Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_5Csp-3-2020.pdf
PDF · 98.16 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Bratislava - Staré mesto, Ventúrska 16, IČO 47234547 proti žalovanému: O. W., nar. XX.X.XXXX, K. XX/XX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 318,65 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 159,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 159,51 eur od 16.4.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Žiadnej zo sporových strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.2.2020 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 318,65 eur s úrokmi 23,40 % ročne zo sumy 268,36 eur od 16.4.2017 do zaplatenia s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 298,65 eur od 16.4.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 7.10.2016 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou mu bol poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver na kúpu tovaru u predajcu uvedeného v zmluve vo výške 319,- eur . Žalovaný mal úver splatiť formou 6 mesačných splátok vo výške 59,73 so splatnosťou prvej splátky 15.11.2016. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, uhradil len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 59,73 eur. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. Dňa 15.4.2017 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatný celý dlž žalovaného, keďže ostatné splátky už boli zročné skôr. Žalovaná suma v celkovej výške 318,65 eur pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny 268,36 eur, 15,89 eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 14,40 eur z titulu dlžného poistného z úveru, 20,- eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, aj keď žaloba a výzva na vyjadrenie mu boli riadne doručené dňa 17.8.2020.
3. Žalobca na výzvu súdu, aby sa vyjadril, podľa akého konkrétneho ustanovenia zmluvy alebo iného dokladu boli účtované náklady spojené s uplatnením pohľadávky a ako dospel k ich výške, resp. v akom dokumente bola upravená ich výška, reagoval podaním zo dňa 13.2.2020, v ktorom uviedol, že
tieto náklady si uplatňuje ako poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ. Jedná sa o náklady, ktoré žalobca vynakladal na to, aby žalovaného upozornil na omeškanie so splácaním pred podaním samotnej žaloby. Súčasne predložil súdu generálny výpočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré musí žalobca vynaložiť v prepočte na jedného klienta.
4. Na ďalšiu výzvu súdu, aby sa žalobca vyjadril k chýbajúcej povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenej v § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č 129/2010 Z.z. a k skutočnosti, či žalovaný v rámci vyššie špecifikovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere musel uzatvoriť aj poistenie, ako aj po upozornení na možné posúdenie premlčania uplatneného nároku, žalobca odpovedal listom zo dňa 22.5.2020, v ktorom uviedol, že v bode 1.1. časti 1. Úverovej zmluvy je uvedený údaj RPMN vo výške 26,05 %. Pri výpočte žalobca vychádzal zo vzorca, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za podmienok uvedených v ustanovení § 19 ods. 2 tohto zákona. Ohľadom poistenia žalobca uviedol, že žalovaný nemusel uzavrieť poistenie, súčasne poukázal na skutočnosť, že z obsahu úverovej zmluvy nevyplýva, že by povinnou podmienkou poskytnutia úveru bolo uzavretie poistenia. Zároveň upozornil súd, že v predmetnom úverovom prípade žalobca nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Vzhľadom na to sa každá mesačná splátka premlčiava samostatne v zmysle § 103 OZ, v ktorom je uvedené, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
5. Keďže predmet konania neprevyšuje sumu 1.000,- eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd v súlade s ustanovením § 297 písm. b/ CSP mal za to, že vo veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, preto dňa 22.9.2020 zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu oznam, že dňa 16.10.2019 bude vo veci strán sporu vyhlásený rozsudok a následne tento v uvedený deň aj vyhlásil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a po ich vyhodnotení za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje:
6. Dňa 7.10.2016 bola uzavretá formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX medzi veriteľom - BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA - žalobcom a žalovanou ako dlžníkom. V časti 1 bode 1 sú uvedené základné podmienky ZoSÚ nasledovne: ide o viazaný spotrebiteľský úver vo výške 319,- eur na kúpu konkrétneho tovaru - kuchynská linka za kúpnu 459,- eur s akontáciou 140,- eur. Dohodnutá bola výška mesačnej splátky 59,73 eur, počet mesačných splátok 6 splatnosť prvej splátky 15.11.2016, konečná splatnosť úveru 15.4.2017, splatnosť mesačnej splátky 15.deň v mesiaci, výška úrokovej sadzby 23,40% p.a. - fixná, a v zmluve je tiež uvedené RPMN vo výške 26,05 %, odplata 23,4 %, priemerná RPMN 23,05 %, celková čiastka k zaplateniu 341,10 eur, zvolený súbor poistenia - komplexný súbor poistenia Istota a poplatok za poistenie 5,07 %.
7. Podľa bodu 1.4 tejto časti zmluvy klient súhlasí s tým, aby banka poukázala peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý dlžníkovi predal tovar alebo službu uvedenú v základných podmienkach ZoSÚ. V úvodnej časti zmluvy je identifikovaný aj predajca a sídlo jeho prevádzky.
8. Podľa bodu 2.1 časti 1. zmluvy je táto uzavretá na dobu určitú, po dobu trvania záväzkov zo ZoSÚ.
9. Časť 3 zmluvy bod 1 sa týka poistenia. Hneď v bode 1.1 je vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení a s aktuálnymi VPP, súhlasí s nimi a podpisom zmluvy vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Mal pritom možnosť zvoliť si medzi 5 súbormi poistenia. Podľa bodu 1.6 tejto časti zmluvy bol klient oprávnený poistenie kedykoľvek ukončiť. Z textu zmluvy však nevyplýva, že by poistenie nemusel uzatvoriť.
10. Z výpisu úverového účtu žalovaného je nepochybné, že úver 319,- eur bol žalovanému poskytnutý dňa 25.10.2016. Žalovaný uhradil len 1 splátku dňa 10.11.2016 vo výške 59,73 eur.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
11. Právny vzťah medzi stranami bolo potrebné posúdiť predovšetkým podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v danom prípade v znení účinnom 1.7.2016 do 31.12.2016.
12. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
14. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 2 písm. g/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
17. Podľa § 2 písm. h/ na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 2 písm. i/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
19. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
21. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
22. Medzi obligatórne náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere, patrili údaje konkretizované v § 9 ods. 2 ZoSÚ, pričom vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že predmetná spotrebiteľská zmluva, uzatvorená medzi žalobcu a žalovanými nespĺňa náležitosti stanovené citovaným zákonom. Gramatickým a logickým výkladom
citovaného ustanovenia totiž možno dospieť k záveru, že v zmluve musí byť uvedený nielen údaj o výške RPMN, ale aj to, z akých predpokladov sa vychádzalo pri jeho výpočte. Ide totiž o informáciu pre spotrebiteľa, aby vedel z čoho sa RPMN určuje, inak by strohý údaj o výške RPMN nemal pre nebo potrebnú výpovednú hodnotu. Je nepochybné, že žalobca spomínané predpoklady v zmluve nekonkretizoval a z toho dôvodu súd prijal záver o absencii danej povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre úplnosť súd pripomína, že uvedená úprava je v súlade aj so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a to s poukazom na čl. 10 ods. 2 písm. g/. 29. Ďalší nedostatok úverovej zmluvy spočíva v tom, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný nemusel uzatvoriť poistenie. Žalobca síce na výzvu súdu konštatoval, že žalovaný nemusel uzavrieť poistenie, avšak to, že podľa zmluvy mohol poistenie kedykoľvek ukončiť, to vôbec nepreukazuje. Zvolený súbor poistenia a poplatok za poistenie je inkorporované medzi základné podmienky zmluvy, a preto podľa názoru súdu žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že poplatok za poistenie nebol podmienkou uzatvorenia zmluvy, keďže zo zmluvy to nevyplývalo.
23. Z uvedených skutočností vyplýva záver o fikcii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. Znamená to, že žalovaný by mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 319,- eur v mesačných splátkach po 53,17 eur (319 : 6).
24. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná za účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka (účinného od 5.12.2018) súd musel ex offo zaoberať sa aj premlčaním pohľadávky.
25. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
28. Každá splátka sa premlčuje osobitne v trojročnej premlčacej dobe plynúcej odo dňa jej zročnosti. V tomto prípade, keďže žaloba bola podaná 4.2.2020, boli premlčané splátky splatné do 4.2.2017, konkrétne do 15.1.2017 (keďže splatnosť bola 15. dňa v mesiaci). Prvá splátka bola splatná 15.11.2016, teda premlčali sa 3 splátky (splatné 15.11.2016, 15.12.20216 a 15.1.2017). Nepremlčané sú 3 splátky (splatné 15.2., 15.3. a 15.4.2017). Keďže jedna splátka bola vo výške 53,17 eur (očistená od úrokov a poplatkov) a za celé toto nepremlčané obdobie žalovaný nezaplatil nič, jeho dlh činí 159,51 eur (53,17 eur x 3 splátky). Suma, ktorú žalovaný z danej zmluvy zaplatil (59,73 eur) nepokrýva ani premlčané splátky, preto nie je možné z nej nič započítať na úhradu dlhu.
29. Súd preto vyhovel žalobe o zaplatenie istiny len v časti 159,51 eur, vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol vrátane zmluvných úrokov, na ktoré žalobca nemá nárok.
30. Súd sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením práva. Príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú aj náklady spojené s uplatnením práva. V tejto časti súd nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný, a to jednak z dôvodu, že väčšinu položiek zahrnutých do týchto nákladov súd nepovažuje za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu, že reálne vynaloženie týchto nákladov súd nemal preukázané. Vychádzajúc z označenia tohto príslušenstva ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky má súd za to, že ide o náklady, ktoré vznikajú v spojení s uplatnením pohľadávky na súde alebo u iného orgánu oprávneného o pohľadávke rozhodnúť, príp. náklady na úkony bezprostredne predchádzajúce takémuto uplatneniu, ktoré je možné jednoznačne určiť a kvantifikovať (ako napr. konkrétne poštovné, trovy právneho zastúpenia za úkony pred podaním žaloby a pod.). Náklady, ktoré si uplatňuje žalobca (ako náklady za telekomunikačné služby, mzdové náklady, či ostatné režijné náklady na kancelárske priestory, odpisy IT a zariadení a software) súd nepovažuje za náklady, ktoré by bolo možné zahŕňať do nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca, resp. jeho
právny predchodca, ako spoločnosti venujúce sa aj poskytovaniu úverov musia v rámci podnikateľského rizika počítať aj s tým, že určitá časť dlžníkov nebude riadne a včas splácať úver a na tieto účely majú nepochybne vyčlenených aj určitých zamestnancov na správu takýchto pohľadávok. Zahŕňať tieto náklady do nákladov spojených s uplatnením pohľadávky však súd vzhľadom na vyššie uvedený spôsob výkladu tohto pojmu považuje za príliš extenzívny a neprípustný. Zo žalobcom predložených dokladov pritom nie je možné zistiť, aké náklady spojené s uplatnením pohľadávky mu reálne vznikli. Naviac zo špecifikácie týchto nákladov predložených žalobcom jednak nie je možné zistiť, ktorý variant nákladov sa má v akej situácii použiť, pričom pri opakovanom vyzývaní dlžníka na zaplatenie by náklady nemali byť výrazne vyššie od nákladov za prvú výzvu, naopak sa skôr javí, že tieto náklady by mohli byť ešte nižšie, keďže veriteľ už pri prvej výzve adresovanej dlžníkovi má zistený jeho pobyt, prípadne telefónne číslo, na ktorom ho môže kontaktovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v tejto časti žalobu zamietol.
31. Žalovaný neuhradil žalobcovi dlh, ktorý bol povinný vrátiť. Keďže ide o peňažný dlh, žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,00 %, teda žalobca má právo požadovať úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne.
32. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z prisúdenej istiny od nasledujúceho dňa po konečnej splatnosti úveru v dohodnutej v zmluve, teda od 16.4.2017 až do zaplatenia. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca neuplatňoval úroky z omeškania za jednotlivé omeškané splátky, ale žiadal ich priznať až z celej zosplatnenej sumy, bolo by preto v rozpore s dispozičnou zásadou priznať mu úroky z omeškania za jednotlivé priznané splátky.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca si síce uplatnil nárok na náhradu trov konania, ten mu však vzhľadom na pomer úspechu strán v spore neprináleží vzhľadom na to, že bol úspešný len v časti 50 % a v časti 50 % bol neúspešný (50 - 50 = 0). Žalovanému pritom žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.