Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-18-2024.pdf
PDF · 90.84 KB
Case nature
Subarea
7Co/18/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zast. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. G. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Hill Site Project, s.r.o., so sídlom Pražská 23, 811 04 Bratislava, IČO: 43 936 598, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20.12.2023, č.k. 37C/63/2023-24, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi dňa 23.01.2024 v čase od 14.00 hod. do 20.00 hod. nehnuteľnosť - byt č. X, nachádzajúci sa na X.G. bytového domu na H. I. J. XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre kat. územie K., obec BA-m.č. Nové Mesto, okres Bratislava III, za účelom odnesenia si hnuteľných vecí vo výlučnom vlastníctve žalobcu (výrok I) a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti uznesenia (výrok II).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1,3 § 325 ods. 1,2 písm. c) a d), § 329 ods. 1, veta prvá, ods. 2, § 329 ods. 3, § 328 ods. 2, § 329, § 331 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne tým, že v danom konaní žalobca presvedčil súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Súd sa stotožnil s argumentačnou líniou žalobcu, že žalovaný neumožnením prístupu do predmetného bytu zadržiava hodnotné hnuteľné veci patriace žalobcovi, ktorému je takýmto spôsobom spôsobená ujma spočívajúca v tom, že svoje osobné hnuteľné veci nemôže ako vlastník užívať. Vzhľadom na hroziacu hrozbu straty alebo znehodnotenia osobných vecí žalobcu možno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalovanému umožnil sprístupnenie predmetného bytu za účelom odnesenia si svojich hnuteľných vecí vo svojom výlučnom vlastníctve. Na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťah strán sporu a žalovanému nevznikne ani neprimeraná ujma. Súd ustálil, že existuje reálna dôvodná obava, že konaním žalovaného dôjde k znehodnoteniu osobných hnuteľných vecí žalobcu alebo k ich strate, čím by žalobca utrpel značnú finančnú ujmu. Žalobca podľa záverov súdu preukázal potrebu bezodkladne upraviť pomery, preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady
trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), g) a h) CSP. Mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje žiadne tvrdenia a ani dôkazy podporujúce záver, že povinnosti uložené žalovanému sú potrebné za účelom dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi sporu alebo z obavy, že neskorší výkon exekúcie bude nemožný. Neodkladné opatrenie v danom prípade nie je nevyhnutným a vhodným nástrojom vo vzťahu k nárokom, ktorých sa žalobca domáha a nie je ani proporcionálne. Súd prvej inštancie v uznesení de facto nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, túto preniesol do odôvodnenia uznesenia a len mimoriadne stroho k meritu konania vyslovil právny názor v bodoch 14 a 15 uznesenia. Nie je však zrejmým z akého dôvodu sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu ako ich mal osvedčené. Uznesenie je nepreskúmateľné a neurčité. Pričom súd prvej inštancie záver v bode 4 uznesenia, že sa stotožnil sa s argumentačnou líniou žalobcu, že žalovaný neumožnením prístupu do predmetného bytu zadržiava hodnotné veci patriace žalobcovi „ čím spôsobuje žalobcovi ujmu“, nijako nezdôvodnil. Nevysvetlil akým spôsobom mal za osvedčené, že žalobca je vlastníkom akejkoľvek konkrétnej hnuteľnej veci údajne patriacej žalobcovi. Nakoľko žiadna z hnuteľných vecí údajne patriaca žalobcovi nie je individuálne špecifikovaná tak, aby nebola zameniteľná s inou vecou vo vlastníctve inej osoby, nie je zdokladované vlastníctvo k veciam, ani ich fyzická prítomnosť v nehnuteľnosti žalovaného. Žalobca nepredložil akékoľvek odmietavé stanovisko žalovaného k sprístupneniu nehnuteľnosti resp. k vydaniu hnuteľných veciam len písomnú žiadosť adresovanú žalovanému na sprístupnenie nehnuteľnosti resp. na vydanie hnuteľných vecí údajne patriacich žalobcovi, ani akúkoľvek komunikáciu medzi stranami. Súd prvej inštancie tak vytvoril nebezpečný precedens, keď na základe nepravdivých tvrdení bez dôkazov umožnil žalovanému vstup do cudzej nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu. Za nevykonateľný a neurčitý považoval aj výrok napadnutého rozhodnutia, keďže v ňom chýba akákoľvek špecifikácia a individualizácia vecí, čo spôsobuje jeho nevykonateľnosť. V danom prípade mal súd prvej inštancie postupovať v súlade s ust. § 327 CSP a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť. Nie je splnená ani podmienka neodkladnosti, nakoľko údajnému zamedzeniu vstupu žalobcu do nehnuteľnosti žalovaného malo dôjsť v septembri 2022, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podal dňa 18.12.2023. Súd prvej inštancie sa s týmto v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. Ako vlastník nehnuteľnosti nikdy neudelil žalovanému akýkoľvek súhlas s užívaním tejto nehnuteľnosti, nepodpísal so žalobcom žiadnu zmluvu, na základ ktorej by žalobcovi vznikol platný právny titul na užívanie nehnuteľnosti žalovaného. Preto medzi stranami nevznikol právny vzťah, ktorého existenciu je potrebné skúmať pri nariadení neodkladného opatrenia. Na týchto záveroch nič nemenia ani čestné vyhlásenie tretích osôb, ktoré považoval za nepravdivé a rozporné. Pričom súd prvej inštancie opomenul vyhodnotiť i dosah uloženej povinnosti vo vzťahu k žalovanému, t.z. neposúdil otázku proporcionality. Namietal aj postup súdu prvej inštancie, ktorý mu spolu s doručovaním napadnutého uznesenie nedoručil aj kompletné prílohy návrhu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne a žalovaným uvádzané dôvody sú zavádzajúce a nezodpovedajúce skutočnosti. Prostredníctvom svojho zástupcu sa opakovane snažil do predmetnej nehnuteľnosti dostať, pričom opakovane upozorňoval vtedajšieho právneho zástupcu žalovaného, že konaním žalovaného dochádza k porušovaniu jeho práva a žiadal o odstránenie existujúceho protiprávneho stavu. Tieto žiadosti žalovaný opakovane odignoroval a podmieňoval vstup a odnesenie osobných vecí žalobcu novými a novými podmienkami. Jeho podozrenie sa preukázalo práve 23.01.2024, kedy po umožnení vstupu do predmetnej nehnuteľnosti zistil, že predmetný byt je úplne prázdny a 98% jeho osobných vecí chýba, žalovaný tam nechal len pár kusov oblečenia žalobcu v igelitových vreciach. Nenachádzali sa tam žiadne hodnotné veci, ktoré uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorých existenciu vie preukázať tak obrazovými dôkazmi, svedeckými výpoveďami, ako aj listinnými dôkazmi preukazujúcimi ich vlastníctvo ako aj ich hodnotu. Zavádzajúcim je tvrdenie žalovaného, že mu neudelil akýkoľvek súhlas s užívaním nehnuteľnosti. Zariaďoval ju kompletne nábytkom, doplnkami a vnesenými vecami, o čom svedčí komunikácia medzi právnym zástupcom žalovaného a žalobcom, kde žalovaný žiada žalobcu, aby uhradil žalovanému nedoplatok na energiách a iných službách v sume 15 000 eur za užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Konanie žalovaného slúži na zakrytie spáchaného trestného činu, ktorý je predmetom
konania vedeného pod sp.zn. ORP-1160/NMZ-B3-2023. Mal tak za to, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadril.
6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je podané dôvodne.
7. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa príslušných ustanovení CSP je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
15. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010)
16. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia ako i obsahu spisu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne neposudzoval splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd má za to, že žalobca neosvedčil splnenie už prvej zákonnej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami. Pokiaľ žalobca tvrdil, že užíval byt č. 3 nachádzajúci sa v bytovom dome na H. I. J. XX K. D. ( ďalej len „predmetný byt“) na základe ústnej dohody s jeho vlastníkom, uvedené tvrdenie ničím neosvedčil. Nepredložil žiadny doklad preukazujúci oprávnenosť užívania predmetnej nehnuteľnosti, t.z. existenciu nájomného, resp. iného vzťahu k predmetnému bytu, t.z. neosvedčil oprávnenosť nároku, ktorému mal súd poskytnúť ochranu. Ak absentuje existencia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ďalšie predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia ani netreba skúmať, pretože chýba základ na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Zo skutkových tvrdení žalobcu nemožno s určitosťou verifikovať ani za akých okolnosti mu mal vlastník predmetnej nehnuteľnosti umožniť vstup do predmetného bytu, ani kedy presne mal začať predmetný byt užívať. G. L. M. ako i p. C. G. v prehlásení zo dňa 12.12.2023 uviedli, že predmetný byt mal žalobca užívať „najmenej od júla 2022“, čomu by nasvedčoval listinný doklad predložený žalobcom, týkajúci sa nedoplatkov v sume 13 000 eur, z obsahu ktorého vyplýva, že tento nedoplatok bol tvorený nedoplatkami za rok 2020, 2021 a 2022. Uvedené je však v rozpore s tvrdením žalobcu, že predmetný byt začal užívať od mesiaca júl 2022. Pokiaľ p. M. a p. G. vyhlásili, že boli svedkami toho, že vlastník poskytol žalobcovi prístupové kódy k nehnuteľnosti, toto vyhlásenie je v rozpore s tým, že následne uviedli, že o tejto skutočnosti boli len informovaní. Pokiaľ p. M. vo vyhlásení uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť viackrát navštívil, a to naposledy v 10/ mesiaci 2022, uvedené je v rozpore s tvrdením žalobcu, že nemal prístup do predmetnej nehnuteľnosti od septembra 2022. Vzhľadom k absencii základných skutkových tvrdení žalobcu nemožno relevantne vyhodnotiť ani jeho argumentáciu, že žalovaný mu podmieňoval vstup do predmetného bytu úhradou nedoplatku v sume 13 000 eur, s úhradou ktorej žalobca predbežne súhlasil. Ak mienil žalobca uvedené skutkové tvrdenia osvedčovať listinou priloženou k návrhu (čl. 22a) vzniká tu zásadný rozpor medzi jeho tvrdením, že predmetný byt začal užívať od mesiaca júl 2022, keďže predmetný nedoplatok mal vzniknúť za obdobie rokov 2020-2022. Za uvedeného stavu, kedy žalobca neosvedčil splnenie už prvej zákonnej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami, uloženie povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi vstup do predmetného bytu, vo výlučnom vlastníctve žalovaného, by znamenalo prakticky znemožnenie ochrany oprávnených záujmov žalovaného a zásah do jeho vlastníckych práv.
17. Nad rámec svojich povinností sa odvolací súd venoval aj ďalším predpokladom potrebným pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že k žalobcom namietanému konaniu žalovaného (zamedzeniu vstupu do predmetného bytu) došlo v septembri 2022, pričom žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručil súdu prvej inštancie dňa 18.12.2023, t.z. po uplynutí cca 15 mesiacov. Pokiaľ žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že sa snažil uvedenú situáciu opakovane intenzívne riešiť, uvedené tvrdenia v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie neosvedčil. Za takýto dôkaz nemožno považovať podanie na Okresnú prokuratúru Bratislava III doručené dňa 07.12.2023, ktoré svojim obsahom je totožným s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bez pripojenia listinných dôkazov. Nemožno tak súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že potreba neodkladnej úpravy pomerov bola v čase vydania napadnutého rozhodnutia bezodkladná. Vo vzťahu k emailovej komunikácii predloženej žalobcom k vyjadreniu k odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že pre odvolací súd je relevantný stav v čase vydania uznesenia, t.z. odvolací súd nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že môže preukázať vlastnícke právo k osobným veciam nachádzajúcim sa v predmetnom byte, nakoľko disponuje obrazovými dôkazmi a svedeckými výpoveďami i listinnými dôkazmi, tieto svoje tvrdenia jednak nepreukázal a ani neuviedol prečo tieto ním uvádzané skutkové tvrdenia neuviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že výrok napadnutého rozhodnutia je nevykonateľný odvolací súd uvádza, že i keď žalobca nebol povinný presne slovne vyjadriť petit neodkladného opatrenia, ktorý mal súd prevziať do výroku rozhodnutia, bol však povinný preukázať a dostatočne určito označiť hnuteľné veci tak, aby súd mohol exaktne vymedziť predmet konania, keďže aj konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ovládané dispozičným princípom. Vzhliadnuc však k tomu, že žalobca nepreukázal už splnenie prvej zákonnej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami, čo je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, posudzovanie procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu.
18. Za daného stavu, po dôslednom vyvažovaní vzájomne kolidujúcich práv strán a po zohľadnení stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd odlišne od súdu prvej inštancie k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na to, aby súd do vzťahu medzi stranami zasahoval a upravoval ho tak výnimočným procesným prostriedkom, akým je neodkladné opatrenie (v danej veci sa podľa návrhu naviac jedná o neodkladné opatrenie, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami).
19. Na uvedenom základe odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).