Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23CoCsp-24-2020.pdf
PDF · 119.74 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoCsp/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Terézia Mecelová, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, XXX XX Q., zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudrocha 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026, o zaplatenie sumy 182,62 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 2Csp/26/2019-81 zo dňa 23. januára 2020, vo vyhovujúcej časti (výrok II.) a v časti náhrady trov konania (výrok III., IV.), takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti (vo veci samej) m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalovanej sa priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Žalovanej sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti istiny vo výške 15,72 eur, výrokom II. žalovanú zaviazal zaplatiť zaplatiť žalobcovi sumu 166,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 317,22 eur od 15.06.2017 do 06.07.2017 zo sumy 313,92 eur od 07.07.2017 do 04.08.2017 zo sumy 307,49 eur od 05.08.2017 do 24.08.2017 zo sumy 304,01 eur od 25.08.2017 do 20.10.2017 zo sumy 299,53 eur od 21.10.2017 do 13.11.2017 zo sumy 295,05 eur od 14.11.2017 do 27.12.2017 zo sumy 286,09 eur od 28.12.2017 do 08.08.2018 zo sumy 232,27 eur od 09.08.2018 do 19.10.2018 zo sumy 220,46 eur od 20.10.2018 do 06.12.2018 zo sumy 199,89 eur od 07.12.2018 do 19.02.2019 zo sumy 193,55 eur od 20.02.2019 do 09.04.2019 zo sumy 182,62 eur od 10.04.2019 do 21.05.2019 zo sumy 166,90 eur od 22.05.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. a výrokom IV. rozhodol o tom, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 až 3, 5, 9, § 101, § 103, § 565, § 517 ods. 1 (ďalej len OZ), § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a), b), d), § 7, § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obchodného zákonníka, vecne odôvodnil tým, že v konaní mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere. Súd mal za to, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.10.2012 má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení Z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného v čase uzatvorenia zmluvy.
3. Súd sa zaoberal námietkou žalovanej ohľadom overenia bonity klienta zo strany žalobcu v zmysle § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 čo by malo za následok, že žalobca nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2 z. č. 129/2010). V konaní mal preukázané, že právny predchodca žalobcu posudzoval schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver pred uzavretím zmluvy o úvere, keď zistil, že žalovaná je invalidná dôchodkyňa a jej priem. mesačný čistý príjem je 450 eur, pričom nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Tieto zistenia sú uvedené v zmluve o úvere v časti zamestnanie klienta. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že pred uzavretím zmluvy preveroval bonitu žalovanej na vykonaných úhradách v predchádzajúcom poskytnutom úverovom produkte s výsledkom klientka predchádzajúce splátky hradila riadne a včas a taktiež vykonal kontrolu dopytom v databáze „Solus“ s výsledkom: klientka v negatívnom registri nenájdená. Právny zástupca žalovanej už následne, po obdržaní písomného vyjadrenia žalobcu, toto nenamietal. Súd dospel k záveru, že žalobca si svojou povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z. splnil a bol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
4. V konaní mal súd preukázané, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 07.07.2016 v súlade s ustanovením § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.03.2016 a toto právo uplatnil v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V predmetnej veci došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dňa 07.07.2016. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že vrátenie úveru bolo dohodnuté v splátkach, s platením ktorých sa žalovaná dostala do omeškania a aj to, že veriteľ ju po tom ako bola 3 mesiace v omeškaní so zaplatením splátky splatnej dňa 15.03.2016 písomne upozornil listom zo 07.07.2016 na jej omeškanie (i keď túto splátku jednoznačne nešpecifikoval) a vyzval ju na vrátenie celého úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a následne si v lehote nie kratšej ako 15 dní toto právo uplatnil. Výzva k splateniu celého úveru bola žalovanej zaslaná dňa 11.7.2016 na adresu uvedenú v zmluve. Žalovaná vzniesla námietku premlčania, s tým, že žalobca nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu a neuhradené splátky zročné 3 roky spätne od podania žaloby sú premlčané. Súd mal za to, že žalobcovi začala premlčacia doba na uplatnenie celého úveru plynúť odo dňa zročnosti splátky splatnej dňa 15.06.2016 podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Žalobca si tak podľa § 101 Občianskeho zákonníka mohol právo na zaplatenie celého úveru uplatniť žalobou na súde 16.06.2016, ktoré právo sa mu premlčí v premlčacej dobe 3 rokov. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 30.04.2019, bola podaná v rámci plynutia premlčacej doby a bola podaná včas.
5. Vykonaným dokazovaním má súd za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.10.2012 a na jej základe veriteľ poskytol žalovanej spotrebiteľský úver 2.140 eur. Žalovaná mala povinnosť poskytnutý spotrebiteľský úver splatiť v 84 mesačných splátkach po 49,27 eur. Prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Posledná splátka bola splatná 15-teho dňa po konečnej splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná uhradiť bola určená vo výške 4.030,32 eur. V skutočnosti však uhradila, ako je zrejmé z úverového účtu 1.822,78 eur, následne po postúpení pohľadávky na žalobcu žalovaná uhradila sumu 134,60 eur a dňa 21.5.2019 sumu 15,72 eur. Celkom žalovaná uhradila sumu 1.973,10 eur. Nakoľko si žalobca v tomto spore (po čiastočnom späťvzatí žaloby) uplatnil voči žalovanej len rozdiel medzi poskytnutým úverom 2.140 eur a súčtom zaplatených splátok žalovanou vo výške 1.973,10 eur, teda žalobca si uplatnil len istinu vo výške 166,90 eur bez akýchkoľvek ďalších poplatkov a úrokov, uvedené má za následok, že súd nemal povinnosť vyhodnocovať či z hľadiska ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov vo vzťahu k § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 166,90 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých zaplatených splátok.
6. Podľa § 517 ods. 2 OZ sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 07.07.2016 mala žalovaná vyčíslenú sumu uhradiť pôvodnému veriteľovi do 15-tich dní od spísania výzvy a teda k žalobcom požadovanému prvému dňu omeškania 15.06.2017 už bola žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých súm s ktorých plnením bola v omeškaní. Výška priznaného úroku z omeškania nie je v rozpore s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 256 a 262 ods. 1 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy spolu 182,62 eur. Žalovaná procesne zavinila zastavenie konania o zaplatenie sumy 15,72 eur, ktorú žalovaná uhradila po podaní žaloby na súd a preto žalobcovi v zásade vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP)
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a časti náhrady trov konania podala odvolanie žalovaná, podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedla, že Okresný súd Skalica v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol nasledovné: „V predmetnej veci došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dňa 07.07.2016. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že vrátenie úveru bolo dohodnuté v splátkach, s platením ktorých sa žalovaná dostala do omeškania a aj to, že veriteľ ju po tom ako bola 3 mesiace v omeškaní so zaplatením splátky splatnej dňa 15.03.2016 písomne upozornil listom zo 07.07.2016 na jej omeškanie (i keď túto splátku jednoznačne nešpecifikoval) a vyzval ju na vrátenie celého úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a následne si v lehote nie kratšej ako 15 dní toto právo uplatnil.“
9. Keďže právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre omeškanie žalovaného so splátkou zročnou dňa 15.03.2016, premlčacia doba žalobcom uplatneného nárok na základe zosplatnenia úveru s poukazom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 15.03.2016 a uplynula 15.03.2019, z uvedeného dôvodu žalovaný vznáša námietku premlčania, pretože žaloba bola doručená súdu až po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
10. Vyššie uvedené potvrdzuje právny názor JUDr. F. L., PhD. v tom zmysle, že premlčacia doba vo vzťahu k celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok. Pokiaľ konajúci súd dátum zosplatnenia odvíja od odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/447/2016 zo dňa 24.08.2017 (ak nie je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku odo dňa ktorej začína plynúť premlčacia doba splátky zročnú bezprostredne pred zosplatnením), v danom prípade je jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre omeškanie so splátkou zročnou dňa 15.03.2016, teda v kontexte uvedené rozsudku bolo jednoznačne preukázané inak, a teda premlčacia doba nemohla začať plynúť od zročnosti splátky zročnej bezprostredne pred zosplatnením.
11. Krajský súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 27.02.2019 sp. zn. 41Co/3/2019 podal nasledovný výklad k ustanoveniu § 103 Občianskeho zákonníka: „Odvolací súd sa v danom prípade stotožnil s právnym záverom okresného súdu v jeho názore o začiatku plynutia premlčacej lehoty. Je nesporne zistené, že v danej veci došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 19.12.2014 pre nesplnenie povinnosti splácať splátky včas, a to splátky zo dňa 20.8.2014. Potom v zmysle ust. § 103 veta druhá Obč. zák. ak sa pre nesplnenie niektorých splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenia splátky. To znamená, že trojročná premlčacia lehota v zmysle ust. § 101 Obč. zákona začala plynúť od 21.8.2014 a uplynula dňa 21.8.2017. Žaloba bola podaná na súd dňa 23.12.2017 po jej uplynutí. Z uvedeného dôvodu ani odvolací súd nemohol brať zreteľ na obranu žalobcu, že svoj nárok si na súde uplatnil včas. Odvolací súd konštatuje, že názor žalobcu o premlčaní jednotlivých splátok nie je správny, pretože k zosplatneniu úveru došlo dňa 19.12.2014, a tak sa v zmysle ust. § 565 stal zročným celý dlh žalovanej. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka je kogentné, čo znamená, že nie je možné sa od neho odkloniť. Premlčacia doba potom plynie od zročnosti splátky kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiada. Odvolací súd uvádza, že za účelom určenia začiatku plynutia premlčacej doby (správnosť ktorého odvolateľ namieta) je potrebné aplikovať ust. § 103 Občianskeho zákonníka, nakoľko plnenie dlhu bolo dohodnuté v splátkach a veriteľ využil svoje právo dané ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Trojročná premlčacia doba pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh začala plynúť odo dňa splatnosti nesplatenej splátky. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný
celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Ustanovenie § 103 OZ predstavuje lex specialis voči § 101 OZ, čo znamená, že premlčacia doba nezačína plynúť od okamihu, kedy sa záväzok stal splatný (teda kedy bol dlžník vyzvaný na splatenie celej pohľadávky), ani od okamihu využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale od okamihu splatnosti tej splátky, kvôli ktorej k zosplatneniu došlo.“
12. Zosplatnením celého (dovtedy nezaplateného) dlhu potom ani počiatok plynutia premlčania nebolo možné posudzovať podľa ust. § 103, vety prvej Občianskeho zákonníka, teda zročnosťou jednotlivých splátok, nakoľko sa naplnila hypotéza predpokladaná druhou vetou tohto ustanovenia a platným a zákonným zosplatnením celého dlhu tak sa stala aj dispozícia obsiahnutá v tejto vete zákonného ustanovenia, a teda začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, a to pre celý zosplatnený dlh. Žalovaná sa nezaplatením splátky zročnej dňa 15.03.2016 riadne a včas dostala do omeškania a od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanej s prihliadnutím na zosplatnenie úveru. Uvedený právny názor zdôraznil Krajský súd Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí zo dňa 05.11.2019 sp. zn. 14Co/166/2019, v ktorom tiež uviedol nasledovné: „Je nesporné, že každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, plynie samostatne, a to odo dňa kedy tá - ktorá splátka sa stala zročnou. V zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka je veriteľ oprávnený, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, avšak v zmysle dikcie zákona toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci zosplatnený dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (§ 565 OZ). Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka zaplatenie celého dlhu, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to do ich splatnosti. Premlčacia doba pre celú pohľadávku však začne znova plynúť, ak dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku. V súvislosti so zákonom vyžadovanými podmienkami pre právne účinné jednorazové predčasné zosplatnenie celého dlhu je nevyhnutné poukázať na to, že osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, upravuje ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka s tým, že dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania zo zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Citované zákonné ustanovenie § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ upravujú len zákonné podmienky pre konštatovanie platného a účinného predčasného zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky a samo o sebe nemajú vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Nedochádza teda k „posunu“ počiatku plynutia premlčacej doby až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, s prihliadnutím a zohľadnením aj uplynutia 15 dní od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky. V konaní mal súd preukázané, že veriteľ na základe predžalobnej upomienky vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, a to upozornením zo 11.01.2016, v ktorom oznámil žalovanej, že ku dňu 08.01.2016 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti, pričom následne došlo k predčasnému zosplatneniu úveru na základe výzvy zo dňa 04.02.2016. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že k platnému zosplatneniu celého dlhu veriteľa v spotrebiteľskej veci došlo v súlade s podmienkami uvedenými v ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Správne potom súd prvej inštancie pri platnom a zákonom zosplatnení celého dlhu na plynutie premlčacej doby aplikoval ust. § 103, vety druhej Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ došlo k modifikácii práv a povinností pôvodne zmluvnými stranami v zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnutými, a to v dôsledku porušenia povinností dlžníka - spotrebiteľa platiť dohodnuté splátky riadne a včas, zmenil sa obsah pôvodného záväzku a veriteľ, pokiaľ splnil zákonné požiadavky vyžadované v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, bol oprávnený zosplatniť celý dlh.“
13. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhuje, aby Krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku tak, že vo zvyšnej časti zamietne žalobný
návrh v celom rozsahu a prizná žalovanej právo na náhradu trov konania a zároveň prizná žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania.
14. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym posúdením premlčania uvedeným v čl. 30 rozsudku. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Skalica zo dňa 23.01.2020 č. k. 2Csp/26/2019 - 81 potvrdil.
15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
16. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 182,62 eur s prísl. a náhrady trov konania. Žalobca sa nároku na zaplatenie dlhu domáhal zo záväzkového vzťahu Zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. 4210089515 zo dňa 19.10.2012 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť zo Zmluvy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2.027,34 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.519,10 eur, riadnych úrokov vo výške 369,34 eur, úrokov z omeškania vo výške 133,74 eur a poplatkov vo výške 5,16 eur. Žalovaná čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 2.140 eur a uhradila peňažné prostriedky v celkovej výške 1.822,78 eur. Žalovaná po postúpení pohľadávky do podania žaloby vykonal úhrady vo výške 134,60 eur. Súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenie sumy 166,90 eur s príslušenstvom vyhovel a na základe čiastočného späťvzatia žaloby konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 15,72 eur zastavil. Táto časť rozsudku odvolaním nebola napadnutá, preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu je časť rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď mal za to, že žaloba bola dôvodná a podaná včas.
17. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzavreli dňa 19.10.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.140 eur. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že vrátenie úveru bolo dohodnuté v splátkach, s platením ktorých sa žalovaná dostala do omeškania a aj to, že veriteľ ju po tom ako bola 3 mesiace v omeškaní so zaplatením splátky splatnej dňa 15.03.2016 písomne upozornil listom zo 07.07.2016 na jej omeškanie ( i keď túto splátku jednoznačne nešpecifikoval) a vyzval ju na vrátenie celého úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a následne si v lehote nie kratšej ako 15 dní toto právo uplatnil.
18. Uvedené skutočnosti v konaní neboli sporné a ani žalobcom spochybňované. Žalobca však tvrdil, že mimoriadnu splatnosť vyhlásil pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.6.2016 a tak jeho žaloba bola podaná včas.
19. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva
20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
23. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba plynie samostatne. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh.
24. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom.
25. Ak toto právo nevyužije, celý dlh sa bude premlčiavať odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Situácia sa zmení, ak veriteľ účinne uplatní zaplatenie celej pohľadávky naraz.
26. V ustanovení § 103 OZ, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 OZ špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti majúce byť splatné splátky, premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 OZ), avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 OZ. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva, čo je v prejednávanej veci kľúčové.
27. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ modifikuje § 565 OZ vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Podľa neho je strata výhody splátok podmienená splnením, že musí ísť o a) spotrebiteľskú zmluvu, b) strata výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva veriteľa; veriteľ môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí lehoty 3 mesiacov od omeškania dlžníka so zaplatením splátky, c) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na jednorazové zaplatenej celej pohľadávky naraz.
28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že veriteľ právo okamžitej úhrady celého dlhu mohol odvodiť iba od splátky splatnej 15.03.2016, s ktorou bola žalovaná v omeškaní viac ak tri mesiace. Pokiaľ zosplatnil úver listom zo 07.07.2016, aby bola dodržaná dikcia zákona (§ 565 a § 53 ods. 9 OZ) mohol tak učiniť iba v súvislosti s nezaplatenou splátkou splatnou 15.03.2016. List veriteľa zo 07.07.2016, znamenal, že žalobcovi začala premlčacia doba plynúť 15.03.2016, keďže zročnosť pohľadávky už nastala, a nezaplatenie splátky splatnej 15.03.2016, spôsobilo zročnosť celého dlhu.
29. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok, ktorá, ako vyplýva z poslednej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrieb AG vs. Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená.
30. Argumentácia súdu prvej inštancie, že žalobcovi začala premlčacia doba na uplatnenie celého úveru plynúť odo dňa zročnosti splátky splatnej dňa 15.06.2016 neobstojí. Veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
31. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožnilo vykonať právo zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky a k zosplatneniu tu došlo v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 15.03.2016, keďže od jej splatnosti do 07.07.2016 uplynuli viac ako tri mesiace (list veriteľa zo 07.07.016). V zmysle ust. § 103 veta druhá, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Preto už od splatnosti splátky, pre ktorú bol celý dlh zosplatnený, to je od splátky splatnej 15.03.2016 začala plynúť premlčacia doba.
32. Žalobca žalobu podal na súd až dňa 30. apríla 2019, pričom aby svoje právo uplatnil na súde včas, bolo potrebné aby ju podal najneskôr do 15. marca 2019. Pretože žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej doby, postup súdu prvej inštancie, ktorý jeho žalobe vyhovel nebol správny a preto odvolací súd toto rozhodnutie v napadnutej časti (vo veci samej) v zmysle § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol.
33. V súlade s § 396 ods. 2 CSP vznikla odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP), odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovaná má právo na náhradu trov prvoinštančného konania v plnej výške.
34. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O jej výške rozhodne súd prvej inštancie.
35. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).