Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/67/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: V. Z. V., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Z. V. republika, bez cestovného dokladu, trvale bytom Z. V. republika, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Prešov, Ľubochnianska 2, 080 06 Prešov, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- PO5-49-033/2020-AV zo dňa 15.09.2020, vo veci zaistenia žalobcu, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Mobilná jednotka Policajného zboru Prešov, Ľubochnianska 2, 080 06 Prešov, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci predĺženia zaistenia žalobcu č. PPZ- HCP-PO5-49-033/2020-AV zo dňa 15.09.2020, týkajúce sa žalobcu: V. Z. V., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Z. V. republika, bez dokladov totožnosti, trvale bytom Z. V. republika, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, Slovenská republika a nariaďuje žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou vo veciach zaistenia, včas doručenou žalovanému dňa 01.10.2020 a doručenú súdu dňa 08.10.2020, žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného Mobilnej jednotky Policajného zboru Prešov č. PPZ-HCP-PO5-49-033/2020-AV zo dňa 15.09.2020, o predĺžení zaistenia žalobcu a navrhol nariadiť, aby bol žalobca, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, bezodkladne prepustený zo zaistenia.

I. Administratívne konanie

2. Dňa 05.07.2020 bolo žalobcovi prvý krát vydané rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov pod č. PPZ-LICP-PO5-49-011/2020-AV na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku s určenou lehotou zaistenia do 17.08.2020. Dňa 16.08.2020 bolo v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov predĺžené zaistenie rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO5-49-027/2020-AV s určenou lehotou zaistenia do 15.09.2020.

3. Konanie vo veci zaistenia bolo začaté z dôvodu, že účastník konania je žiadateľom o azyl v Rumunskej republike, keďže z informačného systému MIGRA, výstup z EURODAC lustráciou odtlačkov prstov bolo zistené, že je subjektom dublinského konania. V uvedenom systéme má záznam o azylovom konaní, a to v Rumunskej republike. Z uvedeného dôvodu túto skutočnosť správny orgán oznámil dňa

06.07.2020 Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko“), ktoré je príslušné na začatie konania vo veci prevozu účastníka konania na územie iného členského štátu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“). Na základe tejto skutočnosti začalo Dublinské stredisko konanie o návrat účastníka konania na územie iného členského štátu žiadosťou o prevzatie naspäť dňa 21.07.2020 pod číslom MÚ-DS- 170/2020-DŽ.

4. V rámci skúmania trvania účelu zaistenia správny orgán zistil, že Rumunska republika akceptovala žiadosť o prevzatie naspäť žalobcu, čo bolo vyznačené akceptáciou dňa 04.08.2020 v Informačnom systéme MlGRA v časti Dublinské konanie. Dňa 17.08.2020 bolo Dublinským strediskom vydané rozhodnutie o odovzdaní účastníka konania na územie Rumunskej republiky pod č. MÚ-DS-170-8/2020- DŽ, ktoré bolo účastníkovi konania vyhlásené dňa 24.08.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2020. Rozhodnutie Dublinského strediska nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2020 a nemožno voči nemu podať rozklad ale je možné podať správnu žalobu v zmysle do 20 dní od jeho doručenia. Posledný termín na podanie správnej žaloby bol dňa 14.09.2020. Žalobca, teda podľa názoru žalovaného, môže byť zaistený šesť týždňov od 14.09.2020 a z uvedeného je možné predĺžiť jeho zaistenie do 26.10.2020. V prípade účastníka konania naďalej trvajú dôvody pre jeho vrátenie na územie iného členského štátu, konkrétne na územie Rumunskej republiky, kde je účastník konania žiadateľom o azyl a Rumunska republika je v jeho prípade príslušná v konaní o udelenie azylu.

5. K výkladu čl. 28 Dublinského nariadenia správny orgán uviedol: „V zmysle ustanovení Dublinského nariadenia členský štát zaisťujúci žiadateľa o azyl musí predložiť „žiadosť o prijatie späť alebo o prevzatie zodpovednosti“ do jedného mesiaca, na ktorú musí odpovedať dožiadaný členský štát do dvoch týždňov; po uplynutí tejto lehoty je možné žiadosť považovať za implicitne prijatú. Samotný transfer je potom nutné vykonať v maximálnej lehote šiestich týždňov odo dňa prijatia žiadosti. Takto Dublinské nariadenie definuje maximálnu prípustnú dobu zaistenia. Je teda zrejmé, že okrem prípadov podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní, ktorý má odkladný účinok, zaistenie v konaní podľa Dublinského nariadenia nemôže trvať dlhšie ako súhrn vyššie uvedených lehôt.“ Podľa článku 28 ods. 3 druhý a tretí pododsek Dublinského nariadenia, ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3 Dublinského nariadenia. Z vyššie citovaných ustanovení bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že Dublinské nariadenie definuje lehoty zaistenia na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu štátneho príslušníka tretej krajiny v porovnaní s vnútroštátnou právnou úpravou (obsiahnutou v § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov) striktnejšie, avšak predpokladá aj prípadné podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní v spojení s odkladom výkonu takého rozhodnutia (čl. 27 ods. 3 písm. c/ a čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Dublinského nariadenia). Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byt' pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z uvedeného má správny orgán za to, že predĺženie zaistenia účastníka konania je účelné a efektívne, aj z dôvodu, že u účastníka konania existuje značné riziko úteku, vyplývajúc z toho, že požiadal o azyl v inom členskom štáte, kde nezotrval, kým sa rozhodne o jeho žiadosti ale vycestoval z nej bez oprávnenia a potrebných dokladov. Nepredĺžením zaistenia a prepustením účastníka konania zo zaistenia by hrozilo, že bude zmarený samotný účel konania o odovzdaní, ktoré nie je v kompetencii správneho orgánu, a preto je potrebné mať účastníka konania k dispozícii počas procesu jeho návratu v zmysle Dublinského nariadenia.“

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

6. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo veci zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti z nasledujúcich dôvodov.

7. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil z dôvodov uvádzaných nižšie.

8. Podľa názoru žalobcu: „V prejednávanej veci máme za to, že zaistenie žalobcu je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a v rozpore s čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III. Dňa 04.08.2020 bola v Informačnom systéme MIGRA vyznačená akceptácia, Rumunskej republiky o prevzatie účastníka naspäť na svoje územie. Najneskôr dňa 04.08.2020, teda došlo k akceptácii a zároveň začala plynúť 6-týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, ktorá uplynula dňa 15.09.2020. Túto lehotu nie je možné predĺžiť. V zmysle o azyle, podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného členského štátu nemá odkladný účinok. V zmysle môže žalobca spolu so správnou žalobou požiadať súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. O priznaní odkladného účinku rozhodne súd iba na žiadosť žalobcu, a to do 15 dní. Žalobca nepodal správnu žalobu proti rozhodnutiu Dublinského strediska o odovzdaní do Rumunska, teda ani nežiadal o priznanie odkladného účinku. Tieto skutočnosti si žalovaný môže overiť prostredníctvom Dublinského strediska, IS Migra, či dožiadaním Krajského súdu v Košiciach. Nakoľko v predmetnej právnej veci nedošlo k odkladnému účinku rozhodnutiu o odovzdaní, 6-týždňová lehota v zmysle Dublinského nariadenia III jednoznačne začala plynúť od akceptácie a uplynula najneskôr dňa 15.09.2020. Druhú časť vety „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3 “ nie je možné na danú vec aplikovať. Právny názor žalovaného a počítanie lehoty tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí (t.j. počítanie lehoty od posledného dňa, keď bolo možné podať správnu žalobu a žiadať o jej odkladný účinok) nemá absolútne žiadnu oporu v právnych predpisoch, ani nie je zrejmé, z čoho žalovaný odvodil tento svoj záver. Na podporu nášho právneho názoru a našich tvrdení s ohľadom na výklad lehoty v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III poukazujeme na právny názor kasačného súdu vysloveného v takmer totožnej právnej veci vedenej pred Najvyšším súdom SR pod sp. zn. z 18.06.2014 vo veci odvolania voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. : Na konanie o zaistení pre účely prípravy prevozu do iného členského štátu EŮ, kde si zaistená osoba podala žiadosť o azyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov. Ak nie je možné prípravu a prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po uplynutí tejto lehoty okamžite bezodkladne prepustiť. Máme za to, že žalobca je zaistený nezákonne a arbitrárne. Držanie žalobcu v zaistení za účelom prípravy alebo výkonu dublinského návratu je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III. Postup a rozhodnutie žalovaného je v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR.“

9. Listom č. PPZ-HCP-PO5-49-034/2020-AV zo dňa 08.10.2020 sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol: „Dĺžku doby zaistenia stanovil žalovaný v súlade s § 88 ods. 4 o pobyte cudzincov, ako aj v zmysle článku 28 Dublinského nariadenia do 26.10.2020, pričom táto doba je podľa správnej úvahy a skúsenosti dublinských konaní priamo úmerná dobe zabezpečenia všetkých potrebných náležitosti k zrealizovaniu konania v zmysle Dublinského nariadenia, ktoré v súčasnej dobe už prebieha a vykonávajú sa úkony k jeho realizácii. Toto konanie trvá určitú dobu, keďže ide o konanie smerom do iného štátu, ktorý priamo nesusedí so Slovenskou republikou a zabezpečuje ho administratívne iný orgán. V Rozsudku súdneho dvora z 13. septembra 2017 je uvedené vo výroku bod 2 „Článok 28 ods. 3 nariadenia č. sa má vykladať v tom zmysle, že od lehoty šesť týždňov počítanej od okamihu, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania zavedený týmto ustanovením, netreba odpočítať počet dní, počas ktorých už bola dotknutá osoba zaistená potom, čo členský štát akceptoval dožiadanie o prevzatie alebo prijatie späť.'“ A v bode 3 „Článok 28 ods. 3 nariadenia č. 604/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že lehota šesť týždňov počítaná od okamihu, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania zavedený týmto ustanovením, sa uplatní aj vtedy, keď dotknutá osoba výslovne o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní nepožiadala.“ Žalovaný preto nesúhlasí s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že zaistenie žalobcu je v rozpore s čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia.“

10. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

III. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu

11. Krajský súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na nariadenom pojednávaní podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len „“), postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe je dôvodná.

12. Správny súd na pojednávaní dňa 19.10.2020 oboznámil prítomného právneho zástupcu žalobcu s časťou správnej žaloby, kde právna zástupkyňa žalobca žiadala správny súd o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Správny súd v zmysle pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

13. Správny súd v prvom rade poukazuje na námietku žalobcu, ktorou poukazuje na nezákonnú lehotu zaistenia, resp., že táto lehota nie je v súlade s čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia.

14. Z povahy tohto dôvodu zaistenia (§ 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že obsahuje istú metodiku, tzv. dublinského transferu. Táto metodika je pomerne podrobne popísaná aj v čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, ktorú možno v hrubých rysoch zhrnúť do štyroch fáz: akceptáciu konania dublinským strediskom, žiadosť štátu, akceptácia, transfer. Z uvedeného dôvodu účel zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov nemožno chápať ako alternatívnu normu, ale ako normu, ktorá subsumuje celý proces dublinského transferu, od jeho prípravy až po transfer, podľa dištinkcie, v ktorej fáze je cudzinec zaistený.

15. V súvislosti s námietkou dĺžky doby zaistenia žalobcu (bod 8. rozsudku) správny súd uvádza, že dňa 04.08.2020 bola v Informačnom systéme MIGRA vyznačená akceptácia Rumunskej republiky o prevzatie účastníka naspäť na svoje územie (to sporné v konaní nebolo). Najneskôr dňa 04.08.2020, teda došlo k akceptácii a zároveň začala plynúť 6-týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, ktorá uplynula dňa 15.09.2020. Túto lehotu nie je možné predĺžiť.

16. Správny orgán argumentoval tým, že je možné túto lehotu predĺžiť, pretože lehota šesť týždňov má byť počítaná od okamihu, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania zavedený týmto ustanovením, pričom sa uplatní aj vtedy, keď dotknutá osoba výslovne o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní nepožiadala.

17. Tento výklad čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia správnym orgánom je v rozpore s jeho textom, pretože čl. 28 ods. 3 v treťom pododseku uvádza: „Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“

18. Podľa čl. 27 ods. 3 Dublinského nariadenia, na účely odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo jeho preskúmania členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve stanovia, že:

a) na základe odvolania alebo preskúmania získava dotknutá osoba právo zotrvať na území daného členského štátu až do prijatia rozhodnutia vo veci odvolania alebo preskúmania, alebo 1. b) b) odovzdanie sa automaticky odkladá a tento odklad zanikne po určitom primeranom období, počas ktorého má súd po podrobnom a prísnom preskúmaní rozhodnúť o tom, či má odvolanie alebo preskúmanie odkladný účinok, alebo 2. c) dotknutá osoba môže v primeranej lehote požiadať súd o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní do prijatia rozhodnutia vo veci jej odvolania alebo preskúmania. Členské štáty zabezpečia, aby bol k dispozícii účinný opravný prostriedok, a to odkladom odovzdania do prijatia rozhodnutia o prvej žiadosti o odklad. Každé rozhodnutie o tom, či sa výkon rozhodnutia o odovzdaní odloží, sa prijme v primeranej lehote, ktorá zároveň umožní podrobné a prísne preskúmanie žiadosti o odklad. V rozhodnutí o tom, že výkon rozhodnutia o odovzdaní sa neodloží, sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá.

19. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladom aplikácie začatia počítania 6-týždňovej lehoty v zmysle čl. 28 ods. 3, 3. pododsek Dublinského nariadenia je okamih implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom. Alternatíva k počítaniu 6-týždňovej lehoty, a teda k ukončeniu zaistenia uplynutím tejto 6- týždňovej lehoty je situácia, ak dotknutá osoba (žalobca) iniciuje konanie o preskúmanie rozhodnutia o odovzdaní postupom v zmysle čl. 27 Dublinského nariadenia. V uvedenom prípade zaistenie skončí uplynutím 6-týždňovej lehoty, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania súdom. Inými slovami povedané, nie je možné odovzdať cudzinca do prijímajúceho štátu, napriek akceptácii dožiadaného štátu, ak sa cudzinec odvolal proti rozhodnutiu o odovzdaní, alebo inicioval iné jeho preskúmanie (napr. aj súdom), pretože má právo zotrvať na území daného členského štátu až do prijatia rozhodnutia vo veci odvolania alebo preskúmania.

20. V preskúmavanom prípade, ako správne v žalobe namietal právny zástupca žalobcu, žalobca nepodal odvolanie, ani neinicioval iné konanie o preskúmanie rozhodnutia o odovzdaní, a preto z uvedeného dôvodu mal byť žalobca prepustený uplynutím 6-týždňovej lehoty od dňa 04.08.2020, kedy bola v Informačnom systéme MIGRA vyznačená akceptácia Rumunskej republiky o prevzatie účastníka naspäť na svoje územie.

21. Tým, že žalovaný správny orgán stanovil preskúmavaným rozhodnutím lehotu predĺženia zaistenia do 26.10.2020, nesprávne právne posúdil právnu normu, ktorá determinuje právne postavenie žalobcu, ktorou je čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia. Keďže dňom 15.09.2020 uplynula maximálna doba zaistenia žalobcu (pozri bod 15. rozsudku), súd zároveň rozhodol aj o bezodkladnom nariadení prepustenia žalobcu zo zaistenia.

22. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

Podľa čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov, až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.

Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod.

Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby

iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.

Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.

23. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval vo veci zákonným spôsobom, nakoľko žalobcu zaistil v rozpore so zákonom a stanovil dobu zaistenia žalobcu v rozpore s čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III. Preto správny súd v zmysle rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO5-49-033/2020-AV zo dňa 15.09.2020 zrušil a nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa a nasl. tak, že priznal ich náhradu v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi. O náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom skončení veci podľa vyšší súdny úradník správneho súdu.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa , to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.