal obohatenie, je žalobca, ktorý po celý čas od ukončenia nájomnej zmluvy mohol a zrejme aj užíval priestory prenajaté žalovanému (vzhľadom na účel, na ktorý slúžia to robil s istotou takmer hraničiacou s istotou) a rovnako tak užíval hnuteľné veci žalovaného, ktorý k nim nemal reálne prístup.
12. S poukazom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že žalovaný sa na úkor žalobcu žiadnym spôsobom neobohatil.
13. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ). Odvolanie musí byť podpísané. 1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.