Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-7Sa-24-2021.pdf
PDF · 108.66 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-7Sa/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXXX/X, XXX XX E. F. G., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 04.10.2021, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č.: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 04.10.2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou č.: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 27.07.2021 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo proti žalovanému na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 27.07.2021 predpísala žalobkyni, v tom čase ako samostatne zárobkovo činnej osobe poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity za obdobie január až jún 2009 spolu v sume 437,80 eura.
2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s predpísaným poistným, pretože podľa jej názoru na predpis poistného neexistuje žiadne právo, nakoľko zaniklo prekludovaním, z opatrnosti namietala aj premlčanie celého nároku a mala za to, že právo predpísať poistné sa prekluduje v 10 ročnej lehote, t.j právo predpísať poistné zaniklo 09.06.2019 (§147 ods. 1 zákona) a poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/43/2013 zo dňa 17.07.2014. Ďalej uviedla, že aj v prípade, ak by sa Sociálna poisťovňa nestotožnila aj tak došlo k premlčaniu práva predpísať celý nárok. Žalobkyňa poukázala na to, že nakoľko je nebola doručená príloha napadnutého rozhodnutia, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia a v ktorej mali byť rozpísané jednotlivé sumy s dátumami splatnosti, nemala možnosť sa k tomu vyjadriť, nebolo jej známe, ž akého dôvodu bola rozhodnutia suma spolu vo výške 489,80 a teraz dlhuje len 437,80 eura.
3. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 04.10.2021 zmenil výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou tak, že vypustil text: „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnej časti rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
II.
Žaloba a vyjadrenia účastníkov konania
4. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 26.11.2021, doručenou správnemu súdu dňa 2.12.2021 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 4.10.2021, ktorým žalovaná v prevažnej miere potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 27.07.2021 o predpísaní dlžného poistného na nemocenské poistenie vo výške 7,60 eura, na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vo výške 318,60 eura, poistného na invalidné poistenie vo výške 51,90 eura a poistenie do rezervného fondu solidarity vo výške 59,70 eura, všetky za obdobie mesiacov január až jún 2009, všetko spolu vo výške 437,80 eura, ktoré jej predpísali ešte ako samostatne zárobkovo činnej osobe podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Žalobkyňa vo svojej žalobe navrhla súdu, aby zrušil obe rozhodnutia v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojej žalobe uviedla, že v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu dôvodila nie len, že išlo o preklúziu, a z opatrnosti aj namietala premlčanie, ale aj skutočnosť, že jej nebolo doručené celé rozhodnutie, nakoľko neobsahovalo prílohy, ktoré tvorili jeho neoddeliteľnú súčasť. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou čiastočne vyhovela odvolaniu a listom s ospravedlnením zo dňa 20.08.2021 jej doručila časť prvostupňového rozhodnutia avšak bez náležitého poučenia o opravnom prostriedku. Žalobkyňa tiež uviedla, že podľa jej názoru je rozhodnutie žalovaného nezákonné a poukázala na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs 1/2019 zo dňa 30.04.2019. Namietala preklúziu aj premlčanie nároku žalovaného predpísať poistné, ktoré bolo predpísané po viac než 12 rokoch a 6 mesiacoch, pričom žalovaný môže predpísať poistné nie staršie ako 10 rokov. Žalobkyňa konštatovala, že žalovaný mal jej odvolaniu vyhovieť a poukázala aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018 a sp. zn. 10Sžso/43/2013 zo dňa 17.09.2014. Navyše žalobkyňa považuje rozhodnutie žalovaného za arbitrárne aj z dôvodu, že v rozhodnutí o odvolaní nedostala odpoveď na otázku prečo nebolo vyhovené jej námietke premlčania. Dôvodila, že to čo podlieha premlčaniu v tomto prípade nie je poistné (pohľadávka) ale procesné právo poisťovne predpísať poistné, t. j. právo na vymeranie poistného platobným výmerom, ktorý je právnym titulom na jeho vymáhanie. Žalobkyňa súčasne žiadala súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v úvode podrobne uviedol postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že pôvodné rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 01.02.2018 bolo zrušené rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.11.2018. Rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo vo veci zániku povinného poistenia žalobkyne nadobudlo právoplatnosť a tak konečným záväzným spôsobom upravilo právne pomery účastníčky konania s odkazom na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/1/2015 zo dňa 28.09.2016, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/78//2018 zo dňa 25.09.2019, 9Sžsk/75//2019 zo dňa 24.03.2021 a 7Sžsk/130/2018 zo dňa 12.03.2021. Žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.2019 bolo prekonané rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020, v ktorom Veľký senát vyslovil záver, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovú činnú osobu a podľa § 5písm c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ak lekár v daňovom priznaní priznal príjmy považované za príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona č. 461/2003 Z. z. Žalovaný poukázal aj na to, že podľa jeho názoru, otázky zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby už bola právoplatne vyriešená, a to ešte pred vydaním rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou č. XXX-XXXXXXXXXX- XXXX/XX zo dňa 27.07.2021, resp. ešte pred vydaním rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne č XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 01.02.2018 – vo veci predpísania poistného, a predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci predpisu poistného, nie preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia vo veci zániku povinného poistenia žalobkyne. Žalovaný tiež uviedol, že ustanovenie zákona o tom, kedy sa premlčí právo predpísať poistné nemožno vykladať tak, ako keby išlo o preklúziu a tiež na to, že zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení ani len nepriamo nevyplýva, že rozhodnutie o predpísaní poistného musí v rámci plynutia premlčacej lehoty aj nadobudnúť právoplatnosť. Žalovaný pod slovným spojením predpísať poistné rozumie to, že Sociálna poisťovňa si v premlčacej lehote uplatní svoje právo na odvedenie poistného tým, že predpíše poistné, t. j. vydá rozhodnutie o predpísaní poistného a tak konštatoval, že Sociálna poisťovňa si svoje právo predpísať poistné uplatnila včas a poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.05.2018 a sp. zn. 1Sžsk/6/2019 zo dňa 30.06.2020. K námietke žalobkyne ku skutočnosti, že jej nebola doručená príloha rozhodnutia spolu s rozhodnutím, ale až následne spolu s listom zo dňa 20.08.2021, bez náležitého poučenia o opravnom prostriedku, čím je bola odňatá možnosť konať, žalovaný uviedol, že s ňou nesúhlasí, pretože zákon o sociálnom poistení neustanovuje náležitosti prílohy rozhodnutia. Poučenie o opravnom prostriedku ako obligatórna náležitosť je zákonom stanovená len v súvislosti s rozhodnutím, nakoľko odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu. Žalovaný s návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil.
6. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného zotrvala na skutočnostiach uvedených vo svojej žalobe a opätovne žiadala aj o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
7. Žalovaný na repliku žalobcu duplikou nereagoval.
III.
Konanie na správnom súde
8. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 7Sa/24/2021 – 120 zo dňa 27.01.2022 priznal správnej žalobe odkladný účinok a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 04.10.2021 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 27.07.2021, do právoplatného skončenia tohto konania.
9. Dňa 01. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.
10. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.
11. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.03.2024 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 27.07.2021 správny súd zrušil a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom
12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
16. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“) v znení platnom a účinnom k 31.12.2009 Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k 31.12.2009 Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) (pozn. zákona o sociálnom poistení) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) (pozn. zákona o sociálnom poistení) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) (pozn. zákona o sociálnom poistení).
18. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 193 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
20. Podľa § 198 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
21. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
22. Podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 (poznámka vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení) najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.
V.
Právny názor správneho súdu
23. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v ustanovení § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené
je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
24. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou tak, že vypustil text: „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnej časti rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Žalobca okrem iného tvrdil, že rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože mal za to, že rozhodnutie je prekludované, resp. že žalovaný neprihliadol na žalobcom vznesenú námietku premlčania a takýto postup orgánov verejnej správy považoval za nezákonný.
25. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
26. Správny súd v otázke premlčania práva predpísať poistné poukazuje na bod 27 rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023 : „Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktory ´m určuje osobe povinnej odviesť poistné vy´šku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktory´m sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatny´m. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného“. Ďalej bod 28 rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023: „Na základe uvedeného veľky´ senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydany´m) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa ty´m podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je ty´m dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovany´ rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však nevyply´va len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona“. A vo vzťahu k prejednávanej veci Správny súd taktiež poukazuje na bod
17 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Sžsk/84/2019: „V danom prípade ide o čiastočne odlišnú situáciu vzhľadom na to, že skôr vydané rozhodnutie o predpísaní poistného vydané pred uplynutím premlčacej lehoty (dňa 23.02.2017) bolo zrušené, a teda s ním nemožno spájať žiadne účinky. V danej veci nie je sporné, že nové prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 16. januára 2018, teda až po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 08.03.2017. Zmyslom inštitútu premlčania je podpora aktívneho prístupu k uplatňovaniu subjektívnych práv, v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt („bdely´m patrí právo“).“
27. Správny súd nesúhlasí s právnym argumentom žalovaného o tom, že na námietku premlčania nebolo možné prihliadnuť nakoľko v čase vydania rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 01.02.2018 desaťročná premlčacia lehota neuplynula. Zrušenie určitého rozhodnutia znamená, že toto stráca právne účinky a teda takéto reziduálne právne účinky nemôže mať ani vo vzťahu k premlčaniu práva na predpísanie poistného. Dôvody vedúce k zrušeniu takéhoto rozhodnutia sú jeho vady. Preto opačný výklad, ktorý by pripúšťal, že zrušené rozhodnutie by bolo účinným uplatnením práva na predpísanie poistného, by bol v takom prípade v kolízii so zásadou ex iniuria ius non oritur.
28. Vyššie uvedený právny záver rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Sžsk/84/2019 je priliehavý na skutkové okolnosti, ktoré nastali v posudzovanej veci. Žalovaný za právnu skutočnosť, zakladajúcu uplatnenie práva na predpísanie poistného, označil v preskúmavaných rozhodnutiach (ako aj vo svojej argumentácii v rámci konania pred správnym súdom) vydanie rozhodnutia č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 01.02.2018. Zároveň však platí, že toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.11.2018. Preto v súlade s predmetným citovaným právnym záverom je nutné konštatovať, že pre účely uplatnenia práva na predpísanie poistného podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nemožno s rozhodnutím rozhodnutia zo dňa 01.02.2018 spájať právne účinky, ktoré mu žalovaný pripisoval. Na základe uvedeného došlo zo strany žalovaného k nesprávnemu ustáleniu plynutia premlčacej doby vo vzťahu k predpísaniu poistného za rozhodné obdobie.
29. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, lebo vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Preto predmetné rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu správny súd zrušil a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
30. V ďalšom konaní orgán prvého stupňa posúdi námietku premlčania uplatnenú žalobkyňou v odvolaní zo dňa 19.08.2021 vo svetle právnych záverov vyslovených správnym súdom v tomto rozsudku a s touto sa náležitým spôsobom vysporiada v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s § 209 zákona o sociálnom poistení.
31. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca oddoručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd vKošiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).