Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-84-2017.pdf
PDF · 104.1 KB
No categories available
15C/84/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno pred sudkyňou JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD. v právnej veci žalobcu : M. Z., nar. X.X.XXXX, O. XX, Kolárovo, v konaní zast.: JUDr. Gabriel Szabó, advokát, Kostolné námestie 32, Kolárovo, IČO: 42 200 598, proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, W. XXX/XX, Kolárovo, v konaní zast. JUDr. Andrea Koczkás, Elektrárenská 3, Komárno o zaplatenie 18.450,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.450,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.450,-€ od 02.01.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 20 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.10.2017 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 18.450,-€ spolu s príslušenstvom náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 31.08.2010 medzi stranami sporu, žalobca požičal žalovanému 10.000 €. Žalovaný sa zaviazal, že poskytnutú pôžičku vo výške 10.000 € žalobcovi vráti dňa 01.01.2015. Strany sporu sa ďalej dohodli, že v prípade omeškania žalovaný žalobcovi zaplatí za každý deň omeškania 5 % z dlžnej sumy, po dobu maximálne jeden kalendárny mesiac. Na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 26.03.2014 medzi stranami sporu, žalobca požičal žalovanému 10.000 €. Žalovaný sa zaviazal, že poskytnutú pôžičku vo výške 10.000 € žalobcovi vráti dňa 01.03.2015. Strany sporu sa ďalej dohodli, že v prípade omeškania platby, zaplatí žalovaný žalobcovi za každý omeškaný mesiac 5% z dlžnej sumy. Žalovaný žalobcovi vrátil časť poskytnutej pôžičky, a to dňa10.10.2016 v čiastke 300 €, dňa 14.11.2016 v čiastke 300 €, dňa 18.12.2016 v čiastke 300 €, dňa 18.02.2017 v čiastke 150 €, dňa 01.05.2017 v čiastke 200 €, dňa 02.06.2017 v čiastke 300 €, spolu 1.550€. Žalovaný teda dlhuje žalobcovi istinu vo výške 8.450 € (10.000 € - 1.550 €) a istinu vo výške 10.000 €, spolu: 18.450 €. Žalobca si svoj nárok uplatnil na súde. Zároveň žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie úroku z omeškania ako aj náhradu trov konania.
2. Súd vydal dňa 5.12.2017 platobný rozkaz sp. zn.: 15C/84/2017-23, v ktorom uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 18.450,- € spolu s príslušenstvom a trovami konania. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor doručený súdu dňa 27.12.2017, v ktorom uviedol, že s vydaným platobným rozkazom nesúhlasí, nakoľko navrhovateľ uvádza dve zmluvy o pôžičke ako nesplatené,
pritom dlžná suma bola splácaná pravidelne do rúk navrhovateľa v hotovosti, o čom existujú svedkovia. Vzhľadom na uvedené, žalovaný žiadal súd, aby platobný rozkaz zrušil.
3. Dňa 28.02.2018 doručil žalobca súdu podanie v ktorom uviedol, že žalobca uvádza vo svojej žalobe 2 zmluvy ako nesplatené, pretože uzatvoril so žalovaným 2 zmluvy o pôžičke na základe, ktorej žalovanému požičal sumu vo výške 20.000€. Žalovaný vrátil žalobcovi z tejto sumy len čiastku vo výške 1.550€. Zostatok vo výške 18.450€ ani napriek viacerým výzvam žalovaný neuhradil. Žalovaný v podanom odpore nepoprel žiadnu z vyššie uvedených skutočností, nepoprel existenciu zmlúv o pôžičke ani žalobcom požadovanú dlžnú sumu. Uviedol iba, že dlžná suma bola splácaná pravidelne, neuviedol však odkedy bola splácaná pravidelne, dni, v ktorých bola uhradená, výšku v akej bola uhradená a podobne. Podľa žalovaného bola suma splácaná pravidelne do rúk navrhovateľa v hotovosti načo existujú svedkovia, avšak tieto nekonkrétne tvrdenie žalovaný nijakým spôsobom nepodložil, nepripojil žiadnu listinu ako dôkaz a ani neoznačil žiadny svedkov. Vzhľadom na to má žalobca za to, že žalovaný len potvrdil tvrdenia žalobcu a celková suma, ktorú splatil je žalobcom uvedených 1.550€. Žalobca tvrdenia žalovaného a podaný odpor zo strany žalovaného považuje za účelové, s úmyslom oddialiť úhradu dlžnej sumy, svoje tvrdenia neoprel o žiadne konkrétne a rozhodujúce skutočnosti, ktorými by spochybnil opodstatnenosť pohľadávky.
4. Dňa 13.06.2018 žalovaný súdu doručil podanie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bola fakticky zrealizovaná len jedna zmluva o pôžičke, a to v poradí 1.zmluva zo dňa 31.08.2010 a len na podklade tejto jedinej zmluvy mu žalobca skutočne poskytol finančné prostriedky vo výške 10.000€, teda z uvedeného vyplýva, že skutkové tvrdenia strana sú ohľad dom faktu uzatvorenia zmluvy o pôžičke zo dňa 31.08.2010 a poskytnutia finančných prostriedkov v sume 10.000€ dlžníkovi na jej základe v rovnaký deň vhodné. Žalovaný ďalej uviedol, že prvú zmluvu o pôžičke považuje za neplatnú s poukazom na ustanovenie § 39a § 39a Občianskeho zákonníka, pre jej rozpor s dobrými mravmi, keďže si v nej žalobca vymienil plnenie, ktorého majetková hodnota aj vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. V prípade plnenia z neplatnej zmluvy by išlo o bezdôvodné obohatenie, ktoré je osoba, ktorá ho získala povinná vydať tomu, na úkor koho ho získal. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí v dvojročnej subjektívnej a trojročnej premlčacej dobe. Nakoľko termín splatnosti pôžičky na základe 1.zmluvy o pôžičke bol dojednaný na 01.01.2015 a žalobu podal žalobca až dňa 27.10.2007, čiže po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, žalovaný vzniesol námietku premlčania pohľadávky žalobcu vzniknutej z 1.zmluvy o pôžičke v celom jej rozsahu. Pokiaľ ide o v poradí 2. zmluvu o pôžičke zo dňa 26.03.2014 žalovaný uviedol, že na podklade predmetnej zmluvy žalobca žiadne peniaze žalovanému neposkytol, nakoľko tento právny úkon bol iba predstieraný, uzatvorení čisto na požiadanie žalobcu, ktorý na uzatvorenie tejto 2.zmluvy naliehal s vysvetlením, že sa jedná len čisté túto formalitu, ktorou si hodlá zabezpečiť svoje práva a zabrániť premlčaniu svojho nároku z pôžičky, ktorú žalovanému reálne poskytol dňa 31.08.2010. Žalovaný žalobcovi uveril a v domnení, že riešia stále jednu a tú istú pôžičku zo dňa 31.08.2010 v sume 10.000€, druhú zmluvu o pôžičke napokon dňa 26.03.2014 podpísal. Konal tak v tiesni a pod nátlakom, keďže sa termín splatnosti pôžičky zo dňa 31.08.2010 nezvratne blížil a mal obavy či svoj záväzok stihne včas zaplatiť. Pri podpise 2.zmluvy však žalovaný od žalobcu už žiadne prostriedky nedostal a neprevzal, keďže uvedená 2.zmluva o pôžičke mala v zmysle dohody strán len nahradiť pôvodnú zmluvu o pôžičke zo dňa 31.08.2010. Túto zmluvu o pôžičke podpísal v podstatnom omyle, vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre uzatvorenie právneho úkonu rozhodol, omyl vyvolal žalobca a pre tento omyl je predmetná zmluva o pôžičke v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka neplatná. Z popísaných okolností vyplýva, že 2.zmluva o pôžičke bola urobená iba naoko, pri uzatváraní tohto právneho úkonu sa vôľa účastníkov absolútne nezhodovala s prejavom, to znamená, že absentoval vážnosť vôle účastníkov, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Žalobcovo tvrdenie, že žalovanému poskytol dve rôzne pôžičky, dňa 31.08.2020 a dňa 26.03.2014 žalovaný dôrazne popiera , nakoľko sú podľa neho nepravdivé. Ďalej uvádza, že je absurdné, a teda vylúčené, že by žalobca alebo hociktorý iný subjekt v rozpore, so zdravým rozumom a po takmer štyroch rokoch trvania podlžnosti dával v roku 2014 žalovanému k využitiu ďalšie finančné prostriedky v sume 10.000€, bez adekvátneho zabezpečenia návratnosti tejto pôžičky pomocou niektorého zabezpečovacieho právneho inštitútu. Žalovaný ďalej zastáva názor, že 2.zmluva o pôžičke zo dňa 26.03.2014 ako právny úkon napĺňa znaky skutkovej podstaty neplatného právneho úkonu aj podľa § 39a a 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca, tým, že dal žalovanému pod zámienkou zabrániť premlčaniu svojej pohľadávky zo zmluvy zo dňa 31.08.2010, podpísať dňa 26.03.2014 zmluvu o pôžičke bez reálneho odovzdania finančných prostriedkov, ho uviedol
do omylu, zneužil jeho dôverčivosť a ľahkomyseľnosť. Žalobca od žalovaného žiada neprimerané plnenie, akoby sa jednalo o dve pôžičky, pričom mu v skutočnosti požičal iba raz dňa 31.08.2010 sumu 10.000€. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 5.8.2020, na ktoré sa dostavil žalobca, právna zástupkyňa žalovaného, žalovaný a svedok Alexander Poló. Na pojednávaní súd vykonal výsluch sporových strán a svedka.
6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žiada sumu 18.000,-€ s príslušenstvom, čo pozostáva z pôžičky vo výške 20.000,-€, z čoho žalovaný splatil 1.550,€ a to tak, že v roku 2016 uhradil časť po 300,-€ a ďalšom roku zaplatil 2-krát 200,-€ a potom ešte 150,-€ tieto, sumy sú odpočítané z celkovej. Dohoda žalobcu so žalovaným bola taká, že pôžičku bude splácať po 300,-€ mesačne. Človek, ktorý podpíše zmluvu o pôžičke a s pečiatkou, bez toho, aby niečo dostal, môže byť len nepríčetný. Žalovaný dostal 2-krát finančnú hotovosť vo výške 10.000,-€. Druhú pôžičku mu žalobca poskytol na motorové vozidlá, ktoré nosil z Francúzska, išli mu veľmi dobre a on dôveroval, že mu tú pôžičku vráti. Finančné prostriedky žalovanému odovzdal na matrike v Kolárove ako vyšli z úradu, no nevie či to niekto videl. Potom musel predať svoj rodinný dom a sľuboval mu, že mu vráti aspoň polovicu, teda tých 10.000,-€. Nestalo sa tak, len ťahal čas, že sa nevie dostať k svojmu účtu, lebo mu ho zablokoval exekútor a potom sa dohodli, že ju bude splácať v splátkach po 300,-€. Nedodržal svoje slovo. Tvrdia, že začal splácať v roku 2014 ale nie je to pravda. K čestnému vyhláseniu Csabu Tótha žalobca uviedol, že rozdiel je len v tom, že žalovaný túto sumu nespláca. Svedok mohol vidieť žalobcu v dielni u žalovaného viackrát, keď mal problém s motorovým vozidlom, kde mu vykonal viackrát menšie opravy ako napríklad výmenu motorového oleja, opravu blatníka, za ktoré nežiadal peniaze. Žalobca súdu prekladložil zápočtový list spoločnosti BMTI SK, s.r.o Bratislava, preukazujúci, že žalobca bol u nich zamestnaný od 15.10.2012 do 31.12.2013 a kúpnu zmluvu zo dňa 14.4.2010 medzi žalobcom a jeho sestrou ako predávajúcimi o predaji nehnuteľností zapísaných na LV č. 2419 k.ú Kolárovo správa Katastra Komárno na sumu vo výške 40.000,-€. Jeho podiel bol polovica, teda 20.000,-€.
7. Právna zástupkyňa žalovaného, uviedla, že žalobu považuje za špekulatívnu, nedôvodnú a účelovú. Nárok z druhej zmluvy o pôžičke by bol premlčaný k 26.3.2017. Právna zástupkyňa žalovaného predložila súdu k nahliadnutiu znalecký posudok Ing. Imricha Meszároša č.49/2010 zo dňa 27.5.2010, ktorý vyčíslil hodnotu rodinného domu žalovaného, garáže a pozemkov zapísaný na LV č. 3556 pre k.ú Kolárovo, Okres Komárno na sumu 113.000,-€, hodnotu rodinného domu na 86.273,37€, garáže na 8.655,59. Tvrdenia žalobcu o zmluve o pôžičke č. 2 sú pochybné, skutkové tvrdenia nijako nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno o odovzdaní finančnej hotovosti vyplývajúcej zo zmluvy č. 2., zo zmluvy č. 1 považovala za preukázané uhradenie finančnej čiastky minimálne 1.550,-€ plus 1.000,-€. Žalobca nepreukázal svoje majetkové pomery, príjem z opatrovania má len od minulého roku. Zmluva bola uzavretá v roku 2014. Zamestnanie, ktoré predkladal nepreukázalo, že by mu poskytovalo taký príjem aby si mohol dovoliť poskytnúť pôžičku v tejto výške. Je nelogické, že žalobca by poskytol pôžičku žalovanému aj, keď si neplnil svoje povinnosti a poskytol mu ďalšiu pôžičku bez akéhokoľvek zabezpečenia.
8. Žalobca počas výsluchu na pojednávaní ďalej uviedol, že nevie žiadnym iným spôsobom preukázať odovzdanie sumy 10.000,- €, iba tak, že to žalovaný uzná, lebo veľmi dobre vie, že mu tých druhých 10.000,-€ odovzdal. Žalobca vykonáva opatrovateľskú činnosť vykonávam od leta minulého roka a zarába 476,-€, čo určuje zákon. Medzi stranami nebola reč o prvej a druhej pôžičke, bola reč celkovo, že bude splácať pôžičku v splátkach po 300,-€. Posledné 3 mesiace v roku 2016 uhradil po 300,-€, následne nesplácal tak ho žalobca navštívil, potom uhradil 200,-€, opätovne nič, potom ešte niečo, až keď ho znova navštívil. Žalobca vyzýval žalovaného na splácanie dlhu len ústne a keď ho druhýkrát navštívil, oznámil mu, že keď nebude splácať dá ho na súd. Ďalšiu pôžičku sa mu rozhodol dať preto, lebo trikrát bol s nim vonku vo Francúzsku a doviezli autá, ktoré stáli 1.500,-€ - 2.000,-€ predali ich za 5.000,-€ - 6.000,-€ a tých 10.000,-€ chcel tiež na autá lebo išiel do Francúzska pre autá.
9. Žalovaný počas výsluchu na pojednávaní uviedol, že od septembra 2014 splácal žalobcovi 10.000,-€, pôžičku, na ktorej sa dohodli v splátkach, nie pravidelne, ako sa dalo, fyzicky k rukám žalobcu, niekedy prišiel on k nemu do dielne, niekedy uňho pred domom alebo sa niekde stretli. Bola to jedna pôžička, ktorá bola obnovená z roku 2010 na 2014, lebo tá prvá mala zaniknúť. Na základe druhej zmluvy o
pôžičke z roku 2014 žalovaný peniaze nedostal. Žalobca pred matrikou v roku 2014 žalovanému žiadne peniaze neposkytol.
10. Svedok Alexander Poló počas výsluchu na pojednávaní uviedol, že o zmluvách o pôžičke nevie, nevidel ich, nebol pri rokovaniach. Raz bol prítomný pri odovzdávaní sumy 1.000,-€ žalobcovi, ktoré som pánovi žalobcovi požičal on sám. Bolo to asi v apríli roku 2016, kedy bol som objednaný do autoservisu k žalovanému a predtým ako tam mal prísť mu žalovaný telefonicky zavolal, či by mu nevedel požičať sumu 1.000,-€ lebo ich potrebuje na vyrovnanie splátky, ktorú niekomu dlžil. Svedok prišiel do autoservisu na dohodnutý termín odovzdal žalovanému 1.000,-€ v hotovosti a počas jeho prítomnosti v autoservise tam prišiel žalobca motorovým vozidlom a žalovaný mu odovzdal týchto 1.000,-€. Žalobca prišiel prevzal peniaze a odišiel. Žalovaný hovoril, že má pôžičku 10.000,-€ a svedok sa domnieva, že to bolo od žalobcu, v akom stave bol so splácaním však neviem.
11. Vo veci po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to najmä: Zmluva o pôžičke zo dňa 31.8.2010 č.l. 7, overenie podpisu č.l. 8, zmluva o pôžičke zo dňa 26.3.2014 č.l. 9, overenie podpisu č.l. 10, podací lístok č.l. 94, 95, potvrdenie Slovenskej sporiteľne o vkladoch hotovosti č.l. 97-101, zápočtový list č.l. 129, čestné prehlásenie č.l. 130 a iné a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
12. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalobca so žalovaným uzavreli Zmluvu o pôžičke dňa 31.08.2010 na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 10.000 €. Žalovaný sa zaviazal, že poskytnutú pôžičku vo výške 10.000 € žalobcovi vrátiť do 01.01.2015. Strany sporu sa ďalej dohodli, že v prípade omeškania žalovaný žalobcovi zaplatí za každý deň omeškania 5 % z dlžnej sumy, po dobu maximálne jeden kalendárny mesiac. Žalovaný žalobcovi vrátil časť poskytnutej finančnej hotovosti , a to v splátkach zo dňa 10.10.2016 v čiastke 300 €, zo dňa 14.11.2016 v čiastke 300 €, zo dňa 18.12.2016 v čiastke 300 €, zo dňa 18.02.2017 v čiastke 150 €, zo dňa 01.05.2017 v čiastke 200 € a zo dňa 02.06.2017 v čiastke 300 €, teda spolu v celkovej výške 1.550€. Odovzdanie finančných prostriedkov vo výške 10.000,-€, ktoré mali byť žalovanému poskytnuté žalobcom na základe domnelej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 26.03.2014 medzi stranami sporu, a tým naplnenie podmienok domnelej zmluvy, v spore preukázané nebolo.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
17. Podľa § 49 a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
20. Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
21. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej v zákone v § 101 OZ. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 101 pokiaľ nie je uvedené inak premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Z vykonaného dokazovania a prednesu sporových strán mal súd preukázané, medzi žalobcom a žalovaným prišlo dňa 31.08.2010 k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 10.000 €. Žalovaný sa zaviazal, že poskytnutú pôžičku vo výške 10.000 € žalobcovi vrátiť do 01.01.2015. Strany sporu sa ďalej dohodli, že v prípade omeškania žalovaný žalobcovi zaplatí za každý deň omeškania 5 % z dlžnej sumy, po dobu maximálne jeden kalendárny mesiac. Žalovaný žalobcovi vrátil časť poskytnutej finančnej hotovosti , a to v splátkach zo dňa 10.10.2016 v čiastke 300 €, zo dňa 14.11.2016 v čiastke 300 €, zo dňa 18.12.2016 v čiastke 300 €, zo dňa 18.02.2017 v čiastke 150 €, zo dňa 01.05.2017 v čiastke 200 € a zo dňa 02.06.2017 v čiastke 300 €, teda spolu v celkovej výške 1.550€. Bod 3. Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.08.2010, druhá veta, týkajúci sa záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a manželky, nebol uzavretý platne, avšak neplatnosť zmluvy v tejto časti nemá za následok neplatnosť celej zmluvy. Žalovaný, v prípade, že bol presvedčený, že toto dojednanie bolo v zjavnom nepomere k ostatným zmluvným dojednaniam, prípade ju uzavrel v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, mal v zmysle §49 Občianskeho zákonníka možnosť domáhať sa odstúpenia od zmluvy s odkazom na tieto skutočnosti, čo však neurobil. Nakoľko zmluvu aj žalovaného na pojednávaní bolo jednoznačne preukázané že k uzavretiu 1.zmluvy o pôžičke prišlo z vlastnej, slobodnej vôle oboch zmluvných strán, bez nátlaku alebo prítomnosti tiesne, tento právny úkon nemu by nebolo ani v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že súd vyhodnotil prvú zmluvu o pôžičke uzavretú platne, v bode 2 tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli dátum splatnosti 01.01.2015 a zmluvu o pôžičke sa vzťahuje v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka všeobecná premlčacia doba v trvaní 3 roky, premlčacia doba 1 zmluvy o pôžičke zo dňa 31.08.2010 začala plynúť 02.01.2015 a uplynula dňa 02.01.2018 ja dolu na to, že žaloba bola podaná dňa 27.10.2017, súd má za to, že táto žaloba bola podaná včas, pred uplynutím premlčacej doby. Nakoľko z vykonaného dokazovania az prejavu žalobcu a žalovaného bol ustanovený žalovaný poskytnutej sumy 10.000€ uhradil sumu vo výške 2.550,-€ ( v splátkach spolu 1.550,-€ a do rúk žalobcu v mesiaci apríl 2014, autodielni, vo výške 1.000,-€ ako uviedol svedok Alexander Pólo) súd zaviazal žalovaného na úhradu zvyšku svojho dlhu a to vo výške 7.450,-€ Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnenú sumu úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.450,- € od 02.01.2015 do zaplatenia v zmysle dojednaných zmluvných ustanovení. 27. V časti o zaplatenie sumy vo výške 10.000,-€ ktoré mal žalovaný dlhuje žalobcovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3. 2014, súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca súdu ako dôkaz o existencii tejto pôžičky predložil fotokópiu uzavretej zmluvy o pôžičky, no nedokázal sa vysporiadať s obranou žalovaného, že išlo iba o predstieranú zmluvu, ktorá mala žalobcovi poskytnúť právnu istotu, nakoľko žalovaný svoj dlh nesplácal riadne a včas. Žalobca nepredložil súdu relevantný dôkaz o odovzdaní finančnej hotovosti žalovanému na základe zmluvy zo dňa 26.03.2014, ktoré žalovaný jednoznačne poprel, nepreukázal, že by do roku 2014 disponoval finančnými prostriedkami tejto výške, žeby bol s ohľadom na svoj plynmi schopný poskytnúť žalovaná pôžičku v tejto výške. Žalobca súdu poskytol rozporuplné tvrdenia, kedy najskôr uviedol, že mu banka vzhľadom na časový odstup
už nevie poskytnúť výpisy z účtu z tohto obdobia a neskôr uviedol, že bankový účet vedený nemá nakoľko bankám nedôveruje a finančné prostriedky si spravuje sám v hotovosti. Žalobca neposkytol súdu napriek opakovaným výzvam výpisy z bankového účtu ani doklady príjmu za obdobie od 03/20013 do 03/2014. V zmysle § 150CosP povinnosť tvrdiť aj 1 zo základných procesných povinností strán sporu. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávny sankciu v podobe prehry sporu. Povinnosť strany sporu tvrdiť je základným princípom civilného procesu v zmysle článku 8 CSP. Súd je v sporovom konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami sporových strán. Súd v zmysle § 150 ods.2 CSP môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 150 a 151 CSP, súd zmluvu o pôžičke zo dňa 26.03.2014, vyhodnotil ako nováciu záväzku zo dňa 31.08.2010 a žalobu v časti istiny vo výške 10.000,-€ zamietol. 28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní úspešnejšou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
29. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.