Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-35-2020.pdf
PDF · 86.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1P/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. vo veci starostlivosti súdu o mal. N. G., nar. XX.XX.XXXX, t.č. v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky R. G., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., H. XXX/XX a otca N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., H. XXX/XX, t.č. v ÚVV Ilava, za účasti starej matky maloletého R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., H. O. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Otec maloletého N. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2020 domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti na maloletého. Návrh odôvodnil tým, že žiada o dočasné zníženie výživného z dôvodu, že nemá príjem, lebo sa nachádza vo výkone väzby od 30.06.2020.
(2) Súd uznesením zo dňa 21.09.2020 č.k. 1P/35/2020-3 ustanovil maloletému Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske za kolízneho opatrovníka.
(3) Stará matka maloletého v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 15.10.2020 uviedla, že s návrhom súhlasí, tento považuje za dôvodný, nakoľko otec maloletého sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe a momentálne nemá žiadny príjem. Zároveň sa ospravedlnila, že sa nemôže dňa 19.10.2020 zúčastniť pojednávania a požiadala, aby bolo vo veci rozhodnuté v jej neprítomnosti.
(4) Matka maloletého sa k návrhu písomne nevyjadrila.
(5) Súd na pojednávaní dňa 19.10.2020 konal v neprítomnosti otca maloletého a starej matky maloletého v zmysle § 180 CSP, nakoľko na to boli splnené zákonné podmienky (otcovi bolo doručené predvolanie na pojednávanie, pričom nežiadal osobnú účasť na pojednávaní, stará matka maloletého požiadala o konanie v jej neprítomnosti) a vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého, vyjadrením kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s podstatným obsahom spisového materiálu, ako aj pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6P/9/2020 a zistil nasledovný skutkový stav.
(6) Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že k predmetnému návrhu nechce nič uviesť. V konečnom návrhu žiadala návrhu otca vyhovieť a určiť mu výživné od 20 do 50 €.
(7) Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie na úvahe súdu.
(8) Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6P/9/2020 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6P/9/2020-51 zo dňa 11.03.2020, právoplatného dňa 08.04.2020 bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky maloletého R. G. a okrem iného súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletému tak, že tento je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100 € mesačne vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od 03.02.2020 s tým, že výživné je povinný najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti maloletého poukazovať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Zároveň rozhodol aj o zročnom výživnom za obdobie od 03.02.2020 do 11.03.2020.
(9) Z lustrácie v systéme ZVJS vyplýva, že otec maloletého sa v súčasnosti nachádza vo výkone väzby na základe rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 3Tp/21/2020, a to od 30.06.2020.
(10) Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava zo dňa 06.10.2020 vyplýva, že otec maloletého je umiestnený v oddiele so štandardným režimom výkonu väzby, pričom vo výkone väzby sa nachádza od 03.07.2020 na základe rozhodnutia tunajšieho súdu. Otec neprejavil záujem o zaradenie do práce, z toho dôvodu nie je možné ho po tejto stránke hodnotiť a tiež nie je možné uviesť mesačný zárobok, prípadne vykonané mesačné zrážky z pracovnej odmeny. Zároveň sa v správe uvádza, že ak by aj otec o zaradenie do práce požiadal, nemohlo by mu byť vyhovené z organizačných dôvodov, nakoľko v tamojšom ústave nie sú vytvorené podmienky na zaraďovanie do práce obvinených v štandardnom režime.
(11) Z potvrdenia od bývalého zamestnávateľa otca VULKAN Partizánske, a.s. vyplýva, že tento pracoval v ich spoločnosti od 01.01.2019 do 31.12.2019 na pracovnú zmluvu a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.12.2019 a následne aj ukončený podľa § 71 Zákonníka práce. Pracoval na pozícii skladník skladu chémie, papiera a textilu. Jeho pracovná morálka bola na veľmi slabej úrovni, dochádzka do zamestnania nepravidelná a v čase od 21.08.2019 do 31.12.2019 bol dlhodobo práceneschopný. Z uvedeného dôvodu bol s ním ukončený pracovný pomer. V uvedenom období otec dosahoval priemernú čistú mzdu vo výške 403,97 €.
(12) Z písomnej správy ÚPSVaR Partizánske o šetrení pomerov zo dňa 07.10.2020 súd okrem iného zistil, že maloletý pochádza z manželstva C. G. a N. G.. Stará matka maloletého R. G. je nezamestnaná, t.č. na rodičovskej dovolenke, je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 370 € mesačne ako i vdovského dôchodku vo výške 215 € mesačne. Spolu s maloletým obýva dvojizbový veľkometrážny byt, ktorý má v osobnom vlastníctve. Byt je riadne zariadený, udržiavaný v čistote a poriadku. Náklady spojené s užívaním bytu hradí mesačne vo výške 165 €. Maloletý je zdravý, prekonal len bežné detské ochorenia, na prostredie, v ktorom vyrastá, je adaptovaný, má tu vytvorené sociálne zázemie ako i silné citové väzby k starej matke. Mesačne je maloletému vyplácaný opakovaný príspevok na dieťa v náhradnej starostlivosti vo výške 196,20 €, ktorý je využívaný v jeho prospech. Matka maloletého pracuje ako SZČO v oblasti kaderníckych služieb. Otec maloletého sa od mesiaca júl 2020 nachádza v Ústave na výkon väzby Ilava. O syna sa pravidelne zaujíma písomnou formou, ako i prostredníctvom on-line hovorov, kedy je so svojim synom v spojení takmer každý deň.
(13) Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(14) Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
(15) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(16) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(17) Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov mal súd za preukázané, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému nie je dôvodný. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá, až kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. V posudzovanej veci je nepochybné, že maloletý, ktorý ešte nemá ani jeden rok, nie je v súčasnosti schopný samostatne sa živiť a preto vyživovacia povinnosť rodičov k nemu trvá. Rodičovská vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov a vždy je potrebné vychádzať okrem odôvodnených potrieb dieťaťa aj z možností, schopností a majetkových pomeroch oboch rodičov. V prípade, ak sa pomery u dieťaťa alebo u niektorého z rodičov podstatným spôsobom zmenia, je možné súdne rozhodnutie o výživnom zmeniť.
(18) Pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti (prípadne o jej zrušení) súd vždy prihliada len na to, či oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti, ktorá sa má zmeniť, došlo alebo nedošlo k (podstatnej) zmene pomerov. Súd nemá právomoc posudzovať, či skoršie rozhodnutie o vyživovacej povinnosti bolo správne alebo nie. Len v prípade, ak sa zistí na niektorej zo strán podstatná zmena pomerov, len vtedy môže rozhodnutie o výživnom zmeniť. V posudzovanej veci súd takú podstatnú zmenu, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, nezistil.
(19) Vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola upravená rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6P/9/2020-51 zo dňa 11.03.2020, právoplatného dňa 08.04.2020 kedy mu súd určil vyživovaciu povinnosť k maloletému tak, že tento je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100 € mesačne vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od 03.02.2020 s tým, že výživné je povinný najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti maloletého poukazovať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a zároveň rozhodol aj o zročnom výživnom. Voči tomuto rozsudku sa otec vzdal práva podať opravný prostriedok. V tom čase otec pracoval v spoločnosti SP Plast v Partizánskom, kde deklaroval príjem 600 € v čistom. Vyživovaciu povinnosť mal len k maloletému. V súčasnosti je otec maloletého vo výkone väzby, kde podľa správy z ÚVV Ilava nie je zaradený do práce, aktuálne nemá žiaden príjem. Na strane otca maloletého tak síce došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá spočíva v jeho umiestnení v ústave na výkon väzby s obmedzenou možnosťou príjmu. Dôvodom , pre ktorý otec nie je v súčasnej dobe schopný dosahovať príjem, z ktorého by mohol platiť určené výživné však nie je ani strata zamestnania, ani zhoršenie jeho zdravotného stavu, vznik nových vyživovacích povinností, ktoré by predstavovali objektívne skutočnosti, na ktoré by súd pri rozhodovaní v tejto veci mal prihliadnuť. Dôvodom prečo otec nie je schopný zamestnať sa a dosiahnuť príjem, z ktorého by bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť je skutočnosť, že sa nachádza vo výkone väzby. Dôvodom je teda trestná činnosť otca maloletého, pre ktorú sa voči nemu vedie trestné stíhanie a okolnosť zistenia niektorého z dôvodov väzby, pre ktoré otec nie je stíhaný na slobode, ale väzobne, čo však v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa a byť dôvodom na zníženie výživného, ktoré nie je v záujme maloletého dieťaťa. Iný dôvod okrem jeho väzobného stíhania otec neuvádzal. Len samotný výkon väzby nie je dôvodom na zníženie výživného a nezbavuje otca vyživovacej povinnosti. Ak by nebol zadal príčinu na jeho väzobné stíhanie, mohol dosahovať príjem, z ktorého by vedel zabezpečiť platenie výživného vo výške 100 € mesačne, s ktorou výškou v čase posledného rozhodnutia o výživnom vyjadril súhlas, keďže sa vzdal práva podať odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým mu vyživovacia povinnosť bola určená. Ide totiž len o krátkodobý výpadok v jeho príjme, nemajúci vplyv na jeho potenciálne príjmy, z ktorých súd pri posudzovaní vyživovacej povinnosti vychádza. Otec teda nepreukázal a ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by u neho došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti. Keďže teda súd žiadnu podstatnú zmenu pomerov na strane otca maloletého, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného otca na maloleté dieťa nezistil, návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
(20) Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd dospel k záveru, že nebol dôvod odchýliť sa od tohto základného pravidla o trovách v mimosporovom konaní, keďže súd nezistil žiadne osobitné okolnosti, ustanovené ako výnimky v § 53, § 54 a § 55 CMP (osobitné typy konaní, zavinenie trov účastníkom, ktorý mal v konaní nejakú povinnosť, resp. výnimočné zohľadnenie princípu spravodlivosti s ohľadom na okolnosti prípadu).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 125 ods. 1 až 3 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. (§ 125 ods. 1 až 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).