Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Pc/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci navrhovateľa - maloletého: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený procesným opatrovníkom: P. práce, sociálnych vecí a rodiny G., J. Z. 4, G., dieťa matky - N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, t.č. bytom N. nad X. XXX, muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Z., o zapretie otcovstva, takto

rozhodol:

Súd určuje, že G. W., nar. XX.XX.XXXX v G., rodné číslo XXXXXX/XXXX, nie je otcom maloletého V. K., nar. XX.XX.XXXX v G., rodné číslo XXXXXX/XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu G., zväzok XXX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX, narodený z matky N. K., nar. XX.XX.XXXX v G., rodné číslo: XXXXXX/XXXX.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ, maloletý V. zastúpený opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, sa návrhom doručeným súdu dňa 06.07.2020, domáhal zapretia otcovstva G. W. - muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. , zo dňa 27.02.2020, právoplatným dňa 28.02.2020, súd pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí G. W., nar. XX.XX.XXXX, voči maloletému V. a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom dieťaťa je v záujme maloletého. Z výsluchu G. W.- svedka ako aj z priloženého dôkazového materiálu (test otcovstva) vyplýva, že je možné, že G. W. nie je biologickým otcom V. K.. Je v záujme navrhovateľa malol. V. K., nar. XX.XX.XXXX, aby došlo k zapretiu otcovstva odporcu v druhom rade, ktorý zjavne nie je biologickým otcom maloletého navrhovateľa.

3. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, v konaní uviedol, že s návrhom súhlasí. V čase splodenia dieťaťa s matkou dieťaťa nežil. Otcovstvo uznal na súde, v tom čase si myslel, že je otcom, ale následne známi matky dieťaťa mu povedali, že pravdepodobne nie je otcom dieťaťa, dal si spraviť testy DNA, ktoré vylúčili jeho otcovstvo.

4. Matka sa k návrhu vyjadrila tak, že žiada, aby súd návrhu vyhovel. V čase splodenia maloletého V. mala styk aj s iným mužom. Na základe testov, ktoré predložil muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté má za to, že tento nie je otcom maloletého.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami doručenými do spisu, testom DNA, ktorý je obsahom spisu o prípustnosti zapretia otcovstva, č.k. XXPc/XX/XXXX, a výsluchom muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Z rodného listu maloletého vyplýva, že maloletý sa narodil dňa 13.03.2012 v Trnave, pričom ako jeho otec je evidovaný muž, ktorého otcovstvo má byť

zapreté, a ako matka je evidovaná N. K.. Otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov v konaní pred súdom. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, mal následne pochybnosti, či je otcom maloletého a zadal požiadavku spoločnosti W., s.r.o. o overenie biologického otcovstva k maloletému. M. tejto spoločnosti o vyšetrení príbuzenstva/otcovstva uvádza ako výsledok, že otcovstvo muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, je s prakticky 100%-nou pravdepodobnosťou vylúčené. Tunajší súd rozsudkom č.k. XXPc/XX/XXXX zo dňa 27.02.2020, právoplatným dňa 28.02.2020, pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté, a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom dieťaťa je v záujme maloletého. Matka maloletého uviedla, že v rozhodnom období pre počatie maloletého mala styk aj s iným mužom. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, matka aj opatrovník maloletého so zapretím otcovstva súhlasia.

6. Podľa (ďalej len „“), konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú: konanie o zapretie otcovstva.

Podľa , na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

Podľa , konanie sa začína len na návrh.

Podľa , účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.

Podľa Zákon o rodine (ďalej len „“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa , ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa a , za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. (1) Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. (2)

Podľa až 3 , muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. (1) Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. (2) Ustanovenia a sa použijú primerane. (3)

Podľa a , Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. (1) Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. (2)

Podľa Čl.4 , súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

Podľa Článku 7 bod 1. a 2. Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je ihneď po narodení zaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. (1.) Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečujú uplatňovanie týchto práv v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z príslušných medzinárodných právnych dokumentov v tejto oblasti, zvlášť v prípade, ak by dieťa inak štátnu príslušnosť nemalo. (2.)

7. Ustanovenie vymedzuje postavenie druhej domnienky určenia otcovstva tak, že sa môže uplatniť len v prípade, ak otcovstvo nie je určené podľa prvej domnienky svedčiacej manželovi matky. Použitie druhej domnienky sa uplatní v prípade, že sa nezosobášení biologickí rodičia dieťaťa o určení otcovstva dohodnú. Nie je však vylúčené, aby svoje otcovstvo týmto spôsobom uznal aj muž, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa. Podľa druhej domnienky sa za otca dieťaťa potom považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

8. V prípade ustanovenia ide o špeciálnu úpravu zapieracieho práva v prípade, keď otcovstvo k dieťaťu bolo určené na základe druhej domnienky. Hmotnoprávnou podmienkou pre úspešné zapretie otcovstva určeného druhou domnienkou je, že je vylúčené, aby bol otcom dieťaťa muž, ktorý svoje otcovstvo uznal. Zákon nešpecifikuje, z akého dôvodu by malo byť vylúčené , že nie je otcom dieťaťa. Do úvahy prichádzajú viaceré dôvody, a to buď že s matkou dieťaťa nesúložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa alebo preto, že hoci v tej dobe s matkou súložil, je vylúčené, aby bol sploditeľom dieťaťa napr. pre biologickú neschopnosť splodiť dieťa. Pre úspešnosť zapretia treba teda preukázať kvalifikovanú okolnosť, t.j. okolnosť vylučujúcu otcovstvo. Po uplynutí lehoty v zmysle môže podať návrh na zapretie otcovstva už len dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom, a to po právoplatnom rozhodnutí o prípustnosti zapretia otcovstva, ak je zapretie otcovstva v záujme dieťaťa. Hmotnoprávna podmienka zapretia otcovstva v zmysle musí byť splnená aj v prípade podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom. Keďže matka potvrdila, že okrem muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, mala styk aj s iným mužom a biologické testy otcovstvo muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, prakticky vylúčili, v konaní tak bola preukázaná kvalifikovaná okolnosť, t.j. okolnosť vylučujúca, aby otcom maloletého bol muž, ktorý svoje otcovstvo k nemu uznal.

9. Právoplatným rozhodnutím v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva súd vyslovil, že zapretie otcovstva je v záujme maloletého. Záujem maloletého na zapretí otcovstva vyplýva aj z jeho práva na poznanie biologických rodičov zakotveného v Dohovore o právach dieťaťa, pričom principiálne je tu vždy záujem na zosúladení biologického a právneho otcovstva. Ak dôjde k právoplatnému zapretiu otcovstva matrikového otca, potom môže byť určené otcovstvo iného muža buď súhlasným vyhlásením rodičov alebo v súdnom konaní aplikáciou tretej domnienky. Hoci z vykonaného dokazovania nevyplýva konkrétna osoba, ktorá by mala byť biologickým otcom maloletého dieťaťa, zapretie otcovstva je v záujme maloletého dieťaťa, keďže pre dieťa má otázka totožnosti jeho biologických a právnych rodičov význam. Podľa judikatúry ESĽP má principiálne jednotlivec veľmi vážny záujem na určení svojich predkov, a teda aj svojej identity (Jäggi proti Švajčiarsku, rozhodnutie z 13.07.2006, sťažnosť č. 58757/ 00), pričom najsilnejší je tento záujem na poznaní svojich predkov, predovšetkým rodičov. Zároveň nie je táto potreba dieťaťa vylúčená ani pre prípad atypických situácií ako úraz, choroba, kedy je nevyhnutné darcovstvo od geneticky príbuzných osôb.

10. Vzhľadom na uvedené, za situácie, že medzi maloletým a mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté, nevznikol rodičovský vzťah so všetkým čo k nemu patrí, maloletý s ním nežije v stabilizovanom rodinnom prostredí, je potrebné uprednostniť prioritu prirodzenej rodiny a poznanie biologického otca, pretože biologické rodičovstvo je základom pre rodinné vzťahy a má mu byť poskytovaná prioritná podpora a ochrana. Súd potom dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo zapísaného v rodnom liste svojho biologického otca, a preto je v záujme maloletého dieťaťa aj zapretie otcovstva, ktoré uvedené umožní.

11. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že je vylúčené, aby bol otcom maloletého muž, ktorý svoje otcovstvo uznal, a zároveň je zapretie otcovstva v záujme maloletého, nakoľko sa tým vytvorí priestor pre zápis biologického otca do rodného listu maloletého, súd návrhu vyhovel a učil, že muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, nie je otcom maloletého.

12. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov v konaní nebol podaný, súd o nároku na náhradu trov nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ). Odvolanie muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté a procesného opatrovníka by nebolo právne účinné, nakoľko sa práva podať odvolanie výslovne vzdali po vyhlásení rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.