Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Ek-231-2020.pdf
PDF · 108.46 KB
Case nature
Subarea
12Ek/231/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom: Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35937874, proti povinnému: E. H., nar.: XX.XX.XXXX, D. XXXX/XXC, XXX XX Z.; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Urbánek, so sídlom exekútorského úradu Bratislavská 23/11, 92401 Galanta, pod sp. zn. 236EX 105/20, o vymoženie istiny 362,88 eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/231/2020 zo dňa 24. apríla 2020, o návrhu povinného na prerušenie konania, o návrhu povinného na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného zamieta.
II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
III. Návrh povinného na prerušenie konania zamieta.
IV. Návrh povinného na nariadenie neodkladného opatrenia odmieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/231/2020 zo dňa 24. apríla 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 05.02.2020 domáhal od povinného vymoženia istiny 362,88 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. 1911390013 vydaného oprávneným dňa 12.12.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.01.2020 (ďalej tiež ako „exekučný titul“). Súd dňa 07.02.2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Urbáneka, so sídlom Bratislavská 23/11, 92401 Galanta (ďalej len „súdny exekútor“). Súdny exekútor predložil súdu dňa 08.03.2020 na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.02.2020 spolu s vyjadrením oprávneného. Povinný podaný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že dlh na nedoplatku nespôsobil on, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany v dôsledku nesprávneho postupu pri vyraďovaní povinného z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Povinný si zamestnávateľa navrhovaného týmto úradom preveril, a po zistení určitých problémov u tohto zamestnávateľa sa povinný rozhodol ponúkané zamestnanie odmietnuť. Z uvedeného podľa povinného vyplýva, že vymáhaný nedoplatok nespôsobil povinný, ale tento úrad nesprávnym postupom. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil. Podľa oprávneného bol exekučný titul doručovaný povinnému preukazným spôsobom - doporučene do vlastných rúk, ktorý exekučný titul povinný prevzal dňa 19.12.2019, pričom námietky voči nemu v lehote 15 dní nepodal. Povinný na viac nepredložil žiadne relevantné dôkazy vedúce k zastaveniu exekúcie. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu konštatoval jeho nedôvodnosť. Svoj záver odôvodnil tým,
že exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu istiny vo výške 362,88 eur s príslušenstvom, teda exekúcia za účelom vymoženia tohto nároku sa začala dôvodne. Oprávnený sa podľa zistení súdu v napadnutom rozhodnutí v exekučnom konaní domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. V základnom konaní mal povinný možnosť využiť zákonom priznané opravné prostriedky proti exekučnému titulu. Vo vykonávacom konaní sa povinný má právo brániť návrhom na zastavenie exekúcie proti vedenej exekúcii a to len z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Návrh na zastavenie exekúcie ale nie je opravný prostriedok, ktorým je napádaný exekučný titul per se. Návrh na zastavenie exekúcie je procesný prostriedok povinného spôsobilý vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, ktorý smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. V exekučnom štádiu konania súd vychádza z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, keďže súd vo vykonávacom konaní právo nenachádza ale len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd je preto exekučným titulom viazaný. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku, teda zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, a ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, keďže jeho obrana v exekúcii smeruje voči správnosti exekučného titulu. Dospel preto k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný a preto ho v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. Povinný podal voči tomuto uzneseniu sťažnosť, v ktorej žiadal súd, aby dočasne pozastavil výkon exekúcie a to až do vynesenia rozsudku v spore, ktorého predmetom bude posúdenie, či dlh z exekučného titulu spôsobil oprávnenému on, alebo Úrad práce, sociálnych veci a rodiny. Doplnil, že v tejto veci v najbližších dňoch podá návrh na príslušnom súde. Zároveň požiadal súd, aby vydal predbežné opatrenie, ktorým zaviaže oprávneného, aby ho prestal evidovať ako neplatiča, a to až do právoplatného skončenia sporu.
4. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že Exekučným titulom v danej veci je výkaz nedoplatkov č. 1911390013 zo dňa 12.12.2019, kde je kontrolované obdobie od 01/2017 do 06/2017, keď bol povinný evidovaný v registri oprávneného ako platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení ako tzv. samoplatiteľ. Výkaz nedoplatkov bol povinnému doručovaný preukázateľným spôsobom, doporučene do vlastných rúk. Súčasťou výkazu nedoplatkov je aj poučenie, že proti výkazu nedoplatkov môže platiteľ poistného do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať námietky (§ 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení). Výkaz nedoplatkov, proti ktorému neboli v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia platiteľovi poistného podané námietky s odôvodnením, sa stane uplynutím tejto lehoty právoplatný a vykonateľný a je exekučným titulom (§ 17a ods. 5 a ods. 10 zákona o zdravotnom poistení). Ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v plnom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia predloží námietky spolu so stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam a výkaz nedoplatkov, voči ktorému sa podali námietky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý o nich rozhodne (§ 17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení). Na doručovanie výkazu nedoplatkov sa vzťahuje § 17b zákona. Povinný dňa 19.12.2019 výkaz nedoplatkov prevzal, čo vyplýva z predloženej doručenky. V stanovenej lehote nepodal námietky, ani žiadnym spôsobom nereagoval. Výkaz nedoplatkov sa tak stal právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Keďže povinný nedoplatok vyčíslený vo výkaze nedoplatkov neuhradil, oprávnený dňa 05.02.2020 podal návrh na vykonanie exekúcie. Ďalej zdôraznil, že samotnému podaniu návrhu na vykonanie exekúcie predchádzalo zo strany oprávneného zaslanie výziev povinnému, hoci zákon o zdravotnom poistení túto povinnosť poisťovni neukladá.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že nedostatok zákonom predpísaných náležitosti sťažnosti nebráni jej vecnému prejednaniu (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Z obsahu súdneho spisu mal súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho uviedol vyšší súdny úradník a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre uvedený právny záver, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnené dôvody sťažnosti. Napriek opačnému názoru povinného súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej vyšším súdnym úradníkom. Práve pre správnosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť za účelom zdôraznenia správnosti právnych záverov prijatých súdom v preskúmavanom rozhodnutí nasledovný výklad.
12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, ktorého účelom je úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Je preto nutné prisvedčiť názoru súdu v napadnutom uznesení, že exekučný súd nesmie vykonávať meritórny prieskum predloženého exekučného titulu, na takýto prieskum nemá zo zákona žiadnu právomoc a v tomto smere nepôsobí ako opravná inštancia. S ohľadom na požiadavku právnej istoty sa v exekučnom konaní uplatňuje zásada prezumpcie správnosti, podľa ktorej sa správne akty považujú za bezvadné, teda majúce právne účinky, pokiaľ nie sú predpísaným (zákonným) spôsobom revidované (zrušené, zmenené) príslušným orgánom, a to aj v prípade, ak by boli nezákonné, alebo vecne nesprávne. Ustálená judikatúra zaujala tiež záver, že vecnú správnosť správneho aktu súd (s výnimkou súdov správneho súdnictva) oprávnený skúmať nie je, a je oprávnený skúmať len to, či sa vôbec jedná o správny akt (či sa teda nejedná o paakt), či bol vydaný v medziach právomoci správneho orgánu, a či nadobudol právomoc a vykonateľnosť. Prekročenie právomocí oprávneného pri vydávaní exekučného titulu sťažovateľ nenamietal a ani súd z úradnej povinnosti nedostatok právomoci na vydanie exekučného titulu oprávneného v konaní nezistil. Rozhodnutie správneho orgánu predložené súdu v tomto exekučnom konaní nebolo zrušené, či zmenené, z pohľadu exekučného súdu sa jedná o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre výkon exekúcie. Námietky povinného, že poistné neodvádzal vlastným pochybením, ale pochybením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, smerujú proti vecnej správnosti exekučného titulu, avšak exekučný súd (ako bolo uvedené vyššie) je právoplatným exekučným titulom viazaný bez toho, aby bol oprávnený na jeho vecný prieskum. Preto ak by aj namietané skutočnosti existovali pred vznikom exekučného titulu, nemožno ich v danom štádiu
konania uplatniť, nakoľko ich relevancia sa skončila nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu a do exekučného konania sa neprenášajú. Správnosť prijatých právnych záverov v tomto rozhodnutí umocňuje aj skutočnosť, že pravidlá núteného výkonu rozhodnutí orgánov verejnej moci slúžia na prvom mieste k presadeniu existujúcich právnych princípov, na ktorých je postavený právny poriadok Slovenskej republiky. Preto právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 5/2000, z 13. júla 2000).
13. Správne v tejto súvislosti poukázal súd v napadnutom uznesení aj na skutočnosť, že povinný svoje tvrdenia ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (a ani konanie sťažnostné) nie je ovládané revíznou zásadou. Povinný, na ktorom leží dôkazné bremeno preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie, musí súdu poskytnúť relevantné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať listinnými dôkaznými prostriedkami. Strohé tvrdenia povinného o tom, že výkaz nedoplatkov bol oprávneným vystavený nesprávne, v dôsledku prípadného nesprávneho postupu príslušného úradu práce, bez bližšieho odôvodnenia, dôvod zastavenia exekúcie založiť nemohli. Preto súd v danej veci v napadnutom uznesení mohol odôvodnenie svojho obmedziť len na všeobecné konštatovanie o viazanosti exekučného súdu predloženým exekučným titulom, keďže povinný v podanom návrhu obsahovo netvrdil existenciu žiadneho z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku..
14. Súd ďalej pripomína, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Povinný v danom prípad nevyužil svoje právo podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia námietky, na základe ktorých by bolo možné zo strany príslušného orgánu preveriť, že nebol platcom poistného za príslušné obdobie a v tejto súvislosti skúmať prípadný postup príslušného Úradu práce, sociálnych veci a rodiny. Pokiaľ povinný prípustné prostriedky nápravy exekučného titulu nevyužil, v zmysle vyššie uvedeného výkladu nemôže o preskúmanie exekučného titulu žiadať exekučný súd.
15. Súd ďalej dodáva, že skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie je taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného titulu. Samotné plánované iniciovanie sporového konania, ktorého predmetom má byť podľa povinného určenie, či spôsobil vymáhaný dlh povinný, alebo táto situácia vznikla vinou konajúceho úradu práce, takouto okolnosťou celkom zjavne nemôže byť, keďže exekučný súd nemá ani preukázané, že skutočne takéto konanie prebieha a zároveň je potrebné zdôrazniť, že týmto podaniam povinného (aj vzhľadom na zákonné lehoty a nevyužitie opravných prostriedkov zo strany povinného) príslušný orgán (súd) nemusí vyhovieť a exekučný titul zrušiť. Pokiaľ má potom oprávnený k dispozícii vykonateľný rozsudok, ktorý nebol v predpísanom konaní zrušený, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. Opačný výklad by bol v rozpore s primárnym účelom exekučného konania, ktorým je rýchle a efektívne uspokojenie judikovaného nároku oprávneného. V značnej miere zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň neprihliadať na záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo na podklade spôsobilého exekučného titulu žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04). Ani týmto tvrdeniam povinného potom súd z pohľadu skúmania existencie dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku nemohol pripísať žiadnu relevanciu.
16. Na základe uvedeného výkladu preto aj sťažnostný súd dospel k záveru, že povinný ani neuviedol a ani nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Na poklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností sťažnostný súd dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia a preto sťažnosť povinného postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).
17. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nevykonáva dokazovanie, skutočnosti potrebné na rozhodnutie sa dokladajú predovšetkým formalizovaným spôsobom (§ 48, § 52, § 53 Exekučného poriadku), súd si tak vedomosť o skutočnostiach rozhodných pre posúdenie návrhu na vykonanie exekúcie získava šetrením, nie dokazovaním. Rovnako postupuje aj pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v konaní o sťažnosti, pokiaľ jeho činnosť spočíva predovšetkým v právnom posúdení veci. Inštitút núteného výkonu rozhodnutia možno uplatniť až vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté judikované plnenie riadne a včas a vzhľadom na svoju ochrannú a donucovaciu funkciu vo vzťahu k realizácii už judikovaného práva poskytuje oprávnenému oproti povinnému silnejšie postavenie a preto povinnosť preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie spočívajú na pleciach povinného. Povinný, na ktorom leží dôkazné bremeno preukázania dôvodu na zastavenie exekúcie, netvrdil v konaní žiadne také skutočnosti, ktoré by si vyžadovali doplnenie skutkových zistení, resp. doplnenie dokazovania a ani žiadne iné dôkazné prostriedky neoznačil a doplnenie dokazovania v žiadnom smere nežiadal. Skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný, bol dostatočne zistený za účelom posúdenia dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Rovnako je potrebné povinnému pripomenúť koncentráciu konania upravenú v ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, kde zákon ukladá povinnému už v návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť všetky skutočnosti, ktoré môže ku dňu podania takéhoto návrhu uplatniť. Na žiadne ďalšie (oneskorené) tvrdenia povinného exekučný súd zásadne neprihliada. Je potom zrejmé, že rozhodovacia činnosť v danom prípade spočívala výlučne v právnom posúdení veci, bez potreby doplnenia dokazovania na pojednávaní, keďže listiny založené v súdnom spise poskytli súdu dostatočný podklad pre prijatie spravodlivého rozhodnutia.
18. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním vyvolaným zo strany povinného (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si nárok na náhradu trov konania o sťažnosti voči povinnému neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli. Ak si účastník náhradu trov konania neuplatní, prípadne mu podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevzniknú, je na mieste rozhodnúť v súlade so základným princípom podľa čl. 17 CSP rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
19. Povinný v podanej sťažnosti zároveň požiadal súd aj o prerušenie konania „až do vynesenia rozsudku v spore, či som uvedený dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni spôsobil ja, alebo ako som presvedčený, táto situácia vznikla vinou úradu práce. V tejto veci bude podaný v najbližších dňoch návrh na príslušnom súde.“
20. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
21. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
22. K fakultatívnemu rozhodnutiu o prerušení konania podľa § 164 CSP je potrebné uviesť, že využitie tohto inštitútu je na mieste v prípade, ak sú v inom konaní posudzované otázky, ktoré by exekučný súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne (pozri § 194 CSP) a ktoré by mohli myť vplyv na výkon exekúcie. Keďže však povinný uviedol, že len mieni začať konanie o posúdenie sporných otázok, ktorého výsledok by mohol ovplyvniť priebeh exekúcie, nie sú splnené zákonné predpoklady na využitie tohto procesného inštitútu, keďže povinný súdu neosvedčil, že by takéto konanie (súdne alebo správne) vôbec prebiehalo. Súd ďalej poukazuje aj na úmysel zákonodarcu v účinnom exekučnom predpise zakotviť len inštitút odkladu exekúcie s rovnakými účinkami, akými disponuje inštitút prerušenia konania, kde taxatívne vymedzuje dôvody odkladu exekúcie (§ 61h Exekučného poriadku) v záujme ochrany práv povinného.
Z tohto dôvodu sa procesný inštitút prerušenia konania z iných dôvodov, ako sú tieto upravené v § 61h Exekučného poriadku, javí ako výnimočným opatrením zo strany exekučného súdu, aj keď § 200 Exekučného poriadku použitie predpisov CSP o prerušení konania nevylučuje. Z uvedených dôvodov súd návrh povinného na prerušenie konanie zamietol nielen pre nesplnenie zákonných podmienok na jeho uplatnenie podľa § 164 CSP, ale aj s poukazom na absenciu výnimočných okolností odôvodňujúcich postup súdu podľa tohto ustanovenia s prihliadnutím na účel exekučného konania, ktorým je efektívne splnenie vymáhaného nároku. Súd ďalej dopĺňa, že pre obligatórne prerušenie konania v zmysle § 162 a § 163 CSP v danom prípade rovnako neboli splnené zákonné podmienky. Z uvedených dôvodov súd návrh povinného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 3 CSP per analogiam legis zamietol spolu s rozhodnutím o sťažnosti (III. výroková veta rozhodnutia).
23. Povinný záverom v podanej sťažnosti požiadal súd, aby vydal predbežné opatrenie, ktorým zaviaže oprávneného, aby ho prestal evidovať ako neplatiča, a to až do právoplatného skončenia sporu. Povinný svoj návrh bližšie nezdôvodnil a k svojmu návrhu nepriložil ani žiadne listiny.
24. Podľa § 324 ods. 1, ods. 2 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
25. Podľa § 325 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
26. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
27. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
28. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní a ani v inom konaní nemožno voči exekútorovi nariadiť neodkladné opatrenie zasahujúce do výkonu exekučnej činnosti.
29. Z obsahu tohto návrhu je zrejmé, že povinný (ako navrhovateľ neodkladného opatrenia) žiada súd, aby v nariadenom neodkladnom opatrení žiadal zaviazať oprávneného, aby povinného neevidoval ako svojho dlžníka. Povinný žiadnym spôsobom neopísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy jeho pomerov a ani skutočnosti, ktoré by dostatočne hodnoverne osvedčovali dôvodnosť a trvanie jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Práve naopak, z exekučného titulu vyplýva, že povinný má záväzok voči oprávnenému, ktorý doposiaľ nebol splnený. Navrhované neodkladné opatrenie je tak v priamom rozpore so znením exekučného titulu, ktorým je (ako už bolo opakovane uvedené v predchádzajúcom výklade) exekučný súd viazaný. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má také vady, ktoré bránia v pokračovaní v konaní, pričom nejde o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý by mohol mať pri predbežnom právnom posúdení povahu rozhodnutia vo veci samej, súd v zmysle § 327 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol (IV. výroková veta rozhodnutia) bez použitia ustanovení o odstraňovaní vád podania (§ 327 CSP) pre nedostatok predpísaných náležitostí, nezrozumiteľnosť a neurčitosť.
30. Z dôvodu konfliktu ust. 327 CSP a § 129 CSP sťažnostný súd dodáva, že v danom prípade by nebolo zo strany súdu ani hospodárne (čl. 17, čl. 2, čl. 5 CSP) vady návrhu na vydanie neodkladného opatrenia odstraňovať pre jeho zjavnú bezúspešnosť s úmyslom zamedziť nedôvodné prieťahy v konaní (čl. 5 CSP). Súd sa v danom prípade dôsledne zaoberal obranou povinného proti exekúcii, pričom nevzhliadol žiadne zákonné dôvody na zastavenie exekúcie voči povinnému a je zrejmé, že všetky námietky ako aj procesné návrhy povinného vychádzajú z toho, že povinný nerešpektuje exekučný titul a nesúhlasí s uloženou povinnosťou, pričom ale relevantný opravný prostriedok proti exekučnému
titulu nepodal. Súd preto vychádzal zo súdnou praxou akceptovaného názoru, že pokiaľ povinný vo svojich podaniach v podstate napáda exekučný titul per se, tejto jeho obrane proti exekúcii a súvisiacim procesným návrhom nebolo možné pripísať úspech, pretože exekučný súd zásadne nemá žiadnu právomoc posudzovať správnosť prijatých záverov v exekučnom titule, a teda ani toto rozhodnutie revidovať, či zmeniť (nepôsobí ako opravná inštancia) a nemá ani právo bez právneho dôvodu odoprieť mu účinky exekučného titulu, a to najmä jeho spôsobilosť tvoriť materiálny základ pre vedenie exekúcie. Všetky námietky vrátane tých, ktoré povinný označil ako dôvody na zastavenie exekúcie, prerušenie konania, či nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj všetky dôkazné prostriedky relevantné vo vzťahu k usporiadaniu práv medzi povinnými a oprávneným v základnom konaní mali a mohli byť uplatnené a predložené povinným najneskôr v tomto konaní. Súd preto ďalej zdôrazňuje, že na nápravu exekučného titulu slúžili sťažovateľovi iné procesné prostriedky, v danom štádiu konania preto exekučný súd akékoľvek procesné inštitúty, ktorými sa povinný pokúša zvrátiť závery prijaté v exekučnom titule, nemohol akceptovať, keďže povinný sa celkom zjavne snaží nedostatok svoje procesnej aktivity v základnom konaní pred správnym orgánom nahradiť v štádiu exekúcie, čo je však neprípustné. Nie je bez významu ani skutočnosť, že nariaďovanie neodkladných opatrení v exekučnom konaní s cieľom exekúciu zastaviť a zasiahnuť tak do právomoci súdneho exekútora vymôcť nárok oprávneného aj proti vôli povinného celkom zjavne mienil zákonodarca vylúčiť aj prostredníctvom ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku (viď dôvodová správa k cit. ustanoveniu). Súd sa preto pri posudzovaní daného prípadu riadil prizmou spravodlivej a účinnej ochrany práv a záujmov účastníkov tohto konania.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (I. výrok), proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (II. výrok) a proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu povinného na prerušenie konania (III. výrok) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (I. výrok) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (II. výrok) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
Proti rozhodnutiu súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok IV.) možno podať odvolanie na Okresnom súde Banská Bystrica, a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.