Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-11Cpr/33/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu: P. Q., F.. XX.X.XXXX, C. G. K. XX, E. XXXX, E., zast. Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., Turecká 36, 940 23 Nové Zámky, IČO: 47 258 250, proti žalovanému: MABA SK s.r.o., Mužla č. 658, 943 52 Mužla, IČO: 46 622 527, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Ernestova bašta 2, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 857 751, o zaplatenie náhrady mzdy v sume 12000,00 eur s príslušenstvom , takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. III.Trovy štátu vo výške 338,30 eur (predstavujúce tlmočné na pojednávaní a za písomné preklady z jazyka slovenského do jazyka maďarského a nemeckého priznané a vyplatené z rozpočtových prostriedkov prekladateľke Mgr. Edita Voigtovej vo výške 85, 80 eur a Ing. Ernestovi Kráľovi vo výške 252, 50 eur znáša štát.

odôvodnenie:

l./ Žalobca podal dňa 27.7.2018 žalobu o zaplatenie náhrady mzdy v sume 12.000 eur, ktorú žalobu odôvodnil tak, že žalobkyňa pracovala na základe pracovnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 15.12.2015 ako opatrovateľka starých ľudí a upratovačka v zahraničí. V zmysle prílohy k pracovnej zmluve zo dňa 15.12.2015 bola jej odmena dohodnutá v sume 1200 eur pri odpracovaní 30 dní. Žalovaný listom zo dňa 8.11.2016 oznámil okamžité skončenie pracovného pomeru podľa z dôvodu, že údajne viackrát nemala nastúpiť do práce pod vplyvom alkoholu a že počas pracovnej doby tak isto požívala alkohol, čím sa mala dopustiť porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Okresný súd Topoľčany rozsudkom č. - 62 zo dňa 26.6.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra č . - 89 rozhodol tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 8.11.2016 je neplatné. Listom zo dňa 7.5.2018 oslovila žalobkyňa žalovaného na zaplatenie mzdy, na ktorý list však nereagoval a preto sa domáhala mzdy súdnou cestou . Zároveň oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával a to listom zo dňa 9.2.2017. Z týchto dôvodov si uplatnila náhradu mzdy iba za obdobie 12 mesiacov, hoci podľa by jej prináležala náhrada mzdy za dlhšie obdobie. Ona dosahovala v rozhodnom období, teda v treťom štvrťroku 2016 priemerný zárobok 1000 eur, odpracovala totiž dva a pol mesiaca a dva týždne bola doma. Tento zárobok jej bol vyplácaný v čiastočne hotovosti a čiastočne na jej účet prevodom.

2./ Právny zástupca vo vyjadrení zo dňa 2.10.2018 na čl. 65 - 66 uviedol, že čo sa týka skutočností uvádzaných zo strany žalovaného, žeby mala byť žalobkyňa vyzývaná na nástup do práce, je pravdou, že jej právnemu zástupcovi zaslali listy , avšak tento ju zastupoval v spore o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a preto má za to, že toto oznámenie , keďže jej nebolo doručené, nemôže vyvolať žiadne právne účinky. To, že jej náhrada mzdy patrí, podľa jej názoru vyplýva už zo samotnej dikcie , ktorý už len z dôvodu neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru jej v podstate priznáva plnenie zodpovedajúce dvojmesačnému priemernému zárobku. Trvá však na tom, že nakoľko žalovaný s ňou pracovný pomer platne nerozviazal , ani po neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru , o ktorom už súdy právoplatne rozhodli, hoci mal takúto možnosť, mal nárok na náhradu mzdy za obdobie minimálne za 12 mesiacov. Nevie z čoho žalovaný usudzuje, že tretím štvrťrokom 2016 sú mesiace september až november 2016 , preto ani ním tvrdený priemerný zárobok nemôže byť pravdivý. Nakoľko prácu vykonávala v zahraničí, podľa jej názoru jej patria , resp. do priemerného zárobku treba započítať aj tkzv. diéty, tj. náhradu , výšku ktorých ustanovuje opatrením Ministerstvo financií SR ( č. ) a to vo výške 45 eur na deň a to bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný ako zamestnávateľ tieto náhrady - základnú sadzbu stravného do výplatnej pásky uviedol, alebo nie. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviedol, že z vykonaného dokazovania bola preukázaná dôvodnosť podanej žaloby. Čo sa týka priemerného zárobku má za to, že z listinných dôkazov, predložených zo strany právneho zástupcu žalovanej nemožno vychádzať vôbec, keďže tieto nekorešpondujú ani so skutkovým tvrdením žalobkyne, ktorá uvádzala, dosahovaný priemerný mesačný zárobok 1000 eur v čistom, ale ani so skutkovým tvrdením žalovanej strany, ktorá uvádzala mesačný príjem 1200 eur. A má za to, že čo sa týka mzdy žalobkyne do výšky 1000 eur, je to minimálna suma medzi účastníkmi nesporná. Poukazuje aj na prílohu pracovnej zmluvy, ktorá síce nie je podpísaná zo strany žalovanej, ale s prihliadnutím nie len na štýl písma, ale aj na skutočnosť, že žalobkyňa slovenský jazyk neovláda a tiež aj na dátum vyhotovenia tejto prílohy má za to, že je nesporné, že medzi účastníkmi bola dohodnutá v tom čase odmena 1200 eur. K tomu korešpondujú aj písomné vyjadrenie svedkov, ktoré boli preložené do slovenského jazyka. Čo sa týka ďalších podmienok pre uplatnenie nároku na zaplatenie žalovanej istiny, má za to, že nie je sporné, že žalobkyňa oznámila a trvala na tom, aby bola naďalej zamestnaná u žalovanej. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že je síce pravdou, že následne žalovaná adresovala jemu ako právnemu zástupcovi určité ponuky, ktoré však neboli v súlade s pracovnou zmluvou žalobkyne, pretože v zmysle pracovnej zmluvy, malo byť dohodnuté miesto výkonu práce, a všetky ponuky žalovanej zneli a týkali sa územia Nemecka, pričom má na mysli stav pracovno

- dokumentárny, kedy podľa jeho názoru si to zavinila samotná žalovaná, ktorá najskôr vyhotovila pracovnú zmluvu, vzápätí hneď na to dodatok - Dohodu o zmene pracovnej zmluvy a následne aj prílohu k pracovnej zmluve. Pridržiava sa písomných vyjadrení ako aj ústnych prednesov. neuplatňuje si úrok z omeškania, nakoľko by museli požiadať o zmenu petitu žaloby, čo v tomto štádiu konania nehodlajú už vykonať. Domáhajú sa uhradenia istiny 12000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. /Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.8.2018 na čl. 21 - 22 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa v žalobe zo dňa 25.7.2018 uviedla, že podaním zo dňa 9.2.2017 oznámila svoje stanovisko týkajúce sa skutočnosti, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobkyni dňa 3.3.2017 adresovali oznámenie, v rámci ktorého žalobkyni v nadväznosti na jej stanovisko zo dňa 9.2.2017 uviedli, že do práce od decembra 2016 nenastúpila a to napriek skutočnosti, že jej práca bola prideľovaná , aj napriek podaniu s názvom „ okamžité skončenie pracovného pomeru“. V tejto súvislosti jej bola ponúknutá práca až v dvoch rodinách , v ktorých bolo potrebné zabezpečiť starostlivosť o pacientov, avšak tieto práce žalobkyňa odmietla vykonávať. Žalobkyni bolo oznámené, že ak trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávali, tak táto možnosť je jej naďalej ponúknutá. Napriek ich výzve žalobkyňa do zamestnania nenastúpila , ale na vyššie uvedené oznámenie reagovala listom zo dňa 8.3.2017, v ktorom im uviedla, že má záujem prácu vykonávať v meste Göppingen a zároveň podmienila svoj nástup do práce výplatou mzdy za uplynuté mesiace. Zaostalá mzda , o ktorej sa žalobkyňa zmieňovala v oznámení zo dňa 8.3.2017 súvisela s platnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorá bola predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod č.k. . Podľa ich názoru však nebola dôvodom podmieňovala nástupu do práce zo strany žalobkyne, rovnako ani výber miesta výkonu práce, ktorému však v predmetnom období vyhovieť nemohli. V prípade nevyplatenia mzdy zamestnávateľom mala žalobkyňa možnosť aplikovať ustanovenie a okamžite skončiť pracovný pomer, ktorú možnosť však nevyužila a do práce nenastúpila, hoci považovala okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné ako uviedla v oznámení dňa 9.2.2017. Na oznámenie žalobkyne zo dňa 8.3.2017 reagovali oznámením 20.3.2017, v ktorom boli žalobkyni uvedené dôvody, pre ktoré jej nebolo možné z ich strany prideliť prácu v meste Göppingen, nakoľko miesto výkonu práce je vždy determinované pôsobením pacienta. Žalobkyni bol umožnený výkon práce v mieste FanPuterstein, Panorama STR. 24, 737 65 Neuhausen, ktorú prácu žalobkyňa odmietla vykonávať a do práce nenastúpila. Predmetným oznámením zo dňa 20.3.2018 bola žalobkyňa vyzvaná na okamžitý nástup do práce s poučením o možnosti kvalifikácie jej konania a to porušovania pracovnej disciplíny ako aj na následok opakovaného porušovania pracovnej disciplíny v podobe ich možností

ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer s poukazom na ustanovenie . Žalobkyňa do práce nenastúpila a na ich oznámenie vôbec nereagovala. Majú za to, že žalobkyni nepatrí náhrada mzdy, nakoľko už decembri 2016 jej práca bola prideľovaná v dvoch rodinách, ktorú žalobkyňa odmietla vykonávať. V tomto smere majú za to, že žalobkyni nepatrí náhrada mzdy, ktorej úhrady sa od nich domáha prostredníctvom podanej žaloby a z tej dôvody považujú podanú žalobu za nedôvodnú a nárok v plnom rozsahu popierajú. Žalobkyňu vyzvali na nástup práce ešte v mesiaci december 2016 , tiež aj listom zo dňa 3.3.2017 a tiež aj listom zo dňa 20.3.2017, avšak žalobkyňa napriek tomu do práce nenastúpil a aj napriek tomu sa touto žalobou domáha náhrady mzdy, ktorá jej evidentne nepatrí s poukazom na ustanovenie , pretože žalobkyni bolo umožnené v práci pokračovať. V súvislosti s dôvodom nenastúpenia do práce zo strany žalobkyne od decembra 2016 uvádzajú, že žalobkyňa od decembra 2016 vykonávala prácu u iného zamestnávateľa, pričom je zrejmé, že prácu u nich odmietla vykonávať a do práce nenastúpila práve z tohto dôvodu. Dokonca na sociálnej sieti zverejnila príspevok, ktorého preklad v prílohe predkladajú. Svojim konaním sa dopustil aj porušenia ustanovenia § VII bod 7.8 pracovnej zmluvy zo dňa 15.12.2015. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne týkajúce sa priemerného zárobku v rozhodnom období, tieto popierajú a uvádzajú, že priemerný zárobok žalobkyne v treťom štvrťroku bol vo výške 295, 10 eur o čom predkladajú aj výplatné pásky. 4./ Štatutárna zástupkyňa žalovaného E. B. na pojednávaní dá 19.9.2019 uviedla, že ak sa dobre pamätá, že so žalobkyňou sa dohodli tak, že u klienta je práca denne tak 2-3 hodiny. Ubytovanie a stravu zabezpečí rodina, týždenne má 2,5 dňa voľno a za to jej platila mesačne 1200 eur, čo žalobkyňa prijala. Pamätá si, že bola ohlásená, že bude pracovať 4 hodiny a ostatné dostávala ako diéty. Bolo to na základe dohody medzi Nemeckom a Slovenskom, kde bola denná sadzba 45 eur. Ona mala pracovnú zmluvu a k nej pripojený dodatok. Do októbra vrátane s tým nebol žiaden problém. Za mesiac október dostala riadnu mzdu. Ešte v novembri 2016 jej ona volala bola vtedy na diaľnici, aby opravila jej výpoveď. Ponúkla jej prácu v jednej rodine, bolo to presne v polovici novembra 2016, ona na to povedala, že nie, pretože ona už pracuje u konkurencie u SUNSET. Ona jej toto ponúkla len slovne, nie v písomnej podobe, pričom túto ponuku práce počul aj jej priateľ. Po tomto rozhovore jej ponúkla ešte jednu prácu a to 17.10.2016, o čom však nemá žiaden dôkaz. Čo sa týka rozdielnych mzdových podmienok v pracovnej zmluve na čl. 6-10 k tomu uvádza, že k podpísaniu prílohy k pracovnej zmluve došlo z dôvodu, že tu sa konštatuje na rozdiel od pracovnej zmluvy hodinová mzda, pričom v prílohe v pracovnej zmluve pokiaľ je uvedená suma 1200 eur, táto zodpovedá 30 dňovému pracovnému intervalu. Čo sa týka hodinovej ,mzdy, tak 1200 eur, táto bola vypočítaná ako násobok hodinovej mzdy v mesiaci. Pokiaľ jej bol predložený dôkaz na čl. 10 a nie je opatrený pečiatkou firmy MABA, a jej podpisom, určite existuje listinný dôkaz, opatrený jej podpisom a pečiatkou. Myslí si, že existuje ešte dodatok k pracovnej zmluve ako je na čl 10, ktorý špecifikuje mzdový nárok, avšak je uvedený ako hodinová mzda, s tým že ona takýto listinný dôkaz môže predložiť. Mzda bola vyplácaná žalobkyni z časti fyzicky - dávaná jej dcére, a z časti na jej účet, ktorý mala žalobkyňa v banke. Toto sa dialo vždy tak, že jej vždy zavolala žalobkyňa s tým, že dcéra má platiť nájomné, koľko potrebuje a preto tá suma, ktorá bola jej dcére odovzdávaná bola v rôznej výške a netvorila stanovenú percentuálnu časť mesačnej mzdy. Ona vždy dala jej dcére podpísať jednoduchý papier o prevzatí týchto čiastok vždy, o čom doklad existuje a vie ho aj predložiť. Myslí si, že určite sa viedol nejaký harmonogram o počte odpracovaných hodím žalobkyne v jednotlivých rodinách, nakoľko na základe toho aj podávajú sociálnej poisťovni potrebné doklady. Určite majú listinné dôkazy a evidenciu o tom, aký počet hodín odpracovala žalobkyňa v mesiacoch júl - október vrátene. Ona sa nevie vyjadriť, koľko hodín presne strávila žalobkyňa u rodiny, kde vykonávala pracovnú činnosť v mesiacoch jún - október vrátane. Zamestnankyne chodili pracovať do zahraničia na 2

- 4 týždenné turnusy, bolo to premenlivé. Žalobkyňa chodila do práce do Nemecka na 2 - 4 týždňové ale pracovala aj 5 týždňov, bolo to rôzne, podľa požiadaviek klienta, a ako si to želala rodina, kde vykonávala opatrovanie. Nepamätá si akú dlhú dobu bola vonku žalobkyňa v mesiacoch júl - september 2016. Ona osobu H. I. pozná, pracovala u nej, potom dala výpoveď lebo si našla prácu v Rakúsku. Pracovala u nej aj v roku 2016. osobu L. P. nepozná. U P. Q. nikdy nepracovala, nemala miesto výkonu práce na sídle zamestnávateľa Mužla 658 ako sa uvádza v bode II. Pracovnej zmluvy, avšak nejakí 2-3 ľudia tu na tejto adrese pracovali, v tomto zaradení, druh práce - opatrovateľka, upratovačka. Myslí si, že I. H. v rodine U. T. vykonávala prácu opatrovateľky v časovom období v priebehu roku 2016. ona nemá vedomosť akú mzdu dosiahla žalobkyňa v mesiacoch júl - september 2016. nevie sa ani vyjadriť, že pokiaľ by pracovala celý mesiac júl, polovicu augusta, t.j. 2 týždne a celý mesiac september, akú by dosiahla mzdu, toto by vedeli povedať účtovníčky. Myslí si, že pokiaľ by odpracovala žalobkyňa celý mesiac september dosiahla by mzdu cca 1200 eur. Pozná osobu menom L. P., je to jej obchodná známa - priateľka, táto žije a pracuje v Budapešti a u tejto osoby sa vlastne schádzajú všetky informácie ohľadom opatrovateľských služieb. Zamestnanci, ktorí pracovali v zahraničí, nemali žiadnu povinnosť jej ako zamestnávateľovi

odovzdávať výkaz - správu o činnosti v zahraničí u konkrétnej osoby. Pokiaľ rodina, u ktorej žalobkyňa ale aj iné pracovníčky pracovali, nevzniesli námietku prítomnosti - neprítomnosti na mieste výkonu práce alebo iné námietky, považovali to za skutočnosť, že práca v tom čase, kde by mala byť pracovníčka konkrétne hodiny a stanovený čas vykonaná bola. Ju požiadala žalobkyňa, aby jej naďalej prideľovala prácu. Zavolala jej, boli pri Mníchove, pričom jej ponúkla konkrétnu rodinu v Nemecku, povedala, že ľutuje, ale nepôjde tam, nakoľko odišla ku konkurencii a napísala to aj kolegyni do emailu. 5./ Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 29.10.2018 na čl. 74 - 79 uviedla, že zo strany žalobkyne im bolo doručené podanie s názvom - oznámenia zo dňa 9.2.2017, v ktorom im bolo zo strany žalobkyne oznámené jej stanovisko v tom smere, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávali, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 8.11.2016 považuje za neplatné a toto napadla na súde žalobou, ktorej rovnopis im bol doručený spolu so splnomocnením, ktoré udelila právnemu zástupcovi. Predmetný list v mene žalobkyne podpísal jej právny zástupca. Obsahom predloženého splnomocnenia nebolo obmedzenie udelenia plnej moci žalobkyne v rozsahu sporu vedenom na Okresnom súde Topoľčany a z obsahu predloženého splnomocnenia nevyplývala ani skutočnosť, žeby sa udelené splnomocnenie vzťahovalo len na účely súdneho konania. Vzhľadom k týmto skutočnostiam všetku ďalšiu korešpondenciu adresovali právnemu zástupcovi žalobkyne, ktorého splnomocnenie na zastupovanie im bolo doručené. Z uvedeného dôvodu žalobkyni adresovali dňa 3.3.2017 oznámenie v rámci ktorého žalobkyni v nadväznosti na jej stanovisko zo dňa 9.2.2017 uviedli, že do práce od decembra 2016 nenastúpila a to napriek skutočnosti, že jej práca bola prideľovaná , aj napriek podaniu s názvom okamžité skončenie pracovného pomeru. V tejto súvislosti jej bola ponúknutá práca až vo dvoch rodinách, v ktorých bolo potrebné zabezpečiť starostlivosť o pacientov, avšak tieto práce žalobkyňa odmietla vykonávať. Bolo jej oznámené, že ak trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávali, tak táto možnosť jej je naďalej ponúknutá a bolo tiež oznámené, že pochybenie evidujú z jej strany a to nenastúpením do práce. Ak by mali akceptovať názor žalobkyne, že vo veci nenastúpenia do pracovného pomeru nebola zastupovaná svojim právnym zástupcom pre nedostatok plnomocenstva, tak by z toho istého dôvodu, nemohlo vyvolať právne účinky jej oznámenie zo dňa 9.2.2017, aby bola naďalej zamestnávaná a z ktorého dôvodu by teda nemala nárok na náhradu mzdy a teda by podanie tejto žaloby nebolo opodstatnené. Napriek ich výzve, žalobkyňa do zamestnania nenastúpila , ale na vyššie uvedené oznámenie reagovala listom zo dňa 8.3.2017, v ktorom im uviedla, že má záujem prácu vykonávať v meste Göppingen a zároveň podmienila svoj nástup do práce výplatou mzdy za uplynulé mesiace. V tejto súvislosti uvádzajú, že zaostalá mzda , o ktorej sa žalobkyňa zmieňovala v oznámení zo dňa 8.3.2017 súvisela s platnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorá bola predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany, pod č.k. . Podľa ich názoru však nebola dôvodom podmieňovania nástupu do práce žalobkyne, rovnako ani výber miesta výkonu práce, ktorému však v predmetnom období vyhovieť nemohli. V prípade nevyplatenia mzdy zamestnávateľom mala žalobkyňa možnosť aplikovať ustanovenie a okamžitej skončiť pracovný pomer, ktorú možnosť však nevyužila a do práce nenastúpila, hoci považovala okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné ako uviedla v oznámení zo dňa 9.2.2017. Okrem toho žalobkyňa do práce nechodila ani napriek výzvam, teda žiadnu prácu nevykonala a nemohol jej vzniknúť ani nárok na mzdu. Na oznámenie žalobkyne zo dňa 8.3.2017 reagovali oznámením zo dňa 20.3.2017 , v ktorom boli žalobkyni uvedené dôvody, pre ktoré jej nebolo možné z ich strany prideliť prácu v meste Göppingen, nakoľko miesto výkonu práce je vždy determinované pôsobením pacienta. Žalobkyni bol umožnený výkon práce v mieste Neuhausen, ktorú prácu odmietla vykonávať a do práce nenastúpila. Majú za to, že s poukazom na ustanovenie je zamestnávateľ povinný poskytovať za vykonanú prácu mzdu, pričom aplikáciou výkladového pravidla a contrario je zrejmé, že pokiaľ zamestnanec práce nevykonáva, nemôžu mu vzniknúť právo na mzdu. Oznámením zo dňa 20.3.2018 bola žalobkyňa vyzvaná na okamžitý nástup do práce s poučením o možnosti kvalifikácie jej konania ako porušovania pracovnej disciplíny ako aj na následok opakovaného porušovania pracovnej disciplíny v podobe ich možností ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer s poukazom na ustanovenie . Žalobkyňa do práce nenastúpila a na ich oznámenie vôbec nereagovala. V súvislosti s argumentáciou žalobkyne ohľadne tkzv. diét, tj. náhrad výdavkov a iných plnení zastávajú opačný názor a to, že tieto nie sú s poukazom na ustanovenie súčasťou mzdy a nemožno ich považovať za mzdu. V zmysle ustanovenia ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s výnimkou, ak súd rozhodne , že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávať je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávať umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Majú za to, že žalobkyni nepatrí náhrada mzdy, nakoľko už v decembri 2016 jej bola práca prideľovaná v dvoch rodinách, ktorú žalobkyňa odmietla vykonávať. Žalobkyni nepatrí náhrada mzdy, ktorej úhrady sa od nej domáha prostredníctvom podanej žaloby, z ktorého dôvodu považujú podanú žalobu za nedôvodnú a nárok žalobkyne v plnom rozsahu popierajú. Vyzývali na nástup do práce žalobkyňu ešte v mesiaci december 2016, ďalej taktiež listom zo dňa 3.3.2017 a 20.3.2017 , avšak žalobkyňa napriek tomu do práce nenastúpila a aj napriek tomu sa touto žalobou domáha náhrady mzdy, ktorá jej evidentne nepatrí s poukazom na ustanovenie , pretože žalobkyni bolo umožnené v práci pokračovať.

6./ Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči sa pridržiaval svojich písomných podaní a ústnych prejavov, a poukázal na ustanovenie ods. , podľa ktorého patrí zamestnancovi náhrada priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci. ,á za to, že bolo preukázané, že žalobkyni boli ponúknuté práce, ktoré odmietla vykonať tak, ako to vyplýva aj z jej listu na facebookovej stránke, kde sama uviedla, že odmietla vykonávať ponúknutú prácu. Ako bolo aj z jej výpovede preukázané ona už od 31.12.2016 nastúpila pracovať u iného zamestnávateľa, kde podľa je slov pracovala 6 mesiacov a teda je nepochybné, že svojim listom z 9.2.2017 účelovo a úplne formálne požiadala žalovanú, aby bola ďalej zamestnávala. Poukazujú na to, že aj napriek tomu, že už jej boli práce aj v minulosti ponúknuté a tieto odmietala, žalovaná spoločnosť 3.3.2017 jej opätovne ponúkla, aby do práce nastúpila, čo odmietla. Ako z jej výpovede vyplynulo, bolo to práve preto, lebo pracovala už u iného zamestnávateľa a túto svoju žiadosť podala len formálne. Z týchto dôvodov by mal súd jej návrh ako nedôvodný zamietnuť. Čo sa týka spochybňovaného príjmu tak majú zato, že jej príjem bol taký, ako vyplynul z dokladov a nie taký aký si ona predstavovala. Navrhujú žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. / Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, listinnými dôkazmi - a zistil tento skutkový stav: Žalobkyňa pracovala na základe pracovnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 15.12.2015 ako opatrovateľka starých ľudí a upratovačka v zahraničí. V zmysle prílohy k pracovnej zmluve zo dňa 15.12.2015 bola jej odmena dohodnutá na sumu 1200,- eur pri odpracovaní 30 dní. Žalovaný listom zo dňa 8.11.2016 oznámil žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru podľa z dôvodu, že viac krát nastúpila do práce pod vplyvom alkoholu a že počas pracovnej doby takisto požívala alkohol, čím sa mala dopustiť závažným spôsobom porušenia pracovnej disciplíny. Okresný súd Topoľčany rozsudkom sp.zn. - 62 zo dňa 26.6.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. -89 rozhodol tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 8.11.2016 je neplatné. Žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával, listom zo dňa 9.2.2017, ktorého prílohou bolo aj plnomocenstvo udelené Mgr. D. R. a rovnopis žaloby. Listom zo dňa 7.5.2018 vyzvala žalobkyňa žalovaného na náhradu mzdy a to počnúc mesiacom február 2017, s tým, že pokiaľ do 15.mája 2018 mzda nebude vyplatená resp. nebude mať záujem vec riešiť mimosúdnou dohodou, podá na príslušný súd žalobu. Listom zo dňa 3.3.2018 a 20.3.2018 bola žalobkyni ponúknutá práca, resp. bola vyjadrená vôľa žalovaného žalobkyňu naďalej zamestnávať a zároveň bola vyzvaná na okamžitý nástup do práce, ktoré listy boli doručené jej splnomocnenému právnemu zástupcovi Mgr. D. R.. V časovom období od 16.6.2016 do 29.9.2016 s dovolenkou od 28.72016 do 17.8.2016, bola zamestnaná ako domáca opatrovateľka na 24-hodinovú starostlivosť v Tubingene v Nemecku v rodine O. U..

8./ Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite, alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer nekončí s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času , keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak, že jeho pracovný pomer skončil dohodou , ak : a) bola daná neplatná výpoveď uplynutím výpovednej doby b) bol pracovný pomer neplatne skončení okamžite alebo v skúšobnej dobe dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa v prípadoch ustanovených v odseku 4b zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zamestnávateľ je povinný prideľovať mu prácu podľa pracovnej zmluvy. Túto povinnosť zamestnávateľ nemá, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať , aby zamestnanca naďalej zamestnával a na základe tohto rozhodnutia sa skončil pracovný pomer. Oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával , môže byť nahradené aj kópiou žaloby. Avšak tu je rozhodujúce, kedy sa kópia žaloby doručila zamestnávateľovi a nie skutočnosť, kedy sa žaloba podala na súde. Právne relevantne je iba taká žaloba, ktorej zamestnanec uplatnil nie len neplatnosť skončenia pracovného pomeru ale aj náhradu mzdy. Zamestnanec je povinný naďalej vykonávať osobne práce podľa pracovnej zmluvy podľa pokynov zamestnávateľa v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Prerušenie plnenia týchto povinností nastane v prípade, ak zamestnávateľ odmietne zamestnancovi prideľovať prácu , alebo mu znemožní prístup na pracovisko. Ak zamestnávateľ bude takto postupovať, je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času , keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Nárok na náhradu mzdy však vzniká zamestnancovi len za obdobie, počas ktorého ho zamestnávateľ nebol ochotný zamestnávať a zamestnanec bol ochotný a schopný u zamestnávateľa pracovať. Ak by zamestnanec odmietol vykonávať práce dohodnuté v pracovnej zmluve, nárok na náhradu nemá.

R 85/2004/VII (ČR): Zamestnávateľ umožní zamestnancovi pokračovať v práci v zmysle ustanovenia druhá veta , ak mu ešte pred začatím alebo za trvania sporu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru oznámi (výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o prejavenej vôli), že mu bude opäť v súlade s pracovnou zmluvou prideľovaná práca až do vyriešenia otázky skončenia pracovného pomeru v konaní pred súdom (prácu, ktorú má zamestnanec preňho vykonávať podľa pracovnej zmluvy), a ak tak v prípade, že zamestnanec potom nastúpi do práce, naozaj urobí. R 64/2005 (ČR): Ak oznámi zamestnanec po tom, čo mu dal zamestnávateľ neplatnú výpoveď alebo sním neplatne skončil pracovný pomer zamestnávateľ okamžite alebo v skúšobnej dobe, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, a ak prejaví zamestnávateľ vôľu prácu tomuto zamestnancovi prideľovať, je zamestnanec povinný naďalej vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, a to až do doby, kým nedôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru inak alebo do rozhodnutia súdu o žalobe o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, neospravedlnené zameškanie práce v tejto dobe predstavuje porušenie pracovnej disciplíny. R 32/2007 (ČR): Ak nastúpi zamestnanec po daní výpovede z pracovného pomeru oznámil svojmu zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával ,do zamestnania k inej fyzickej alebo právnickej osobe, pretože mu zamestnávateľ neumožnil, aby vykonával práce podľa pracovnej zmluvy, musí svoj nový pracovný vzťah dojednať alebo na dobu určitú, alebo inou dohodou zaistiť, aby opäť mohol nastúpiť do práce u svojho zamestnávateľa

9./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je preukázaná . Listinnými dôkazmi na č.l.12 žalobca preukázal, že oznámil zamestnávateľovi - žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, avšak zároveň bolo listinnými dôkazmi na č.l.24,26 preukázané, že žalovaný umožnil žalobkyni pracovať, neznemožňoval jej prístup na pracovisko, bol ochotný jej prideľovať prácu resp. jej ju prideľoval. Naopak, bola to práve žalobkyňa, ktorá ako sama uviedla nebola schopná v časovom úseku od 30.12.2016 do 30.6.2017 pracovať u žalovaného, nakoľko ako sama uviedla vo svojej výpovedi, už pracovala u iného zamestnávateľa resp. inej agentúre. Okrem toho listom zo dňa 8.3.2017 bolo preukázané, že žalobkyňa mala vôľu a ochotu nastúpiť do práce až keď jej bude vyplatená

zaostalá mzda t.j. podmieňovala nástup do práce a pokračovanie v práci nie prideľovaním a umožnením práce ale vyplatením mzdy, čím bolo preukázané, že žalobkyňa mala vôľu nastúpiť do práce nie keď jej to zamestnávateľ umožní, ale až keď jej bude vyplatená mzda. V zmysle článku 2 , výkon práv a povinností vyplývajúci z pracovno- právnych vzťahov, musí byť v súlade s dobrými mravmi. Tejto zásade ako aj ďalším sú podriadené všetky pracovno - právne vzťahy upravené v jeho ďalšej časti. Uzatvorením nového pracovného pomeru a výkonom práce u nového zamestnávateľa žalobkyňa deklarovala nezáujem zotrvať v pracovnom pomere so žalovaným, preto súd prijal záver, že jej náhrada mzdy za toto obdobie nepatrí. Priznanie náhrady mzdy by bolo možné posúdiť ako také, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom vyplatením mzdy za uvedenú dobu by na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa v tejto dobe objektívne nemohla vykonávať prácu pre žalovaného a plniť tak povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. Aj keď výslovne nezakazuje, aby zamestnanec uzatvoril dva pracovné pomery, z objektívneho hľadiska je vylúčené, aby zamestnanec mohlo pracovať na plný pracovný úväzok súčasne u dvoch zamestnávateľov, keďže pracovná doba by sa prekrývala. Čo sa týka tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne, že listy v ktorých zamestnávateľ - žalovaný oznamoval a vyzýval na nástup do práce nemôžu vyvolať žiadne právne účinky, nakoľko tento ju zastupoval v spore o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd uvádza, že predmetný list - oznámenie zo dňa 9.2.2017 v mene žalobkyne podpísal jej právny zástupca a rovnopis bol doručený spolu so splnomocnením, ktoré udelila právnemu zástupcovi žalobkyňa. Obsahom preloženého splnomocnenia nebolo obmedzenie udelenej plnej moci žalobkyne v rozsahu sporu vedenom na Okresnom súde Topoľčany a z obsahu splnomocnenia nevyplýva ani skutočnosť, že by udelené splnomocnenie sa vzťahovalo len na účely súdneho konania.

10./ Podľa , každý má právo konať pred vo svojom jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy tlmočenia podľa ods.1 znáša štát.

V predmetnej veci vznikli trovy štátu, nakoľko z rozpočtových prostriedkov súdu boli vo výške 338,30 eur (predstavujúce tlmočné na pojednávaní a za písomné preklady z jazyka slovenského do jazyka maďarského a nemeckého priznané a vyplatené z rozpočtových prostriedkov prekladateľke Mgr. Edita Voigtovej vo výške 85, 80 eur a Ing. Ernestovi Kráľovi vo výške 252, 50 eur) , ktoré trovy znáša štát, nakoľko strana žalobcu ako aj žalovanej mala právo konať pred súdom v maďarskom jazyku , resp. v nemeckom jazyku, t.j. jazyku ktorému rozumie a preto súd rozhodol tak, že tieto trovy za preklad na pojednávaní a preklad listín ,ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu v Topoľčanoch v znáša štát.

11./ Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

Podľa 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Súd žalobu zamietol, a preto má žalovaná ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).