Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-61-2020.pdf
PDF · 115.9 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: W.. F. T., bytom Z., I. XX, zastúpená JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou, so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa
- ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 24432-3/2018-BA zo dňa 6. februára 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím č. 24432-3/2018-BA zo dňa 6. februára 2018, žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 700-1411131517-GC04/17 zo dňa 17. júla 2017 vo veci predpísania penále za obdobie január 2009 až december 2009, január 2010 až jún 2010, v sume 1.682,10 euro, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie poistného, poistné na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň z omeškania, odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia kontroly. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky ako I. stupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 17. 07. 2017, rozhodla o predpísaní penále žalobkyni za obdobie uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, v celkovej sume 1.682,10 eur, pretože na základe kontroly odvodu poistného bolo zistené, že poistné a povinné príspevky žalobkyňa odviedla v nižšej sume za obdobie január 2009 až december 2009, január 2010 až jún 2010, čím porušila ustanovenia § 128 ods. 1, písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/, zákona, § 128 ods. 11 písm. b/ zákona v znení zákona č. 43/2014 Z.z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta a § 21 ods. 1 písm. b/, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z., a preto prvostupňový správny orgán v zmysle § 240 predpísal penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. 3. Poukázala na to, že Slovenská lekárska komora dňa 11. 04. 2006 vydala žalobkyni licenciu č. L1A/ NR/1094/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo. Účastníčka konania je od 01. 03. 2005 sporiteľkou podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 141 ods. 1 zákona, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať; ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné príspevky odvádzať; ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 143 ods. 1 zákona, v znení účinnom do 31. 12. 2010 poistné je splatné do 8. dňa kal. mesiaca nasledujúceho po kal. mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2012, príspevky sú splatné do 8. dňa kal. mesiaca, nasledujúceho po kal. mesiaci, za ktorý sa platia príspevky; ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 240 ods. 1 v znení zákona č. 2/2017 Z.z. účinnom od 01. 04. 2017, fyzickým a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kal. mesiac v čas, alebo ich odviedli v nižšej sume, žalovaná predpíše penále vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne, alebo odo dňa začatia kontroly. Podľa § 240 ods. 2 účinnom od 01. 01. 2010, prepísané penále v ods. 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie, penále nepredpíše poisťovňa, ak nie je vyššia ako 3,32 eura. Pobočka Sociálnej poisťovne v Nových Zámkoch zistila, že žalobkyňa ako SZČO poistné na príspevky za január 2009 až december 2009 a január 2010 až jún 2010 neuhradila vôbec do dňa vydaného rozhodnutia. Žalovaná ako druhostupňový správny orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie v dôsledku odvolania účastníčky konania a námietky, ktoré uvádza nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. V prípade žalobkyne bol dňa 01. 10. 2008 registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku 30. 09. 2008. Keďže prvostupňový správny orgán nemal vedomosť o existencii licencie typu L1A a o jej existencii ju neupovedomila ani žalobkyňa. Žalobkyňa bola aj po 30. 09. 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, pretože naďalej mala právne postavenie SZČO na základe platnej licencie L1A. Účastníčka konania ako SZČO mala zo zákona odvádzať poistné a príspevky v lehote splatnosti v správnej výške za obdobie január 2009 až december 2009, január 2010 až jún 2010 v sume 1.682,10,- eur mesačne z vymeriavacieho základu 319,58 eur mesačne. Z dôvodu nesprávne podaného registračného listu s dátumom zániku 30. 09. 2008 a z dôvodu, že účastníčka konania nedosiahla príjem zo živnosti, prvostupňový správny orgán v Nových Zámkoch dňa 19. 10. 2016 rozhodol, že ako SZČO jej nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 09. 2008 ale zaniklo dňa 30. 09. 2010. O odvolaní účastníčky konania rozhodlo ústredie, ktoré napadnuté rozhodnutie potvrdilo a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 06. 2017. Žalobkyňa ako SZČO bola povinná plniť všetky zákonom ustanovené povinnosti. Lehota splatnosti povinného a príspevkov, je ustanovená zákonom v znení neskorších predpisov a zákonom č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V prípade jej nedodržania má sociálna poisťovňa povinnosť predpísať osobe platiacej poistné a príspevky penále. Penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia si odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti v lehote splatnosti alebo v správnej výške. Keďže žalobkyňa ako SZČO v zmysle § 143 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. si povinné poistné a príspevky za príslušný mesiac neuhrádzala, správne rozhodol prvostupňový orgán o predpísaní penále, a preto žalovaná rozhodnutie ako vecne správne potvrdila. II. 4. Žalobkyňa podala žalobu, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a domáhala sa zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočky Nové Zámky. Poukázala na to, že nezákonnosť rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vidí predovšetkým v tom, že v septembri 2008 oznámila pobočke skutočnosti so zánikom jej poistného, teda vykonala odhlášku. Pobočka vydala rozhodnutie dňa 19. 10. 2016, ktorým rozhodla o inom dátume zániku jej povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Od tej doby uplynul takmer rok, ako odovzdala odhlášku z poistenia. Sociálna poisťovňa ju ani neupovedomila o začatí tohto sporového konania a nedala jej možnosť ani sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia. Nezaoberala sa takými skutočnosťami a argumentmi, ktoré uvádzala v odvolaní, že k odhláške z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia neboli potrebné predložiť žiadne doklady, ako to uvádza v napadnutom rozhodnutí. Nezaoberala sa ani takými skutočnosťami, že ona po ukončení postavenia SZČO túto skutočnosť oznámila správcovi dane, zrušila účet v peňažnom ústave, zrušila registráciu v Štatistickom úrade o pridelení IČO a jej príjem z roku 2009 už nebol príjmom z podnikateľskej činnosti, ktorý by podliehal dani z príjmov. Tak isto podala odhlášku s dátumom odhlásenia svojej zamestnankyne Jane Tomšíkovej k 31. 08. 2008. Nestotožňuje sa s názorom, že samotná licencia vydaná Slovenskou lekárskou komorou je oprávnením fyzickej osoby
na výkon SZČO. Poukázala na to, že samotná licencia nezakladá status SZČO, pretože nemôže vykonáva túto zdravotnícku prax bez povolenia v neštátnom zdravotníckom zariadení, ktoré mala k 31. 08. 2008 zrušené príslušným Nitrianskym samosprávnym krajom. S poukazom na ustanovenia zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti považuje rozhodnutie žalovaného správneho orgánu za nezákonné, a preto žiada zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu.
III.
5. Žalovaná na základe výzvy súdu podala dňa 22. 05. 2018 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistné odvádzať, a takisto je povinná odvádzať aj príspevky v zmysle § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003Z.z. predpísať penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy, za každý deň omeškania, odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne alebo do dňa začatia kontroly. Keďže žalobkyňa v spornom období bola považovaná za povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú SZČO a bolo preukázané, že nezaplatila poistné a príspevky za obdobie január 2009 až jún 2010 v súlade s § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. prvostupňový správny orgán bol povinný toto penále predpísať. Pri prepísaní penále vychádzal zo sumy poistné a príspevkov za uvedené obdobie, ktoré v deň splatnosti poistného a príspevkov žalobkyňa neuhradila. Pobočka žalovaného predpísala penále odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia kontroly, t.j. do 17. 07. 2017 vzhľadom na to, že žalobkyňa do dňa začatia kontroly poistné a príspevky za sporné obdobie nezaplatila vôbec. V čase, keď bolo žalobkyni dňom 31. 08. 2008 zrušené poskytovanie zdravotnej starostlivosti rozhodnutím zo dňa 08. 09. 2008, bola žalobkyňa naďalej držiteľkou licencie L1A/NR/1094/06 vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 27. 04. 2006, na základe ktorej bola považovaná za SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2010. Vzhľadom na to, že žalobkyňa spĺňala definíciu statusu SZČO, podľa zákona účinného do 31. 12. 2010 nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva. Právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status SZČO. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/) vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zárobkovú prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. Vyslovený právny názor prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (www.lekom.sk), kde v časti „Pre lekárov
- Licencie“, zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“, v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - SZČO. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (stará verzia webu - www.old.lekom.sk) zverejnila aj článok „Problémy licencií L1A a rokovanie SLK“, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tým členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Zároveň uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na webovej stránke komory, stanovisko právneho poradcu komory JUDr. Ondreja Škodlera zverejnené na webovej stránke komory dňa 15. 04. 2008, z ktorého vyplýva že „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vydaní licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa lekár stáva SZČO - podnikateľom. Z tohto nadobudnutého postavenia mu vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle právnych predpisov SR. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva. To znamená, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný najmä prihlásiť sa do sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, zaregistrovať sa na daňovom úrade a požiadam na Štatistickom úrade o pridelenie IČO“. Vzhľadom vyššie uvedené je zrejmé, že žalobkyňa bola zo strany Slovenskej lekárskej komory viackrát informovaná, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) zakladá jej držiteľov i na účely sociálneho poistenia status SZČO.
Žalobkyňa bola držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, ktorá ju oprávňovala na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. aj po 30. 09. 2008, kedy bolo žalobkyni Nitrianskym samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Žalobkyňa dôvody zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nepreukázala. Síce dňa 01. 10. 2008 doručila pobočke Sociálnej poisťovne odhlášku zo sociálneho poistenia dňom 30. 09. 2008, avšak neoznámila, že je držiteľkou licencie L1A. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. 6. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj v konaní, ktorému predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov vo vzťahu k žalobkyni nie je v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP. 7. Krajský súd rozsudkom 23Sa/31/2018-77 zo dňa 10. 09. 2018 zrušil rozhodnutie žalovanej č. 24432-3/2018-BA zo dňa 6. februára 2018 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pobočky Nové Zámky č. 700-1411131517-GC04/17 zo dňa 17. júla 2017, ktorým bolo žalobkyni predpísané penále za obdobie január až december 2009 a január až jún 2010 v sume 1.682,10 eur. Krajský súd poukazoval na tú skutočnosť, že zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, pretože základná otázka, či žalobkyňa prestala vykonávať činnosť SZČO k 30. 09. 2008 nebola zodpovedaná. V.
8. Proti rozsudku podala žalovaná kasačnú sťažnosť v zákonnej lehote z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky rozhodla rozhodnutím č. 37294-1/2016-NZ zo dňa 19. 10. 2016, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 09. 2008 ale zaniklo dňa 30. 06. 2010. Toto rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. 23885-3/2017-BA zo dňa 01. 06. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 06. 2007, čím bol upravený status žalobkyne na účely sociálneho poistenia, a preto nemohol byť v tomto konaní opätovne posúdený. 9. Najvyšší súd SR ako kasačný súd sp.zn. 9Sžsk/12/2016-128 zo dňa 27. 07. 2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/31/2018-77 zo dňa 10. 09. 2018 a vrátil vec na nové konanie a poukázal na to, že prvostupňový správny súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci a ak napriek existencii právoplatného rozhodnutia o otázke zániku poistenia žalobkyne dospel k záveru, že žalovaná ako i prvostupňový správny orgán nevenovali dostatočnú pozornosť riešeniu otázku statusu SZČO žalobkyne v období po 30. 09. 2008. Otázka zániku nemocenského poistenia bola právoplatne vyriešená v predchádzajúcom konaní rozhodnutím pobočky Nové Zámky č. 37294-1/2016-NZ z 19. 10. 2016, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovanej č. 23885-3/2017-BA zo dňa 01. 06. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 06. 2007. Kasačný súd uviedol, že žalovaná v danom prípade správne poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. 9Sžrso/1/2015 a 9Sžso/23/2013, v ktorých Najvyšší súd SR uviedol, že nemôže byť otázka zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, pokiaľ bola táto už právoplatne vyriešená iným rozhodnutím sociálnej poisťovne. Kasačný súd nemá dôvod od tohto názoru sa odkloniť. V danom prípade krajský súd rozhodoval nad rámec rozsahu predmetu konania vymedzeného správnym rozhodnutím.
VI.
10. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP, opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobkyni sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne, b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny,
e/ zdravotných poisťovní, f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb. 12. Podľa odseku 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 13. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 14. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 15. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 16. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 17. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. 20. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie pobočky o predpísaní poistného. 21. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v odbore všeobecné lekárstvo rozhodnutím zo dňa 11. 04. 2006 č. L1A/NR/1094/06 Slovenskou lekárskou komorou. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa odhlásila dňa 01. 10. 2008 Odhláškou, registračným listom fyzickej osoby z povinného poistenia SZČO k 30. 09. 2008, pretože na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI:CS:3991/2008 zo dňa 08. 09. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. 09. 2008, bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo dňom 30. 09. 2008. 22. Z administratív neho spisu žalovanej mal súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky, rozhodnutím č. 37294-1/2016-NZ zo dňa 19. 10. 2016 rozhodla, že žalobkyni samo SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 09. 2008 ale zaniklo dňa 30. 06. 2010. Rozhodnutie o zániku poistenia bolo potvrdené v rámci odvolacieho konania rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 23885-3/2017-BA zo dňa 01. 06. 2017 a nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 06. 2017. 23. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, v sporných prípadoch o pokute a penále, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. 24. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe, povinne odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec, alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 25. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kal. mesiac včas, alebo ich odviedli v nižšej sume, sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania, odo dňa splatnosti
poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne, v štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi, alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, predpísané penále podľa ods. 1, nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5,- eur. 27. Podľa § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu. 28. Z tejto právnej úpravy je zrejmé, že sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a predpísaní poistného dvoch samostatných konaniach. V danom prípade žalobkyne o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia rozhodla pobočka Nové Zámky rozhodnutím č. 37294-1/2016-NZ zo dňa 19. 10. 2016, tak že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinného dôchodkové poistenie dňa 30. 09. 2008 ale zaniklo dňa 30. 06. 2010. Rozhodnutie o zániku poistenia bolo potvrdené v rámci odvolacieho konania rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. 23885-3/2017-BA zo dňa 01. 06. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 06. 2019, a týmto rozhodnutím bola otázka zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobkyne bola uvedeným rozhodnutím právoplatne vyriešená. Žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutia o zániku poistenia nepodala, čím sa sama pripravila o možnosť preskúmať a zrušiť uvedené rozhodnutie súdom. 29. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy SZČO uvedenej v § 5 písm. c/ dňom zániku týchto oprávnení. Ustanovenie § 21 ods. 4 je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik sociálneho poistenia u SZČO v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 1. júlu predpokladá existenciu statusu SZČO a požadovaný príjem a pre zánik k 30. 06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, je relevantný zánik statusu SZČO a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ dňom zániku oprávnenia k 30. 09. 2008. 30. Existencia licencie L1A vydanej lekárskou komorou upravuje oprávnenie lekára na vykonávanie lekárskej činnosti, a to až do času, kým lekár nebol z takéhoto zoznamu vyčiarknutý má za následok, že musí byť považovať za SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení. Z toho dôvodu sa žalobkyňa považuje za povinne nemocensky poistenú podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne dôchodkovo poistenú podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. 31. Správny súd poukazuje aj na to, že nálezy Ústavného súdu SR boli v rozhodovaní o danej problematike o povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení SZČO advokáta vo veci predpisu poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity boli sťažnosti sťažovateľov odmietnuté a bolo v nich vyslovené, že predmetný právny výklad Najvyšším súdom SR nevykazuje nedostatky, ktoré by odôvodňovali záver o porušení základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, alebo práva na spravodlivé súdne konanie, zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. 32. Ústavný súd SR je toho názoru, že pri výklade pojmov § 5, § 21 ods. 4 o sociálnom poistení, dospel k rovnakému záveru, k akému dospel Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 7Sžso/87/2011 zo dňa 13. 12. 2012, teda že je potrebné vychádzať z toho, že obdobne ako u lekárov, existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti je podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenou Slovenskou advokátskou komorou a trvá až do času kým advokát nebol z takéhoto zoznamu vyčiarknutý, čo má za následok, že musí byť považovaný za SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení, a preto je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, pričom vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že zmena formy výkonu advokácie nemá vplyv na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Obdobne aj žalobkyni v danej veci bola dňa 27. 04. 2006 vydaná Slovenskou lekárskou komorou licencia L1A/NR/1094/06, ktorá doposiaľ nie je zrušená. Žalobkyňa síce doručila dňa 01. 10. 2008 pobočke Sociálnej poisťovni odhlášku zo sociálneho poistenia dňom 30. 09. 2008, avšak naďalej bola držiteľkou licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxi, teda bola naďalej považovaná sa SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení.
33. Vzhľadom na to, že nositeľom tohto oprávnenia je lekár ako fyzická osoba žalobkyni na oprávnenie na vykonávanie lekárskej činnosti ako takej nezaniklo, je len osobitným zákonom limitovaná v tom, že túto činnosť nemôže súčasne vykonávať samostatne, keď si sama zvolila že vykonávanie lekárskych služieb bude poskytovať prostredníctvom s.r.o. Oprávnenie na vykonávanie lekárskej činnosti je viazané na fyzickú osobu a nezaniká ani v prípade, ak túto činnosť realizuje prostredníctvom obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho v danom prípade nenastali zákonom taxatívne vymedzené skutočnosti (§ 21 zákona č. 461/2003 Z.z.) rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia u žalobkyne ako SZČO. Žalobcovi po celý čas zostáva status lekára a svoje profesijné označenie je povinná používať aj v prípade ak svoje lekárske služby poskytuje prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzením a až k nemu následne pripája meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti. Účasť lekára spoločnosti s ručením obmedzením je viazaná na existenciu oprávnenia na poskytovanie lekárskych služieb jednotlivých spoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len lekári, ktorých účasť spoločnosti zaniká stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti lekára. 34. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je vecne správne, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým jej bolo predpísané penále za obdobie január 2009 až jún 2010 v sume 1.682,10 euro, pretože právoplatným rozhodnutím žalovaný správny orgán rozhodol o zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia k 30. 06. 2010. Žalobkyni ako SZČO vyplývala táto povinnosť priamo zo zákona odvádzať poistné a príspevky v lehote splatnosti a v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom, v znení neskorších predpisov, a tieto príspevky neodvádzala vôbec. Žalovaný správne preskúmavaným rozhodnutím žalobkyni predpísal penále za obdobie, ktoré neodvádzala poistné, a to január 2009 až jún 2010 v sume 1.682,10 euro. 35. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a mal za preukázané, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 36. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli ( § 168 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).