Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11T/26/2020

Potvrdené rozhodnutím 5To/41/2021
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, Ph.D., v trestnej veci obžalovaného R. Q., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trestne stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 27. apríla 2021 o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/26/2020 zo dňa 19.10.2020, takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a ."

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného R. Q., H.. XX.XX.XXXX N. Q. K., ktorý je stíhaný pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 19. októbra 2020, takto

rozhodol:

Podľa samosudca trestnú vec Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. , kde je ako obžalovaný stíhaný R. Q., H.. XX.XX.XXXX v Q. K., trvale bytom D. XXX, pre prečin krádeže podľa , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 29.12. 2019 v čase o 10.30 h z parcely č. XXX/X registra C-KN kat. územie D. vedenej ako trvalý trávnatý porast, bez povolenia vypílil živo rastúci strom dreviny vŕba o priemere 20 cm na pni, pričom bol prichytený policajnou hliadkou Obvodného oddelenia PZ A., čím pre poškodeného Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, spôsobil škodu vo výške 15 eur, a to napriek tomu, že bol za obdobný čin v prechádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý v blokovom konaní, blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 16187925 vydaný príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Jesenské dňa 7. 8. 2019, za spáchanie priestupku proti majetku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

p o s t u p u j e na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu v Rimavskej Sobote ako priestupok.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 07.05.2020 pod č.k. -7 obžalobu na R. Q., H.. XX.XX.XXXX v Q. K. na tom skutkovom základe, že: dňa 29.12. 2019 v čase o 10.30 h z parcely č. XXX/X registra C-KN kat. územie D. vedenej ako trvalý trávnatý porast, bez povolenia vypílil živo rastúci strom dreviny vŕba o priemere 20 cm na pni, pričom bol prichytený policajnou hliadkou Obvodného oddelenia PZ A., čím pre poškodeného Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, spôsobil škodu vo výške 15 eur, a to napriek tomu, že bol za obdobný čin v prechádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý v blokovom konaní, blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 16187925 vydaný príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Jesenské dňa 7. 8. 2019, za spáchanie priestupku proti majetku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Popísané konanie R. Q. okresný prokurátor právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona.

Predmetná trestná vec bola pôvodne rozhodnutá trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. zo dňa 29.05.2020, ktorým bol R. Q. uznaný za vinného zo spáchania žalovaného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň

mu bol uložený aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks kovovej rámovej píly so skorodovaným povrchom o dĺžke pílového listu 100 cm.

Proti tomuto trestnému rozkazu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu odpor, ktorý bližšie neodôvodnil a ako svedka navrhol na hlavnom pojednávaní vypočuť A. C., C. O. M. X.

Na uvedenom základe bola predmetná trestná vec prejednaná na hlavnom pojednávaní dňa 19.10.2020.

Obžalovaný R. Q. na hlavnom pojednávaní a po zákonom poučení a pretlmočení ani po opakovaných pokusoch samosudcu neurobil žiadne z vyhlásení v zmysle .

Pri svojom výsluchu uviedol len toľko, že jeden človek z M. mu povedal, že ten strom môže vypíliť. Najprv konkrétne jeho meno uviesť nevedel a potom dodal, že to bol nejaký C. C.. Vedel o ňom len to, že je poľnohospodár a že má družstvo. Tento mu mal povedať, že môže vyčistiť tú konkrétnu časť, išlo len o jeden kus dreva a potom pre neho prišli policajti.

Na otázky obhajcu uviedol, že mu vyhorel dom a v ňom všetky veci, má šesť detí, bývajú v sociálnom byte a že trpí epilepsiou.

Počas výsluchu obžalovaného obhajcom prišlo obžalovanému zle, začal sa triasť, dostal záchvat a keďže obhajca uviedol, že trpí epilepsiou, samosudca privolal do pojednávacej miestnosti rýchlu zdravotnú pomoc a následne sa v hlavnom pojednávaní pokračovalo až po poskytnutí lekárskej pomoci obžalovanému lekárom rýchlej zdravotnej pomoci.

Svedok A. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na parcele č. XXX/X registra „C“ nachádzajúcej sa v katastrálnom území D. má nájomnú zmluvu uzatvorenú so slovenským pozemkovým fondom. Je poľnohospodárom, v nájme má aj pasienky, ktoré sú zarastené stromami, príp. kríkmi. V nájomnej zmluve má povolené tieto pozemky čistiť, pričom je špecifikované aký vysoký porast a v akých mierach musí tento porast byť, aby ho mohol sám vyčistiť. Čistenie realizujú jeho zamestnanci traktorom, príp. mulčovačom. Nemá povolenie, aby vyčistenú drevnú hmotu predával, s obžalovaným v súvislosti s predmetným skutkom nebol, nestretol sa s ním a žiadne povolenie na výrub mu nedal.

Na hlavnom pojednávaní samosudca podľa prečítal aj podstatný obsah zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania, a to P.. S. z čl. 35 až 39 a svedka F. z čl. 41 až 44.

Svedkyňa P.. P. S. je riaditeľskou Regionálneho odboru slovenského pozemkového fondu a k okolnostiam spáchania samotného skutku sa vyjadriť nevedela. Z jej výsluchu bolo tiež zistené, že predmetnú parcelu na základne riadne uzavretej nájomnej zmluvy obhospodaruje nájomca A. C., O.É. M. X, samostatne hospodáriaci roľník.

Svedok Q. F. je policajtom na Obvodnom oddelení PZ v A., v kritickom čase vykonával službu a v D. na začiatku obce pri pálenici zaregistroval spolu s kolegom osobu, ktorá pílila strom neďaleko hlavnej cesty pri potoku. Osobu stotožnili, išlo o R. Q., H.. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX. Počas kontroly zistili, že táto osoba vypílila vŕbu o priemere 20 cm, pričom nemala povolenie na pílenie stromu.

Okrem uvedeného dokazovania samosudca podľa prečítal nasledovné listinné dôkazy: nájomnú zmluvu z čl. 52 až 62, výpis z katastra nehnuteľností z čl. 51, vyčíslenie škody z čl. 65, blok na pokutu nezaplatenú na mieste z čl. 63, správu o priestupkoch z čl. 71 a odpis registra trestov z čl. 72 až 73.

Obhajca naviac navrhol, aby súd zabezpečil od Z.. E., psychiatra lekársku správu na obžalovaného ohľadom jeho diagnózy, tento jeho návrh bol však samosudcom zamietnutý s prihliadnutím na hospodárnosť konania.

Po zhodnotení uvedeného dokazovania dospel samosudca k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Bez akýchkoľvek pochýb bolo preukázané, že skutok, tak ako je popísaný v obžalobe, sa stal, čo bolo preukázané jednak priamym dôkazom, a to výsluchom svedka F. a ďalej to vyplýva aj z výsluchu samotného obžalovaného a svedka C. na hlavnom pojednávaní a tiež aj z výsluchu svedkyne P.. S. a čítaných listinných dôkazov: nájomnej zmluvy a bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

Konanie obžalovaného špecifikované v obžalobe a vo výrokovej časti tohto uznesenia okresný prokurátor právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona. Podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 10 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, prečin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Prečinom podľa je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov a zároveň jeho závažnosť prevyšuje mieru nepatrnú (u mladistvých mieru malú).

Trestným činom je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Pojem trestný čin možno charakterizovať ako súhrn objektívnych a subjektívnych skutočností, podmieňujúcich trestnú zodpovednosť, teda skutočnosti, charakterizujúcich individuálne určitý ľudský zásah do vonkajšieho sveta, ak sú v ňom naplnené znaky činu uvedeného v . Z toho vyplýva, že nie každý skutok je trestným činom. Trestným činom je skutok len vtedy, ak napĺňa obligatórne znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti a zároveň je jeho závažnosť, s ohľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa väčšia ako nepatrná, resp. u mladistvých ako malá.

V posudzovanej veci bolo potrebné zohľadniť v súhrne všetky skutočnosti, ovplyvňujúce závažnosť prečinu. Predovšetkým osobu páchateľa, následky činu ako aj možnosť nápravy páchateľa.

V ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zákona je zakotvená výnimka z formálneho chápania kategórie trestných činov len vo vzťahu k prečinu. Závažnosť prečinu určujú spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a tiež miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Ide o taxatívny výpočet skutočností ovplyvňujúcich závažnosť prečinu. Na rozdiel od kritérií, ktoré boli určujúce pre vymedzenie stupňa spoločenskej nebezpečnosti podľa predchádzajúceho , kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov, sa netýkajú všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty trestného činu. Tieto kritériá sa netýkajú subjektu trestného činu, čím sa zvýrazňuje rovnosť všetkých pred zákonom, pričom niektoré okolnosti týkajúce sa osoby sú vyjadrené v priťažujúcich a poľahčujúcich okolnostiach (pozri , 37). Takisto objekt trestného činu daný priamo zákonom je v podstate rovnaký pre všetky konkrétne prečiny v jednotlivých skutkových podstatách, a preto netreba osobitne hodnotiť ani toto kritérium. Na druhej strane kritériá týkajúce sa konania a následku, t.j. objektívna stránka, a miery zavinenia, príp. pohnútky, t.j. subjektívna stránka, sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Spôsob vykonania činu zahŕňa druh a povahu konania, ako aj použité prostriedky. Pod pojmom následok sa tu nemá na mysli len primárny následok v podobe porušenia alebo ohrozenia chráneného záujmu, ale aj ohrozenie a porušenie ďalších náhodných vedľajších objektov. Pokiaľ však pri trestnom čine, ktorý je v základnej skutkovej podstate prečinom, spôsobený následok odôvodňuje použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty, ktorá zakladá znaky zločinu, hodnotenie závažnosti z hľadiska právnej kvalifikácie neprichádza do úvahy, pretože zločin je prísne formálna kategória. Pokiaľ je následkom ohrozenie chráneného záujmu, význam má nielen veľkosť hroziacej škody, ale aj stupeň pravdepodobnosti, že škoda nastane. Miera zavinenia môže znamenať najmä vyššiu

závažnosť úmyslu oproti nedbanlivosti a tiež priameho úmyslu oproti nepriamemu úmyslu - pozri § 15 a 16. Takisto vopred uvážený úmysel je ťažší než úmysel bezprostredne daný.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa súd postúpi veci inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Na základe vykonaného dokazovania samosudca dospel k záveru, že predmetné konanie obžalovaného nenapĺňa znaky žalovaného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona, pretože závažnosť konania obžalovaného je v danom prípade nepatrná.

Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade ide o „krádež dreva“, pričom nešlo o drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku. Konkrétne R. Q. vypílil drevinu vŕba pri potoku na pozemku označenom ako trvalý trávnatý porast, pričom išlo o 0,2 priestorového metra palivového dreva dreviny vŕba v hodnote 15 eur. Túto vŕbu vypílil dňa 29.12.2019, t.j. v zimnom mesiaci s odôvodnením, že potreboval drevo na kúrenie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať tiež na skutočnosti zistené z jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní, a to, že v nedávnej minulosti mu vyhorel rodinný dom so zariadením a vecami a v súčasnosti býva aj so šiestimi deťmi v sociálnom byte. Bez povšimnutia nemožno nechať ani jeho zdravotný stav, ide o epileptika, ktorý dostal záchvat priamo počas hlavného pojednávania a musel byť ošetrený lekárom rýchlej zdravotnej pomoci.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení mal samosudca za to, že v danom prípade nejde o žalovaný prečin, pretože závažnosť konania obžalovaného je v danom prípade nepatrná, a to vzhľadom na vyššie uvedený spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, tiež aj mieru zavinenia a pohnútku.

Podľa názoru samosudcu by sa obžalovaný mohol v tomto prípade dopustiť priestupku na úseku životného prostredia, resp. proti majetku, preto bola predmetná trestná vec podľa postúpená na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu v Rimavskej Sobote ako priestupok.

Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať sťažnosť prokurátor do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť má odkladný účinok.