Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Csp-74-2019.pdf
PDF · 92.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-44Csp/74/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: T. T., L.. X.X.XXXX, J. P. XXXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 247,54 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.3.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 247,54 € spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 29.10.2008 Zmluvu č. 0068224112812008, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky. Podľa názoru žalobcu zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy.
3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.5.2015 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom ako postupníkom postúpil postupca na žalobcu pohľadávky voči žalovanému. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka sumu vo výške 1.412,20 €, ktorá pozostávala z istiny 247,54 €, z riadneho úroku vo výške 130,41 €, z úroku z omeškania vo výške 38,90 € a z poplatkov vo výške 995,35 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 247,54 €, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 247,54 €. Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca neuplatňuje. Zároveň sa domáha úhrady úrokov z omeškania od 26.5.2015, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
4. Záverom žalobca odôvodnil, prečo by súd nemal aplikovať ust. § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje premlčanie, nakoľko podľa jeho názoru toto zákonné ustanovenie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Preto navrhol súdu, v prípade, ak mieni aplikovať predmetné ustanovenie v tomto konaní, aby inicioval v súvislosti s týmto ustanovením na Ústavnom súde Slovenskej republiky konanie
o nesúlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
5. Žaloba s prílohami, procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie neboli žalovanému doručené z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote. Aj napriek súdom vykonanému šetreniu v súdu dostupných registroch, aj v spolupráci s OOPZ Košice- Sídl. KVP, sa nepodarilo zistiť inú adresu žalovaného. Súd doručoval žalobu s prílohami v súlade s ust. §116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že zverejnil Oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu od 9.12.2019 do 24.12.2019. Žaloba sa považuje za doručenú uplynutím 15 dní odo dňa jej zverejnenia, t.j. dňom 24.12.2019 (č.l. 94 spisu). Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril a počas celého konania ostal pasívny.
6. Podľa ust. § 297 CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 €, súd v zmysle ust. § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.10.2020 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
8. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. uzatvoril dňa 29.10.2008 so žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 15.000,- Sk (497,91 €), ktorý mal splácať 60 mesačnými splátkami vo výške 365,44 Sk (12,13 €) až do celkovej sumy úveru vo výške 25.566,49 Sk (848,65 €). V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 14,90 %, priemerná hodnota RPMN 61,36 % a RPMN 27,85 % s prvou splátkou dňa 18.11.2008 a poslednou splátkou dňa 29.10.2013 a s poplatkami dohodnutými v zmluve.
10. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.5.2015 spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernická 5, ako postupníka s účinnosťou k 29.5.2015, ktorá obsahovala prílohu s označením pohľadávky voči žalovanému s výškou dlhu 247,54 € titulom istiny, ktorá predstavuje žalovanú sumu. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému listom zo dňa 18.6.2015.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa ust. § 2, písm. a) a písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
14. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
16. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa ust. § 54a OZ, účinného od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
18. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nároky vzniknuté z uzavretej Zmluvy o pôžičke (ďalej len „zmluva“), ktorú pohľadávku voči žalovanému na žalobcu platne postúpil právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. Právny predchodca žalobcu mal v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, bol teda dodávateľom a veriteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ako aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorej bol ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva bola uzatvorená podľa príslušných ust. Obchodného zákonníka. Ak však ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský, ktorý sa prednostne riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, aj keď sa na tento vzťah inak použijú normy Obchodného zákonníka. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené žalobcom bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľov, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 29.10.2008 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z.
19. V prvom rade súd skúmal, či nárok žalobcu bol uplatnený včas. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že zákonom č. 343/2018 Z. z. zo dňa 27.11.2018 sa mení Občiansky zákonník tak, že sa vkladá za§ 54 nový § 54a, ktorý znie: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel“. Týmto zákonom bola do Občianskeho zákonníka vložená dvadsiata štvrtá hlava s názvom Prechodné ustanovenia § 879 v znení: „Konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.“ Tento zákon je účinný dňom vyhlásenia, teda dňa 5.12.2018.
20. Z dôvodovej správy vyplýva, že cieľom novely je zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Úprava je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na čo poukazuje aj samotný žalobca. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet
v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy bolo vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Navrhovaná právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, na spotrebiteľa aj na dodávateľa. Námietky žalobcu smerujúce k protiústavnosti tohto zákonného ustanovenia sú z tohto dôvodu bezpredmetné. Súd sa preto ďalej nezaoberal jeho návrhom, aby súd inicioval na Ústavnom súde Slovenskej republiky konanie o jeho nesúlade s ústavou.
21. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná súdu dňa 21.3.2019, teda v čase účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka, súd ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ v danom prípade, nie je premlčané.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 15.000,- Sk (497,91 €), ktorý sa zaviazal žalovaný splatiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 60, s konečnou splatnosťou dňa 29.10.2013. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a nesplácal poskytnutý úver. Ku dňu postúpenia pohľadávky ostala nezaplatená istina 247,54 €, ktorá je predmetom tohto konania.
23. Premlčacia doba je v tomto prípade trojročná a keďže ku konečnej splatnosti zmluvy došlo najneskôr dňa 29.10.2013, čo v konaní nebola sporná skutočnosť, je evidentné, že žalovaný nárok bol premlčaný, nakoľko premlčacia doba začala plynúť dňa 1.10.2013 a k podaniu žaloby na súd a teda k uplatneniu práva veriteľom došlo až dňa 21.3.2019, teda evidentne dávno po uplynutí lehoty troch rokov.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu vo výroku I zamietol. S prihliadnutím na vyššie prijatý záver súdu, sa súd ďalej nezaoberal uzatvorenou zmluvou. S prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom žalobného nároku bola len nezaplatená istina, ak by nárok žalobcu nebol premlčaný, bol by v konaní úspešný.
25. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O náhrade trov konania súd rozhodol vo výroku II v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, keď úspešný žalovaný síce má nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli z dôvodu jeho pasivity, súd mu náhradu trov konania nepriznal z dôvodu procesnej ekonómie priamo v rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).